Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/466/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210210572
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210210572.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Z. P., C. X. V.. Č.. X/XXX, S., Č. Q., zast. advokátom
Mgr. Tonim Khurim, Pribišova ul. č. 31, Bratislava, proti žalovanej: Z.. Ľ. Š., C. E. V.. Č.. X, C., zast.
AdvokátskoukanceláriouRoštár-Slovák,spol.sr.o.,Révovául.č.7,Bratislava,o29.874,52eursprísl.,
naodvolaniežalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIz13.3.2013,č.k.51C/88/2010-190,
pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a
vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 28.214,82 eur
so 6,5 % úrokami z omeškania zo sumy 8.298,47 eur od 30. 11. 2008 do zaplatenia, s 11,25
% úrokami z omeškania zo sumy 9.958,17 eur od 30. 6. 2009 do zaplatenia, s 9,75 % úrokami z

omeškania zo sumy 9.958,17 eur od 30. 11. 2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania 3.374,95 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo žalovanej a P. Š. bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 2. 7. 2007 č. k. 18C/91/07, ktorý nadobudol právoplatnosť

23. 7. 2007. Dňa 9. 9. 2008 uzavrela žalovaná s P. Š. dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (BSM). V nej bolo dojednané, že všetky nehnuteľnosti, nadobudnuté za
trvania manželstva, zapísané na LV pre kat. úz. S. C. Č.. XXXX, pripadnú do výlučného vlastníctva
žalovanej, ktorá na seba prebrala záväzok splatiť Slovenskej sporiteľni, a. s. úver vo výške 2.780.965,-
Sk. Ďalej bolo v dohode dojednané, že na vyrovnanie podielov zaplatí žalovaná P. Š. sumu 1.700.000,-
Sk (56.429,66 eur) v piatich splátkach a to 30. 11. 2008, 20. 6. 2009 a 30. 11. 2009 po 300.000,-

Sk a 30. 6. 2010 a 30. 11. 2010 po 400.000,- Sk. Z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaná je výlučnou
vlastníčkou tu zapísaných nehnuteľností, a to pozemkov parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a domu súp. č.
XXXX postaveného na parcele č. XXXX. Dňa 15. 1. 2010 uzavrel P. Š., ako postupca, so žalobcom, ako
s postupníkom, zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou P. Š. žalobcovi postúpil za odplatu vo výške
750.000,- Kč pohľadávku voči žalovanej na finančné vyrovnanie podielov, vyplývajúcu z dohody o
vyporiadaní BSM vo výške 1.700.000,- Sk (56.429,66 eur). Postupca P. Š. oznámil žalovanej postúpenie

pohľadávky listom z 18. 1. 2010. Dňa 22. 9. 2009 uzavrela žalovaná s P. Š. dohodu označenú
ako „Príloha k dohode o BSM z 9. 9. 2008.“ Jej obsahom bola ich dohoda vysporiadať všetky záväzky,
vyplývajúce z dohody o vyporiadaní BSM, „na nulu“ k 22. 9. 2009.“ Túto dohodu podpísal P. Š., žalovaná
a svedok Z. Š.. Dňa 25. 10. 2007 uzavrela žalovaná s P. Š. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu
požičala 50.000,- Sk (1.659,69 eur) a P. Š. sa zaviazal „uznať ako polovicu splátky za kalendárny rok
2007 v rámci vyporiadania BSM medzi bývalými manželmi.“ Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa

vyvodil záver, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná. Zmluva o postúpení pohľadávky je podľa súdu
prvého stupňa platným právnym úkonom. Neobstojí námietka žalovanej, že táto zmluva je neplatnápre jej rozpor s dobrými mravmi, čo žalovaná odôvodňovala tým, že žalobca P. Š. neuhradil odplatu
za postúpenie pohľadávky. Rozpor tohto právneho úkonu s dobrými mravmi nemôže byť založený na
skutočnostiach, ktoré nastali až po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky. Okrem toho, postupník P.

Š. ako svedok vypovedal, že za postúpenie pohľadávky obdržal odplatu. Napokon súd prvého stupňa
poukázal na to, že podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák. nie
je odplatnosť tohto právneho úkonu.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že P. Š. v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky trpel duševnou

poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným (§ 38 ods. 2 Obč. zák.), súd prvého
stupňa poukázal na výpoveď ošetrujúcej lekárky P. Š.. Tá vypovedala, že u alkoholikov síce dochádza
k degradácii, ale v čase prijatia tohto pacienta k degradácii jeho intelektových schopností v roku 2010
nedošlo, jeho intelektové schopnosti boli v tom čase bez hrubého deficitu. Ďalej táto svedkyňa uviedla,
že nie je možné posúdiť, či v konkrétnom okamihu urobenia predmetného právneho úkonu P. Š. chápal
jeho zmysel, pretože nie je možné zistiť, či bol v stave opitosti. Vzhľadom na výpoveď tejto svedkyne súd

prvého stupňa nenariadil vo veci znalecké dokazovanie, pričom samotní účastníci konania na vykonaní
tohto dôkazu netrvali. Súd prvého stupňa tiež poukázal na to, že podpis P. Š. na zmluve o postúpení
pohľadávky je notársky overený. Nie je podľa súdu prvého stupňa reálny predpoklad, že by notár overil
podpis v prípade, ak by osoba, o ktorej podpis ide, bola v stave značnej opitosti.

Pokiaľ ide o prílohu k dohode o BSM, ktorou si podľa žalovanej mali zmluvné strany potvrdiť, že ich
záväzky z dohody o vyporiadaní BSM sú vyrovnané, a že teda P. Š. nebude požadovať od žalovanej
vyplatenie sumy 1.700.000,- Sk, súd prvého stupňa uviedol, že prejav vôle P. Š. nesmeroval k vzdaniu
sa práv vyplývajúcich z dohody o vyporiadaní BSM, ale mohol smerovať k vyvolaniu iba takých právnych
následkov, ktoré sú zrejmé z predmetnej dohody v čase jej podpisu. V tejto súvislosti súd prvého stupňa

uviedol: „Predmetom dohody v čase jej podpisu nebolo vzdanie sa práv z dohody o vyporiadaní BSM,
ale, ak vôbec, vzdanie sa práv z dohody, ktorá bola podpísaná, a to aj napriek tomu, že samotný
obsah podpísanej dohody nemožno hodnotiť ako dostatočne určitý. Naviac, ani výkladom tejto dohody
nemožno dospieť k záveru, že bývalý manžel odporkyne mal skutočne v úmysle vzdať sa práv z dohody
o vyporiadaní BSM, keď táto skutočnosť z predmetnej dohody v čase podpisu nevyplývala (nemohol ju

potvrdiť svojím podpisom) a nevyplynula ani z vykonaných dôkazov.“ Súd prvého stupňa tiež poukázal
na to, že aj samotná žalovaná si uvedomovala neurčitosť a nezrozumiteľnosť tejto listiny, keď následne
dopísala do jej ľavého horného rohu text: „Príloha k dohode o BSM z 9. 8. 2008,“ čím svojvoľne, bez
vedomia a súhlasu druhej zmluvnej strany pozmenila obsah tejto listiny tak, ako by sa jednoznačne
vzťahovala na dohodu o vyporiadaní BSM.

Žalovaná v konaní tvrdila, že za bývalého manžela musela uhradiť jeho záväzky. K tomu súd prvého
stupňa uviedol, že faktúry predložené žalovanou boli vystavené na spoločnosť IAMMEDIA, spol. s r.
o., ktorej spoločníkmi boli žalovaná s bývalým manželom, resp. na P. Š. ako živnostníka. Ide teda o
záväzky, ktoré vznikli z podnikateľskej činnosti žalovanej a jej bývalého manžela a neboli predmetom

vyporiadania BSM. Naviac, žalovaná nepreukázala, že by niektorý z týchto záväzkov uhradila.

Zo sumy 1.700.000,- Sk žalovaná doposiaľ žalobcovi nezaplatila 900.000,- Sk (29.874,52 eur). Od
tejto sumy súd prvého stupňa odpočítal sumu 50.000,- Sk (1.659,69 eur), ktorú žalovaná požičala P.
Š.. Vzhľadom na to súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 28.214,82 eur

(29.874,52 - 1.659,69 = 28.214,82 eur) a vo zvyšku žalobu zamietol. O povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s §
3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené.

Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu
zamietne. Uviedla, že príloha k dohode o vyporiadaní BSM je platným právnym úkonom a jeho účelom
bolo zrušiť jej záväzok zaplatiť žalobcovi 1.700.000,- Sk, vzniknutý na základe dohody o vyporiadaní
BSM z 9. 9. 2008. V tejto súvislosti poukázala na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
z26.1.2012 č.k.6Co/10/2012-114.PokiaľP.Š.tvrdil,žesadomnieval,žepodpisuježalovanejprevzatie

vecí, ktoré slúžili na výkon podnikateľskej činnosti a ktoré si po rozvode odviezol z domu žalovanej,
žalovaná v odvolaní poukázala na to, že potvrdenie o prevzatí vecí P. Š. podpísal dňa 28. 7. 2008,
teda cca rok pred uzavretím prílohy k dohode o vyporiadaní BSM. Správanie sa P. Š. je determinované
jeho závislosťou na žalobcovi. Nedôveryhodnosť výpovede P. Š. potvrdzujú rozpory v jeho výpovediachpokiaľ ide o samotné postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi (miesto podpisu zmluvy, miesto a
čas prijatia odplaty za postúpenie pohľadávky, svedkovia tohto úkonu, výška odplaty, počet a výška
splátok, naloženie s prijatou odplatou). P. Š. dňa 15. 1. 2010 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky

a zároveň údajne prevzal od žalobcu v hotovosti odplatu 500.000,- Sk (podľa jeho výpovede z 27. 5.
2011), resp. 750.000,- Sk (podľa jeho výpovede z 9. 11. 2012), pričom o 4 dni neskôr
dňa 19. 1. 2010 bol bez peňazí hospitalizovaný na psychiatrii. Ďalej žalovaná v odvolaní uviedla, že
ak by súd dospel k záveru, že jej záväzok zaplatiť P. Š. 1.700.000,- Sk nezanikol na základe prílohy k
dohode o vyporiadaní BSM, považuje postúpenie pohľadávky a jej následné vymáhanie žalobcom za

taký výkon práv a povinností, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Tento záver žalovaná vyvodzuje
z toho, že vymáhaná pohľadávka vznikla pri delení spoločného majetku manželov. Táto pohľadávka
1.700.000,- Sk by teda mala predstavovať časť majetku, ktorú zo spoločného majetku manželov mal
nadobudnúť bývalý manžel žalovanej. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by spoločnú časť majetku
bývalých manželov - žalovanej a P. Š. nadobudol bezodplatne žalobca, ktorý sa pritom tvári tak, že
za nadobudnutie tejto pohľadávky P. Š. zaplatil reálne sumu 750.000,- Sk, čo je mimochodom iba 1/2

nominálnej hodnoty predmetnej pohľadávky. Napokon žalovaná v odvolaní poukázala na to, že rodinný
dom s pozemkom zakúpila spolu s P. Š. za trvania ich manželstva, z finančných prostriedkov získaných
za predaj jej bytu, zo zrušeného stavebného sporenia a z dedičstva po jej starom otcovi. Z toho je zrejmé,
že sa väčšou mierou podieľala na nadobudnutí spoločného majetku, na spoločný majetok vynaložila
svoje vlastné prostriedky, zároveň splatila spoločné dlhy manželov.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení z 26. 1. 2012 č. k. 6Co/10/2012-114 uviedol: „Pre rozhodnutie
predmetnej veci je rozhodujúcou otázkou posúdenie platnosti Prílohy k dohode o vyporiadaní
BSM z 22. 9. 2009 (č. l. 67). Odvolací súd poukazuje na to, že každý právny úkon treba vykladať nielen
podľa jeho jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 Obč. zák.). Pri posudzovaní právneho úkonu - Prílohy

k dohode o vyporiadaní BSM z 22. 9. 2009 treba preto v prvom rade bez ohľadu na právnu
kvalifikáciu tohto právneho úkonu vziať zreteľ na skutočnú vôľu jeho účastníkov, teda žalovanej a jej
bývalého manžela P. Š.. Z formulácie „vysporiadanie záväzkov vyplývajúcich z dohody o vyporiadaní
BSM na nulu k 22. 9. 2009“ možno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že úmyslom a vôľou
žalovanej a jej bývalého manžela bolo zrušiť záväzok žalovanej zaplatiť žalobcovi 1.700.000,- Sk z

titulu vyrovnania podielov. Záver súdu prvého stupňa o neurčitosti a nezrozumiteľnosti tohto právneho
úkonu je predčasný. Je samozrejmé, že na platnosť tohto právneho úkonu nemôže mať žiadny vplyv tá
okolnosť, že P. Š. si možno neprečítal, čo podpisuje. Okrem toho, svedok Z. Š., ktorý bol prítomný pri
podpise Prílohy k dohode o vyporiadaní BSM, na pojednávaní dňa 21. 9. 2011 vypovedal, že P. Š.
jednoznačne vedel, čo podpisuje. Samotná tá skutočnosť, že žalovaná následne na listinu obsahujúcu

predmetný právny úkon dopísala jeho označenie („Príloha k dohode o BSM z 9. 9. 2008“) nemôže
spôsobiť jeho neplatnosť, pretože nedošlo k pozmeneniu samotného obsahu tejto listiny.

Odvolací súd na týchto záveroch trvá. Hodnotenie prílohy k dohode o vyporiadaní BSM zo strany súdu
prvého stupňa je nejednoznačné, nejasné a sčasti aj zmätočné. Súd prvého stupňa k tomuto právnemu

úkonu neprihliadol, zároveň však jasne nevysvetlil, aké dôvody ho k tomu viedli. Na jednej strane súd
prvého stupňa naznačuje, že tento právny úkon je neurčitý (str. 10 tretí a štvrtý odsek odôvodnenia
napadnutého rozsudku), na druhej strane z toho nevyvodil jeho neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 Obč.
zák. Súd prvého stupňa síce zaujal stanovisko, že „prejav vôle bývalého manžela mohol smerovať len
k vyvolaniu takých právnych následkov, ktoré sú zrejmé z predmetnej dohody v čase jej podpisu,“ ale

nekonkretizoval, k akým konkrétnym právnym následkom teda prejav vôle P. Š. v skutočnosti smeroval.
Odvolacísúdjetohonázoru,žeprílohakdohodeovyporiadaníBSMjeformulovanácelkomjednoznačne
a možno z nej bez pochybností vyvodiť, že ňou zmluvné strany vyjadrili vôľu považovať svoje záväzky
vyplývajúce z dohody o vyporiadaní BSM za zrušené. Keďže dohoda o vyporiadaní BSM konštituovala
záväzok iba žalovanej, a to záväzok zaplatiť P. Š. 1.700.000,- Sk z titulu vyporiadania BSM, iba tento

záväzok mohol na základe prílohy k dohode o vyporiadaní BSM zaniknúť. Vzhľadom na to nie je
podložený záver súdu prvého stupňa, že „ani výkladom tejto dohody nemožno dospieť k záveru, že
bývalý manžel odporkyne mal skutočne v úmysle vzdať sa práv z dohody o vyporiadaní BSM.“Okrem toho súd prvého stupňa sa nevysporiadal s výpoveďou svedka Z. Š. - syna žalovanej a P. Š.,
ktorý na pojednávaní dňa 21. 9. 2011 ako svedok uviedol: „Viem, že otec si zobral a odviezol tovar v
určitej hodnote z podnikania, pričom nešlo o nepatrnú sumu, pretože do podnikania sa vložili nemalé

peniaze a zobral si aj nejaké svoje veci. Pričom sa dohodli, že ďalej nebude nič po mame chcieť, navyše
ešte aj mne sľúbil, že mi dá 1 milión a to s odôvodnením, že on vie, že keď on v dome nebude, tak mama
s mojím bratom ma odtiaľ pošlú preč, a preto chce dať mne tieto peniaze, aby som aj ja niečo mal. Je
pravdou,žeonsavtedyponáhľal,pretožekamarát,sktorýmprišiel,hosúril.Jednoznačnevšakvedel,čo
podpisuje. Určite vedel, čo podpisuje, ja som čítal zápisnicu z pojednávania, kde on tvrdil, že nevedel čo

chce, ale toto nie je pravda. To, že predal pohľadávku, možno bol v tom čase v kritickej situácii, nechcem
to hodnotiť, ale určite vedel, čo podpisuje.“ Výpoveď tohto svedka súd prvého stupňa odignoroval bez
toho, aby vysvetlil, prečo k nej neprihliadol. Podložené pochybnosti o vieryhodnosti tohto svedka súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku neformuloval. Tvrdenie P. Š., že sa domnieval, že
podpisuje žalovanej prevzatie vecí, ktoré slúžili na výkon podnikateľskej činnosti a ktoré si po rozvode
vzal, jednak nemá oporu v znení prílohy k dohode o vyporiadaní BSM a jednak žalovaná v odvolaní

uviedla, že samostatné potvrdenie o prevzatí vecí P. Š. podpísal dňa 28. 7. 2008 (č. l. 188).

Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny v napadnutom výroku, ktorým bolo
žalobe vyhovené. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom výroku zrušil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude treba zamerať pozornosť na prílohu k dohode o vyporiadaní BSM
z takých hľadísk, ako je to uvedené vyššie. Najmä bude treba zistiť, čo viedlo P. Š. k tomu, že sa vzdal
práva na vyplatenie žalovanej sumy z titulu vyrovnania podielov a akú protihodnotu mu za to žalovaná
poskytla. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že dohoda o postúpení pohľadávky je neplatná, je jej rozpor s
dobrými mravmi, odvolací súd je toho názoru, že v konaní zatiaľ nevyšli najavo žiadne také skutočnosti,

ktoré by toto tvrdenie žalovanej potvrdzovali. Predmetná pohľadávka nie je vylúčená z postúpenia (§
525 ods. 1, 2 Obč. zák.) a skutočnosť, že ide o pohľadávku založenú na vyporiadaní BSM sama o sebe
nemôže odôvodniť záver, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolací súd poukazuje na to, že sankciou neplatnosti z dôvodu rozporu s dobrými mravmi by mali byť
postihnuté len tie zmluvy, ktoré hrubo urážajú verejnú mienku a mravy spoločnosti. O takýto prípad v

prejednávanej veci nejde.

Vzhľadom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutom výroku musel odvolací súd zrušiť i
výrok, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. V súvislosti s výrokom
o trovách konania odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na čiastočné zamietnutie žaloby mal súd

prvého stupňa o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O. s. p., alebo podľa § 142 ods. 3 O.
s. p., nie však podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.