Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 50C/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516203680
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1516203680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, proti žalovanému: Q. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. 9, XXX XX A., o zaplatenie
433,78 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 101,84 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75
% ročne zo sumy 2,49 EUR od 26.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne
zo sumy 57,12 EUR od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy

42,23 EUR od 26.05.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 142,94 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 142,94 EUR od 26.03.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18. 03. 2016 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz,
ktorým by zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 433,78 EUR s príslušenstvom ako aj
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - T - Mobile Slovensko
uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval žalovanému služby verejnej
mobilnej rádiotelefónnej siete, za ktoré žalovaný neplatil fakturované platby, čím mu vznikol voči

právnemu predchodcovi žalobcu dlh. Žalobca sa žalobou domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorú
právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany
žalovaného. Aktívnu legitimáciu žalobca preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou
medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom spolu s prílohou.
Žalobca k žalobe ďalej pripojil Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13. 02. 2013, Dodatok k
Zmluve o pripojení zo dňa 13. 02. 2013, preberací protokol zo dňa 13. 02. 2013, Všeobecné podmienky
pre poskytovanie verejných služieb, Cenník pre poskytovanie služieb, fa č. 7302486613, 7303569432,

7304704452 a 7402564010 a pokus o zmier zo dňa 01. 02. 2016. Podaním doručeným súdu dňa 18.
01. 2017 zobral žalobcu žalobu v časti zmluvnej pokuty ( zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 331,94
EUR ) vo výške 142,94 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 142,94
EUR od 26.03.2014 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Zvyšnú časť zmluvnejpokuty vo výške 189,00 EUR si žalobca uplatňoval ako kompenzáciu škody, alternatívne náhradu škody,
z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, spočívajúcej v neuhradení splatných pohľadávok.
Výška škody predstavovala cenu, za ktorú právny predchodca žalobcu obstaral mobilný telefón, ktorý

odpredal žalovanému za zvýhodnenú ( akciovú ) cenu 1,00 EUR.

2.

Súd dňa 29. 07. 2016 doručil žalovanému žalobu s výzvou na vyjadrenie k žalobe, žalovaný sa k žalobe

nevyjadril.

3.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 26. 01. 2017, pojednávania sa nezúčastnil žalobca ani
jeho právny zástupca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa

18. 01. 2017, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa
nezúčastnil žalovaný, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 09. 12. 2016, svoju neúčasť
neospravedlnil, súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.

4.

Súd z listinných dôkazov predložených žalobcom zistil tento skutkový stav: Z výpisu obchodného
registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 2081/B súd zistil, že právny predchodca žalobcu T-
Mobile Slovensko, a.s., IČO: 35 705 019 uzatvoril dňa 17. 06. 2010 so spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s., IČO: 35 763 469 Zmluvu o zlúčení, na základe ktorej preberá spoločnosť Slovak Telekom, a.s.,

IČO: 35 763 469 ako univerzálny právny nástupca celé imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a
pohľadávky zanikajúcej spoločnosti T-Mobile, a.s., IČO: 35 705 019. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20. 11. 2014 a jej prílohy súd zistil, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. ako
postupcadňa20.11.2014uzatvorilsožalobcomzmluvuopostúpenípohľadávok,predmetomktorejbola
aj žalovaná pohľadávka. Právny predchodca žalobcu ( T - Mobile Slovensko ) a žalovaný uzatvorili dňa

13. 02. 2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné
podmienky právneho predchodcu žalobcu na poskytovanie verejných elektronických komunikačných
telefónnych služieb ako aj Cenník služieb. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby, žalovaný sa zaviazal za poskytnuté
služby zaplatiť cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Žalovaný využíval služby poskytnuté právnym

predchodcom žalobcu, nezaplatil však právnemu predchodcovi žalobcu cenu za služby fakturované
faktúrou č. 7302486613 v sume 2,49 EUR za obdobie od 08. 02. 2013 do 07. 03. 2013, splatnou dňa 25.
03. 2013, cenu za služby fakturované faktúrou č. 7303569432 na sumu 57,12 EUR za obdobie od 08. 03.
2013 do 07. 04. 2013, splatnou dňa 25. 04. 2013, cenu za služby fakturovanú faktúrou č. 7304704452
na sumu 42,23 EUR za obdobie od 08. 04. 2013 do 07. 05. 2013, splatnou dňa 25. 05. 2013. Právny

predchodca žalobcu a žalovaný dňa 13. 02. 2013 uzatvorili Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému mobilný telefón zn. SONY
XPERIA U za akciovú cenu 1,00 EUR. V zmysle bodu 4 Dodatku sa účastníci zmluvy dohodli, že v
prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3
tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník

povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. Zmluvná pokuta bola
stanovená vo výške 331,94 EUR. Právny predchodca žalobcu faktúrou č. 7402564010, vystavenou dňa
08. 03. 2014 a splatnou dňa 25. 03. 2014 fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 331,94 EUR.

5.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, d/ bod 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, v znení účinnom v rozhodnom čase podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú
verejnúslužbu,d)dočasneprerušiťaleboobmedziťposkytovanieverejnejslužbyzdôvodu nezaplatenia
splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do

jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie
verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty
určenej na zaplatenie.6.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných

verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

7.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

11.

V konaní mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby v rámci
verejnej telefónnej siete, ktoré žalovaný odobral, ale ich cenu, určenú podľa tarify za žalované obdobie,
nezaplatil. Súd ho preto na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v celkovej výške 101,84 EUR zaviazal.
So zaplatením dlhu sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca bol oprávnený požadovať od neho úrok
z omeškania. Výšku úroku z omeškania určuje Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 kogentne odkazom na

osobitný predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku
omeškania je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Zročnosť sa
v predmetnom prípade odvíja od splatnosti faktúr, na základe ktorých sa stali splatné jednotlivé istiny
v konkrétnom zúčtovacom období. Žalobca žiadal úrok z omeškania od obdobia, kedy bola základná

úroková sadzba ECB vo výške 0,75% a 0,5%, zvýšená o 5 percentuálnych bodov je 5,75% a 5,5%, preto
súd žalobnému návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na úrok z omeškania v uvedenej výške
odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

12.

Žalobca sa v predmetnom konaní okrem nezaplatenej ceny poskytnutých služieb domáhal aj náhrady
škody a to z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného, pričom poukázal na Dodatok
k zmluve a povinnosť žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov ( bod4 dodatku ). Takto vymedzený nárok je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 zákona
Občianskeho zákonníka ( OZ ), podľa ktorého predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je: a) protiprávny úkon, b) spôsobenie škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym

úkonom a škodou, d) zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie
všetkých znakov ( predpokladov ), pretože pri neexistencií čo i len jedného z nich zodpovednosť za
škodu nie je daná. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu
24 mesiacov, pretože spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 6 (doba trvania a zánik
zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré

sú súčasťou zmluvy, pričom podľa bodu 2 uvedeného článku zmluva zaniká: a) uplynutím doby, na
ktorú bola uzavretá, b) dohodou zmluvných strán, c) výpoveďou, d) odstúpením, e) dňom doručenia
oznámenia Podniku Účastníkovi o technickej neuskutočniteľnosti zriadenia alebo poskytovania služby,
f) ak tak ustanovuje osobitný predpis, g) iným spôsobom alebo z iného dôvodu, ak to vyplýva
zo Zmluvy alebo niektorej jej súčasti. V konaní žalobca nepreukázal písomné ukončenie písomne
uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda

a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonníka bližšie nedefinuje skutočnú škodu a
ušlý zisk. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodu sa
rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové

hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku
škodnejudalostikrozmnoženiumajetkovýchhodnôt,ajkeďsatodaloočakávaťsohľadomnapravidelný
beh veci. Žalobca škodu odôvodňuje v minimálnom rozsahu ako náklady súvisiace s obstaraním
mobilného telefónu poskytnutého žalovanému za zľavnenú, akciovú cenu. Aktívnu obchodnú politiku

majúcu za následok poskytovanie akciových zliav, teda predaj mobilných telefónov za nižšiu cena,
ako je ich skutočná cena, nemožno považovať za škodu. Vznik uvedenej prípadnej škody nie je
následok protiprávneho konania žalovaného, pretože je výsledkom zmluvného vzťahu medzi zmluvnými
stranami. Skutočnosť, že sa nenaplnili očakávania obchodnej politiky žalobcu, ktoré do toho vkladal
so žalovaným, nemôže byť na škodu žalovaného ako spotrebiteľa (riziko žalobcu). Z toho zároveň

plynie, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón
dostal dojednanú kúpnu cenu (akciovú). Z toho vyplýva nesplnenie ďalšieho predpokladu zodpovednosti
za škodu, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou - zavinenie, nakoľko aj v prípade
preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom
tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu by nebol protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným,

podľa ktorej žalobca dostal dojednanú kúpnu cenu (akciovú). Cenový rozdiel medzi slobodne zmluvne
dohodnutou cenou telekomunikačného zariadenia medzi stranami sporu a cenou, za ktorú sa predáva
na trhu nekorešponduje priamej škode ani ušlému zisku. Žalobca nepopieral, že by žalovaný dohodnutú
sumu nezaplatil, a teda jej úhradou sa stal vlastníkom veci. Žalobca v pozícii predávajúceho ako
jediný mohol ovplyvniť to, či vôbec tretej osobe nejakú vec predá, a za akú cenu. Cenu veci určil on

a žalovaný ju zaplatil. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť na veci - mobilnom telefóne škoda, keďže
už nebol jej vlastníkom a žiadna iná povinnosť žalovanému vo vzťahu k žalobcovi z titulu „zľavnenej
kúpnej ceny“ nevznikla, pretože žiadna takáto povinnosť v zmluve upravená nie je. Súd vzhľadom na
nesplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu nárok žalobcu v časti o zaplatenie náhrady škody s
príslušenstvom zamietol.

13.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „ CSP “ ) žalobca môže vziať žalobu späť.

14.

Podľa § 145 ods. 1, 2 a 3 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku

bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

15.Podľa§146ods.1a2CSPsúdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16.

Vzhľadomktomu,žežalobcazobralžalobuvčastiozaplatenie142,94EURspolusúrokomzomeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 142,94 EUR od 26.03.2014 do zaplatenia späť pred otvorením
pojednávania vo veci samej, súd v tejto časti konanie zastavil.

17.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania

protistrane.

19.

Percentuálne vyjadrenie úspešnosti oboch strán sporu vo vzťahu k predmetu konania predstavuje 23 %

- ný úspech žalobcu, ktorému súd pripísal aj procesné zavinenie zastavenia konania v časti o zaplatenie
142,94 EUR s príslušenstvom a 77 % - ný úspech žalovaného, žalovanému by tak patrilo právo na
náhradu trov konania v pomere rozdielu medzi takto vyjadrenou úspešnosťou oboch strán sporu (tzv.
čistý úspech), tzn. v rozsahu 54 % preukázane účelne vynaložených trov v konaní. O náhrade trov
úspešnéhožalovanéhosúdrozhodol vsúladesČl.4ods.2CSP,podľaktoréhosúdprejednáarozhodne

právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít. Vychádzajúc zo súdneho spisu, žalovanému žiadne trovy nevznikli,
súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súdu sa javí ako nehospodárne vydávať

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ďalšie rozhodnutie o výške trov konania, keď v uvedenom
rozhodnutí by súd nemal aké trovy žalovanému priznať.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).