Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815202809
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815202809.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v exekučnej veci oprávneného: Rapid Life, životná
poisťovňaa.s.,Garbiarska2,Košice,IČO:XXXXXXXX,protipovinnému:Z.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
F. XX, H. K., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o vymoženie 22,05 Eur s príslušenstvom,
vedenej u súdneho exekútora: A.. A. A., Exekútorský úrad Námestie baníkov 1, Rožňava, pod sp. zn.

EX 70/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č. k.: 12Er/233/2015-20
zo dňa 17.07.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. V odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi bola dňa 23.02.2010 uzatvorená poistná zmluva č.
XXXXXXXXXX na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému životné poistenie na obdobie 21
rokov. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že povinný počas trvania poistenia

prestal platiť dojednané poistné. Na základe uvedeného vzniklo oprávnenému právo na dlžné poistné
a úroky z omeškania, ktoré si v rozhodcovskom konaní uplatnil vo výške 5,00% ročne z dlžnej sumy.
Svoje právo uplatnil oprávnený žalobou zo dňa 20.08.2010 pred rozhodcovským súdom. Súd zistil, že
vyššie uvedená poistná zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou. Predmetná
zmluva je uzatvorená medzi dodávateľom na jednej strane ( v tomto konaní „oprávnený“), ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom (v

tomto konaní „povinný“), ktorý pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd vyvodil
svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá v časti XV.
ods. 2 poistných podmienok žalobcu (v tomto konaní „oprávneného“), ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy
medzi oprávneným a povinným. Podľa XV. časti všeobecných poistných podmienok oprávneného bodu
1 a 2: „ Rozhodcovské konanie.

1. Poisťovňa a poistník sa dohodli, že ďalej uvedené spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. ...
2. Poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že rozhodcovským súdom s právomocou a príslušnosťou
vec rozhodnúť bude Arbitrážny súd Košice, ... . Rozhodca príslušný na rozhodnutie sporu bude určený
bez priamej účasti a vplyvu poisťovne a poistníka podľa vnútorných pravidiel stáleho rozhodcovského
súdu.“ V XV. časti všeobecných podmienok bod 4 sú určené spory, ktoré sa budú prejednávať pred

rozhodcovským súdom a v bode 10 je daná možnosť poistníka individuálne odmietnuť rozhodcovskú
doložku v lehote 30 dní od podpisu zmluvy. V zmysle bodu 3. a 4. poslednej časti tlačiva všeobecnýchzmluvných podmienok oprávneného, časti „OSOBITNÉ ZMLUVNÉ DOJEDNANIA“, k poistnej zmluve
Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto

súdneho konania z dôvodu, účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v
zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
Napriek odseku 1 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom
realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka
môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne

odmietnuť ustanovenie časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3 týchto
osobitných zmluvných dojednaní, a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek
spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu.“ Súd má za to, že predmetná rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle
§53 ods. 1 OZ a je v súlade s §53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Nepriateľnosť rozhodcovskej

doložky spočíva v skutočnosti, že oprávnený (dodávateľovi) určil rozhodcovský súd a zakotvil ho
do svojich všeobecných podmienok a odňal povinnému (spotrebiteľovi) možnosť uplatniť a brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Príslušný rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom
určený a zakotvený vo všeobecných poistných podmienkach a z toho vyplýva, že je určený výhradne
oprávneným. Z poistnej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive „návrh

na uzatvorenie poistnej zmluvy“, do ktorého sú v písané údaje o povinnom druhu a výške poistenia
a tlačive „Všeobecných poistných podmienok“ (ďalej len „VPP“). Povinný nemal možnosť zmeniť
obsah týchto dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný
mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. VPP dávajú možnosť
povinnému nesúhlasiť s rozhodcovskou doložkou, ako celkom, v lehote 30 dní od podpisu zmluvy.

Toto oprávnenie povinného je súčasťou VPP a patrí každému povinnému uzatvárajúceho zmluvu
s oprávneným na základe uvedených VPP. Len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Za individuálne
dojednanie nemožno považovať také dojednanie, ktorého obsahom je vzdanie sa (a to už výslovne
alebo konkludentne) práva, ktoré spotrebiteľovi priznáva OZ, alebo znamená zhoršenie postavenia

spotrebiteľa. Nemožno preto považovať neprijateľnú rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú.
Iný výklad by znamenal, že konkludentným správaním sa povinný, ktorý v stanovenej 30 dňovej
lehote písomne neodmietol ustanovenie XV. časti VPP, fakticky vzdal možnosti uplatňovať, alebo
brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Poistná zmluva pritom mala trvať 21 rokov. Možnosť
povinného nesúhlasiť z rozhodcovskou doložkou je rovnako ako ostatné podmienky písaná miniatúrnym

písmom a splýva s ostatnými všeobecnými poistnými podmienkami v 13 stranovom dokumente a to
napriek tomu, že VPP a Osobitné zmluvné dojednania sú opatrené osobitným podpisom povinného.
Rozhodcovskú zmluvu k spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by garantovala
účastníkomspravodlivékonaniearovnézaobchádzanie,čovspotrebiteľskomvzťahuznamenázvýšenú
ochranu spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom uzavretej rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskému úveru

je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v
prípade, ak rozhodcovskú doložku v lehote 30 dní po podpisu poistnej zmluvy neodmietne. Dojednanie
rozhodcovskej zmluvy, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, pre spotrebiteľské zmluvy bola explicitne vyjadrená v demonštratívnom výpočte
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ od 01.01.2008.

Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). Spôsobuje tým značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, čím napĺňa
znaky neprijateľnej podmienky v zmysle §53 ods. 1 OZ a je v súlade s 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná.

Keďže rozhodcovská zmluva na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc a príslušnosť,
a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, rozhodnutie
ktoré bolo takýmto súdom vydané nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvej
inštancie na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia pre rozpor
exekučného titulu so zákonom v súlade s §44 ods. 2 EP, keďže bolo zistené, že v exekučnom konaní

chýba spôsobilý exekučný titul.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.
Namietal,žesúdprvejinštanciedospelkneprávnemuprávnemuzáveruotom,žerozhodcovskádoložkaje neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K takému záveru súd dospel kvôli tomu, že nedostatočne
zistil skutkový stav v danej veci. Uviedol, že nepovažuje za správne posúdenie súdu prvého stupňa,
že rozhodcovská doložka vo všeobecných zmluvných podmienkach splynula s ostatnými poistnými

podmienkami a povinný mohol poistnú zmluvu uzavrieť ako celok a nemohol odmietnuť podrobiť sa
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Ďalej uviedol, že povinný
mohol ovplyvniť samotnú podstatu rozhodcovskej doložky tým, že by nepodpísal rozhodcovskú doložku,
mohol ju však ovplyvniť tým, že od nej v primeranej lehote mohol dodatočne odstúpiť. Poukázal
na to, že rozhodcovská doložka v rámci Osobitných zmluvných dojednaní bola oddelená od textu

Všeobecných poistných podmienok, nenachádzala sa vo VPP, ale obsahovala priamy odkaz na časť
XV. VPP s výrazným nadpisom "Rozhodcovské konanie", ktorá sa uplatní iba v prípade, ak klient
rozhodcovskú doložku podpíše. Ďalej oprávnený uviedol, že tvrdenie súdu o tom, že rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľaneobstojí,nakoľkopovinnémuvžiadnomprípadenebolaodňatámožnosťbrániťsvojepráva
pred všeobecným súdom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie SD EÚ C-342/13 Szebestyény,

podľa ktorého národný súd je pri posudzovaní podmienky podľa písmena q) prílohy smernice dôsledne
verifikovať, či zámerom spornej klauzuly je vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať žalobu či
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Súdny dvor teda jasne vysvetlil, že rozhodcovská
doložka je len vtedy neprijateľná, ak bolo úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom jednostupňovom
rozhodnutí rozhodcovského konania, práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok.

taktiež namietal záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Mal za to,
že spotrebiteľ mal možnosť sa s ňou riadne oboznámiť a tiež ju mal možnosť ovplyvniť. Namietal, že
exekučný súd postupoval v rozpore s európskym právom, pretože nevyzval oprávneného pred vydaním
uznesenia, aby sa k takémuto ex offo prijatému názoru súdu v súlade s O.s.p. vyjadril. Súd zjavne porušil
zásadu kontrakdiktórnosti konania a odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Uviedol, že ak

exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh
na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu
oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému
možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto nanovo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Uvedené

potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2013 č. k.: II. ÚS 499/2012-47. Poukázal aj na
to, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdenie veci, keď pri rozhodovaní nezohľadnil úplne
a správne relevantný právny predpis, ktorým je Smernica č. 93/13/EHS. Súd je povinný vykladať
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne a teda v súlade s účelom smernice. Uviedol, že ak
by si súd dôsledne splnil povinnosť, že či podľa ods. 19 smernice nie je rozhodcovská doložka vyňatá

spod posudzovania neprijateľnej podmienky, a či dojednanie rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve
vchádza do kalkulácie poistného pre klienta. Súd však nezohľadnil ods. 19 smernice a v dôsledku toho
si tak nesplnil povinnosť vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne, čo v konečnom
dôsledkuviedlokneúplnémuzisteniuskutkovéhostavuanazákladetohovecnesprávneprávneposúdil.
Oprávnený ďalej uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený

rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia.
Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva,
skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných
podmienok, súd prvého stupňa, tak v napadnutom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné.
Uviedol, že okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Absencia takejto

argumentácie zo strany súdu bráni účastníkovi v realizácii jeho procesných práv, čím sa mu zmenšuje
rozsah možnosti riadne konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.). V tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. V závere poukázal na to, že skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej podmienky -
rozhodcovskej doložky (C 40/08 Asturcom) môže iba taký súd členského štátu, ktorý je na to zmocnený

podľa vnútroštátnych procesných pravidiel. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom v
uvedenom prípade jednoznačne nepriznáva (§ 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Konajúci súd
tak preto prekročil právomoci priznané mu Exekučným poriadkom, čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu V Bratislave zo dňa 26.06. 2013 č. k.:
18CoE/132/2013-35).

4. Súdny exekútor k odvolaniu uviedol, že sa s obsahom odvolania plne stotožňuje a poukázal na
skutočnosť, že iné súdy poverenie na vykonanie exekúcie udelili.5. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

7. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/599/2010 zo

dňa 21.09.2010 vydaný Arbitrážnym súdom Košice, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2011
a vykonateľnosť dňa 08.03.2011. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný
rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti („Rozhodcovské konanie“) VPP
oprávneného, na ktorú odkazuje bod II. Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Právny vzťah medzi oprávneným a

povinným, ktorý vznikol na základe predmetnej poistnej zmluvy, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim
sa ustanovením § 52 a nasl. OZ, čo nenamietal ani oprávnený.

9. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

10.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

11. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012
"skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského

rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak
rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej
sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

12. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa

tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa."

13. Oprávnený v podanom odvolaní namietal nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.

14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

17. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo

zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa
výlučne riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

18. Rozhodcovská doložka upravená v XV. časti - "Rozhodcovské konanie", v bode 1. VPP obsahuje
znenie; že "poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne

riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami
a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho
rokovacím poriadkom".

19. Na konci VPP sú (aj) Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktoré v bode

3. obsahujú znenie; že "poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň
svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami,
že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku".

20. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, čím reálne dochádza k narúšaniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.

21. Rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná. Je súčasťou poistných zmluvných
podmienok oprávneného a vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber,
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, a mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

22. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi
zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou
sú (ako predtlačený formulár) VPP pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá
v XV. časti týchto podmienok.

23. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany
(ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj "Osobitné zmluvné dojednania"
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.

24. Námietka oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade (jednoznačne) individuálne

dojednaná a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je na základe uvedených
skutočností nedôvodná.

25. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich

obsah.

26. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka vo VPP v prejednávanom prípade koncipovaná a
spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorými
oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázalosobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie,
naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo Všeobecných poistných podmienkach ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa

všetkým obchodným podmienkam, a to aj napriek tomu, že povinný podpísal "osobitne" Osobitné
zmluvné dojednania, ktoré sa nachádzajú v závere VPP, sú teda súčasťou formulárovej zmluvy a z ich
predtlače nevyplýva, že sa mohli dať individuálne ovplyvniť.

28. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam

posudzovaniakritérií,čisajednáoneprijateľnúpodmienkuzvýraznenýtým,ženajejzákladesadeleguje
právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci
pred súdom.

29. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že z

hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal. Odvolací súd v danej veci je
presvedčený o tom, že povinný nemal skutočne vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku.

30. Z týchto dôvodov je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

31. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne došlo
knarušeniuSmernicousledovanejrovnováhymedzizmluvnýmistranami,atosamozrejmevneprospech
spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade povinného.

32. Spotrebiteľ sa podpisom VPP, obsahom ktorých bola aj táto "rozhodcovská doložka", reálne vopred

vzdal práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah
zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou).

33. Odvolací súd k tomu ďalej uvádza, že v obdobnej veci o sťažnosti oprávneného - Rapid life
životná poisťovňa, a. s., rozhodol svojím posledným nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky sp.

zn.: I. ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že
základné právo oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky
porušené nebolo, pretože postup a rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré vychádza z aplikácie
konkrétnej procesnoprávnej úpravy, nemožno v zásade hodnotiť ako porušovanie základných práv a
slobôd. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného

rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek na rozhodnutie, ale posúdenie
ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti rozhodnutia. Všeobecné súdy sa v odôvodnení rozhodnutia
majú zaoberať nosnými dôvodmi odvolania účastníka konania aj keď nie podľa predstáv toho ktorého
účastníka konania. Ústavný súd nie je oprávnený ani povinný myšlienkové postupy všeobecného súdu,
uvedené v odôvodnení rozhodnutia, hodnotiť a nahrádzať. Ústavný súd nemôže suplovať ani nahrádzať

právomoc súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej ústavný súd v tomto rozhodnutí
poukázal, že vývoj právnych názorov všeobecných súdov v obdobných prípadoch nemožno automaticky
stotožňovať s porušením základného práva na súdnu ochranu, pokiaľ je prípadná odlišnosť týchto
právnych názorov založená na racionálnej právnej argumentácii.

34. Odvolací súd preto vzhľadom na uvádzaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnej
veci a vzhľadom na vývoj súdnej praxe v spotrebiteľských sporoch a rozhodovacej činnosti súdov
Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
posúdil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a preto vydaný rozhodcovský
rozsudok na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky nezakladá jeho vykonateľnosť pre toto

exekučné konanie, a preto súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

35. Keďže podstatným pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie rozhodcovskej doložky účastníkov
konania, odvolací súd sa už ďalšími odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal.

36. Exekučný súd správne podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď zistil, že rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskejdoložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom
konaní.

37. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie
pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

38. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

39. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP
rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).