Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/131/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109222897
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8109222897.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: J. B., M.. XX.X.XXXX,

Q. D. N., B., E.. T. N. XX-XXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Zvonárska 8, proti žalovanej: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575
951, zastúpenom advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Špitálska 10,
IČO: 36722758, o zaplatenie 350.000,- EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 350.000 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 29.6.2009
do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX žiadal zaviazať žalovaného na náhradu škody vo
výške 350.000,- EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 29.6.2009 s poukazom na porušenie
povinnosti zo strany žalovaného v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila.

Súd dokazovaním vykonaným výsluchom žalobcu, svedkov V. F., G. P., P. R., F. Q., oboznámením
zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, výpismi z účtu, príkazom na úhradu
a výberovým lístkom, všeobecnými obchodnými podmienkami, znalecký posudkom č. XX/XX, Č.. XX/
XXXX vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento
skutkový stav:

Žalobca dňa XX.X.XXXX uzatvoril so žalovanou zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb v zmysle ust. § 262 ods. 2, § 708 a nasl. a § 716 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. v
predmete zriadenia rastového osobného účtu v mene euro, s uvedením spôsobu poplatkovania balík
Výhoda, frekvencie výpisov mesačne a spôsobom doručenia výpisov poštou s uvedením, že adresa na
zasielanie výpisov je G. P., G.M. XXX/X, B., XXX XX.

Súčasťou uzatvorenia uvedenej zmluvy bol aj podpisový vzor s podpisom majiteľa účtu a to žalobcu a
disponenta G. P. s uvedením kódu označenia písmena „D“.

V zmysle vysvetliviek uvedeného podpisového vzoru kód spôsobu disponovania „S“ znamená
samostatne a kód „D“ vždy dvaja spoločne bez ohľadu na poradie podpisov.Podľa bodu 1 podpisového vzoru majiteľ účtu je povinný zabezpečiť správnosť údajov týkajúcich sa
disponujúcich osôb a pravosť ich podpisov a pečiatky.

Podľa bodu 2 písomný príkaz na disponovanie s účtom opatrený podpisom graficky zhodným pečiatkou
graficky zhodnou s podpisom a pečiatkou na tomto podpisovom vzore je príkazom majiteľa účtu v zmysle
zmluvy o účte.

Podľa bodu 3 osoby uvedené v podpisovom vzore sú oprávnené predkladať a preberať písomnosti v

banke a to každá samostatne.

Žalobca uviedol, že pri uzatvorení zmluvy o založení z účtu sa so žalovanou dohodol, že s predmetným
účtom bude mať právo disponovať aj G. P., avšak len spolu s ním.

Dňa 7.X.XXXX na uvedený účet zo svojho osobného účtu poslal sumu 350.000,- EUR, ktorá bola na

jeho účet vedeného u žalovaného pripísaná dňa X.X.XXXX.

Dňa XX.X.XXXX bol žalovanej predložený príkaz na úhradu zo dňa XX.X.XXXX vrátane výberového
lístku v čase, kedy žalobca sa nenachádzal na území Slovenskej republiky.

Žalovaná na základe príkazu na úhradu z účtu žalobcu odpísala sumu vo výške 345.000,- EUR a túto
pripísala na žalobcovi neznámy účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a toho istého dňa na základe výberového
lístku bol uskutočnený výber v hotovosti vo výške 5.000,- EUR.

O uvedenej skutočnosti sa dozvedel potom ako sa osobne ustanovil do košickej pobočky žalovanej

a požiadal o výpis zo svojho účtu a po zistení, že sa uvedené finančné prostriedky už na jeho
účte nenachádzajú navštívil prešovskú pobočku žalovanej a ústne informoval pracovníkov banky,
že predmetné príkazy boli realizované bez jeho prítomnosti a jeho vedomia. Zároveň podal trestné
oznámenie pre podozrenie trestného činu podvodu vedeného na Krajskom riaditeľstve Policajného
zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Prešove pod sp. zn. Č.:B.-XX/OEK-U.-XXXX.

Dňa XX.X.XXXX listom žalovanú informoval a vyzval na úhradu uvedenej finančnej čiastky titulom
náhrady škody pre hrubé porušenie všeobecných zmluvných podmienok uvedených v čl. III písm. a)
ods. 6, v zmysle ktorého majiteľ účtu a disponujúce osoby podpisujú podpisový vzor osobne na pobočke
banky, v opačnom prípade banka požaduje úradné overenie ich podpisov.

Nakoľko žalovaná vykonala odpísanie uvedenej finančnej čiastky, na základe príkazu na úhradu a
výberového lístku bez úradne overeného podpisu, porušila tým svoje povinnosti v zmysle ust. § 373
ObZ. a nasledujúcich.

Vo svojej výpovedi uviedol, že pri uzatvorení uvedenej zmluvy o bežnom účte komunikoval s
pracovníčkami banky zmiešaninou slovensko-anglickou, pričom bol ubezpečený, že bez jeho osobnej
prítomnosti a predloženia jeho pasu nedôjde k dispozícií s peňažnými prostriedkami na zriadenom účte.

Napriek tomu, že mal záujem oboznámiť sa so všetkými obchodnými podmienkami zmluvy, bolo mu

povedané,žetoniejepotrebnéažepostačujeibanímprednesenápožiadavkatýkajúcasadispozičného
práva s peňažnými prostriedkami na účte.

Svoju výpoveď doplnil na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX, v ktorej uviedol, že predmetný účet
mal predstavovať pre pána P. preukázanie jeho platobnej schopnosti, teda za predpokladu, že zrealizuje

dohodnutý obchod pre neho, budú mu vyplatené finančné prostriedky. V žiadnom prípade jeho podpis
na podpisovom vzore mu nemal umožniť dispozíciu s predmetným účtom. Zo strany pracovníkov banky
mu mala byť podaná informácia, že toto je jediný spôsob preukázania jeho solventnosti. Zároveň
uviedol,žebankarealizovalaodpisypredmetnýchfinančnýchprostriedkovvprospechjemuneznámemu
účtu bez toho, že v zmysle všeobecných obchodných podmienok bola povinná v prípade akýchkoľvek

pochybností a s poukazom na výšku peňažnej čiastky telefonicky alebo iným spôsobom kontaktovať
majiteľa účtu za účelom preverenia pravdivosti údajov uvedených na príkazoch na úhradu, reps.
výberových lístkov.Súdu predložil znalecký posudok vypracovaný J. R. Č.. XX/XX, zo záverov ktorého vyplýva, že príkaz
na úhradu a výberový lístok žalovaného zo dňa XX.X.XXXX na sumu 345.000,- EUR a 5.000,- EUR boli
vyplnené jednou osobou a napriek až nápadnej podobnosti s podpisom žalobcu, ale s prihliadnutím na

závažné rozdiely a rozpory najmä v detailoch písmen, v sklone, vo výškových a šírkových parametroch,
tlaku a duktuse v tvare pomlčiek a i v dĺžke koncových vertikál nemožno dokázať ani žalobcu usvedčiť, že
podpisy obsiahnuté na príkaze na úhradu a výberovom lístku zo dňa XX.X.XXXX vlastnoručne vyhotovil.

Z predloženého znaleckého posudku Ústavom súdneho inžinierstva č. XX/XXXX bolo vylúčené, aby

podpisy na vyššie uvedenom príkaze na úhradu a výberovom lístku boli podpismi žalobcu.

V uvedenom znaleckom posudku znalecký ústav poukázal na zhodnosť a podobnosť znakov, ktoré
boli zistené najmä v celkovom písmovom obraze, skladbe podpisov a tvarovaní niektorých detailov,
pričom v závere a konštatuje, že pri analýze sporných podpisov neboli zistené žiadne znaky, ktoré by
nasvedčovali, že pri ich vzniku bola použitá niektorá z metód technického falšovania, čo znamená, že

sporné podpisy sú výsledky pisárskeho prejavu konkrétnej osoby.

Žalovaná vo svojich vyjadreniach namietala jednak nedostatok právomoci Okresného súdu v Prešove
s poukazom na uzatvorenú rozhodcovskú doložku s tým, že spor medzi žalobcom a žalovanou nie je
sporom vzniknutým zo spotrebiteľskej zmluvy, ale jedná sa o vzťah čisto obchodný s tým, že ide o tzv.

absolútny obchod v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Poukázala na znenie ust. § 93b zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom k 12.3.2009, v
zmyslektoréhosúbankyapobočkyzahraničnýchbánkpovinnéponúknuťsvojimklientomneodvolateľný
návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona s tým, že návrh rozhodcovskej zmluvy sú povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri
uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva.

Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1; ak klient neprijme návrh

rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s týmto klientom sa riešia
postupom podľa osobitných právnych predpisov.

Je nesporné, že podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľnú podmienku
vedenúvspotrebiteľskejzmluvepovažujeustanovenie,ktorévyžadujevrámcidojednanejrozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V prvom odseku toho istého ustanovenia je však definovaný rámec pre tzv. neprijateľné podmienky,
z ktorého vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, to však neplatí, ak

ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavné predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Vo svojom vyjadrení poukázal na ust. čl. III písm. a) ods. 6 všeobecných zmluvných podmienok, v
zmysle ktorého majiteľ účtu a disponujúce osoby podpisujú podpisový vzor osobne na pobočke banky, v
opačnom prípade banka požaduje písomné overenie ich podpisov. Toto ustanovenie upravuje situáciu,

keď majiteľ účtu a disponujúce osoby podpisujú podpisový vzor osobne na pobočke banky, v opačnom
prípade banka požaduje úradné overenie podpisov.

Podľa čl. III písm. a) ods. 5 všeobecných obchodných podmienok, klient môže s účtom disponovať od
okamihu doručenia kompletne vyplneného podpisového vzoru, pričom disponovať s účtom môžu len
osobyuvedenévpodpisovomvzorespôsobom,ktorýurčilmajiteľúčtuprivyhotovenípodpisovéhovzoru.Podľapodpisovéhovzorusúosobyvňomuvedené,t.j.žalobca aG.P.oprávnenépredkladaťapreberať
písomnosti v banke a to každá samostatne.

Z podpisového vzoru ďalej vyplýva, že písomný príkaz na disponovanie s účtom opatrený podpisom
graficky zhodným a pečiatkou graficky zhodnou s podpisom a pečiatkou na tomto podpisovom vzore je
príkazom majiteľa účtu v zmysle zmluvy o účte.

Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
v ktorom súd prišiel k záveru, že banka je povinná vykonať všetky opatrenia, ktoré v rámci jej bežnej
činnosti možno obvykle realizovať v súvislosti so zabránením zneužitia predkladania falošných listín
umožňujúcich dispozíciu s peňažnými prostriedkami na účte poukázal na to, že na spornom prevodnom
príkaze a výberovom lístku bol podpis pána B., o ktorom nebolo definitívne ustálené ani znaleckou
expertízou, či ide o jeho podpis, pričom tento vizuálne na bežný pohľad je totožný s jeho podpisom a

prevodný príkaz, ako spoludisponujúca osoba predkladal pán P..

Práve žalobca ako majiteľ účtu pána P. označil a ustanovil za spoludisponujúcu - dôveryhodnú osobu
oprávnenú banke predkladať aj prevodné príkazy a výberové lístky.

Zároveň uviedol banke ako kontaktné údaje údaje pána P., pričom neoznámil, resp. neuviedol žiadne
telefonické alebo iné spojenie, na ktorom by ho bolo možné zastihnúť operatívnym spôsobom.

V prípade, ak žalobca chcel so svojimi peňažnými prostriedkami disponovať výlučne sám, mal možnosť
tak urobiť tým spôsobom, že by neumožnil dispozíciu s účtom žiadnej tretej osoby okrem seba.

Ak podľa žalobcu nešlo o dôveryhodnú osobu, tento nemal nikdy pristúpiť k takému nezodpovednému
a nerozvážnemu činu a umožniť takej osobe prístup k jeho účtu.

Tento postup žalobcu je o to nepochopiteľnejší, keď vezmeme do úvahy množstvo finančných

prostriedkov, ktoré sa na predmetnom účte nachádzalo a rýchly sled inkriminovaných udalostí po
otvoreníúčtu,čonabádakmyšlienke,žežalobcaspánomP.A.akýtopostupvočibankevopredplánovali,
čo by mohlo byť kvalifikované ako trestný čin podvodu v zmysle ust. zák. č. 300/2005 Z. z. Trestného
zákona v znení neskorších predpisov.

Okrem toho banka s cieľom eliminovať riziko predloženia prevodných príkazov s falšovaným podpisom
zakomponovala do svojich všeobecných obchodných podmienok ustanovenie, podľa ktorého je banka
oprávnená pred vykonaním príkazov na úhradu overiť si telefonicky ich vierohodnosť u majiteľa účtu a
podľa časti IV písm. b) bodu 7 je klient banke povinný banke poskytnúť pri overovaní potrebnú súčinnosť.

V danom prípade žalobca banke neposkytol žiadnu súčinnosť, čo je zrejmé zo zmluvy o spolupráci, kde
pri jeho označení ako zmluvnej strany neuviedol okrem adresy žiaden ďalší kontakt, hoci následne v
sťažnosti tieto údaje uvádza. Rovnako je to zrejmé aj z obsahu dokumentu informácie o klientovi zo dňa
XX.X.XXXX, kde tieto informácie neuviedol.

Podľa čl. VII bodu 1) všeobecných obchodných podmienok banka zodpovedá za škodu spôsobenú
majiteľovi účtu porušením svojej povinnosti zo zmluvy, ak zaviní vznik škody zanedbaním náležitej
starostlivosti pri plnení svojich povinností. Ak bude škoda spôsobená konaním majiteľa účtu najmä
neposkytnutím súčinnosti, potom nárok na náhradu škody nevzniká. Ak škodu zavinil čiastočne aj majiteľ
účtu, náhrada škody sa primerane zníži. Zároveň navyše, ak dôjde ku škode chybným dispozičným

úkonom,ktorýzavinilklient,bankazaňnezodpovedá.Taktiežnezodpovedázafalošnédispozičnéúkony,
ktoré sa pri obvyklej starostlivosti nedajú rozoznať od pravých, najmä v prípadoch, ak sa falšovania
dopustí osoba, ktorej svojim neobozretným konaním majiteľ účtu umožnil potrebné dokumenty falšovať.

Svedkyňa P. R. ako zamestnankyňa banky uviedla, že osobu žalobcu si pamätá s tým, že sa stretli v

čase, kedy si otváral v ich pobočke účet. Predtým pobočku banky navštívil pán P., ktorý sa informoval o
podmienkach vedenia bežných účtov a následne sa žalobca s pánom P. ustanovil do banky za účelom
jeho zriadenia.Od žalobcu boli vyžiadané doklady týkajúce sa jeho identifikácie a informovala ho o fungovaní osobných
účtov s ponukou balíka služieb a o fungovaní platobných služieb. Následne bola žalobcovi podaná
informácia o disponovaní s účtom, pričom tento predstavil pána P. J.ko obchodného partnera a

na ponuku služby elektronického bankovníctva vrátane požiadavky na telefonicky kontakt reagoval
negatívne.

Na požiadavku oznámenia korešpondenčnej adresy žalobca oznámil adresu pána P., pričom hneď prvé
písomnosti sa z uvedenej adresy vracali ako nedoručiteľné.

Súčasne uviedla, že realizovala dispozíciu s predmetným účtom formou výberového lístka, keďže v tom
čase robila pri veľkej pokladni.

Pokiaľ ich banke klient určí spoludisponenta, to znamená, že buď je uvedený na podpisovom vzore
kód „S“, čo znamená, že každý zo spoludisponentov môže disponovať s týmto účtom sám. Pokiaľ je

„D“, vyžaduje sa, že musia disponovať obidvaja súčasne, čo znamená, že na prevodnom príkaze alebo
výberovom lístku musia byť dva podpisy. Existujú aj ďalšie možnosti, napr. kód „T“, teda traja, teda musia
byť v prípade výberu alebo prevodného príkazu uvedení všetci traja disponenti.

Keďže ich banku navštevujú aj cudzí štátni príslušníci, pracovníci banky sa snažia s týmito komunikovať

v ich jazyku, avšak podľa jej vedomostí býva štandardná prax, že takýto klienti chodievajú so svojim
tlmočníkom.

V banke žalovanej existujú okrem vzorov zmlúv v slovenskom jazyku aj v jazyku anglickom a na
požiadanie klienta sú schopní zabezpečiť ich preklad aj do ich materinského jazyka.

Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, táto v minulosti bola upravená iba vo všeobecných obchodných
podmienkach, pričom ona ako pracovníčka banky klienta osobne informovala o rozhodcovskej doložke,

avšak na skutočnosť, či túto informáciu poskytla aj žalobcovi, si už nepamätala.

V súčasnosti je rozhodcovská doložka zakomponovaná priamo v zmluve, kedy klient musí vysloviť
súhlas alebo nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, avšak v čase jej zakomponovania vo všeobecných
obchodných podmienkach sa nevedela vyjadriť k postupu banky v prípade vyjadrenia nesúhlasu klienta

s rozhodcovskou doložkou.

Svedkyňa F. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcu pozná ako klienta banky, ktorý si u nich otvoril
bežný účet s tým, že prišiel za sprievodu iného muža, ktorý bol neskôr uvedený ako spoludisponent.
Na konkrétne okolnosti komunikácie medzi nimi si nepamätala s tým, že určite bol informovaný o

skutočnostiach týkajúcich sa otvorenia bežného účtu. Ich vzájomná komunikácia prebiehala prevažne v
angličtine, ale nakoľko niektoré ekonomické pojmy nedokázala v anglickom jazyku žalobcovi vysvetliť,
rozprávali sa aj inými jazykmi, nakoľko žalobca ako aj ona ovládali iba základnú angličtinu.

Svedok G. P. vo svojej výpovedi uviedol, že on osobne finančné prostriedky nemal a tieto previedol vo

výške 350.000,- EUR žalobca zo Citiy bank Rusko do Dexia banky Slovensko, pričom sumu vo výške
5.000,- EUR vybral samotný žalobca. Majiteľmi účtu bol on ako aj žaloba. Následne uvedené finančné
prostriedkyboliprevedenédoČSOBbankyvPraheapredstavovalibankovúzárukunaúveranachádzali
sa na účte Ľ.F. K..

Spracovníkmibankysažalobcarozprávalpoanglicky,pričominvestičnázmluvasauzatváralavPrešove
za prítomnosti V. F., ktorý je riaditeľom spoločnosti Sayvin s.r.o..
S uvedeným prevodom peňažných prostriedkov na účet Ľ. K. žalobca súhlasil, avšak na samotné
podmienky podpisovania platobných príkazov si už nepamätal.

Žalobca spochybňoval vierohodnosť uvedenej svedeckej výpovede, keďže preukázateľne v čase, kedy
boli predkladané a podpisované prevodný príkaz a výberový lístok, sa na území Slovenskej republiky
nenachádzal. Osoba Ľ. K. mu bola známa, iba ako osoba obchodného partnera G. P., avšak on nikoho
nesplnomocnil, aby pán P.k alebo iná osoba previedla jeho finančné prostriedky.V prípade, ak by pánovi K. chcel uvedené peniaze dať, urobil by to sám a nevidí žiaden zmysel v tom,
aby za tým účelom išiel do Prešova a peniaze na bankový účet vložil.

Svedok V. F. vo svojej výpovedi uviedol, že s osobou žalobcu sa stretol v súvislosti s finančnou operáciou
bankovej garancie, pričom on v tom čase v podstate robil šoféra. Uvedená banková garancia vyžadovala
zloženie určitej sumy finančných prostriedkov, čo bolo predmetom, jednania medzi žalobcom a pánom
P.. Za uvedenú garanciu zodpovedal pán L. R. S. U., ktorý vyvolal stretnutie za účasti jeho, pána P. a Ľ.

K., ktoré prebehlo niekedy dva až tri dni potom, ako žalobca vložil finančné prostriedky na účet vedený
bankou žalovaného. Zároveň uviedol, že bol prítomný pri predložení prevodného príkazu a výberového
lístku v banke žalovaného zo strany pána P. s tým, že tento už prišiel s vyplnenými listinami, pričom
on osobne pri ich vyhotovovaní prítomný nebol. Podľa informácie od pána P. tento mohol s peňažnými
prostriedkami na účte žalobcu disponovať po konzultácii s tým, že sa s nim telefonicky skontaktoval a
tento mu povedal, že má konať tak, aby bolo v poriadku všetko, na čom sa dohodli.

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 4.X.XXXX bola žaloba v plnom rozsahu zamietnutá s
odôvodnením, že zo strany žalovanej nedošlo k porušeniu žiadnej zo zmluvných povinností a škoda,
ktorá žalobcovi vznikla nebola zavinená zanedbaním odbornej starostlivosti pri plnení si povinností
žalovanej vyplývajúcej zo zmluvy, ako aj zo všeobecných obchodných podmienok, ale bola spôsobená

samotným konaním žalobcu a neposkytnutím potrebnej súčinnosti, na ktorú bol podľa zmluvy o bežnom
účte a všeobecných obchodných podmienok povinný a preto mu v zmysle ust. § 376 Obchodného
zákonníka nárok na náhradu škody nevznikol.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX U. P..S.. X K. XXX/XXXX bol zrušený

rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátená na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa správne právne vyhodnotil, že
na posúdenie zodpovednosti žalovaného je potrebné aplikovať ust. § 373 za použitia ust. § 374
Obchodného zákonníka.

Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. Obdo V XX/XXXX, ktorý
sa obdobnou situáciou zaoberal s uvedením, že aj keď situácia v prejednávanej veci nebola identická,
niektoré závery uvedeného rozhodnutia sú použiteľné aj pre predmetné konanie.

Povinný podľa § 373 a § 374 Obchodného zákonníka nezodpovedá za škodu vtedy, ak táto bola
spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, pričom dôkazné bremeno o týchto okolnostiach má
povinný. Žalovaná sa teda v tomto prípade svojej zodpovednosti za realizáciu falšovaného prevodného
príkazu zbaví vtedy, ak preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobné okolnosťami vylučujúcimi jeho
zodpovednosť. Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od

vôlepovinnejstranyabránijejvsplneníjejpovinnosti,aknemožnorozumnepredpokladať,žebypovinná
strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a ďalej, že by v čase vzniku záväzku
túto prekážku predvídala. V otázke prekonateľnosti prekážky je potrebné poukázať na to, že nemožno
od banky požadovať, aby skúmala predložené prevodné príkazy ohľadom ich pravosti, technikami, aké
používajú znalci. Bola však povinná vykonať všetky opatrenia, ktoré v rámci jej bežnej činnosti možno

obvykle realizovať.

V danom prípade je pre posúdenie, či žalovaná vykonala všetky potrebné opatrenia významným
skutkový záver súdu prvého stupňa, že žalobca odmietol poskytnúť telefonický kontakt, pričom jediným
dôkazom o odmietnutí poskytnutia telefonického kontaktu žalobcom je výpoveď svedkyne P. R.. Z jej

výpovede vyplýva, že banka žiadala telefonický kontakt pre prípadnú potrebu, avšak nie za účelom
realizácie opatrení pre účely ochrany vkladu.

Z uzavretej zmluvy vyplýva, že telefonický ani e-mailový kontakt poskytnutý nebol, avšak v zmluve nie
sú zaznačené dôvody, prečo sa tak nestalo. Samotný žalobca sa k výpovedi svedkyne vyjadril tak, že

ona prítomná pri dojednávaní jeho zmluvy nebola. Dôkazná povinnosť o tom, že boli vykonané všetky
opatrenia, resp. že k škode došlo okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, je na žalovanej, a teda je v
tomto prípade povinnosťou žalovanej dokazovať, že banka vykonala všetky opatrenia na to, aby predišlanásledkom falšovaného prevodného príkazu, a to aj v situácií, že príkaz na úhradu predkladá oprávnená
osoba, avšak sfalšovaný je druhý, resp. ďalší podpis potrebný k príkazu na úhradu.

V tomto smere žiadne skutkové zistenia v rozsudku uvedené nie sú, teda aké opatrenia banka zaviedla
na predchádzanie vzniku škody predložením sfalšovaného prevodného príkazu osobou, ktorá má
možnosť účtom disponovať len s ďalšími osobami. Taktiež z rozsudku nevyplýva, akým spôsobom
bol preverovaný príkaz na úhradu, ktorý predložil banke G. P., ako aj to akým spôsobom mal byť
preverovaný podľa opatrení aplikovaných bankou, teda či vôbec existoval spôsob ako predchádzať

sfalšovaniu prevodného príkazu v situácií dvoch spoludisponujúcich osôb, keď sfalšovaný je podpis len
jednej osoby. Táto skutočnosť dôležitá pre rozhodnutie zostala neobjasnená, pričom dôkazné bremeno
jej preukazovania bolo na žalovanej.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa XX.X.XXXX opätovne žiadala žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že nebolo preukázané porušenie jej povinnosti vyplývajúce zo

záväzkového vzťahu v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka.

Poukazujúc na pôvodné odôvodnenie súdu I. stupňa s uvedením, že v zmysle ust. § 382 Obchodného
zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením
jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo

obmedzenia jej rozsahu.

Neposkytnutiesúčinnostizostranyžalobcuspočívalovneposkytnutítelefonickéhoaleboinéhokontaktu,
na ktorom by ho bolo možné operatívne zastihnúť za účelom overenia vieryhodnosti príkazov a
v prípade ak chcel prezentovanému obchodnému partnerovi preukazovať svoju solventnosť, mal v

takomto prípade pri zachovaní obvyklej obozretnosti postupovať iným spôsobom, než akým postupoval
a teda nemal zveriť a ani umožniť pánovi P. dispozíciu k bankovému účtu. Z racionálneho hodnotenia
takého úkonu žalobcu, ktorý umožnil inej osobe disponovať s prostriedkami na účte vyplýva, že zároveň
nevyhnutne musí znášať všetky prípadné riziká s tým spojené.

Podľa vyjadrenia žalovanej žalobcovi zároveň nevznikla žiadna majetková škoda, nakoľko v konaní
nepreukázal, že samotný prevod a výber finančných prostriedkov z bankového účtu znamenal pre neho
vznik škody s odkazom na výpovede svedkov realizovaných v priebehu súdneho konania a to G. P.
J. V. F..

Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa názoru žalovanej bolo preukázané, že finančné prostriedky
z účtu žalobcu boli transferované v súlade s dohodami s G. P. so zámerom naplniť obchodnú transakciu.
V prípade, ak by aj nastal stav, že zmieňovaná obchodná transakcia nebola naplnená podľa predstáv
žalobcu, banka za takúto okolnosť nemôže niesť žiadnu zodpovednosť a znášať podnikateľské riziko za
obchodný prípad, ktorý realizoval žalobca s tretími osobami.

Ide teda jednoznačne buď o stratu z obchodu, ktorého účastníkom bol žalobca ako podnikateľ, alebo
o škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená porušením právnych povinností jeho obchodným partnerom,
ktorá mu vyplynula z investičnej zmluvy spomínanej vo výpovediach vykonaných v rámci dokazovania.
Medzi dispozíciu finančnými prostriedkami na účte žalobcu a škodou, ktorá žalobcovi prípadne mohla

vzniknúťvdôsledkunevydarenéhoalebozmarenéhoobchodustreťouosobou,niejeakákoľvekpríčinná
súvislosť, ktorá by mohla založiť akúkoľvek zodpovednosť žalovaného za škodu.

S poukazom na závery odvolacieho súdu žalovaný uviedol, že v čase predloženia príkazu na úhradu
a výberového lístku dňa XX.X.XXXX, mala banka nastavených niekoľko procesov, ktoré chránili klienta

pred možnosťou predloženia sfalšovaných príkazov v jeho mene.

Vzmyslepokynu51/2004-tuzemskýplatobnýstyk,existovalpostupnaoverovaniesprávnostiaplatnosti
tuzemských prevodných príkazov:
z dôvodu zamedzenia falšovania TPP, je zodpovedný zamestnanec povinný telefonicky overiť pravosť

TPP doručených do Dexia banky poštou v celkovej sume 6.500 Eur a viac u majiteľa účtu, resp. u osoby,
uvedenej v podpisovom vzore klienta.Telefonické overenie pravosti TPP vyznačí zodpovedný zamestnanec na rubovú stranu príkazu s
uvedením nasledujúcich náležitostí:
priezvisko a telefónne číslo klienta - osoby, ktorá potvrdila pravosť TPP

dátum, čas telefonického overenia a podpis zodpovedného zamestnanca, ktorý overenie vykonal.

Telefonické overenie je potrebné uskutočniť v deň doručenia TPP do Dexia banky, resp. najneskôr v
nasledujúci pracovný deň odo dňa ich doručenia. Vyššie uvedený postup bol nastavený pre overenie
trvalých príkazov doručených poštou s tým, že pri osobnom doručení je pri preberaní skontrolovaný

jednak súlad podpisu na trvalom príkaze s podpisom uvedenom v podpisovom vzore a tiež oprávnenosť
osoby, ktorá trvalý príkaz predložila.

V zmysle vyššie uvedeného pokynu a za podmienok uvedených v dokumente „podmienky vykonávanie
prevodov v Dexia banke Slovensko, a.s.“:
Dexia banka Slovensko nezodpovedá za škody, ktoré vznikli následkom okolnosti vylučujúcich

zodpovednosti podľa § 374 Obchodného zákonníka alebo postupom podľa osobitného zákona (napr.
zákon č. 297/2008, § 38 podľa zák.č. 202/1995 Z.z., § 8 ods.6 zák.č. 118/1996, § 55 ods.2 podľa zákona
o bankách).

Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že klient bol už pri uzatváraní zmluvného vzťahu s bankou

upovedomený o tom, že môžu nastať situácie, kedy mu môže vzniknúť škoda, avšak banka za takúto
škodu zodpovedať nebude.

V zmysle pokynu 36/2005 - výber, akceptácia a identifikácia klienta, je banka povinná pri každom
obchode identifikovať klienta, t.j. aj osobu, ktorá predkladá trvalý prevodný príkaz. Uvedené je v súlade s

ustanovením§89ods.1,2zákonaobankách,ktoréstanovujeakýmspôsobommábankasvojichklientov
identifikovať. Pána P.a na podpisový vzor ako osobu oprávnenú predkladať trvalý príkaz uviedol žalobca
a teda ho pokladal za dostatočne dôveryhodného na to, aby mu zveril svoje finančné prostriedky. Banka
preto nebola povinná žalobcu osobitne vystríhať pred možnosťou, že práve ním zvolená osoba môže
zneužiť jeho údaje a podpis.

Žalovaná ďalej súdu predložila listinný dôkaz - informácie o klientovi zo dňa XX.X.XXXX, na ktorých
je uvedené jeho meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko, štátna príslušnosť a doklad o totožnosti, bez
uvedenia čísla telefónu a mailu s tým, že zamestnanec banky P. J. potvrdzuje, že vykonal identifikáciu
klienta a overenie identifikácie klienta.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania dňa XX.X.XXXX bola v súlade
s ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorená zmluva o bežnom účte označená ako zmluva
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v predmete zriadenia rastového osobného
účtu uvedením poplatkovania balík Výhoda, frekvenciou výpisov mesačne a spôsobu doručovania

výpisov poštou.

V zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Zmluva o bežnom účte, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania spĺňa definíciu spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaná ako bankový subjekt konala v rámci predmetu svojej činnosti podľa
výpisu z obchodného registra a žalobca je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba.

Z predloženej zmluvy o bežnom účte ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to

aj predmetnej veci, pretože zmluva o bežnom účte bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom
tlačive.

Z uvedeného dôvodu súd námietku žalovanej, že v danom prípade sa nejedná o nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy, vyhodnotil ako nedôvodnú.

Žalovaná ďalej namietal nedostatok právomoci všeobecného súdu v riešení predmetného nároku s
poukazom na skutočnosť, že žalovaná ako banka bola v zmysle ust. § 93b zák. č. 483/2001 Z. z.
o bankách v znení účinnom k 12.3.2009 povinná ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Návrh rozhodcovskej zmluvy sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom
najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient
nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1; ak klient neprijme návrh
rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa

riešia postupom podľa osobitných právnych predpisov.

V danom prípade poukázala na čl. VII bod 5 všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého
klient vyhlasuje, že v súlade s ust. § 93b ods. 2 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení
prijíma návrh rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej všetky vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými

stranami vznikli, je príslušný prejednať a rozhodnúť s konečnou splatnosťou v rozhodcovskom konaní
stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave.

Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že rozsudok rozhodcovského súdu bude záväzný pre zmluvné
strany, že v stanovených lehotách spĺňa všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, ktorý

nie je možné zrušiť z dôvodov ako pri obnove konania podľa osobitného zákona.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. III ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle ust. §
54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nemajú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od
1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou

podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovskázmluvauzavretásospotrebiteľomakmábyťprávomakceptovateľnáakoprejavzmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžadujeinformáciu o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená (uznesenie NS SR 6Mcdo9/2012).

Žalovaná si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnila.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. IIÚS164/2010 vyplýva,
že z ústavnoprávneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre
spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky

procesného charakteru budú účastníkom garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu spotrebiteľ
- podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté procesné
pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť v konaniach, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej mal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie

so sídlom v Bratislave rozhodovať všetky vzájomné spory medzi bankou a klientom, konkrétne v
článku VII bodu 5 všeobecných obchodných podmienok, je súčasťou neprehľadného textu písaného
malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných
obchodných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné
nároky budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní bez informovania klienta o možnosti vylúčenia

účinnosti rozhodcovskej doložky v zmysle ust. § 93b ods. 2 Zákona o bankách.

Rozhodcovská doložka tak znemožňuje klientovi banky ako spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z

uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na prílohu Smernice 93/13/EHS uvedenú pod písm. q bodom 1, v zmysle
ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní

práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby
riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo mu ukladá povinnosť
dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi, malo spočívať v inej
zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný
prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný,

nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Žalovaná v danom prípade neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že rozhodcovská doložka v
zmluvnom vzťahu so žalobcom bola individuálne vyjednaná, čo vyplynulo aj zo samotných výsledkov

vykonaného dokazovania, predovšetkým pracovníčok banky, ktoré so žalobcom predmetný obchodný
prípad dojednávali.

Z výpovede svedkyne P. R. vyplynulo, že štandardne klientov banky pri uzatváraní obchodu informovala
o skutočnostiach týkajúcich sa rozhodcovskej doložky, avšak vo vzťahu k žalobcovi si na poskytnutie

uvedenej informácie nespomínala. O tom, že uvedenie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky vo
všeobecných obchodných podmienkach banky nespĺňa náležitosti individuálne vyjednanej zmluvnej
podmienky svedčí aj fakt, že pracovníčky banky, ktoré priamo s klientami uzatvárali obchodné prípady,
sa nevedeli vyjadriť k postupu banky v prípade, ak klient banky neprijal návrh rozhodcovskej doložky
uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach a zároveň uviedli, že v súčasnej dobe je návrh

rozhodcovskej zmluvy zakomponovaný priamo v zmluvných podmienkach jednotlivých bankových
produktov, kedy klient je povinný vysloviť písomný súhlas, resp. nesúhlas s uvedeným zmluvným
dojednaním.Všeobecné súdy ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky sa už zaoberali otázkou platnosti
rozhodcovskej doložky nielen vo vzťahu nebankových, ale aj bankových subjektov (Najvyšší súd
SR 3Cdo1/2002, 6Cdo3/2013, 6Cdo1/2013, Krajský súd v Prešove 6CoE207/2012, 20CoE230/2012,

6CoE158/2012, uznesenie Ústavného súdu SR I ÚS610/2012).

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa § 374 ods. 2 Obchodného zákonníka, zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v
čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych
pomerov.

Podľa § 374 ods. 3 Obchodného zákonníka, účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na

dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

Podľa § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie
povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti,
na ktorú bola poškodená strana povinná.

Podľa § 340 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas
plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy
a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Úrokyzomeškaniasastanúsplatnýmipouplynutídňaalebolehoty,ktorésúvzmluveurčenénasplnenie
peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky
z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),

b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo
služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak
táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.

Podľa § 382 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody,

ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom
predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v r. 2009, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2)
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmenízákladná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Predmetnou žalobou sa žalobca v zmysle ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka domáhal voči
žalovanej náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená hrubým porušením povinnosti žalovanou, kedy
bez prítomnosti a vedomia žalobcu a úradného overenia jeho podpisu na základe príkazu na úhradu zo

dňa XX.X.XXXX odpísala z jeho účtu peňažnú sumu 345.000,- EUR na jemu neznámy účet a zároveň na
základe výberového lístka v uvedený deň sumu vo výške 5.000,- EUR vyplatil inému ako majiteľovi účtu.

Súdu pri podaní žaloby predložil znalecký posudok I.. J. R. Č.. XX/XX, zo záverov ktorých vyplynulo,
že pokiaľ ide o podpis na príkaze na úhradu a výberovom lístku zo dňa XX.X.XXXX, predloženého
žalovanému, nie je možné dokázať a tým ani usvedčiť, že tieto podpisy sú podpismi žalobcu.

V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z XX.X.XXXX pod sp. zn. G. XX/XXXX,
v ktorom sa riešila otázka, či sa môže žalovaná banka zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla
žalobcovi na základe predloženého falošného príkazu na úhradu, ak preukáže, že porušenie povinnosti
bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi jeho zodpovednosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že nemožno spravodlivo od
žalovanej banky požadovať, aby napríklad pravosť podpisov na príkaze na úhradu požadovala znalecký
posudok alebo že by v tomto smere mala vykonávať nejaké iné exaktné dokazovanie, avšak je
všeobecne známou skutočnosťou, že falšovanie dokladov existuje v podstate odvtedy, ako ľudia začali

používať doklady, ktorá skutočnosť musí byť osobitne známa žalovanej spoločnosti a to vzhľadom na
predmet jej činnosti. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalovaná už v čase uzatvorenia zmluvy
o bežnom účte so žalobcom mohla a mala predvídať, že jej v budúcnosti môže byť predložený falošný
príkaz na úhradu, nakoľko nejde o jav nový, či neznámy, ale takáto trestná činnosť sa vyskytuje bežne a
to či už ide o falšovanie dokladov alebo o falšovanie bankoviek.

Žalovaná síce skutočne nemohla uvážiť v čase uzatvorenia zmluvy všetky konkrétne formy útoku na
účet klienta, lebo tieto formy aj v súvislosti s rozvojom techniky sa menia, ale minimálne jednu z týchto
foriem a to predloženie falošného dokladu nepochybne predvídať mohla a ak to opomenula, potom v
plnom rozsahu zodpovedá za takto vzniknutú škodu.

Následne súdu bol predložený zo strany žalobcu v priebehu súdneho konania ďalší súdno-znalecký
posudok vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. XX/XXXX, v ktorom sa
už jednoznačne konštatuje, že podpisy na predmetnom príkaze na úhradu a výberovom lístku napriek
nápadnej podobnosti nie sú podpismi žalobcu s tým, že ide o písomný prejav jednej osoby.

Žalobca vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach poukázal na to, že žalovaná realizovala operácie
naj jeho účte na základe jeho sfalšovaného podpisu na príkaze na úhrade a výberovom lístku zo dňa
XX.X.XXXX v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami, nakoľko tieto mohli byť realizované iba
za jeho osobnej účasti a ním predloženého dokladu totožnosti.

Z výsledkov vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalobca zmluvu o spolupráci a poskytovaní
bankových produktov a služieb uzatvoril v prešovskej pobočke žalovanej za prítomnosti G. P., ktorého
určil ako spoludisponenta a jeho korešpondenčnú adresu ako adresu na zasielanie výpisov z účtu.

Zároveň v uvedený deň obaja podpisovali v pobočke banky podpisový vzor s uvedením kódu „D“, pri
ktorom je uvedené, že ide o spôsob disponovania, oboch spoločne, avšak podľa písm. 3 osoby uvedené
v podpisovom vzore sú oprávnené predkladať a preberať písomnosti v banke a to každá samostatne.

Podľa čl. III písm. a) ods. 6 všeobecných podmienok majiteľ účtu a disponujúce osoby podpisujú

podpisový vzor osobne na pobočke banky, v opačnom prípade banka požaduje úradné overenie ich
podpisov.Uvedené ustanovenie všeobecných obchodných podmienok upravuje situáciu, keď majiteľ účtu a
disponujúce osoby podpisujú podpisový vzor osobne v pobočke banky, v opačnom prípade banka
požaduje úradné overenie ich podpisov. Pokiaľ ide o otázku disponovania s účtom, táto je upravená v

čl. III písm. a) ods. 5, podľa ktorého klient môže s účtom disponovať od okamihu doručenia kompletne
vyplneného podpisového vzoru a disponovať s účtom môžu len osoby uvedené v podpisovom vzore
spôsobom, ktoré určil majiteľ účtu pri vyhotovení podpisového vzoru.

Podľa predmetného podpisového vzoru sú osoby v ňom uvedené, teda žalobca aj G. P. oprávnené

predkladať a preberať písomnosti v banke a to každá samostatne. Z podpisového vzoru ďalej vyplýva,
že písomný príkaz na disponovanie s účtom, opatrený podpisom graficky zhodným a pečiatkou graficky
zhodnou s podpisom a pečiatkou na tomto podpisovom vzore je príkazom majiteľa účtu v zmysle zmluvy
o účte (bod 2 podpisového vzoru).

Žalobca súčasne poukázal, že v zmysle všeobecných obchodných podmienok IV písm. b) ods. 7 je

banka oprávnená pred vykonaním príkazu na úhradu overiť si telefonicky vierohodnosť majiteľa účtu,
resp. osôb uvedených v podpisovom vzore, čo však napriek poskytnutiu jeho telefónneho čísla banka
nerealizovala.

V zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu v uznesení zo dňa XX.XX.XXXX U. P..S..

X K. XXX/XXXX sa žalovaná v zmysle ustanovenia § 373 a 374 Obchodného zákonníka zbaví svojej
zodpovednosti za realizáciu falšovaného prevodného príkazu iba vtedy, ak preukáže, že porušenie
povinnosti bolo spôsobné okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, teda prekážkou, ktorá nastala
nezávisle od jej vôle a bráni v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, žeby povinná
strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a ďalej, žeby v čase vzniku záväzku

túto prekážku predvídala. Liberačné dôvody uvedené v tomto ustanovení musia byť naplnené vo
všetkých pojmových znakoch. Zabezpečenie telefonického kontaktu na majiteľa účtu je opatrením na
prekonanie prekážky spôsobenej predložením falšovaného príkazu na úhradu, ktoré možno obvykle
realizovať.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalovaná nedisponovala žiadnym
kontaktom od žalobcu, na ktorom by ho bolo možné telefonickým alebo iným operatívnym spôsobom
zastihnúť. Iba z výpovede pracovníčky banky P. R. (J.) vyplynulo, že žalobca im odmietol poskytnúť
telefonickýkontakt,ktorýodnehožiadalipreprípadnúpotrebu.Zpredloženejzmluvyobežnomúčte,ako
aj listiny označenej ako identifikácia klienta síce vyplýva, že telefonický, ani e-mailový kontakt žalobcom

poskytnutý nebol, avšak bez zaznačenia dôvodov prečo sa tak nestalo, vrátane poučenia klienta, že
uvedené informácie sú bankou požadované za účelom realizácie opatrení na ochranu jeho vkladu.

Prvostupňový súd už vo svojom pôvodnom rozhodnutí konštatoval, že príkaz na úhradu a výberový
lístok zo dňa XX.X.XXXX predložený žalovanej za účelom uskutočnenia operácie nad účtom žalobcu

ako majiteľa účtu boli predložené osobou, ktorú tento určil v podpisovom vzore ako spoludisponenta,
teda osobou, ktorá bola spolu s ním oprávnená banke samostatne predkladať písomnosti s uvedením
sfalšovaného podpisu žalobcu ako majiteľa účtu, čo bolo nesporne preukázané znaleckým posudkom
vypracovaného Ústavom Súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity pod č. XX/XXXX.

Aj keď žalovaná bola povinná v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte predvídať, že jej v budúcnosti
môže byť predložený falošný príkaz na úhradu alebo výberový lístok, nie je možné od nej spravodlivo
požadovať, aby na preukázanie pravosti podpisu, požadovala znalecký posudok alebo žeby v tomto
smere mala vykonávať nejaké iné exaktné dokazovanie. Jej povinnosťou je vykonanie iba takého
skúmania, ktoré sa v obchodnom styku vykonáva obvykle prostriedkami, ktoré majú bežní účastníci

takýchto vzťahov k dispozícii.

Avšak za účelom prekonania tejto prekážky je banka povinná vykonať všetky opatrenia, aby predišla
následkom falšovaného prevodného príkazu a to aj v situácii, že príkaz na úhradu predkladá oprávnená
osoba, avšak sfalšovaný je druhý, resp. ďalší podpis potrebný k realizácii príkazu na úhradu.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že zamestnanci banky v rámci interných predpisov
realizujú telefonické overenie pravosti prevodného príkazu u majiteľa účtu, alebo inej oprávnenej osobyiba v prípade jeho doručenia poštovou zásielkou; pri jeho osobnom predložení zamestnanec banky
realizuje iba porovnanie podpisov v príkaze na úhradu s podpisom vzorovým.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto prvostupňový súd s poukazom na viazanosť právnym
názoromodvolaciehosúduvzmysleust.§226Občianskehosúdnehoporiadkudospelkjednoznačnému
záveru, že žalovaná zodpovedá za škodu žalobcovi, ktorá mu vznikla realizáciou sfalšovaného príkazu
na úhradu a výberového lístka zo dňa XX.X.XXXX v celkovej sume 350.000 Eur neunesením dôkazného
bremena tvrdenia, že porušenie povinnosti bolo na jej strane spôsobené okolnosťami vylučujúcemu

zodpovednosť v zmysle ust. § 374 Obchodného zákonníka.

Žalovaná v danom prípade nepreukázala, že realizovala opatrenia na predchádzanie vzniku škody
predložením falšovaného prevodného príkazu a to aj za situácie, že príkaz na úhradu síce predkladá
oprávnená osoba, avšak sfalšovaný je druhý, resp. ďalší podpis, nevyhnutný k realizácii príkazu
na úhradu. V tomto smere žalovaná realizovala opatrenia smerujúce k predchádzaniu vzniku škody

predložením sfalšovaného príkazu iba v prípadoch ich doručovania formou poštovej zásielky.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi
realizáciou predloženého falšovaného príkazu na úhradu a výberového lístka zo dňa XX.X.XXXX, na
základektorýchbolrealizovanýprevodavýberpeňažnýchprostriedkovžalobcuzpredmetnéhobežného

účtu v celkovej výške 350.000 Eur.

Nakoľko žalovaná neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia porušenia povinnosti na strane žalobcu
neposkytnutím potrebnej súčinnosti pre účely overenia si vieryhodnosti predkladaných príkazov na
úhradu alebo výberových lístkov, odmietnutím poskytnutia telefonického alebo iného kontaktu, na

ktorom by ho bolo možné operatívnym spôsobom zastihnúť, je vylúčená aplikácia ustanovenia § 382
Obchodného zákonníka.

Keďže preukázateľne výzva na náhradu škody bola žalovanému doručená podaním žalobcu zo dňa
XX.X.XXXX (Č..C.. XX), súd v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka za použitia ust. § 3 Nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z. aj v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.6.2009 do
zaplatenia.

O trovách konania a trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že o týchto bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.