Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 26, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/96/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410203257
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1410203257.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom Polianky 9, 844 37 Bratislava, IČO: 00 169 731,
zastúpený: JUDr. Jozef Drvár, advokát, Belinského 16, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: V. K., I..
XX.XX.XXXX, bytom V. I.. X, 841 04 Bratislava, zastúpený: PAICEK LEGAL s.r.o., so sídlom Panská 17,
811 01 Bratislava, IČO: 36 834 904, o vypratanie z bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.03.2010, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.03.2010 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného vypratať 1 - izbový byt č. XXX na XX. poschodí v bytovom dome na V. I.
Č. X v Bratislave, súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie Karlova Ves bez
nároku na bytovú náhradu a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom
predmetného družstevného bytu a na základe zmluvy o nájme zo dňa 12.09.1995 odovzdal byt do
užívania žalovanému ako svojmu členovi. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2007

do 11.03.2010 vyplýva, že žalovaný dlhoval žalobcovi na nájomnom 5.440,33 Eur. Nakoľko žalovaný
riadne a včas neplatil nájomné a za služby súvisiace s nájmom bytu, žalobca dňa 19.06.2006 písomne
vypovedal nájom bytu z dôvodu uvedeného v § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Žalovaný
si zásielku prevzal dňa 18.08.2006. Žalovaný bol žalobcom výslovne upozornený, že ak po uplynutí
výpovednej doby družstevný byt nevyprace a neodovzdá žalobcovi, vypratávanie sa bude realizovať
súdnou cestou.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Dohodou
zo dňa 09.12.1999 došlo k prevodu členských práv a povinností k bytu na V. I.. Č.. X v Bratislave z
žalovaného na W. K. (syna). V čase prevodu členských práv bol žalovaný rozvedený, pričom o dispozícii
s bytom sa s bývalou manželkou vyporiadali formou ústnej dohody, kedy ako nájomca tento byt užíval
výlučne žalovaný. Bývalá manželka byt nikdy neužívala. V prípade, ak by bol pri prevode členských práv
z žalovaného na W. K. potrebný súhlas manželky, v prípade jeho absencie by sa jednalo o relatívne
neplatný právny úkon. Preto navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

3. Súd v predmetnej veci rozhodol rozkazom na plnenie zo dňa 10.06.2010, č.k. 22C 96/2010-18, proti
ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že výpoveď z nájmu bytu považuje za bezpredmetnú.
Dňa 18.08.2006 mu žalobca oznámil výpoveď z nájmu bytu z dôvodu, že neuhradil zálohové platby zaobdobie od januára do apríla 2006. Žalobcovi preto zaslal doporučený list, kde mu uviedol, že do dňa
obdržania jeho listu 18.08.2006 boli zálohy riadne uhradené. Žalovaný zároveň žalobcu upozornil, že
do dňa 19.06.2006 mu nevrátil preplatok za zálohové platby za predošlý rok 2005.

4. Súd na pojednávaní konanom 17.07.2013 pripustil zmenu petitu v súlade s návrhom právneho
zástupcu žalobcu tak, že vypustil z petitu „XX. poschodie“, nakoľko na liste vlastníctva nie je uvedené
toto poschodie.

5. Na pojednávaní konanom dňa 21.10.2013 súd vypočul žalovaného, ktorý uviedol, že nesúhlasí s
podanou žalobou. Žalobcom predloženú sumárnu analýzu zálohových platieb považuje za nedostatočný
dôkaz. Úhrady za byt si riadne plní. Žalovaný zároveň predložil zmluvu o nájme bytu uzavretú s SBD
Bratislava IV, podľa ktorej je nájomcom predmetného bytu jeho syn W. K.. Žalobca pritom jeho synovi
nezaslal žiadne vyúčtovanie ani upomienku za jednotlivé roky. Výšku úhrady za užívanie bytu si stanovil
syn sám s ohľadom na výšku nájmu plateného v predošlých rokoch.

6. Na pojednávaní konanom 05.03.2014 právny zástupca žalovaného uviedol, že dohoda uzatvorená
o prevode členských práv a povinností bola uzatváraná len so žalovaným a jeho synom. Po rozvode
manželstva bolo dohodnuté medzi žalovaným a bývalou manželkou, že byt ostane len v jeho dispozícii,
jednalo sa o ústnu dohodu.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. Karlova Ves,
zmluvou o nájme bytu zo dňa 12.09.1995, sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.01.2007 do
11.03.2010, výpoveďou nájmu bytu zo dňa 19.06.2006, spolu s doručenkou, rozkazom na plnenie zo
dňa 10.06.2010, č.k. 22C 96/2010-18, odporom voči rozkazu na plnenie spolu s prílohami, správou o

hospodárení za rok 2012, zmluvou o nájme bytu zo dňa 14.12.1999, oznámením zo dňa 13.03.2000,
predĺžením termínu na doloženie dokladov zo dňa 21.02.2000, faxovou správou zo dňa 27.01.2000,
výzvou na odstránenie nedostatkov a doloženie dokladov potrebných k platnému prevodu členských
práv a povinností k družstevnému bytu zo dňa 17.01.2000, dohodou o prevode členských práv a
povinností zo dňa 09.12.1999, stavom členských práv a povinností na byt v Stavebnom bytovom

družstve Bratislava IV zo dňa 09.12.1999, dotazníkom zo dňa 09.12.1999, čestným prehlásením zo
dňa 09.12.1999, prehlásením zo dňa 09.12.1999, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
20.04.1998, č.k. 5C 249/97-23, rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 12.09.1995, rozpisom mesačných
zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu platným od 01.02.2004 (adresovaný synovi W.
K.), rozpisom položiek mesačného zálohového predpisu od 01.01.2000 (adresovaný synovi W. K.),

potvrdením platnosti nájomnej zmluvy zo dňa 20.09.2000, rozpisom položiek mesačného zálohového
predpisu zo dňa 20.02.2001 (adresovaný synovi W. K.), dokladmi predloženými žalovaným, a to:
prevodom vlastníctva družstevného bytu ku dňu 31.12.1999, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa
09.12.1999, zmluvou o nájme bytu zo dňa 12.09.1995, rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 12.09.1995,
potvrdením platnosti nájomnej zmluvy zo dňa 20.09.2000, ďalej listinnými dokladmi zabezpečenými

žalobcom: listinou označenou ako „odsťahovanie sa z bytu č. XXX/XX posch. V. I.. Č.. X z bytu na meno
V. K.“ zo dňa 29.7.1997, vyúčtovaním nákladov za dodávku tepla, TÚV a ostatných služieb za obdobie
od 01.01.1996 do 31.12.1996, listom K. N. zo dňa 25.08.1997, zmluvou o nájme bytu zo dňa 12.09.1995
(ktorá je súčasťou členského spisu žalobcu), dohodou o prevode členských práv a povinností člena SBD
a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Karlova Ves súd zistil, že byt č. XXX nachádzajúci sa v bytovom dome
na V. I. X v Bratislave, súp. č. XXX je vo vlastníctve žalobcu.

9. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 12.09.1995 súd zistil, že uvedená zmluva bola uzavretá medzi

žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, pričom predmetom zmluvy bol nájom 1-
izbového bytu č. XXX nachádzajúceho sa na V. I.. X, M.. Č.. XXX, ktorého vlastníkom je žalobca.
Prenajímateľ odovzdal označený byt žalovanému dňom 27.07.1995. V zmysle čl. 2 ods. 1 zmluvy
uzavretímtejtozmluvyvznikolspoločnýnájombytumanželmi,pričomspoločnýmnájomcomjemanželka
W.. V zmysle čl. 2 ods. 2 prenajímateľ berie na vedomie, že v čase uzavretia tejto zmluvy žije s nájomcom

v spoločnej domácnosti + 1 osoba.

10. Z výpovede nájmu bytu zo dňa 19.06.2006 súd zistil, že žalobca vypovedal žalovanému podľa § 711
ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka nájom bytu z dôvodu, že neuhradil zálohové platby za užívaniebytu a služieb s tým spojených za obdobie od januára 2006 do apríla 2006. Žalovaný túto výpoveď
prevzal dňa 18.08.2006.

11. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 14.12.1999 uzavretej medzi žalobcom a W. K. súd zistil, že žalobca
s W. K. uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. XXX nachádzajúci sa na V. I.. X, súp. č.
XXX, pričom nájom bytu mal vzniknúť dňom 01.01.2000.

12. Z oznámenia zo dňa 13.03.2000 súd zistil, že žalobca na základe nerešpektovania výzvy na

odstránenie nedostatkov a doloženia potrebných dokladov k platnému prevodu členských práv a
povinností k družstevnému bytu č. XXX na V. I.. X oznámil žalovanému, že dohodu o prevode členských
práv a povinností považujú za neplatný právny úkon, na základe ktorého je vydaná nájomná zmluva na
syna W. K. neplatná.

13. Z listiny označenej ako predĺženie termínu na doloženie dokladov zo dňa 21.02.2000 súd

zistil, že žalovaný požiadal o predĺženie termínu na doloženie dokladov do 27.02.2000 z dôvodu
práceneschopnosti.

14. Z faxovej správou zo dňa 27.01.2000 súd zistil, že syn žalovaného W. K. oznámil žalobcovi, na
základe jeho výzvy, že existuje k uvedenej veci overená písomná dohoda, ale nakoľko ju má jeho otec,

ktorý je služobne v zahraničí a vráti sa 04.02.200, ihneď po tomto termíne bude dohoda doručená.

15. Z výzvy na odstránenie nedostatkov a doloženie dokladov potrebných k platnému prevodu členských
práv a povinností k družstevnému bytu zo dňa 17.01.2000 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na
odstránenie nedostatkov z dôvodu, že predložená dohoda o prevode členských práv a povinností k

družstevnému bytu č. XXX na V. I.. X zo dňa 08.12.1999 nespĺňa všetky náležitosti potrebné k platnému
prevodu, a to identifikáciu manželky ako členky družstva spolu s jej podpisom. V prípade, ak manželstvo
bolo rozvedené, predmetná identifikácia a podpis manželky na dohode nie je potrebný, ak predloží
žalovaný právoplatný rozsudok o zrušení spoločného nájmu bytu po rozvode manželstva resp. písomnú
dohodu medzi žalovaným a manželkou. V prípade, ak by dohoda nebola písomná, je potrebné predložiť

čestné prehlásenie manželky, že k takejto dohode došlo. V prípade, ak nedostatky nebudú odstránené
v lehote 7 dní od doručenia tohto listu, dohoda o prevode členských práv a povinností na syna W. K.
bude považovaná za absolútne neplatný právny úkon.

16. Z dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 09.12.1999 súd zistil, že žalovaný uzavrel

spolu so synom W. K. dňa 09.12.1999 dohodu u prevode členských práv a povinností v Stavebnom
bytovom družstve Bratislava IV.

17. Z čestného prehlásenia zo dňa 09.12.1999 súd zistil, že žalovaný čestne prehlásil, že stratil originál
nájomnej zmluvy o nájme 1 izbového bytu č. XXX na V. I.. X v Bratislave.

18. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.04.1998, č.k. 5C 249/97-23, súd zistil, že
manželstvo V. K. nar. XX.XX.XXXX a W. K., rod. B., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX na
Obvodnom úrade Bratislava IV, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane
XX, pod poradovým č. XXX bolo rozvedené.

19. Z rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 12.09.1995 súd zistil, že Stavebné bytové družstvo Bratislava
IV so súhlasom predsedu SBD IV zo dňa 27.07.1995 rozhodlo o pridelení 1-izbového bytu č. XXX na V.
I.. X v Bratislave svojmu členovi V. K., nar. XX.XX.XXXX,

20. Z rozpisu mesačných zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu platným od 01.02.2004,
rozpisu položiek mesačného zálohového predpisu od 01.01.2000 a rozpisu položiek mesačného
zálohového predpisu zo dňa 20.02.2001 súd zistil, že tieto rozpisy adresoval žalobca synovi žalovaného
W. K..

21. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 09.12.1999 súd zistil, že dňa 09.12.1999 Stavebné
bytové družstvo Bratislava IV prijalo od V. K. sumu 1.000,- Sk s tým, že účel platby bol uvedený ako
„prevod čl. práv“.22. Z fotokópie zmluvy o nájme bytu zo dňa 12.09.1995 predloženej žalovaným súd zistil, že táto je
podobnáakozmluvapredloženážalobcom,avšakvčl.2ods.2jeuvedené,ževzmysle§703a704Obč.
zák. vzniká uzavretím tejto zmluvy spoločný nájom bytu manželmi. Spoločným nájomcom je manžel -

manželka (pričom meno je vyčiarkané a chýba dátum narodenia) Spoločné členstvo manželov podľa §
703 Občianskeho zákonníka vzniklo (a je prečiarknuté slovo nevzniklo). Zároveň v čl. 2 ods. 2 zmluvy je
uvedené,žeprenajímateľberienavedomie,ževčaseuzavretiatejtozmluvyžijesnájomcomvspoločnej
domácnosti + 1 osoba.

23. Z rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 12.09.1995 súd zistil, že žalobca pridelil svojmu členovi V. K.
jednoizbový byt č. XXX na V. I. Č.. X v Bratislave.

24. Z potvrdenia platnosti nájomnej zmluvy zo dňa 20.09.2000 súd zistil, že žalobca listom zo dňa
14.12.1999 potvrdil W. K. platnosť nájomnej zmluvy podpísanej dňa 14.12.1999 medzi ním ako
nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, podľa ktorej nájom k bytu vzniká dňom 01.01.2000. Zároveň

mu žalobca oznámil, že dňom 01.01.2001 mu bude upravený mesačný zálohový predpis o niektoré
položky, o čom bude písomne informovaný.

25. Z listiny označenej ako „odsťahovanie sa z bytu č. XXX/XX posch. V. I.. Č.. X z bytu na meno V. K.“
zo dňa 29.7.1997 súd zistil, že list adresovala pani K. N. žalobcovi, pričom v liste uviedla, že začiatkom

júla 1995 sa na čestné slovo odsťahovala zo svojho dvojizbového bytu na I. K. do jednoizbového bytu
na V. I. X s tým, že behom krátkeho času si byty so žalovaným medzi sebou vymenia. Nakoľko sa tak
ani za 2 roky nestalo, dňa 22.07.1997 sa odsťahovala z bytu na V. I., kde sa nasťahoval žalovaný.

26. Z vyúčtovania nákladov za dodávku tepla, TÚV a ostatných služieb za obdobie od 01.01.1996 do

31.12.1996 adresovaného žalovanému súd zistil, že žalovaný mal preplatok na vyúčtovaní za uvedené
obdobie vo výške 4.770,- Sk.

27. Z listu K. N. zo dňa 25.08.1997, súd zistil, že pani N. žiadala vyplatiť preplatok v sume 4.770,- Sk,
nakoľko v čase od júla 1995 do júla 1997 v byte na V. I. Č.. X bývala ona.

28. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 12.09.1995 (ktorá je súčasťou členského spisu žalobcu) súd zistil, že
táto je totožná so zmluvou predloženou žalobcom v rámci príloh k podanej žalobe zo dňa 14.03.2010,
teda v čl. 2 ods. 1 zmluvy je uvedený ako spoločný nájomca manželka W..

29. Z dohody o prevode členských práv a povinností člena SBD súd zistil, že bývalá členka žalobcu pani
O. N. Z. žiadala o prevod členských práv a povinností spojených s užívaním jednoizbového bytu na V.
I. X a zostatkovej hodnoty členského podielu vo výške 11.170,- Sk na p. V. K., I.. XX.XX.XXXX, ktorý
sa stáva členom SBD IV a preberá na seba všetky práva a povinnosti člena. V rámci dohody o prevode
členských práv je uvedená aj manželka W. K. I.. XX.XX.XXXX.

30. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu podpisu nájomnej zmluvy) ak sa za
trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu
manželmi.

31. Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželov za trvania
manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu
manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a
povinní spoločne a nerozdielne.

32. Podľa § 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu
trvale nežijú.

33. Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd
na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z

manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

34. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.35. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

36. Spoločný nájom bytu manželmi je osobitný druh spoločného nájmu bytu, ktorý môže vzniknúť iba

medzi manželmi, pričom jednou z podmienok jeho vzniku je skutočnosť, že manželia spolu trvale žijú.
Osobitosťou spoločného nájmu bytu manželmi súd spôsoby jeho vzniku i zániku ustanovené zákonom.
Vznik spoločného nájmu bytu manželmi je zákonom stanovený následok nastúpenia skutočností
uvedených v zákone. Pokiaľ sú tieto naplnené, spoločný nájom bytu vzniká bez ďalšieho. Spoločný
nájom bytu manželmi vzniká za trvania manželstva vtedy, ak nájom bytu jedným alebo oboma z nich
vzniknepomomenteuzavretiamanželstva,avšakdomomentujehozániku.Spoločnéčlenstvomanželov

v bytovom družstve vzniká vždy až so spoločným nájmom bytu manželmi. Pre posúdenie, či vzniklo
spoločné členstvo manželov v družstve, je rozhodujúci deň uzavretia nájomnej zmluvy na byt, nie je
pridelenia bytu jednému z manželov. Jednou z podmienok vzniku spoločného nájmu bytu je skutočnosť,
že manželia spolu trvale žijú. Manželia spolu trvale nežijú vtedy, keď z právnej stránky síce manželstvo
ešte trvá, ale nesie znaky manželstva rozvráteného, teda manželia nevedú spoločnú domácnosť.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo medzi žalovaným a jeho
manželkou W. K. bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX na Obvodnom úrade Bratislava I. Žalovanému
vzniklo právo na pridelenie jednoizbového bytu č. XXX na V. I. Č.. X v Bratislave na základe rozhodnutia
o pridelení bytu zo dňa 27.07.1995. Následne dňa 12.09.1995 došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy

medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, pričom predmetom zmluvy bol nájom
1-izbového bytu č. XXX nachádzajúceho sa na V. I.. X, súp. č. XXX, ktorého vlastníkom je žalobca.
Prenajímateľ odovzdal označený byt žalovanému dňom 27.07.1995. V zmysle čl. 2 ods. 1 zmluvy
uzavretímtejtozmluvyvznikolspoločnýnájombytumanželmi,pričomspoločnýmnájomcomjemanželka
W.. Podľa čl. 2 ods. 2 prenajímateľ berie na vedomie, že v čase uzavretia tejto zmluvy žije s nájomcom

v spoločnej domácnosti + 1 osoba. Z uvedeného mal súd za preukázané, že medzi manželmi došlo
k vzniku spoločného nájmu bytu, nakoľko nájom bytu vznikol voči žalovanému po momente uzavretia
manželstva, pričom v samotnej zmluve je uvedené, že spoločným nájomcom sa stáva manželka W..
Podobne z dohody o prevode členský práv v bytovom družstve je zrejmé, že so spoločným nájmom
manželov vzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom dome. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že

k bytu nevznikol spoločný nájom, nakoľko na originálnej zmluve, ktorú má sa ako spoločný nájomca
manželka W. neuvádza, súd poukazuje na skutočnosť, že spoločný nájom manželov vzniká zo zákona
za splnenia všetkých v ňom uvedených podmienok, ktoré v danom prípade nastali, bez ohľadu na
skutočnosť,čiajreálnejemanželkavpísomnejzmluveuvedenáakospoločnýnájomcabytu.Naviacsúd
uvádza, že viackrát dopytoval žalovaného na predloženie originálu zmluvy, pričom tieto výzvy žalovaný

nerešpektoval a originál zmluvy nepredložil. Nakoľko z čestného prehlásenia zo dňa 09.12.1999 súd
zistil, že žalovaný čestne prehlásil, že stratil originál nájomnej zmluvy o nájme 1 izbového bytu č. XXX
na V. I.. X v Bratislave, súd mal za to, že žalovaný originálom nájomnej zmluvy ani nedisponuje, a preto v
konečnom dôsledku aj s ohľadom na hospodárnosť konania zamietol návrh na vykonanie dokazovania
originálom nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o splnenie ďalšej podmienky na vznik spoločného nájmu bytu

manželov, teda skutočnosť, že spolu trvale žili v čase vzniku nájmu, súd konštatuje, že túto skutočnosť
žalovaný v konaní nerozporoval, a preto mal súd za preukázané, že žalovaný v čase vzniku spoločného
nájmu bytu manželov trvale žil so svojou manželkou. V konaní síce žalovaný tvrdil, že v byte, ktorý bol
predmetom nájmu spolu s manželkou nikdy nebývali, nakoľko hneď po jeho pridelení si byty vymenili s
pani K. N.. V tejto súvislosti súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ani iného

právneho predpisu nevyplýva skutočnosť, že by dôvodom, pre ktorý by za trvania manželstva nevznikol
spoločný nájom bytu, bola skutočnosť, že manželia nemajú spoločnú domácnosť práve v byte, ktorý je
predmetom vznikajúceho nájmu.

38. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že po rozvode manželstva (XX.XX.XXXX) sa s bývalou

manželkou ústne dohodli na dispozícii s bytom takým spôsobom, že ako nájomca bude naďalej byt
užívať žalovaný, súd poukazuje na ustanovenie § 705 ods. 1 Občianskeho zákonník podľa ktorého ak
sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje
právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.Dohoda manželov o zrušení spoločného nájmu bytu je preferovaný spôsob zániku spoločného nájmu
bytu manželmi. Ide o dvojstranný právny úkon a ako taká musí spĺňať požiadavky kladené na platnosť
právneho úkonu. V staršej judikatúre sa pripúšťalo uzatvorenie takejto dohody nielen písomne, ale aj

ústne resp. konkludentne, avšak v súčasnosti sa kladie požiadavka na to, aby takáto dohoda bola
uzatvorená v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne. Súd v konaní nemal za preukázané,
že by medzi bývalými manželmi došlo k uzavretiu akejkoľvek dohody o nájme bytu, túto skutočnosť
tvrdil iba žalovaný, ale žiadnym spôsobom ju následne nepreukázal (či už čestným vyhlásením bývalej
manželky, prípadne jej svedeckou výpoveďou).

39. Zásadne platí, že prenajímateľ môže vypovedať spoločný nájom bytu manželmi iba obom manželom
spoločne, nie iba jednému z nich. Výpoveď z nájmu bytu musí prenajímateľ doručiť obom manželom.
Výpovedi prenajímateľa, ktorá smeruje len voči jednému z manželov, nemožno priznať právnu
relevanciu. V takomto prípade nemožno uvažovať ani o prípadnej neplatnosti právneho úkonu. Je to
dôsledok nedielnosti práva spoločného nájmu bytu v hmotnoprávnej oblasti. V prípade, že prenajímateľ

dal výpoveď len jednému z manželov (výpoveď doručil len jednému z manželov), nemôže takáto
výpoveď vyvolať zánik nájomného vzťahu ani u jedného z nich. Vo vzťahu k druhému manželovi totiž
chýba existencia hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa, ako prejavu vôle adresovanému aj tomuto
spoločnému nájomcovi bytu, smerujúceho k ukončeniu jeho právneho vzťahu.

40. Nakoľko súd v konaní nemal za preukázané, že by medzi bývalými manželmi došlo k dohode
o ukončení spoločného nájmu bytu, súd dospel k záveru, že žalobca bol povinný výpoveď z nájmu
bytu doručiť žalovanému, ako aj jeho bývalej manželke. V konaní bolo preukázané, že žalovaný
výpoveď k nájmu bytu prevzal 18.08.2006, avšak žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
výpoveď doručoval aj bývalej manželke žalovaného. V dôsledku nedielnej povahy spoločného nájmu

bytu manželmi výpoveď doručená len jednému z manželov (len jednému so spoločných nájomcov bytu)
nemôže vyvolať zánik nájomného vzťahu, lebo vo vzťahu k druhému manželovi (druhému spoločnému
nájomcovi bytu) chýba nevyhnutná existencia tohto hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa (uznesenie
NS SR z 11.08.2011, sp. zn. 3MCdo 4/2011). Keďže v preskúmavanej veci žalobca nedoručil výpoveď
z nájmu bytu aj bývalej manželke žalovaného, súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému zániku

nájomného vzťahu a z toho dôvodu súd nemohol rozhodnúť o vyprataní danej nehnuteľnosti žalovaným.
Súd preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.

41. Na záver súd poukazuje na zmluvu o nájme bytu zo dňa 14.12.1999 uzavretú medzi žalobcom
a W. K. z ktorej vyplýva, že žalobca s W. K. uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol byt č.

XXX nachádzajúci sa na V. I.. X, súp. č. XXX, pričom nájom bytu mal vzniknúť dňom 01.01.2000.
Okrem toho sa v spise nachádza potvrdenie platnosti nájomnej zmluvy zo dňa 20.09.2000 z ktorého
vyplýva, že žalobca listom zo dňa 14.12.1999 potvrdil W. K. platnosť nájomnej zmluvy podpísanej dňa
14.12.1999 medzi ním ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, podľa ktorej nájom k bytu vzniká
dňom 01.01.2000. Zároveň mu žalobca oznámil, že dňom 01.01.2001 mu bude upravený mesačný

zálohový predpis o niektoré položky, o čom bude písomne informovaný. Tento bol rovnako W. K.
zaslaný. Z uvedeného by vyplývalo, že žalovaný previedol nájom bytu na V. I. na svojho syna W. K..
Žalobca v konaní nevedel vysvetliť, prečo vo vzťahu k dohode o prevode členských práv a povinností
zo žalovaného na W. K. žiadal žalobca o odstránenie nedostatkov dohody z dôvodu, že chýba dohoda
medzi manželmi o ukončení spoločného nájmu bytu, prípadne rozhodnutie súdu, no na druhej strane

následne potvrdili W. K. platnosť nájomnej zmluvy. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že aj
z tohto dôvodu je potrebné zamietnuť žalobu, nakoľko v prípade, ak platne došlo k prevodu nájmu bytu
na W. K., žalovaný v konaní o vyprataní bytu nebol pasívne vecne legitimovaný.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,

že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1

CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.