Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 5, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/422/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111219899
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111219899.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej, v právnej veci žalobcu: Bytoservis, spol. s r. o., Bachova ul. č.
7, Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Máriou Gbelskou, ul. A. Hlinku č. 21, Bánovce nad Bebravou, proti
žalovanej: P.. S. C., C. E. V.. Č.. XX, C., o 1.270,93, eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I z 28. októbra 2014 č. k. 24C/32/2012-88, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanej uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 316,78 eur s prísl. a vo výroku, ktorým bolo žalovanej povolené splácať
sumu 316,78 eur s prísl. v splátkach.

Výroknapadnutéhorozsudku,ktorýmbolažalovanejuloženápovinnosťnahradiťžalobcovitrovykonania
19,- eur a trovy právneho zastúpenia 400,46 eur, sa z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c
i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vyslovil, že žalovanej sa prostredníctvom
Daňového úradu Bratislava vracia súdny poplatok 57,- eur sa z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 316,78 eur

s úrokmi z omeškania, špecifikovanými vo výroku napadnutého rozsudku, v časti o zaplatenie sumy
954,15 eur konanie zastavil, vyslovil, že žalobcovi a žalovanej sa vracia súdny poplatok vo výške po 57,-
eur, žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 19,- eur a trovy právneho zastúpenia
400,46 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanej povolil splácať sumu 316,78 eur s prísl. v
splátkach, ktorých výšku a splatnosť súčasne určil.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná je vlastníčkou priestoru č. X-XX B. Č..

X-XX, ktoré sa nachádzajú na prízemí bytového domu na C. V.. Č.. XX N. C.. Z vyúčtovania nákladov za
roky 2010 a 2011 vyplynulo, že žalovanej za toto obdobie vznikol nedoplatok vo výške spolu 1.270,93
eur. Žalovaná dňa 10. 1. 2014 žalobcovi zaplatila sumu 954,14 eur a žalobca vzal v tejto časti žalobu
späť. Predmetom konania tak zostala suma 316,78 eur (1.270,93 - 954,14 = 316,78 eur). Následne súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval ust. §§ 8a, 10 ods. 1, 14 ods. 1, 14 ods. 4
zák. č. 182/1993 Z. z. a vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku odôvodnil nasledovne: „Vychádzajúc
zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia zákonov, súd zistil, že nárok

žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny v sumu 316,78 eur je dôvodný.“ Výrok o zastavení konania v časti
o zaplatenie 954,15 eur súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobca v tejto časti vzal žalobu späť. Výrok
o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvého stupňa odôvodnil poukazom na
ust. § 517 ods. 2 O. s. p., v spojení s § 3 ods. 1 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. a o povolení splátokpriznanej sumy rozhodol podľa § 160 ods. 1 O. s. p. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené
a výrok o trovách konania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
výrokoch zrušil. Uviedla, že žalobcovi nič nedlhuje. Žalobca vo svojom účtovníctve nezaúčtoval správne
všetky úhrady, ktoré žalovaná poukázala na jeho účet. Žalobca porušuje zák. č. 182/1993 Z. z. a
nevykonáva v zmysle tohto zákona svoju činnosť. Odvolanie proti výroku o trovách konania žalovaná

odôvodnila tým, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s jej návrhom, aby postupoval v zmysle § 150
ods. 1 O. s. p. a aby teda nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch a dospel k záveru, že odvolanie vo veci samej
nie je dôvodné.

Predmetom konania je dlh žalovanej na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a na
platbách za plnenia spojených s užívaním predmetných nebytových priestorov za roky 2010 a 2011 v
celkovej výške 316,78 eur. Ďalej bol predmetom konania dlh žalovanej vyplývajúci z toho, že nezaplatila
mimoriadny vklad do fondu prevádzky, údržby a opráv domu vo výške 954,15 eur, o ktorom rozhodli

vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovaním dňa 16. 9. 2010. Sumu 954,15 eur žalovaná
žalobcovi zaplatila po podaní žaloby a žalobca preto v tejto časti vzal žalobu späť.

Súd prvého stupňa vo veci dňa 9. 9. 2011 vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1.270,93 eur s prísl. a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 76,- eur a trovy

právneho zastúpenia 137,64 eur, do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Proti tomuto platobnému
rozkazu podala žalovaná včas odpor. Odôvodnila ho tým, že nepristúpila k zmluve o výkone správy a
žalobca ju na to ani nevyzval, a preto za žalované obdobie platila iba za ňou spotrebované služby; za rok
2010 zaplatila sumu 334,86 eur a za rok 2009 sumu 492,55 eur. Žalobca vo vyjadrení z 21. 2. 2012 (č. l.
58) uviedol, že žalovaná dňa 7. 4. 2011 zaplatila sumu 334,86 a dňa 24. 3. 2011 sumu 442,54 eur. Obe

tieto platby teda žalovaná zaplatila ešte pred podaním žaloby a žalobca ich tiež pred podaním žaloby
zaúčtoval tak, že platbu 442,54 zaúčtoval na časť nedoplatku za rok 2009 (nedoplatok za uvedený rok
nie je predmetom konania) a platbu vo výške 334,86 eur zaúčtoval na nedoplatok žalovanej za rok 2010.
Následne na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 28. 10. 2014 žalovaná po späťvzatí žaloby v
časti o zaplatenie 954,15 eur uviedla, že „má záujem na zaplatení zvyšnej časti dlžnej istiny“ s tým, že

požadovala povolenie splátok dlžnej sumy vzhľadom na jej pomery.

Odvolací súd je toho názoru, že odvolacie námietky žalovanej vo veci samej neobstoja. Žalovaná na
pojednávaní pred súdom prvého stupňa v podstate svoj dlh vo výške 316,78 eur uznala. Okrem toho,
jej odvolacia argumentácia, že nemá voči žalobcovi žiadny dlh a že žalobca v účtovníctve nezaúčtoval

všetky jej platby, nie je podložená žiadnym relevantným dôkazom. Odvolací súd nepreskúmaval jej
tvrdenie, že žalobca porušuje svoje povinnosti správcu pri správe predmetného domu, pretože toto jej
tvrdenie je právne bezvýznamné. Žalovaná je totiž povinná platiť platby do fondu opravy, údržby a opráv
a platby za plnenia spojení s užívaním predmetných nebytových priestorov aj v prípade, ak sú v činnosti
žalobcu ako správcu nedostatky (§ 10 ods. 1, ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z.). Nedostatky správcu domu

pri výkone správy môže žalovaná riešiť v rámci výkonu svojich oprávnení ako vlastníčky predmetných
nebytových priestorov v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. Zmluva o výkone správy (č. l. 30) bola uzavretá
dňa 25. 3. 2004 a žalovaná sa stala vlastníčkou predmetných nebytových priestorov až v roku 2005. K
tomu však treba uviesť, že žalovaná v kúpnej zmluve, ktorou kupovala predmetné nebytové priestory,
musela vyhlásiť, že pristupuje k zmluve o výkone správy (§ 5 ods. 1 písm. g/ zák. č. 182/1993 Z. z.).

Inými slovami, žalovaná je zmluvou o výkone správy viazaná, i keď ju prípadne nepodpísala. Keďže
žalovaná sa dostala s plnením do omeškania, je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania (§
517 ods. 2 Obč. zák.). Správnosť vyčíslenia ich výšky odvolací súd nepreskúmaval, pretože žalovaná
v odvolaní v súvislosti s úrokmi z omeškania uviedla iba to, že žalobcovi vznikne právo na zaplatenie
úrokov z omeškania až po tom, ako mu vznikne nárok na úhradu nedoplatku. Takýto nárok žalobcovi

skutočne vznikol.

Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola
žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 316,78 eur s prísl. Preto odvolací súd rozsudoksúdu prvého stupňa v tomto výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom na to, odvolací súd
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. aj závislý výrok rozsudku súdu prvého stupňa (§ 206 ods. 2 druhá
veta O. s. p.), ktorým súd prvého stupňa povolil žalovanej dlžnú sumu splácať v splátkach, ktorých výšku

a zročnosť určil.

Žalovanávodvolanívytklasúduprvéhostupňa,žeotrováchkonanianerozhodolpodľa§150ods.1O.s.
p., a teda nepriznal právo na ich náhradu žalobcovi napriek tomu, že mal v konaní úspech. Poukazovala
pritom na svoje majetkové a zárobkové pomery. Už na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa

28. 10. 2014 žalovaná požadovala, aby jej bolo vzhľadom na jej nepriaznivé pomery umožnené zaplatiť
žalobcovi dlžnú sumu v splátkach a súd prvého stupňa napokon napadnutým rozsudkom splácanie
dlžnej sumy v splátkach aj povolil.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne,
keď neposudzoval, či tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali použitie § 150

ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.
s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a podľa ods. 2 tohto ustanovenia
vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť
zistiť osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovanej a prihliadnuť aj na ďalšie relevantné skutočnosti
a posúdiť, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce použitie § 150 ods. 1 O. s. p. a

teda ich úplné alebo čiastočné nepriznanie žalobcovi napriek tomu, že mal v konaní úspech. V súvislosti
s rozhodovaním o trovách konania odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 142 ods. 1 O. s. p. možno
použiť iba pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Vo
vzťahu k výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 954,15 eur zastavené, mal súd prvého
stupňa o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., keďže žalobca vzal v tejto

časti žalobu späť pre správanie sa žalovanej, ktorá po podaní žaloby uhradila žalobcovi spomenutú
sumu 954,15 eur. Odvolací súd dodáva, že ust. § 150 ods. 1 O. s. p. možno použiť aj v prípade, ak nárok
na náhradu trov konania vznikne podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p.

Žalovaná nemá nárok na vrátenie časti poplatku za odpor proti platobnému rozkazu zodpovedajúcej

sume 954,15 eur (57,- eur), ako sa mylne domnieva súd prvého stupňa. Ust. § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992
Zb.,ktorýmsúdprvéhostupňaodôvodnilvráteniepoplatkuzaodporprotiplatobnémurozkazužalovanej,
sa totiž na vrátenie tohto poplatku nevzťahuje. Toto ustanovenie sa vzťahuje okrem iného na prípad, že
sa žaloba vzala späť pred prvým pojednávaním, pričom v takomto prípade sa poplatok za žalobu vráti
žalobcovi. Poplatok za odpor proti platobnému rozkazu tvorí súčasť trov konania, ktoré vznikli žalovanej.

Akbyžalovanámalavkonaníúspech,žalobcabybolpovinnýnahradiťjejajtrovykonaniapozostávajúce
z poplatku za odpor proti platobnému rozkazu. Žalovaná však v konaní nemala úspech, a preto jej
nárok na náhradu trov konania nevznikol. Okrem toho, zo spisu ani nevyplýva, že by žalovaná poplatok
za odpor proti platobnému rozkazu zaplatila. Tento poplatok bol daný na vymáhanie prostredníctvom
justičnej pokladne, ale nie je zrejmé, či aj bol reálne vymožený.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. výrok napadnutého rozsudku,
ktorým súd prvého stupňa vyslovil, že žalovanej sa vracia súdny poplatok za odpor proti platobnému
rozkazu 57,- eur.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 954,15 eur
zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. To isté sa týka aj výroku, ktorým
súd prvého stupňa vyslovil, že žalobcovi sa vracia súdny poplatok 57,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.