Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/330/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207286
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207286.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov
senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného advokátom JUDr.
Veronikou Kubrikovou PhD., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: O. N., nar.
X.X.XXXX, V. Č.. XXX, C., o vymoženie 1 061,24 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora

Mgr. Jany Virličovej, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod EX XXXX/XXXX,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.12.2015, č.k.
16Er/354/2015-20, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že tunajšiemu súdu bola dňa 28.4.2015 doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného

pozostávajúcej z istiny 1061,24 eur s príslušenstvom. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na
základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, v ktorom oprávnený podal návrh na vymoženie
istiny 1061,24 eur s úrokom vo výške 23 % ročne zo sumy 1061,24 eur od 15.5.2009 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1061,24 eur odo dňa 15.5.2009, suma dlžných úrokov
a úrokov z omeškania 215,38 eur, dlžné poplatky 28,21 eur, poplatok za rozhodcovské konanie 51,06
eur, trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní v sume 162,2 eur, trovy právneho zastúpenia v

exekučnomkonaní92,44eur,súdnypoplatokzapodanienávrhunavykonanieexekúcie16,50eur.Spolu
so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu predložený exekučný titul -rozsudok rozhodcovského súdu
č. BW-A/0112/0170 zo dňa 3.8.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2012 a vykonateľnosť
dňa 2.10.2012. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu
1061,24 eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol podľa jeho odôvodnenia, vydaný na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi dňa 21.2.2007. Právomoc rozhodcu na

rozhodovanie sporu, podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, bola daná rozhodcovskou doložkou
uzavretou medzi stranami v rámci úverovej zmluvy podľa článku 9. Podľa bodu 9.2 Všeobecných
obchodných podmienok sa strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, budú riešené
dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov
vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik v
rozhodcovskomkonanípredstálymrozhodcovskýmsúdomzriadenomprispoločnostiROZHODOVSKÁ,

ARBITRAŽNA a MEDIAČNA a.s.. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.2.2007 bolo zistené,
že povinnému bol právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka a.s. Bratislava) poskytnutý úvervo výške 1327,76 eur (40.000,- Sk). Povinný sa zmluvne zaviazal splatiť úver za obdobie 40 mesiacov
v mesačných splátkach po 47,83 eur. Zmluva obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.
Súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky oprávneného, v ktorých v čl. 9 je uvedená rozhodcovská

doložka. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), §
44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/ a § 3
ods. 1 a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1,
Občianskeho zákonníka a uviedol, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnému na základe Zmluvy o úvere

č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.2.2007 je spotrebiteľským úverom v zmysle vtedy platného zákona č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochakoaj ustanoveníObčianskehozákonníka.Zrozhodcovského
rozsudku je zrejme, že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky
vo forme odloženej platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného
registra. Povinný je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej úverovej
zmluvy, návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby úver bol

povinnému poskytnutý na účely povolania, zamestnania alebo podnikania. Z predložených listín nie je
zrejme ani to, aby povinný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. To, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské
zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah

takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci. Súd pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie je v zmysle ustanovenia § 44 Exekučného poriadku povinný preskúmať okrem
návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o vydanie poverenia aj predložený exekučný titul. Exekučný
titul v danej veci bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Súčasťou
úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, je aj rozhodcovská doložka. Túto

rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka, ako
bolo uvedené, je súčasťou úverových podmienok oprávneného. Je zrejme, že úverové podmienky ako
súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal
možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkýmúverovýmpodmienkam.

Vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva

svojich práv. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a teda je neplatná. Súd tu poukazuje aj na
smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa
písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory

neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie
bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenie sporov zo zmluvy. Ďalej súd poukazuje na súčasné
znenieustanovenia§53ods.4Občianskehozákonníka,ktoréobsahujepríkladnývýpočetneprijateľných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.3.2010 výslovne
uvedená aj neprijateľná podmienka a to požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a preto súd žiadosť

o vydanie poverenia zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie oprávnený

odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. f/ a písm. e/ a § 221 ods. 1 písm. d/,
písm. f/ a písm. h/ O. s. p. Oprávnený uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie
žiadosti o vydanie poverenia, keď skúmal iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2, § 243d
ods. 1, 2 Exekučného poriadku; tvrdil, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanieexekučného titulu podľa § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a
to skúmaním rozhodcovskej doložky; zdôraznil, že súd prvého stupňa nesprávnou aplikáciou právnych
predpisov vylúčil možnosť riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, keď neprihliadol na

povinnosť pôvodného veriteľa postupovať podľa § 93b Zákona o bankách; uviedol, že exekučný súd
nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, porušil § 153 ods. 1 O. s. p., v napadnutom
rozhodnutí absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery v ňom uvedené a pre rozhodnutie vo veci;
zastával názor, že súd prvého stupňa konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, keďže
pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu

a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; vytýkal súdu prvého
stupňa nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry
Európskeho súdneho dvora; tvrdil, že súd prvého stupňa porušil právnu istotu a legitímne očakávania
a s poukazom na rozhodnutia všeobecných súdov uviedol, že exekučné súdy v skutkovo a právne
obdobných veciach poverenie vydajú aj zamietajú a zastával názor, že exekučný súd neprimerane
zvýhodňuje povinného na základe jeho postavenia. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval

z rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR a zdôraznil, že exekučný súd svojim postupom
znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Uviedol tiež, že Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej
bankovej asociácie, Bratislava, ktorého zriaďovateľom je člen záujmového združenia Slovenská
banková asociácia, zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo

spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s ustanovením §
73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379,
§ 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava č. BW-A/0112/0170 zo dňa
3.8.2012, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému sumu 1 061,24 eur s príslušenstvom.
Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská
doložka uvedená v článku 9. bod 2 obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa 21.2.2007.

8. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad

všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.10. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou
exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto

návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

11.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší
súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu

závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie. Exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

12. V prejednávanej veci nebolo sporné, že zmluva o spotrebnom úvere uzavretá medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo
dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na
rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá
v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa

predstáv dodávateľa.

18. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite

naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.19. V prejednávanej veci je rozhodcovská doložka neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej
písomnejformypodľa§4ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,leboniejeobsiahnutá

v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z obsahu spisu vyplýva, že obchodné
podmienky pre úver, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka - článok 9, neboli podpísané
zmluvnými stranami, preto tieto obchodné podmienky nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku
k hlavnej zmluve. Úprava obsiahnutá v Zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej
zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v

prejednávanej veci dodržaná nebola (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11.
2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
Cdo 146/2011 z 13.10.2011).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský

rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom. Z
uvedeného vyplýva, že neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

21. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol právny predchodca
oprávneného (Poštová banka, a.s.) povinný podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí.

22. Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu
oprávneného predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z

neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto
návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

23. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol

oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvej inštancie
konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako
nespôsobilý exekučný titul.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným

účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.). V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľmusí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).