Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215214163
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215214163.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr. Zity
Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka,
so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinným: 1/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W., V. G. XXX/XX, 2/ C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., V. G. XXX/XX, o vymoženie 7.868,76

eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 31.05.2016,
č. k. 8Er/1215/2015-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno, ako súd prvej
inštancie, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 odsek 2, § 41 odsek 2 písmeno
c/, písmeno d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 odsek 1, odsek 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom
konaní“), § 52 odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 4, § 53 odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 4,
odsek 5, § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom.
Konštatoval, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú
rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Naviac si ju
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami, nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Poukázal na to, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ,
bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením
zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Dospel preto k záveru, že rozhodnutie predložené v
tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho
vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, vzhľadom na to je možné vychádzať z

toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné zastavenie exekučného
konania, preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,

domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odňal účastníkovi konania
- oprávnenému možnosť konať pred súdom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý neobstojí.

Namietal, že exekučný súd nebol oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Zdôraznil, že v zmysle
ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a.s. postupovala v
súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej
doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú

ponuku,pričomto,žejuneodmietol,jeprejavomjehoosobnejazmluvnejslobody.Malzato,žeexekučný
súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na nález Ústavného
súdu II. ÚS 499/2012. Konštatoval, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o
Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny
význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný.
Je názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže

bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho
postavenia, súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite, pričom poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2013-8. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v Náleze Ústavného súdu
SR III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007, III. ÚS 171/06 z 5. apríla 2007, ako i dôvodmi uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.03.2015, č. k. 43CoE/85/2016. Záverom zdôraznil, že exekučný súd

svojimpostupomznemožniluplatniťsvojeprávopriznanéexekučnýmtitulom,ktoréhoúčinkysavzásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (podľa § 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odsek 1 CSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto je potrebné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia § 387 odsek 1 CSP ako vecne správne, potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného
poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený
Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti
predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému
bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 26.07.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti

Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 odsek 1 CSP, podľa
ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach

§ 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Podľa § 9a odsek 1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci

nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch
procesného úkonu, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a
zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa
pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii,

návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana
a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom tohto konania je
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Rimavská

Sobota, Kálmana Mikszatha 268, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu
prvej inštancie dňa 31.07.2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha
od povinných Q. W. a C. W. vymoženia sumy 7.868,76 eur s príslušenstvom a exekučný titul,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA AMEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Bratislava, Sienkiewiczova 4, z 28.02.2014, sp. zn. PC-A/0413/0378, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2014 a vykonateľnosť dňa 04.05.2014. Súčasťou spisu je i zmluva o
úvere, uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a.s. a povinnými dňa

29.07.2008, obchodné podmienky pre úver, ako i Všeobecné obchodné podmienky. Exekučné konanie
v danej veci začalo dňa 30.03.2015.

8. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného
vzťahu účastníkov je zmluva o úvere, uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a

povinnými dňa 29.07.2008, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinným
vo forme úveru. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka,
uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a
zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Tento v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže

odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa
§ 387 odsek 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej
inštancie a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

9. Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní, odvolací

súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorého závery sa v otázke
skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09.02.2012,
sp. zn. 3Cdo 122/2011 Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej,

resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej
veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len
realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného
poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou
exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci
konať (§ 45 odsek 1 písmeno b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc
súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ustanovenia § 45 odsek 1, odsek 2 citovaného
zákona.

10. Z hľadiska skutkového stavu v danej veci bolo preto nepochybne
preukázané, že účastníci konania dňa 29.07.2008 uzatvorili zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli i Všeobecné obchodné podmienky. V Zmluve o úvere v bode 4 (4.11) je uvedené, že
zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ vrátane sporov o jej vznik, platnosť
a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP. Rozhodcovská

doložka je následne uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach v II. časti, bod 10. Riešenie
sporov a rozhodcovská doložka (10.2). Podľa názoru odvolacieho súdu, však takto dojednaná
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ustanovenie § 53
odsek 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto

podmienka nebola so spotrebiteľmi individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebitelia nemali reálnu
možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinní si z takéhoto
fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázali náležite
uvedomiť, pričom naviac ani nemali iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými
štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným

podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný záver, že takto
formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,

ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere
hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).