Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217401
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217401.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

AnnySlovinskejaJUDr.OtaJurča,vprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,
Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova
4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR,
so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves 9C/94/2012-129 z 26.11.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobný návrh a žalovanej náhradu trov konania nepriznal a
ďalším výrokom návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Vychádzal zo žalôb, ktorými sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu
mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Spišská
Nová Ves v exekučných konaniach a to konkrétne tým, že v jednotlivých veciach bolo rozhodnuté
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote, resp.
že v ďalších veciach o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté po
30-dňovej zákonnej lehote a že v ďalších exekučných veciach bola zamietnutá žiadosť súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že uznesením č. 9C/94/2012-8
zo dňa 9.10.2012 spojil na spoločné konanie konania vedené na návrh žalobcu pod sp. zn.
9C/94/2012, 9C/138/2012, 9C/172/2012, 9C/200/2012, 9C/225/2012, 9C/229/2012, 9C/246/2012,
9C/261/2012, 9C/265/2012, 9C/288/2012, 9C/323/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp.
zn. 9C/94/2012. Podrobne ďalej rozviedol, v čom žalobca pri jednotlivých vytýkaných pochybeniach
videl nesprávny postup konajúceho exekučného súdu. Podrobne reprodukoval aj stanovisko žalovanej,
ktorá žalobu žiadala zamietnuť označujúc ju sčasti za zmätočnú a nesplňujúcu základné zákonné

podmienky, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody. Uviedol, že na pojednávanie vo veci
určené na 26.11.2013 sa účastníci nedostavili, hoci u oboch doručenie predvolania bolo riadne
preukázané. Hoci žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke
nestrannosti a otázke zákonného sudcu nepovažoval uvedený dôvod za dôležitý v zmysle §
119 a § 101 ods.2 O.s.p. Uviedol, že žalobca namietal nesprávny úradný postup exekučného
súdu v jednotlivých exekučných konaniach, v ktorých mal procesné postavenie oprávneného a
exekučnými titulmi vo všetkých prípadoch boli rozhodcovské rozsudky stáleho rozhodcovského

súdu. Podrobne rozpísal obsah zistení z exekučných spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp.zn. 13Er/245/2010, 13Er/203/2010, 13Er/519/2011, 13Er/549/2011, 13Er/16/2010, 13Er/18/2011,
13Er/519/2011, 13Er/517/2011, 13Er/516/2011, 13Er/390/2006 a 13Er/304/2006. Citoval § 109 ods.1, 2
O.s.p. a odôvodnil, prečo návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Citoval ďalej § 3 ods.1, 2, §5 ods.1, § 9 ods.1, 2, § 15 ods.1, § 17 ods.1, 2 a § 19 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ako aj § 44 ods.1,2, ods.8 a § 41 ods.2 písm.c/ a d/ zák. č.
233/1995 Z.z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a tiež § 45 ods.1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní. Vo všeobecnosti charakterizoval predpoklady zodpovednosti štátu za škodu v
zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a ďalej jednotlivo rozoberal jednotlivé prípady, kedy podľa žalobcu malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu. V konaniach pôvodne vedených pod sp.zn.
9C/94/2012, 9C/246/2012, 9C/261/2012 a 9C/265/2012 žalobca síce vytýkal exekučnému súdu, že k
zamietnutiam žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí 15-dňovej lehoty,

avšak táto platí len v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci poverenie na vykonanie exekúcie vydá a
navyše vo všetkých vyššie uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu,
kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými
podmienkami žalobcu a to vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu. Vo veciach pôvodne vedených
pod č. 9C/288/2012 a 9C/323/2012 k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu malo podľa
žalobcu dôjsť tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom

stanovenom čase, t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu. Z oboznámených exekučných spisov mu
vyplynulo, že v oboch veciach pôvodný súdny exekútor podal podnet na zastavenie, resp. čiastočné
zastavenie exekúcie a tak ešte pred rozhodnutím o zmene súdneho exekútora bolo nutné zabezpečovať
od oprávneného potrebné podklady a čiastočne exekúcie zastaviť. Pri konaniach pôvodne vedených pod
sp.zn. 9C/138/2012, 9C/172/2012, 9C/200/2012, 9C/225/2012 a 9C/229/2012 exekučný súd oprávnene

skúmal aj zákonnosť exekučného titulu, t.j. rozhodcovského rozsudku a dôvodne zamietol žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia. Po vykonaní dokazovania pre nepreukázanie existencie
podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu jeho žalobu v celosti
zamietol. O trovách konania rozhodoval podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnej žalovanej ich náhradu
nepriznal pre jej nevyčíslenie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/
O.s.p. a navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že
prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2

O.s.p. Uviedol, že požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané
s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým
právo konať pred súdom. Namietal ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie
vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí
návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil

odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania. Žalobca tvrdí, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých
súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a
založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva
žalobcu na súdnu ochranu. Nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sám

nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal ďalej, že vo veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami
založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal
súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným
samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkal

súdu,ževykonaldokazovanielistinami,ktorýchpôvodniejezodôvodneniarozhodnutiapoznateľnýanie
je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mal mať žalobca možnosť vyjadriť sa. Uviedol ďalej, že súd sa dopustil viacerých omylov,
keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Exekučný súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak

zbytočné prieťahy v konaní a nerozhodol o jeho návrhoch v zákonnej lehote. Nesprávny úradný postup
exekučného súdu spočíval hneď v niekoľkých skutočnostiach a konajúci súd sa musel preto vysporiadať
so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu, čo neurobil a jeho rozhodnutie je tak
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysleust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa14.5.2015o9.05hod.,pričommiesto

a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobca v odvolaní uvádza takmer všetky odvolacie dôvody okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v
zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne

v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods.
2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa

26.11.2013 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanému) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 26.11.2013 bolo doručené žalobcovi
dňa 16.10.2013 a jeho právnemu zástupcovi taktiež dňa 16.10.2013 a žalovanému v ten istý deň. Bola

tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Podaním došlým súdu dňa 22.11.2013 žiadal zrušiť
pojednávanie (nie odročiť) z dôvodu, že jeho námietka porušenia nestrannosti súdu je dôvodná. Súd na
pojednávaní konštatoval, že neboli splnené dôvody na odročenie pojednávania tak, ako to má na mysli

§ 119 O.s.p. a nebol zo strany žalobcu ani zachovaný postup podľa ods. 2 tohto ustanovenia. Na tomto
pojednávaní súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením obsahu pripojených spisov Okresného
súdu Spišská Nová Ves. Následne vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti

žalobcu, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že mu nebolo
doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe, keďže toto prevzal spolu s predvolaním na pojednávanie.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný
vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená
z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 22.10.2012. Žalobcovi bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach o
nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci dňa 17.1.2013.

Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p.
rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie
je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/

a f/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu
prvého stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaniach vedených na tomto súde pod

sp.zn. 13Er/245/2010, 13Er/203/2010, 13Er/519/2011, 13Er/549/2011, 13Er/16/2010, 13Er/18/2011,
13Er/519/2011, 13Er/517/2011, 13Er/516/2011, 13Er/390/2006 a 13Er/304/2006 a nezákonnými
rozhodnutiami vydanými v týchto konaniach, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a

nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,
na ktorých založil svoje rozhodnutie.

V odvolaní sa žalobca obmedzil len na všeobecné konštatovanie, že súd prvého stupňa sa dopustil
viacerých omylov, keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané a

pritom nekonkretizoval, s ktorými závermi prvostupňového súdu (podrobne v odôvodnení rozpísanými)
nesúhlasí.Žalobca v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote. Odvolací súd v
plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v
tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo
po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Súdna prax sa však ustálila na závere, že lehota 15 dní od

doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný
súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom
a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napr.
uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp.zn. II. ÚS/520/2012 zo
dňa 10.7.2013, sp.zn. II ÚS/248/2013 zo dňa 25.4.2013 alebo sp.zn. II. ÚS/112/2013 zo dňa 13.2.2013).
Preto v situácii, ak by aj bola v jednotlivom prípade prekročená lehota pri rozhodovaní o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, uvedený postup a obdobie nemožno
považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní) a tento je plne odôvodnený potrebou
skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu; odvolací súd naviac
podotýka,ževzhľadomnamnožstvoexekučnýchkonaní,ktoréžalobcainiciujepredokresnýmsúdom,je
ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri

napr. uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo II. ÚS/245/2013
zo dňa 25.4.2013).
Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné považovať ani to, že po doručení
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku pristúpil exekučný súd k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému
záveru, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský
rozsudok, je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu z vlastnej iniciatívy riešiť
otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou
ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza k

preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k
posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho
vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebol neplatnou rozhodcovskou
zmluvou viazaný, t.j. je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (porovnaj

napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011
uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R
46/2012, sp.zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.9.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp.zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012
uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R

66/2013 a sp.zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.9.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1MCdo/15/2012 zo dňa 22.5.2013, sp.zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30.4.2013, sp.zn. 4Cdo/88/2013 zo
dňa 24.10.2013, sp.zn. 5MCdo/25/2012 zo dňa 12.6.2013, sp.zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.6.2013 a
mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS/381/2012 zo dňa 22.8.2012, sp.zn. II.

ÚS/545/2010 zo dňa 9.12.2010 a sp.zn. IV. ÚS/60/2011 zo dňa 3.3.2011 ako aj uznesenie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti A. F. zo dňa 16.10.2010). Od tohto
záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.

Súd prvého stupňa presvedčivo odôvodnil, prečo v exekučných veciach 13Er/390/2006 a 13Er/323/2012

exekučný súd pred rozhodovaním o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora preskúmaval
podmienky pre úplné, či čiastočné zastavenie exekúcie (na podnet pôvodného exekútora).

Žalobca naviac nepreukázal existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázal, aby

jeho sťažnosti na prieťahy v konaní boli vybavené spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov bola
preukázaná.Za situácie, kedy žalobca bol riadne predvolaný na pojednávanie, mal dostatok času na to, aby sa
vyjadril k argumentom žalovanej a prípadne navrhol vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak
neurobil, sám sa vzdal tohto procesného práva, ktorého realizácia mu nebola znemožnená postupom

súdu.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené
neboli.

Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
listinami obsiahnutými v oboznamovaných spisoch a tento záver nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o

pojednávaní. Preskúmavané rozhodnutie je tak po každej stránke presvedčivé a zrozumiteľné.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti
a vo výroku o trovách konania ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, pretože účastníci konania si ich náhradu
neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.