Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/364/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203365
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214203365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: V.
N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., K. D. XX/X, o zaplatenie 359,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12. januára 2016 č. k. 15C/235/2014-87 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z
u j e a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 51,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 21. 03. 2011 do zaplatenia vo forme
pravidelných mesačných splátok v sume 30 eur splatných vždy k 25. kalendárnemu dňu toho ktorého
mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do úplného zaplatenia pod stratou výhody splatenia

celej sumy vo forme pravidelných mesačných splátok a vo zvyšku súd podanú žalobu s nárokom
na náhradu trov konania zamietol. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497
Obchodného zákonníka, § 1 ods., § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, § 52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2, § 101, § 100 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 1 nar. vlády

SR č. 586/2008 Z. z. Uviedol, že z podanej žaloby je zrejmé, že právny predchodca žalobcu SLSP,
a. s. poskytla žalovanému úver v sume 27.900,- Sk pri mesačných splátkach v počte 59 splátok v
sume 774,- Sk po prepočte v sume 25,692 eura. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná ku dňu 20.
06. 2006 a splatnosť ostatnej splátky bola dojednaná ku dňu 20. 04. 2011, k uzatvorenej zmluve boli
medzi účastníkmi úverového vzťahu dojednané tzv. všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP).
Počas uvedeného právneho vzťahu došlo zo strany spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s. k postúpeniu
pohľadávky podľa § 526 Obč. zák. a to „Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE“ zo dňa 04. 11.

2009. Právny predchodca žalobcu spoločnosť SLSP, a. s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky
voči nemu, ktoré podanie žalovaný prevzal dňa 14. 12. 2009. Súd sa oboznámil s prílohou k zmluve o
postúpení pohľadávky, z ktorej je zrejmé, že k splatnosti poslednej splátky dôjde dňom 20. 04. 2011, ako
je zrejmé z č. l. 27 v spojení s č. l. 4 súdneho spisu. Nakoľko si žalovaný voči žalobcovi neplnil svoje
povinnosti, preto mu doručil pokus o zmier s určenou lehotou splatnosti a to najneskôr do 31. 01. 2014,
v ktorej lehote podľa žalobcu k úhrade dlžnej sumy nedošlo. Vzhľadom k námietke premlčania podľa

§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, súd k námietke
premlčania z úradnej moci prihliadol a 3-ročná ročná premlčacia lehota uplynula vo vzťahu k splátkam
splatným do dňa určenej splatnosti splátky a to k 20. kal. t. j. ku dňu 20. 02. 2014, nakoľko žaloba bolasúdudoručenáojedendeňneskôrpouplynutítejto3-ročnejhmotnoprávnejlehoty.Súdpriznaluplatnený
nárok vo vzťahu k splátkam splatným podľa č. l. 4 a 27 súdneho spisu za obdobie od 20. 03. 2014 do
20. 04. 2014, a to len za dve splátky po 25,692 eura, celkom v sume istiny 51,38 eura a vo zvyšku

súd žalobu zamietol. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo forme splátok podľa §
160 OSP, vzhľadom k jeho osobným a majetkovým pomerom. Súd počas konania mal preukázané, že
žalovaný je vyučený ako stolár, t. č. bez pracovného pomeru, avšak podľa súdu je zrejmé, že práci sa
nevyhýba,prácusasnažísizabezpečiť.Vsúčasnostisisvojepotrebybývania,stravovania,zabezpečuje
prostredníctvom svojich rodičov, nakoľko nemá prácu a tým ani žiaden príjem, počas konania žiadal

súd, aby mohol uhradiť dlžnú sumu na splátky. Na základe uvedených súd mal za to, že celková dlžná
suma istiny s úrokmi je ku dňu rozhodnutia súdu v objeme do 75 eur a ak žalovaný túto sumu uhradí
vo forme splátok po 30 eur/mesiac, k úhrade dlžnej sumy by tým došlo v lehote 3 mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorú dobu súd považoval za primeranú, vzhľadom k dlžnej sume, ako
aj k možnostiam a schopnostiam žalovaného v čase rozhodnutia súdu. Súd priznal žalobcovi nárok na
úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s vyššie označeným nar. vlády SR zo sumy 51,38

eura vo výške 9,00 % p. a. od 21. 03. 2011 do zaplatenia a to do doby márneho uplynutia lehoty na
zaplatenie dojednanej splátky podľa úverovej zmluvy. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 142
ods. 2 OSP platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalobca, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. domáhajúc
sa zrušenia rozhodnutia súdu v jeho napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový
stav. Poukázal na to, že úverová zmluva bola uzatvorená dňa 03. 05. 2006, pričom v období do 31. 12.

2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho
zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Novelizovaným ustanovením § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani
platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008

bola uzatvorená zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možné
práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovenia § 52 až
54 Občianskeho zákonníka, ale tieto právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka
bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalobca poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 7MCdo/9/2014 zo
dňa 24. 03. 2015, sp. zn. 2MCdo/3/2011 z 28. 04. 2011, sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27. 03. 2013, ako

i rozhodnutia krajských súdov, a to Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21.
11. 2013, sp. zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30. 10. 2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/34/2015 zo
dňa 09. 11. 2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21. 11. 2013 a sp. zn.
15Co/28/2013 zo dňa 30. 10. 2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013 zo dňa 20. 02. 2014,
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/157/2013 zo dňa 12. 09. 2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn.

9Co/64/2013-145 zo dňa 30. 09. 2014 a ďalšie rozhodnutia. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu

(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa
§ 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 359,66 eura spolu s úrokom z omeškania
zo splátok za obdobie od 21. 03. 2010 do 20. 04. 2011 vo výške 17,43 eura, ročný úrok z omeškania 9%
zo sumy 359,66 eura od 21. 04. 2011 do zaplatenia, ako aj náhrada trov konania. Z odôvodnenia žaloby
vyplýva,ženazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa04.11.2009medzipostupcomSlovenská

sporiteľňa a. s., Tomášikova 48 Bratislava a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 03. 05. 2006 Zmluvu o splátkovom úvere č.
0212207222, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a. s. poskytla žalovanému úver vo výške 27.900,-
Sk (926,11 eura). Platne uzatvorenou zmluvou sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančnéprostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, platiť úroky, poplatky dohodnuté v
zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve
a vo všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky

predstavovala sumu 2.230,45 eura, ktorá pozostávala z istiny 1.887,92 eura a úroku z omeškania 342,53
eura. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky až doposiaľ neuhradil žalovanú sumu ani čiastočne. V
tomto konaní si žalobca uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 03. 2010 do 20. 04. 2011 v počte 14 a
v celkovej výške 359,66 eura.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov

uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

13. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho

napadnutej zamietajúcej časti je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci
a vec z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu aj správne právne posúdil. S poukazom na uvedené,
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správne, v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a
dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho napadnutej časti, sa

zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní.

14. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne
skonštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 51,38, ktorú priznal, nie je premlčaný (za splátky
od 20. 03. 2011 do 20. 04. 2011, aj keď súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že ide o rok 2014) a

ohľadom sumy 308,28 eura (359,66 - 51,38) s príslušenstvom, uplatnený podanou žalobou, doručenou
súdu prvej inštancie dňa 21. 02. 2014 je v časti žalobcom uplatneného plnenia za obdobie do 20.
02. 2011 premlčaný, z ktorého dôvodu správne podanú žalobu v tejto časti zamietol. Spornou, s
ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu, ostala otázka, či sa predmetný právny vzťah, ako
aj vzťahy z neho vyplývajúce posudzujú podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo

príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že
právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba,
ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako
osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá
je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení,
pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou

zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je
upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Podľa
§ 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ktorý súd prvej inštancie správne
v danej veci aplikoval) je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej

forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za
zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogat les generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis
obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou
úpravou v prejednávanej veci zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie
§ 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má
prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je

nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, keď medzi stranami bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia §
2 zákona č. 258/2001 Z. z., a teda aj otázka premlčania nároku žalobcu sa posudzuje podľa ustanovenia
§ 101 Občianskeho zákonníka.

15. K uvedenému odvolací súd ešte dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ
upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod režim
Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať podľa zákona
č. 258/2001 Z. z., ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva
o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri

spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu
prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po
uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv
Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva
v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v

prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci
prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na
jeho vykonanie.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok
na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia
§ 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na ustanovenie § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka (účinné od 01. 04. 2015), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie
preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré
sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd prvej inštancie pri skúmaní
otázky premlčania správne aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je
priaznivejšia pre žalovanú ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný

vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovanou je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým
vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý
sa vyskytuje tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. I keď súdna prax vo
vzťahu k aplikácii Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pri spotrebiteľských vzťahoch

nebola v minulosti jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym
znením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď novela Občianskeho zákonníka vykonaná
zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením
ustanovenia § 52 ods. 2) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného

práva. V tejto súvislosti odvolací súd len dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého súčasťou je
toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia.17. S poukazom na uvedené potom zhodne so súdom prvej inštancie je potrebné ustáliť taký právny
záver, že žalobca v časti uplatneného plnenia titulom dlžných splátok za obdobie od 20. 03. 2010 do 20.
02. 2011 a tomu prislúchajúcemu uplatnenému úroku z omeškania, podal žalobu na súd po uplynutí

3 ročnej premlčacej doby.

18. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. Keďže od výroku vo veci samej je závislý aj výrok o trovách konania, pričom súd prvej inštancie
vo výroku uviedol, že vo zvyšku súd podanú žalobu s nárokom na náhradu trov konania zamieta a v
odôvodnení rozhodnutia výrok o trovách konania neodôvodnil, len uviedol ustanovenie § 142 ods. 2
OSP, odvolací súd výrok o trovách konania v napadnutom rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu v tejto časti vec vrátil na ďalšie konanie, pričom povinnosťou súdu
prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodniť

tak, aby bolo preskúmateľné.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).