Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316217727
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316217727.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej vo veci prípustnosti
prevzatia I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., C. XXXX/XX, t. č. C. nemocnica R., do zdravotníckeho
zariadenia, o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 27. októbra 2016
č. k. 2Pu/5/2016-10 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že k prevzatiu I. W., nar. XX. XX. XXXX do
ústavu zdravotníckej starostlivosti - C. T. R., došlo zo zákonných dôvodov. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 253 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len CMP), § 6 ods. 9 písm. d), § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,

službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) a uviedol, že uznesením
zo dňa 26. 10. 2016 č. k. 2Pu/5/2016-4 bez návrhu začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia
I. W., nar. XX. XX. XXXX, do ústavu zdravotníckej starostlivosti - PN R.. Súd prvej inštancie vypočul
MUDr. Mykolu Zholoba, lekára v PN R., ktorý uviedol, že pacient bol prijatý dňa 14. 10. 2016, dovezený
RZP z dôvodu intoxikácie dextrometorfánom a dekompezáciou psychotického ochorenia. Pacient dal pri

privezení súhlas s liečbou. Dňa 25. 10. 2016 na vizite pacient požiadal o reverz a odchod z nemocnice,
ale vzhľadom k tomu, že psychický stav pacienta sa dá hodnotiť ako stav, čo ohrozuje jeho život a
okolie, nie je možné pustiť ho domov. Pacient pri výsluchu, okrem iného, uviedol, že ho odvliekli proti
vlastnej vôli z bytu, pretože matka klamala, že užíva drogy, požíval iba lieky na suchý kašeľ. Vzhľadom
na krátkosť času prípustného na rozhodnutie súdu o zákonnosti dôvodov prevzatia umiestneného do
ústavnej starostlivosti, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie len v minimálnej zákonom stanovenej

miere, a to výsluchom lekára a pacienta. Z výpovede lekára mal preukázané, že ide o pacienta, ktorý
trpí psychotickým ochorením a stav pacienta sa dá hodnotiť ako stav ohrozujúci jeho život a okolie. Súd
prvej inštancie, vzhľadom na tieto skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Záverom dodal, že napriek tomuto rozhodnutiu však C. R. môže pacienta z ústavnej starostlivosti
prepustiť a pacient má možnosť kedykoľvek podpísať dohodu o liečbe.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie umiestnený, ktorý uviedol, že je invalidný
dôchodca a má aktuálne diagnózu poruchu pohlavnej identity a podľa doktorov vraj aj schizofréniu, čo sa
ale u neho neprejavuje, nemá bludy, ani poruchu vnímania reality. Jeho osobný psychiater MUDr. Karol
Hollý mu predpisoval od 18. 09. 2016 liek Androcur, ktorého účelom je zníženie hladiny testosterónu,
ktorý mu spôsobuje abnormálne bolesti hlavy už od 12 rokov jeho života. Tento liek mu pomáha držať
psychickézdravievporiadku,lenžematkasasjehohormonálnymochorenímnevievyrovnaťapsychicky

ho deprimuje, čo malo za následok predošlé hospitalizácie v C. nemocnici R.. Aktuálne na oddelení mu
jeho osobným psychiatrom predpísaný liek nepodávajú a jemu sa vrátili abnormálne bolesti hlavy, čižedochádza k zanedbaniu lekárskej starostlivosti. V plnom rozsahu toto hodnotí ako vadu, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Záverom uviedol, že sa domáha prepustenia z C. nemocnice
R. do domácej liečby.

3. Ďalším podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 11. 2016, označeným ako „Odvolanie“,
umiestnený namietal, že MUDr. Mykola neobjektívne a úmyselne uviedol, že jeho stav, zdravotný stav
je ohrozujúci pre neho a okolie, čo nebola pravda, nakoľko v živote nikoho neohrozil ani nenapadol.
Stopex tablety na suchý kašeľ užil 6 kusov pre prečistenie pľúc, pretože je ťažký fajčiar a z takéhoto

množstva sa nemohol intoxikovať na ohrozujúci stav. Matka si myslela, že to užíva ako legálnu drogu,
preto na neho zavolala RZP záchranku a podľa jej skresleného výkladu ho proti vlastnej vôli doslova
odvliekla sanitka na polikliniku. Ďalej uviedol, že podľa toho, že bol psychicky liečený v psychiatrickej
nemocnici, ho poslali na psychiatrické vyšetrenie, kde vyjadril svoj nesúhlas ako slušný človek, i napriek
tomu ho tam odviezli. Počas prevozu nikoho neohrozil a správal sa ako človek pri zmysloch. Prijímaciu
správu nepodpísal svojím podpisom, a keď to overovala zdravotná sestra, bol tam namiesto podpisu

krížik, ktorý tam mohol spraviť hocikto, čiže nebol daný súhlas s liečbou. Tvrdil, že pri príjme bol plne pri
vedomí a nesúhlasil s hospitalizáciou, lebo nebola nutná. Záverom dodal, že z tohto hodnotí, že došlo
k nesprávnym skutkovým zisteniam a domáhal sa prepustenia z C. nemocnice R. do domácej liečby.

4. Umiestnený doručil dňa 11. 11. 2016 ďalšie podanie označené ako „Odvolanie“, v ktorom uviedol,

že RPZ sanitka nemá právo odviezť proti vlastnej vôli osobu, ktorá je plne pri vedomí, nikoho a ani
seba neohrozuje. Tvrdil, že i napriek tomu ho doslova odvliekli, nehumánne s ním zaobchádzali a
počas prevozu na polikliniku mu záchranár hrubo nadával. Matka podala nepravé informácie RPZ
záchranárom, boli tam aj svedkovia, očiernila jeho meno, že užíva drogy, čo je lož, pretože už cez 2
roky je čistý od akýchkoľvek nelegálnych alebo legálnych drog (s výnimkou kávy a cigariet). Tvrdil, že

všetko to bolo zinscenované na neho, pretože majú veľmi veľké problémy vo vzťahoch v rodine. Ďalej
uviedol, že na príjme na poliklinike v W. pokojne vykonával pokyny ošetrujúcich doktorov. Počas prevozu
sanitkou do psychiatrickej nemocnice bolo jeho správanie primerané, nikoho a ani seba neohrozoval.
MUDr. Mykola Zholob úmyselne podal nepravé informácie počas vyšetrenia z dôvodu, že si chcú držať
čo najvyšší počet pacientov, aby C. T. R. mala väčší zisk zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Tvrdil,

že ho tam držia proti vlastnej vôli a celkovo to hodnotí ako nehumánne zaobchádzanie s invalidným
dôchodcom, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Opätovne uviedol, že sa domáha
prepustenia z C. nemocnice R. do domácej liečby.

5. K odvolaniu umiestneného sa písomne vyjadrilo zdravotnícke zariadenie, ktoré uviedlo, že u pacienta

v súčasnosti stále trvajú dôvody, pre ktoré bol prevzatý bez súhlasu do ich starostlivosti.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie umiestneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Predmetom konania je konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom
zariadení I. W., nar. XX. XX. XXXX. Súd prvej inštancie začal konanie na základe hlásenia C. nemocnice
R., ktoré bolo súdu prvej inštancie zaslané elektronickým podaním dňa 25. 10. 2016. Z podania vyplýva,

že dňa 14. 10. 2016 do C. nemocnice R. bol privezený pacient I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.,
C. XX, ktorý s hospitalizáciou súhlasil, ale dňa 25. 10. 2016 sa rozhodol, že chce podpísať reverz
a odísť domov, čo vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je možné. Primár oddelenia MUDr. Ajit Das
konštatoval, že menovaný pacient, vzhľadom na duševnú poruchu, ohrozuje seba aj svoje okolie, preto
nemôže opustiť nemocnicu. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 2Pu/5/2016-4 zo dňa 26. 10. 2016

začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., C. XXXX/XX, do
ústavu zdravotníckej starostlivosti. Dňa 26. 10. 2016 bol v C. nemocnici R. vyššou súdnou úradníčkou
súdu prvej inštancie vykonaný výsluch umiestneného, ktorý bol v zmysle § 258 ods. 1 CMP poučený
o jeho procesných právach a povinnostiach, ako i výsluch ošetrujúceho lekára MUDr. Mykolu Zholobu.
Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

8. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je upravené v
ustanoveniach § 252 a nasl. CMP.9. Podľa § 253 ods. 1 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z
dôvodovuvedenýchvosobitnompredpise(ďalejlen„umiestnený“),jepovinnéoznámiťsúdudo24hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke

zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania
informovaného súhlasu.

10. Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach,
najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje

zdravotný stav umiestneného.

11. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční
spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného
stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada
umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.

12. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré
môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

13. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia

uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej
slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín
od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.

14. Podľa § 263 CMP zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že

prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.

15. Podľa § 264 CMP zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď
súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

16. Podľa § 265 CMP po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného
do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v
zdravotníckom zariadení.

17. Podľa § 6 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas preukázateľný súhlas

s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona, resp.
ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia.

18. Podľa § 6 ods. 9 Zákona o zdravotnej starostlivosti sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade
a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,

b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu,
c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom
ohrozuje jej okolie, alebo
d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne

zhoršenie jej zdravotného stavu.

19. Podľa § 9 ods. 4 Zákon o zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o ústavnú starostlivosť osoby, ktorá v
dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo
ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti),

poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24
hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti
dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len
také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie
jej okolia.

20. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do
ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k
zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímanýdo takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v
ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania
v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Ako už vyslovil Najvyšší súd Slovenskej

republiky vo svojom rozsudku zo dňa 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo 228/2007, rozlišujú sa dve štádia
detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti
a jednak posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. Podľa § 253 CMP zdravotnícke
zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného
bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak

umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak
je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený
vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť
oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia. Každé oznámenie zdravotníckeho
zariadenia podľa § 253 CMP má za následok začatie konania. Súd teda môže začať konanie aj bez
návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia. Návrh na začatie konania môže podať len

umiestnený. Účastníkmi konania sú umiestnený, zdravotnícke zariadenie a blízka osoba v prípade, ak
súd vyhovie jej návrhu, aby ju pribral ako účastníka do konania.

21. Podľa § 69 CSP súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne
konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže

za fyzickú osobu konať alebo je nečinný. Okrem uvedených všeobecných dôvodov ustanovenia
procesného opatrovníka, ustanovenie § 256 CMP zavádza ďalšiu možnosť ustanoviť procesného
opatrovníka umiestnenému. Podľa tohto ustanovenia bude súd postupovať, ak to bude považovať za
potrebné na ochranu záujmov umiestneného, najmä ak bude mať pochybnosti o tom, či má umiestnený
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Civilný mimosporový poriadok priznáva plnoletému

umiestnenému procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu, aj keď nie je plne spôsobilý na právne úkony.
Cieľom tohto ustanovenia je, podobne ako v konaní o spôsobilosti na právne úkony, priznať zvýšenú
právnu ochranu umiestnenému, pretože ide o vážny zásah do základného práva na osobnú slobodu
zaručeného čl. 17 ods. 1 Ústavy SR. Procesná spôsobilosť sa priznáva umiestnenému bez ohľadu na
to, že za neho koná procesný opatrovník alebo zákonný zástupca. Umiestnený si môže zvoliť v konaní aj

svojho zástupcu. Ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s
procesnými úkonmi umiestneného alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si táto osoba
zvolí, súd posúdi, ktorý procesný úkon je v záujme tejto osoby a na tento procesný úkon bude prihliadať.
Podľa novej právnej úpravy sa rozhodnutie vo veci samej doručuje nielen zákonnému zástupcovi alebo
procesnému opatrovníkovi, ale bezvýnimočne aj umiestnenému. Ak táto osoba súd požiada, aby jej súd

doručoval všetky písomnosti v konaní, súd je povinný doručovať jej aj ostatné písomnosti bez ohľadu
na jej zastúpenie.

22. V § 258 CMP je zakotvená manudukčná povinnosť súdu vo vzťahu k umiestnenému. Súd je povinný
túto osobu poučiť o jej procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Vzhľadom

na špecifickú situáciu, keďže ide o poučenie osoby, ktorá je umiestnená v zdravotníckom zriadení,
zákon ustanovuje, aby súd poučil túto osobu spôsobom, ktorý zohľadňuje jej zdravotný stav. Súd teda
musí nájsť vhodný spôsob poučenia v zmysle princípu efektívneho a účinného prístupu k spravodlivosti.
Súd poučí umiestneného tiež o tom, že môže požiadať, aby sa konania zúčastňoval jej dôverník, ktorý
nie je jej zástupcom. Uvedené právo na účasť dôverníka vychádza z Dohovoru OSN o právach osôb

so zdravotným postihnutím; osobu nemožno k zastúpeniu nútiť, ale na jej žiadosť sa môže konania
zúčastňovať ten, komu dôveruje, kto je jej známy, s kým sa poradí, kto pozná jej návyky. Dôverník nemá
postavenie účastníka konania ani osoby na konaní zúčastnenej a jeho úlohou je len morálna intervencia
a podpora umiestneného.

23. Podľa novej právnej úpravy sa v záujme čo najväčšej ochrany práv umiestneného obligatórne
zavádza výsluch tejto osoby. Výsluch sa musí uskutočniť spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný
s ohľadom na jej zdravotný stav. Súd je povinný zisťovať názor tejto osoby a komunikácia súdu s
umiestneným musí byť vždy prispôsobená zdravotnému stavu tejto osoby. Od výsluchu možno upustiť
len v tom prípade, ak je to na ujmu zdravotného stavu osoby. Ak súd upustí od výsluchu osoby,

má vždy povinnosť túto osobu vzhliadnuť. Inštitút vzhliadnutia slúži na reálne oboznámenie sa súdu
s umiestneným v zdravotníckom zariadení. Účelom "vzhliadnutia" je bezprostredný kontakt súdu s
osobou, o ktorej právach sa rozhoduje. Výsluch sa však uskutoční vždy, ak umiestnený o to požiada.
Je povinnosťou súdu oboznámiť sa i s názorom ošetrujúceho lekára, ako aj ďalších osôb, ktoré môžuobjasniť stav veci. Obligatórne sa zavádza aj povinnosť oboznámiť sa so zdravotnou dokumentáciou
umiestneného. Uvedené povinnosti vyplývajú z vyšetrovacieho princípu a z povinnosti súdu zistiť
skutočný stav veci. Súd musí zabezpečovať účinný prístup k spravodlivosti aj osobám so zdravotným

postihnutím.

24. Civilný mimosporový poriadok výslovne zavádza, že o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania. Vyplýva to z objektívnej nemožnosti nariadiť
pojednávanie v tejto fáze konania, čo nezbavuje súd povinnosti vykonať dokazovanie v rozsahu

potrebnom na vydanie rozhodnutia vo veci. Uznesenie súd vydá do piatich dní od obmedzenia osobnej
slobody umiestneného a doručuje sa iba umiestnenému a ústavu zdravotnej starostlivosti. Uznesenie
sa umiestnenému doručí do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia
jeho osobnej slobody.

25. V prvom štádiu detenčného konania nemožno od súdu spravidla požadovať vykonanie aj iných

dôkazov, než sú výslovne uvedené v § 260 a 261 CSP (výsluch umiestnenej osoby, ošetrujúceho lekára,
prípadne ďalších osôb a oboznámenie sa so zdravotnou dokumentáciou). Je však vždy nevyhnutné, aby
si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach
jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú
slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia

do zdravotníckeho zariadenia. So zreteľom na potrebu ochrany práv osoby umiestnenej do ústavu zákon
ukladá súdu, aby uznesenie, ktorým rozhodol, že k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, doručil
nielen zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu, ale zároveň aj priamo umiestnenému (i keď mu bol prípadne
ustanovený opatrovník).

26. O prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia rozhoduje súd uznesením,
v ktorom vysloví, či bolo prevzatie prípustné alebo neprípustné. Rozhodnutie súdu má deklaratórnu
povahu. Ak súd rozhodne, že prevzatie osoby do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné,
zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí. Ak aj bolo rozhodnuté súdom, že prevzatie
umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, zdravotnícke zariadenie môže rozhodnúť

kedykoľvek o prepustení umiestneného, čo bude záležať predovšetkým od zdravotného stavu
umiestneného. Proti vydanému uzneseniu je prípustné odvolanie. Po právoplatnosti uznesenia, ktorým
sa vyslovila prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, nastáva druhá fáza
konania, ktorou je konanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. Uznesenie o prípustnosti
držania v zdravotníckom zariadení musí byť vydané do troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o

prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.

27. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie, v ktorom súd prvej
inštancie vyslovil, že k prevzatiu I. W. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov,
je vecne správne. Vo všeobecnosti platí, že by bolo proti lekárskej etike vykonávať lekárske úkony

proti vôli ošetrovaného. Preto je pravidlom, že si lekári súhlas vyžadujú vopred. Podľa súčasného
právneho stavu (§ 6 ods. 9 Zákona o zdravotnej starostlivosti) informovaný súhlas sa nevyžaduje
v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno
predpokladať, ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu, ústavnej starostlivosti,
ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie alebo

ambulantnej starostlivosti, či ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby
alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie
jej zdravotného stavu. Aby sa dalo kontrolovať, či z akéhokoľvek dôvodu nedochádza k zneužitiu
ústavnej starostlivosti, zaviedlo sa tzv. detenčné konanie. Súd sa v ňom vyjadroval o prípustnosti
držania a zadržania chorého v ústavnej starostlivosti bez jeho súhlasu, prípadne, či je chorý v styku s

vonkajším svetom obmedzený alebo vylúčený. Listina základných práv a slobôd vychádza z toho, že
v takých prípadoch ide o ochranu slobody, teda základného ľudského práva. Preto požaduje, aby túto
kontrolu vykonával súd. Tento ústavný zákon rozlišuje prevzatie alebo držanie v ústave zdravotníckej
starostlivosti chorého bez jeho súhlasu a určuje krátku 7-dňovú lehotu na rozhodnutie, či pri zadržaní
alebo držaní išlo o prípady, v ktorých sa tak môže stať bez súhlasu chorého. Podľa čl. 17 ods. 6 ústavy

a § 262 ods. 2 CMP je táto lehota dokonca 5-dňová. Je zrejmé, že v tejto lehote nemožno vykonať
dôkladnejšie dokazovanie, a preto v tejto lehote možno iba rozhodnúť, či prevzatie bez súhlasu chorého
sa uskutočnilo v zhode s predpisom upravujúcim, kedy možno vykonať liečebný úkon bez súhlasu
pacienta. Súd pri rozhodovaní o tejto skutočnosti skúma a vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či kprevzatiu došlo zo zákonných dôvodov. Za týmto účelom sa oboznámi so zdravotnou dokumentáciou
umiestneného,vypočujeumiestneného(chorého)aošetrujúceholekára.Vdanejvecisúdprvejinštancie
dňa 26. 10. 2016 v C. nemocnici R. vypočul umiestneného, ako aj ošetrujúceho lekára MUDr. Mykolu

Zholoba, ktorý popísal zdravotný stav a správanie sa umiestneného. Podľa vyjadrenia MUDr. Zholoba,
pacient bol prijatý dňa 14. 10. 2016, bol dovezený RZP v UPS z dôvodu intoxikácie dextrometorfánom
a dekompenzáciou psychotického ochorenia. Pacient dal pri privezení súhlas s liečbou, no dňa 25.
10. 2016 požiadal o reverz a odchod z nemocnice. Ošetrujúci lekár uviedol, že vzhľadom k tomu, že
psychický stav pacienta sa dá hodnotiť ako stav, čo ohrozuje jeho život a okolie, nie je možné ho pustiť

domov, preto požiadal súd o umožnenie zmeny z dobrovoľnej na nedobrovoľnú liečbu. V uvedený deň
o 10.05 hod. vypočul aj umiestneného, ktorý uviedol, že ho do PN R. doviezla sanitka dňa 14. 10.
2016, odvliekla ho proti vlastnej vôli z bytu, pretože matka klamala. Tvrdil, že matka hovorila nezmysly
doktorom, že je feťák a užíva drogy, no on požíval iba lieky na suchý kašeľ. To bolo legálne, nakoľko
požíva len lieky a kofeín a potom nemôže spať a matka tvrdila, že vyvádzal. Ďalej uviedol, že nesúhlasí
s pobytom v zdravotníckom zariadení, lebo ho tam šikanovali a bili. Nevie, na akú diagnózu je liečený,

nakoľko už sedemkrát mu menili diagnózu a stále mu menia diagnózu. V minulosti už bol liečený a
jeho ambulantným doktorom je MUDr. Hollý (ambulantný lekár PN R.). Na záver výsluchu dodal, že trpí
hormonálnou poruchou, každých šesť dní ho bolí hlava, pokiaľ nedostane Androcur. Keď nedostane
tento liek, tak stratí časovú pamäť. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj so zdravotnou dokumentáciou
umiestneného a následne rozhodol napadnutým uznesením.

28. Odvolací súd po prejednaní veci uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval v intenciách Civilného
mimosporového poriadku a vecne správne rozhodol, keď skonštatoval, že k prevzatiu I. W. do ústavu
zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. Rozhodol tak po výsluchu umiestneného,
ošetrujúceho lekára a po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Ošetrujúci

lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu umiestneného potvrdil, že psychický stav
umiestneného sa dá hodnotiť ako stav, čo ohrozuje jeho život a okolie, čo aj podľa názoru odvolacieho
súdu je dôvodom, aby aj napriek nesúhlasu pacienta, tento bol umiestnený v zdravotníckom zariadení
za účelom liečby svojho zdravotného stavu. Vyjadrenie ošetrujúceho lekára je v tomto štádiu konania
dostatočným dôkazom o tom, že podmienky pre umiestnenie menovaného boli splnené a k prevzatiu do

zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).