Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2007

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12Sd/331/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5006201053
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Bjalončík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2007:5006201053.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, samosudcom JUDr. Štefanom Bjalončíkom, v právnej veci navrhovateľky F. K.,

bytom v L. - U., S. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Ladislavom Sedlákom, bytom v L., Y. XX/XX, proti
odporcovi Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX z 3. novembra 2006 z r u š u j
e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca podľa § 21 ods. 1, 3, § 26a zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov a podľa § 259 ods. 1, § 273 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok k 1. 1. 2004. Z odôvodnenia
označeného rozhodnutia vyplýva, že odporca vychádzal z ustanovenia § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len Zákon o sociálnom zabezpečení), má občan nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov. Ďalej z ustanovenia
§ 273 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len Zákon o
sociálnom poistení) podľa ktorého poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok
alebo pomerný starobný dôchodok pred 1. 1. 2004 a podmienku potrebnej doby zamestnania podľa

predpisov účinných do 31. 12. 2003 splní len s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia získaného
po31.12.2003,mánároknastarobnýdôchodokpodľapredpisovúčinnýchdo31.12.2003.Vychádzajúc
zo zistenia, že navrhovateľka ku dňu uplatnenia nároku na dôchodok získala len 12 rokov a 323 dní
zamestnania, nezískala teda najmenej 25 rokov zamestnania, nesplnila týmto jednu z podmienok
nároku na starobný dôchodok a nárok na tento dôchodok jej nevznikol, lebo po 1. 1. 2004 nezískala
dobu poistenia potrebnú pre splnenie podmienky potrebnej doby zamestnania.

Proti rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok tvrdiac, že odporca napadnutým
rozhodnutím nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí z 27. 4. 2006
sp. zn. 2 So 12/2005. Tvrdila, že z označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva,
že rozhodnutie o odňatí už raz podľa zákona nadobudnutého starobného dôchodku je v rozpore s
ÚstavouSR,ivrozporesmedzinárodnýmdohovorom.Napriektomuodporcainapadnutýmrozhodnutím
akceptoval, a to retroaktívne ustanovenie § 173i ods. 1, ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť od 1.
7. 2003.

Na pojednávaní zástupca navrhovateľky trval na opravnom prostriedku navrhovateľky. Tvrdil, že
odporca napadnutým rozhodnutím nereagoval na dôvody, ktoré uviedol Najvyšší súd SR v rozhodnutí,
ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie odporcu z 18. 5. 2004, nerešpektoval záväzný právny názorvyslovený Najvyšším súdom SR. Domáhal sa preto zrušenia napadnutého rozhodnutia a priznania
starobného dôchodku.

Zástupca odporcu poukazoval na písomné vyjadrenie vo veci a žiadal napadnuté rozhodnutie ako
správne potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, i konanie, ktoré mu
predchádzalo a rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že navrhovateľke bol 1. 8. 1999 priznaný výsluhový príspevok,
ktorý od 1. 7. 2002 bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok v zmysle ustanovenia § 124 ods. 2 zák. č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Rovnako medzi účastníkmi konania je nesporné, že navrhovateľka okrem doby zamestnania, ktorá bola
zhodnotená ako doba služobného pomeru od 1. 1. 1974 do 31. 7. 1999 (podľa potvrdenia Generálneho

riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - Útvar sociálneho zabezpečenia zboru, Bratislava z 11.
9. 2006) získala i dobu 12 rokov 323 dní zamestnania mimo služobného pomeru.

Odporca žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok k 1. 1. 2004 zamietol pôvodne rozhodnutím z 18.
5. 2004 poukazujúc na podmienky nároku uvedené v ustanovení § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení

a § 259 a § 273 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení. Označené rozhodnutie bolo rozsudkom
Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2006 v konaní 2 So 12/2005 zrušené a vec bola vrátená odporkyni na
ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že zo spisového
materiálu odporcu, zo zamietajúceho rozhodnutia je možné bez ďalšieho konštatovať, že navrhovateľke
nie je poskytovaný dôchodok za dobu zamestnania v rozsahu 12 rokov 323 dní rovnako ako iným

pracovníkom, ktorým vzniká nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku, a to bez ohľadu
na to, či vykonávali službu policajta alebo civilné povolanie a že touto skutočnosťou sa odporca pred
vydaním zamietajúceho rozhodnutia nezaoberal. Napriek tomu, uvádza Najvyšší súd SR v napadnutom
rozhodnutí, že ustanovenie § 173i ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. ukladá odporcovi rozhodnúť o nároku
na starobný dôchodok, alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných po

30. 6. 2003, nemohol pri posudzovaní nároku postupovať retroaktívnym spôsobom, ktorým vylúčil,
aby navrhovateľke doba služby v policajnom zbore zhodnotená pre nárok na starobný alebo invalidný
dôchodok, alebo dôchodok výsluhový, alebo rovnocenný ekvivalent v inom systéme dôchodkového
poistenia.

Z dávkového spisu súd má preukázané, že navrhovateľke bol priznaný starobný dôchodok rozhodnutím
z 2. 4. 2003. Tento dôchodok bol odňatý navrhovateľke a jeho výplata zastavená rozhodnutím z 11. 7.
2003, a to podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 173i ods. 1 a v spojení s ustanovením § 96 ods. 4 Zákona
o sociálnom zabezpečení v platnom znení. Z ustanovenia § 173i Zákona o sociálnom zabezpečení
vyplýva, že Sociálna poisťovňa v súvislosti s rozhodovaním podľa tohto ustanovenia rozhodne i o

nároku na starobný dôchodok, alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok. Pretože navrhovateľka
splnila podmienky nároku na výsluhový dôchodok, bol výsluhový príspevok práve z tohto dôvodu
prekvalifikovaný od 1. 7. 2002 na výsluhový dôchodok. Podľa názoru krajského súdu odporca zároveň
týmto mal rozhodnúť o nároku na starobný, alebo nároku na pomerný starobný dôchodok navrhovateľky,
ako to vyplýva z už označeného ustanovenia § 173i zák. č. 222/2003 Z. z.. Vzhľadom

na neprípustnosť rektroaktivity ustanovenia § 173i už citovaného zákona odporca pri rozhodovaní mal
vychádzať z predpokladu, že navrhovateľka dosiahnutím dôchodkového veku pre výsluhový dôchodok
splnila zároveň i podmienku veku pre nárok na pomerný starobný dôchodok.

Krajský súd vychádzajúc z uvedeného napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec odporcovi vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Odporca v tomto konaní nemá právo na náhradu trov a navrhovateľka právo na náhradu trov neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní

od doručenia rozhodnutia na Najvyšší súd SR v Bratislave pros-tredníctvom Krajského súdu v Žiline.
Písomne sa odvolanie podáva d v o j m o .