Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/756/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206021
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613206021.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu CD Consulting s. r. o., Politických
vězňů 1272/21, Praha 1, IČO: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanému E. N., K.E. R. H. X, o zaplatenie pohľadávky 1.999 € istiny s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 1C/279/2013-107, zo 7.10.2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v tejto časti zrušuje
rozsudok a konanie zastavuje.
V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu žalobcu zamieta a že nepriznáva
žiadnemu z účastníkov, ani vedľajšiemu účastníkovi, právo na náhradu trov tohto konania.
2. V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že
na jeho výzvu, aby žalobca predložil zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným, žalobca uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej

pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, že predložil
súdu originál zmenky a zmenkové informácie preniesol žalobca presne do návrhu na uplatnenie
pohľadávky a preto neostáva z jeho strany, čo doplniť alebo opraviť, že uplatňuje v konaní majetkové
práva zo zmenky a nie z pohľadávky, že disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné
primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu
uvedeného súdu oznámiť alebo preložiť. Žalobca nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby
mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá

vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so
spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v čl. 17 VOP, podľa ktorého „zmenková
suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, je v priamom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z.
z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne odo dňa, kedy sa
stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu
zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom

k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Dojednanie
dohody o vyplnení zmenky považuje za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) v spojení s
ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku,
ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimeranevysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne. Zmluvné dojednanie - dohodu o
vyplnení zmenky považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k) O. z.
požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 54 ods. 5 O. z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa jeho názoru v rozpore
s dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne na
základe (následkom) porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej úpravy účinnej

v SR od 15.1.2009, konkrétne ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, t.j. zákonnej výšky úrokov z omeškania
stanovenejnariadenímvládySRč.87/1995Z.z.Zuvedenéhovyplýva,žeprivystaveníneúplnejzmenky
s úrokom 0,25 % denne, ide o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať
v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške. Dospel k

záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 O. z. absolútne neplatný a preto
sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje neplatnosť zmenky. Zistil, že vyššie
oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods.2 písm. h), i), j), k)
zákona č. 258/2001 Z.z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a RPMN, priemerná hodnota

RPMN a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods.3 zák. č. 258/2001 Z.z. sa považuje úver za bezúročný
a bez poplatkov. Z toho vyplýva, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. Bratislava mala nárok na vrátenie
úveru vo výške 331,94 € a nie sumy 653,26 €. Preto nemohla byť ani uvedená správna dlžná suma
na zmenke vo výške 908,84 €. Naviac zmenka je v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.,
nakoľko príslušenstvo v zmenkovej sume môže byť vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru a teda maximálna výška zmenkovej sumy môže byť v sume 431,52 €, pričom
v zmenke je až 908,84 €. Preto je takáto zmenka neprípustná a veriteľ ju nesmie prijať. Aj z vyššie
uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Výrok o trovách konania sa oprel
o § 142 ods. 1 O.s.p.
3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods. 2 písm. b) O. s.
p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1
písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.
2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a
ďalšími listinnými dôkazmi. On (žalobca) a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §120 O. s. p.
dokazovanievsporovomkonaníjeovládanéprejednacouzásadou,čoznamená,žesúdvychádzalenzo
skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada

úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania
vyplývajú z § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť
skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi
vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa, že uniesol
bremeno tvrdenia. 3. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto

spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a
šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. 4.
§120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie,

ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak - je vykonanie
nenavrhnutýchdôkazovnevyhnutnéprerozhodnutievoveci;a-nevykonanienejakéhodôkazumôžebyť
príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného
doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej

zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná
zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových
strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k
otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo knarušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V
danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine

ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3
a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
samotný nie je legitimizovaný nato, aby postupom podľa §120 ods. 1 veta práva in fine O. s. p. vznášal

námietky voči zmenke zažalovanú. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho
konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom
nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad

pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto
konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanému
prakticky nanútil, bez jeho vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,

ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd navyše pri vydávaní
rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že odporca
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že odporca uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. 10.
Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania! Súd tieto

údajnenespornéfaktyvyabstrahovalzdokazovania,ktorésisámnavrhol.Takéskutočnostijednoznačne
nemožno považovať za nesporné. Žalovaný ani on sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto
neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Záväzok žalovaného
zaplatiť aj zmenkový úrok je tade platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť
priznaný o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. 31. Citoval z

odôvodnenírozsudkuOkresnéhosúduLučenecz13.2.2014,sp.zn.:13C88/2013,rozsudkuOkresného
súdu Revúca zo 6.3.2014, sp. zn.: 3C 8153/2013, rozsudku Okresného súdu Martin z 11.2.2014, sp. zn.:
8C 198/2013, rozsudku Krajského súdu Nitra z 3. 2. 2010, sp. zn.: 5Co/l6/2010, uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013. II. S poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom

rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 51,45 € bez DPH za
podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH.
4. Žalobca podaním (č.l. 120) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods. 1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu

čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku
0,25% denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac neuplatňuje
zmenkový úrok 0,25% denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06% denne.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením

v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.
8. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.9. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

10. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanému 25.1.2016 (doručenka pri č.l. 121), avšak
sa k nemu žalovaný nevyjadril. Podanie z 29.1.2016 vyjadrenie k späťvzatiu žaloby neobsahuje.
11. S ohľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom, čo do zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si žalobca uplatnil v konaní
len zmenkový úrok 0,06 % denne, so zreteľom na § 144, §145 ods. 2, § 146 ods. 1, 2, § 370 CSP

odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok
v tejto časti a konanie zastavil.
12. Napadnutý rozsudok v je v jeho zamietnutej časti úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v
SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR
z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.

Odvolací súd už raz zrušil rozsudok (prvý) v tomto spore, uznesenie sp. zn. 5Co/180/2014 z 2.6.2015
a súd splnil jeho pokyny.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
(§ 396 ods. 1 CSP).
14. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

a ani žalovaný a združenie lebo žiadne trovy im v tomto konaní nevznikli.
15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.