Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/238/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114209928
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114209928.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: N. Y., bytom F. I., H. XXXX/X, o
zaplatenie 130,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra
č. k. 12C/185/2014-31 zo dňa 24. novembra 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j ea vec v r a c i asúdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 39,
§ 51, § 52 ods. 1,2, § 53 ods.1,2,5, § 54 ods. 1,2, § 517 ods.2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka (ďalej len OZ), čl. 3 ods. 1, ods.2, ods.3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1, Smernice Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993, § 1 ods. 2 písm. e), § 4 ods. 1, ods. 2, ods.3 zákona č. 258/2001 Z. z.,
o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na
základe ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nebol dôvodne podaný. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.3.2014 domáhal zaplatenia sumy 130,56
eura s príslušenstvom a náhrady trov konania na skutkovom základe, že s odporcom uzatvoril

zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 398,33 eura, ktorý
sa odporca zaviazal splácať v 18 mesačných splátkach po 35,15 eura podľa splátkového kalendára.
Dňa 22.5.2009 poskytol odporcovi revolving vo výške 421,80 eura, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v
12 mesačných splátkach po 35,15 eura. Odporca sa dostal do omeškania pri 13. splátke a do okamžitej
splatnosti úveru uhradil sumu 713,19 eura. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške
341,31 eura dňa 3.10.2010 a uhradil čiastočne sumu vo výške 210,75 eura. Súd prvého stupňa mal na

základe vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril dňa 5.9.2008 s odporcom
zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400010673, poskytol odporcovi úverový limit vo výške
398,33 eura a odporca sa zaviazal splácať úver v 18 mesačných splátkach po 35,15 eura, celkom mal
splátkami zaplatiť sumu 632,70 eura. Zmluvná odmena bola dojednaná vo výške 234,44 eura. RPMN
za úver bola dojednaná vo výške 77,44 %. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 88 %.
Priemerná RPMN bola dojednaná vo výške 61,36 %. Poskytnutá čiastka revolvingu bola 236,21 eura,

zmluvnáodmenazaposkytnutierevolvinguboladojednanávovýške185,62eura,predpokladanáRPMN
úveru po poskytnutí revolvingu bola dojednaná vo výške 67,20 %, ročná úroková sadza revolvingu
bola 72,63 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere.
Podľa oznámenia navrhovateľa ako veriteľa o schválení úveru zo dňa 5.9.2008 bol dátum splatnosti
prvej splátky - 31.10.2008 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru - 31.3.2010. Navrhovateľ oznámil
odporcovi listom zo dňa 13.5.2010, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 17,18,19, suma omeškaných

splátok je 105,45 eura s tým, že ak bude v omeškaní s ktoroukoľvek z týchto splátok viac ako tri
mesiace, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Z karty klienta mal za preukázané, že odporcanesplácalúverpodľadohodnutéhosplátkovéhokalendára,navrhovateľposkytolodporcoviúvervovýške
398,33 eura plus 421,80 eura = 820,13 eura a odporca zaplatil navrhovateľovi splátkami sumu 713,19
eura plus 210,75 eura = 923,94 eura. Podľa vyčíslenia navrhovateľa je odporca dlžný sumu 130,56

eura. Súd prvého stupňa s poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi
nároky vzniknuté z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 5.9.2008, teda na základe právneho
vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z., dospel k záveru, že
sa jedná o právne nároky vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle
ustanovenia § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004

Z. z. hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Súd návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol dôvodiac tým, že dojednaná ,,zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu", je sama
o sebe vyššia ako poskytnutý úver a zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo
akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvodu na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov
i s poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn.5Cdo 26/11. Dohodnutá výška úrokov a zmluvná odmena
je neprimeraná a odporuje dobrým mravom s poukazom i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej

republiky sp.zn. 21Cdo 1484/2004, Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 26/2011 a judikatúra súdneho
dvora a to rozsudok zo 14. júna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti N. X. X.. Súd
nekonštatoval neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale iba odplaty dôvodiac tým, že neplatnosť úverovej
zmluvybynebolavprospechanispotrebiteľa,ktorýbytakmuselvydaťbezdôvodnéobohatenieprakticky
vzápätí po získaní úveru napriek výhodnosti splátok. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na

§ 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) tak, že v konaní
úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli a ani si žiadne
neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu a zaviaže odporcu zaplatiť mu náhradu
trov konania. Namietal, že závery súdu porovnávajúce výšku úveru a výšku odplaty vyčíslenú za celú
dobu trvania úverového vzťahu sú zavádzajúce a po vecnej stránke nesprávne. Argumentácia súdu
vlastne znamená, že čím dlhší by bol úverový vzťah, tak tým by zrejme záver o rozpore odplaty s
dobrými mravmi mal stále byť pravdepodobnejší. Svojim rozhodnutím aj neguje význam ukazovateľov,

ako sú napríklad ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov. V otázke primeranosti
odplaty nie je možné zistiť a rozhodnutie je tak absolútne nepreskúmateľné, na základe čoho súd dospel
k uvedeným záverom o rozpore s dobrými mravmi. Nie je zrejmé, či súd vôbec aplikoval príslušnú
právnu normu upravujúcu výšku odplaty v čase uzavretia zmluvy. Na základe zmluvy o revolvingovom
úvere bol poskytnutý úver, ktorý má charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z. z..

Uvedené konštatuje aj súd. Na základe toho sa potom v zmysle § 53 ods. 6 OZ malo aplikovať vo
veci posúdenie odplaty za požičanie peňažných prostriedkov ustanovenie § 3 ods. 10 a 11 uvedeného
zákona č. 258/2001 Z. z.. Poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1 nar. vlády č. 238/2008 Z. z., ktorým
sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru a uviedol,
že maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o

revolvingovom úvere, bola v zmysle uvedeného 98,44 %. Je nesporné, že výška odplaty dohodnutá
v zmluve o revolvingovom úvere neprevyšuje tú maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v
čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe
zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravou. Je preto logicky vylúčeným aj
to, aby výška odplaty bola v rozpore s dobrými mravmi. Ak zákon v otázke odplaty výslovne vymedzil

určitú prípustnú hranicu odplaty, z hľadiska jej výšky, potom takto vymedzená hranica nemôže byť
negovaná cez právne neurčitý pojem dobrých mravov. Odporuje tomu aj základný princíp aplikácie
práva lex specialis derogat lex generalis. Osobitná úprava maximálne prípustnej výšky odplaty má
aplikačnú prednosť pred všeobecnou úpravou (ako sú dobré mravy). Súd ponecháva nepovšimnuté totiž
práve tie ustanovenia, ktoré popierajú zákonnosť, vecnú správnosť a opodstatnenosť jeho postupu a

samotného rozhodnutia vo veci. Zároveň nie je z napadnutého rozsudku zrejmé, prečo sa nezaoberal
ustanovením § 53 ods. 6 OZ účinným ku dňu uzavretia zmluvy a všetkými ustanoveniami zákona
č. 258/2001 Z. z. Navrhovateľ poukazuje nielen na to, že výška odplaty za úver podľa zmluvy o
revolvingovom úvere je v súlade s uvedenými právnymi normami. Výška odplaty za úver podľa zmluvy
o revolvingovom úvere bola nižšia ako maximálne povolená odplata, teda v súlade s obmedzením

vyplývajúcim zo zákona č. 258/2001 Z. z. Je nesprávnym preto záver súdu, aby dohoda o odplate v
zmluve o revolvingovom úvere bola absolútne neplatná, ak je táto dohoda v súlade s týmto ustanovením
zákona, ktoré stanovuje maximálnu výšku danej odplaty. V tejto prejednávanej veci prípad rozporu
výšky odplaty za úver podľa zmluvy o revolvingovom úvere so žiadnym zákonom nenastal. Zároveňvo veci nikto netvrdil a neuplatňoval námietku neplatnosti dojednania o výške odplaty, hoci podľa § 3
ods. 11 zákona č. 258/2001 by sa vyžadovala. Prípustnosť predloženia pripojených listín odôvodňuje
navrhovateľ ustanovením § 205a ods. 2 písm. b/ a d/ OSP. Jednoznačne totiž preukazuje nedostatky

a vady v postupe súdu a jeho rozhodnutí. Navrhovateľ ale tvrdí, že uvedené mal súd brať do úvahy
ex offo, lebo to vyplýva z aplikácie príslušnej právnej normy, ktorá maximálnu výšku odplaty stanovila.
V pomeroch prejednávanej veci je podstatné, že celkové náklady sú tvorené len úrokom. To, čo je
primeranou odplatou a prípustnou v zmysle relevantnej právnej úpravy určil zákonodarca. Zmluva
o úprave je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach,

ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy
týchto peňažných prostriedkov a zároveň záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že dlžník je povinný platiť úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Termínom „zákon“ sa pritom nešpecifikuje konkrétny právny predpis, ale akýkoľvek právny predpis
vyhlásený v štátom stanovenej, alebo uznanej forme ako zákon. V tomto prípade výška odplaty je v

súlade s § 3 ods. 10 ods. 11 zákona č. 258/2001 Z. z. Súd v odôvodnení poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č. 5Cdo/26/2011 v ktorom mala byť vyslovená neplatnosť odplaty vo výške 48
% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi, pričom má ísť o neplatnosť v celom rozsahu, ktorú nie je
možné modifikovať, k čomu navrhovateľ uvádza, že ak by nebolo možné údajnú neprijateľnú odplatu
modifikovať,potomišloopriamyrozporsozákonnýmustanovením§502ods.1Obchodnéhozákonníka.

Odporca sa nevyjadril k podanému odvolaniu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP

a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1
písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Podľa § 221 ods.1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ako účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom

rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto
smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa

čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa nie je preskúmateľné, keď absentuje dostatok skutkových a právnych dôvodov odôvodnenia

napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa /§ 157 ods.2 OSP/ a to z dôvodov nižšie uvedených.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v právnom
posúdení danej spotrebiteľskej zmluvy potiaľ, pokiaľ súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že na
danú spotrebiteľskú zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

a zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii.
V odôvodení napadnutého rozsudku však absentuje dostatok dôvodov odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa v danej právnej veci v skutkovom a právnom posúdení otázky, akého
charakteru (občiansko-právneho alebo obchodno-právneho) je predmetná zmluva uzatvorená medzi
účastníkmikonaniaspoukazomnajejobsahaspoukazomnaobsahzmluvnýchdojednanínavrhovateľa

ako neoddeliteľnej súčasti predmetnej zmluvy podľa bodu 13 predmetnej zmluvy (keď nie je zrejmé, či
sú obsahom spisu). Teda absentujú skutkové a právne dôvody v tom smere, na základe čoho dospel
súd prvého stupňa k záveru, že sa jedná o zmluvu občianskoprávneho charakteru a nie o zmluvu
obchodnoprávneho charakteru uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka.Ďalej odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa neobsahuje dostatok skutkových a
právnych záverov v tom smere, že z neho nevyplýva dostatok dôvodov, na základe ktorých súd prvého
stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu s poukazom na ten dôvod, že odplata za poskytnutie

peňažných prostriedkov je neprimeraná, pokiaľ sa jedná o jej výšku, teda je dojednaná v rozpore s
dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 3 OZ a preto je neplatná s poukazom na ustanovenie §
39 OZ a keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa
aplikoval na danú právnu vec v otázke neplatnosti odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru výlučne
ustanovenie § 3 a § 39 OZ s poukazom na existujúcu právnu úpravu v rozhodnom období, na ktorú

dôvodne poukázal navrhovateľ v podanom odvolaní, ktorá právna úprava v ustanoveniach § 53 ods.6
OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, § 3 ods. 10,11 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy, § 1 ods.1 nar. vl. SR č. 238/2008 ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy,
ustanovovala, aká výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru bola maximálne prípustná.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov /v znení účinnom od
1. mája 2014/, účinného v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú zákonnú prekážku alebo iný
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Odvolací súd v právnom posúdení danej právnej veci naviac poukazuje na to, že po rozhodnutí

súdu prvého stupňa podľa znenia ustanovenia § 52 ods. 2 OZ /v znení účinnom od 1. apríla
2015/ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

S poukazom na vyššie citované zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov /účinného od 1. mája 2014/ a § 52 ods. 2 OZ /účinného od 1. apríla 2015/ a po
ich zohľadnení a po zohľadnení právnych predpisov, ktorých sú súčasťou a ktoré nemajú prechodné
ustanovenia, je potrebné prijať ten právny záver, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom. V tomto smere odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.apríla 2015.

S poukazom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa bola
účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, preto odvolací súd musel napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie odôvodní v súlade
s ustanovením § 157 ods.2 OSP.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.