Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 15C/365/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218603
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kleimanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1514218603.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci navrhovateľa: E.

F., nar. XX.X.XXXX, bytom L., B. 6, proti odporkyni G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., B. 6, o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo E. F., nar. XX.X.XXXX a G. F., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu MČ L. - F. Y. vo zväzku X, . ročník XXXX, strana XXX,
poradové číslo XXX. r o z v á d z a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 21.7.2014 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou.

Návrh odôvodnil tým, že v manželstve nemali vážne nezhody a konflikty do roku XXXX. Po tomto období,
keď odporkyňa nadobudla dedičstvo rodinného domu, sa ich vzťahy začali vyostrovať. Finančne sa
oddelila od spoločného hospodárenia rodiny, začala sa voči nemu správať odmerane povýšenecky s
vyhrážaním sa, že si chce užívať. Zanedbávala domácnosť s údajom, že nikomu nebude robiť slúžku,
vyhýbala sa intímnemu životu s ním. Hrubé správanie, urážky a denné hádky sa stali neznesiteľné.
V byte bývajú oddelene. K odporkyni stratil citový vzťah, ich manželstvo považuje za hlboko a trvale
rozvrátené, nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva. R. K. a L. narodení z manželstva sú plnoletí,

K. je ženatý a s rodinou žije samostatne.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu odmietala dôvody uvádzané navrhovateľom. Uvádzala, že
jej dedičstvo rodinného domu po rodičoch nemá vplyv na ich vzťah, lebo uvedenú nehnuteľnosť užívali
spolu s deťmi a neskôr, keď sa deti osamostatnili, oni dvaja s manželom. Ona sa finančne neoddelila, to
navrhovateľsivrokuXXXXzaložilsvojsúkromnýúčetasvojdôchodokprestalposielaťnaspoločnýúčet.
Domácnosť nikdy nezanedbávala a snaží sa podľa možnosti a zdravotného stavu udržiavať domácnosť

vo vyhovujúcom stave. K navrhovateľovi sa nikdy hrubo nesprávala, naopak, vždy sa snažila situáciu
pri jeho excesoch upokojiť. Navrhovateľ ju často urážal nevyberanými a vulgárnymi slovami. Má veľké
výkyvy v správaní, navrhla navrhovateľovi návštevu poradne, čo však on odmieta s tým, že nemá žiaden
problém. Z jej pohľadu sa ich vzťah začal zhoršovať, keď navrhovateľ začal odchádzať z domu na
niekoľko dní bez vysvetlenia. Nakoniec sa jej priznal, keď ho prekvapila, že si zjednáva rande. Neskôr jej
oznámil, že má známosti a sex s viacerými ženami, čo je podľa nej príčina ich nezhôd. Napriek všetkému
a vzhľadom na 32 rokov spoločného života si myslí, že je to manželská kríza a rozvádzať sa nechce.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s ich sobášnym listom, a ďalšími
listinami tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:Účastníci uzatvorili manželstvo dňa X.X.XXXX, navrhovateľ ako druhé manželstvo, odporkyňa ako prvé.
Obaja sú národnosti slovenskej. Z manželstva účastníkov sa narodili syn K. dňa X.XX.XXXX a syn
L. dňa X.X.XXX, t.č. obaja plnoletí. J. spoločné trvalé bydlisko mali účastníci na B. X v L., v obvode

konajúceho súdu.

Navrhovateľ na pojednávaní uvádzal, že problémy mali od začiatku manželstva. Odporkyňa aj termín
ich sobáša zorganizovala na deň, keď sa mal ženiť jeho syn z prvého manželstva, len aby sa nemohol
jeho svadby zúčastniť. Po celý čas manželstva mali rôzne problémy, manželka bola sústavne v opozícii

voči nemu, z čoho vznikali konflikty a hádky. Po každej hádke sa urazila, za čím nasledovalo odmietanie
intímneho styku. Najväčšie problémy nastali, keď sa manželka finančne oddelila, kúpila si auto napriek
jeho nesúhlasu, aj keď ho nepotrebovali. Manželka zdedila časť domu po rodičoch s tým, že zo
spoločných prostriedkov jej sestru vyplatili. Napriek tomu nadobudnutý dom zapísala len ako svoje
vlastníctvo,jehoakospoluvlastníkaúplnevylúčilaazriadilamulenvecnébremeno.Takistozariadila,aby
ich spoločný byt darovali staršiemu synovi, oni dvaja získali len právo vecného bremena užívania bytu.

Neskôr starší syn predal byt mladšiemu. Manželka mu sústavne robí prieky pri užívaní bytu, v dôsledku
čoho došlo aj ku konfliktu so synom, ktorý sa mu vyhráža, že do bytu nasťahuje vazúnov, čím mu ešte
viac znepríjemní bývanie v byte. Od decembra 2014 sa ani so synom nebaví. Pri incidente na ulici, keď
od nej žiadal kľúče od auta a ona mu ich odmietala dať, odporkyňa privolala políciu s tým, že ju napadol
a zbil, až neskôr toto nepravdivé tvrdenie zobrala späť a jeho policajti nezadržali. Navrhovateľ uvádzal,

že vlastne prišiel o všetko, nemá ani len byt, v byte žijú oddelene minimálne jeden a pol roka, sám si
varí, perie, nakupuje, manželke sa vyhýba, nekomunikujú spolu. Tento stav trvá medzi nimi už dlhé roky,
veľmi tým trpí, má rôzne psychické a zdravotné problémy, bol viackrát hospitalizovaný a za posledné
roky schudol 15 kíl. Tento stav už nemieni ďalej znášať, chce sa osamostatniť, má možnosť odsťahovať
sa aj mimo L.. K odporkyni cíti veľký odpor, trasie sa len keď ju počuje, neznáša ju a v žiadnom prípade

nechce v manželstve s ňou zotrvať. Zo strany odporkyne ide len o divadielko keď nesúhlasí s rozvodom,
ide jej len o to, aby ho psychicky týrala.

Odporkyňa na pojednávaní popierala tvrdenia navrhovateľa najmä ohľadom ich hospodárenia.
Manželove deti z prvého manželstva sa oňho zaujímali len vtedy, keď potrebovali peniaze, pritom im

manželzanechalvšetko,čovprvommanželstvenadobudli.Zpochopiteľnýchdôvodovajpotomzdedený
dom nechala prepísať len na seba a aj so spoločným bytom po vzájomnej dohode naložili tak, že
ho darovali staršiemu synovi, aby aspoň niečo nadobudli po nich ich synovia. Auto kúpila po tom, čo
predchádzajúce auto manžel totálne rozbil, zostali bez auta a potrebovali cestovať na chalupu ku V.. Na
kúpu auta jej prispeli aj deti. Na seba ho dala zapísať len preto, že manžel už nebol spôsobilý jazdiť - v

poslednom čase mal množstvo dopravných nehôd. Počas manželstva manžel riadil rodinu aj finančne,
jej vyčítal, že si kupovala oblečenie, pričom ona si kupovala len to najnutnejšie a určite v menšej hodnote
ako on celoživotne vynakladal na alkohol a pivo. Po celý čas ich finančne a materiálne podporovali jej
rodičia, zaobliekali aj ich deti. Podľa nej, za príčinami ich nezhôd sú manželove psychické problémy,
žije mimo realitu a správa sa iracionálne. Viackrát mu navrhovala, aby navštívil psychiatra, čo však

on odmieta. Domnieva sa, že ak by sa liečil, situácia by sa znormalizovala a ich vzťahy by sa zlepšili.
Zdravotné problémy má manžel len následkom alkoholických excesov, vždy je hospitalizovaný po tom,
ako požije alkohol. Ona mu po celý život nikdy nenadávala, skôr on má výhrady voči nej a to verbálne
alebo poznámkami písanými na lístočkoch. Ona je schopná naďalej existovať v byte s navrhovateľom
aj v týchto podmienkach, pretože verí, že ich vzťahy sa môžu napraviť, pričom ona veľa času trávi v

rodine staršieho syna s vnukom, o ktorého sa stará. S rozvodom manželstva nesúhlasí, najmä pre ich
vysoký vek, keď už neprichádza do úvahy nadviazanie nového partnerského vzťahu na strane obidvoch.
Rovnakého názoru sú aj ich deti, myslia si, že nemá význam rozvádzať sa v ich veku.

Súd sa počas viacerých pojednávaní pokúšal o zmier medzi účastníkmi, vzhľadom na dĺžku trvania

manželstva, ich vek a zdravotný stav oboch. Odporučil účastníkom aj odbornú pomoc prostredníctvom
poradensko-psychologických služieb. Podľa správy ÚPSVaR z 30.9.2015 nie je možnosť poradenskými
prostriedkami intervenovať za účelom konsolidácie manželstva predovšetkým z dôvodu, že navrhovateľ
sa odmieta konzultácií zúčastniť.

.
Podľa § 23 zákona o rodine (č. 36/2005 Z.z.) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôžeplniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri rozhodovaní o
rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 18 cit. zák. manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické

spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujúc si
vzájomne pomoc a podporu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov žiadnu
z týchto funkcií neplní, ich vzájomné správanie má za následok aj narušenie vzťahov s deťmi. Za
príčinu rozvratu a odcudzenia súd považoval rozdielne povahové vlastnosti účastníkov, rozdielne názory
a požiadavky na partnerský a rodinný život, neochotu vzájomne sa prispôsobiť. Účastníci počas
konania neprejavili záujem o obnovenie vzťahov, otvorene prejavujú voči sebe nevraživosť, zo strany

navrhovateľa ide o zásadný odpor voči odporkyni, zo strany odporkyne ide minimálne o ľahostajnosť.
Počas konania verbálne prezentovala záujem o zachovanie manželstva, resp. nesúhlas s rozvodom
manželstva, avšak reálne neurobila nič v snahe zmeniť daný stav, komunikovať s navrhovateľom a
hľadať s ním nejaké riešenie. Z jej postojov je zrejmé, že má záujem len o formálne zachovanie
manželstva, nie o obnovenie jeho funkcií. Za tohto stavu sa rozvrat manželstva súdu javí ako hlboký a

trvalý, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. podľa ktorého sa v konaní o rozvod
manželstva účastníkom trovy nepriznávajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do-
ručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.

V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa
musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť

tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť matrike, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.