Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 5Cpr/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215202968
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2016:3215202968.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v spore žalobcu:

D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. K. XXX/XX, T. F.., proti žalovanému: TOPAGRO, s.r.o., Ruskovce
197, IČO: 36 323 641, zastúpenému JUDr. Máriou Gbelskou, advokátkou so sídlom v Bánovciach nad
Bebravou, Andreja Hlinku 21, o zaplatenie 541 608,56 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 09.07.2015 a doplnenou dňa 29.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť mu 541 608,56 eur. Žalobu odôvodnil tým, že bol a je zamestnancom žalovaného
na základe pracovnej zmluvy. Až do dňa 02.04.2015 bol žalobca aj konateľom žalovaného, no v tento
deň bol z postu konateľa odvolaný. Podľa dojednanej pracovnej zmluvy má žalobca v prípade odvolania
z postu konateľa právo na mimoriadnu odmenu, ktorej výška sa rovná súčtu výšky jeho obchodného
podielu ako spoločníka žalovaného a 50 % výšky štátnej dotácie žalovaného za posledné tri roky.
Výška obchodného podielu žalobcu predstavuje sumu 234 705,- eur. Dotácia za rok 2012 od štátu
pre žalovaného mala výšku 185 085,51 eur, za rok 2013 výšku 210 220,47 eur a za rok 2014 výšku

218 501,14 eur. Takto má žalobca právo na mimoriadnu odmenu v sume 541 608,56 eur. Žalovaný
dohodnutú odmenu žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. Na preukázanie dôvodnosti nároku žalobca
označil a predložil listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra žalovaného, pracovnú zmluvu
zo dňa 08.04.2004, rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX zo
dňa 01.12.2012, č. XXX/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 24.10.2013, č. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX zo dňa
30.11.2013, č. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 12.12.2014 a špecifikácie platieb k týmto rozhodnutiam
a žiadosť o vyplatenie odmeny podľa pracovnej zmluvy zo dňa 21.05.2015 adresovanú žalovanému.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 25.08.2015 tak, že žalobu považuje za nedôvodnú a
žiada ju zamietnuť. Žalovaný nikdy neuzavrel so žalobcom písomnú pracovnú zmluvu. Dokument -
pracovná zmluva z 08.04.2004 bola žalobcom vyhotovená dodatočne účelovo len z dôvodu podanej
žaloby. Odhliadnuc od uvedeného je predmetná pracovná zmluva, na základe ktorej sa žalobca domáha
vyplatenia odmeny konateľa, absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že konateľ nemôže
vykonávať funkciu na základe pracovnoprávneho vzťahu. Pracovnú zmluva, ktorej obsahom je výkon

funkcie štatutárneho orgánu žalovaného, je v rozpore so zákonom, a preto je v zmysle príslušných
ustanovení Zákonníka práce neplatným právnym úkonom. Vzhľadom k uvedenému teda pracovný
pomer ani nevznikol. Z predloženej pracovnej zmluvy vyplýva, že žalobcovou pracovnou náplňou mala
byť funkcia výkonného riaditeľa spoločnosti. Obsahom takejto činnosti je funkcia konateľa a za tútočinnosť,t.j.výkonfunkciekonateľasižalobcažiadapriznaťžalovanúsumu.Zároveňžalovanýuviedol,že
odmena konateľa podlieha schváleniu Valným zhromaždením a takáto odmena nebola nikdy predmetom
schvaľovania Valného zhromaždenia žalovaného.

3. Žalobca sa k veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.03.2016 tak, že vyjadrenie žalovaného
k žalobe nie je pravdivé. Zotrval na tvrdení, že so žalovaným mal a má riadnu pracovnú zmluvu, ktorej
kópiu predložil súdu spolu so žalobou a v žiadnom prípade nič nevyhotovoval dodatočne či účelovo.
Sám žalovaný vedel o okolnostiach danej veci, nakoľko využil nepozornosť žalobcu a ukradol mu

originál listiny. Dňa 30.07.2015 bol kontaktovaný, že sa má dostaviť do firmy žalovaného z dôvodu,
že pracovníčky súdneho exekútora z Q. hľadajú niekoho z vedenia kvôli súpisu vecí patriacich firme.
Do firmy sa dostavil aj konateľ firmy O.. F., ktorý odmietol poskytnúť súčinnosť pracovníčkam súdneho
exekútora. Žalobca im súčinnosť poskytol, načo sa O.. F. dostal do amoku, kričal na žalobcu „ zradca“,
a že nemá čo robiť vo firme a snažil sa mu vytrhnúť kľúče od služobného auta, snažil sa dostať do
auta. Neskôr žalobca zistil, že auto je odomknuté a v aute síce stále mal svoju kabelu, ale zistil, že z

tejto mu zmizli firemné ako aj súkromné dokumenty, zmizla aj pečiatka firmy a okrem iných vecí zmizol
žalobcovi aj originál pracovnej zmluvy, ktorý mal pri sebe, keďže sa len krátko predtým obrátil na súd
pre nevyplatenú odmenu. Z uvedeného dôvodu sa obrátil aj na políciu pre spáchanie trestného činu
krádeže. Záverom žalobca uviedol, že nevie, prečo by mala byť jeho pracovná zmluva neplatná, keďže
je podľa nej zamestnaný už 10 rokov a je mu podľa nej vyplácaný plat. Pracovnú zmluvu nemá preto, že

bol predtým konateľ firmy, ale preto, že firmu reálne riadi ako jej riaditeľ, teda stará sa o jej každodenné
fungovanie a takéto niečo nespadá do funkcie konateľ.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca a ani žalovaný a za splnenia
zákonných podmienok súd pojednával v ich neprítomnosti a za prítomnosti právneho zástupcu

žalovaného. Na pojednávaní súd vypočul právneho zástupcu žalovaného a vykonal dokazovanie
oboznámením vyššie označených, predložených a zabezpečených listinných dôkazov.
5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že pracovná zmluva, od ktorej žalobca odvíja
svoj nárok prezentovaný touto žalobou, nikdy uzavretá riadnym spôsobom medzi žalovaným a žalobcom
nebola, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že žalobca nebol schopný predložiť originál tohto listinného

dôkazu. Právny zástupca zisťoval existenciu tejto pracovnej zmluvy aj u bývalého výkonného riaditeľa
O.. D. H., ktorý sa vyjadril tak, že žalovaný nikdy nevykonával funkciu výkonného riaditeľa spoločnosti,
nakoľko v čase, ktorý je uvedený ako nástup do práce, t. j. XX.XX.XXXX, vykonával túto funkciu O.. D.
H.. Vyjadril sa tak, že predsa konatelia boli dvaja a nikdy by nedopustili uzatvorenie takejto zmluvy pre
jedného z nich, takúto zmluvu by musel mať uzatvorenú aj druhý z konateľov. Tvrdenie žalobcu, že táto

pracovná zmluva mu bola odcudzená p. O.. F., vtedajším spoločníkom a konateľom, je absurdné a to
z toho dôvodu, že mala byť údajne odcudzená z motorového vozidla, ktoré patrilo predsa spoločnosti
TOPAGROajavísamuakonepravdepodobné,žebyniektovnovommotorovomvozidlemaluloženú10-
ročnú pracovnú zmluvu. Obchodný podiel sa podľa žalobcu rovná vkladu spoločníka, čo je samozrejme
v rozpore s § 114 Obchodného zákonníka, pretože obchodný podiel sa vypočítava ako pomer vkladu

k základnému obchodnému imaniu. Taktiež by bolo minimálne v rozpore s dobrými mravmi, aby niekto
za to, že bol odvolaný z postu konateľa, mal dostať odmenu. Vzťah konateľa a spoločnosti sa riadi
Obchodným zákonníkom, a preto v tejto súvislosti podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva,
ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva ochranu. Žalobca nevykonával
žiadnu prácu v spoločnosti žalovaného a nemôže preto ani vydokladovať, že má právo na mzdu za

vykonanúprácuvzmysle§3Zákonníkapráce.Nielenzpredloženejpracovnejzmluvyaleajzvyjadrenia,
ktoré žalobca v konaní podával, vyplýva, že žalobca žiada vrátiť 234 705,- eur ako prvú položku, ktorá
presne zodpovedá jeho vkladu do spoločnosti. Vrátenie vkladu spoločníkom je zakázané a za vrátenie
vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia poskytnutého spoločnosťou na základe
právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania

alebo platnosť.

6. Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Žalobca bol od 08.04.2004 spoločníkom
spoločnosti žalovaného a od tohto dňa do dňa 24.04.2015 aj konateľom. V uvedenom období bol vždy
konateľom aj s inou osobou. Za spoločnosť žalovaného konateľ konal samostatne. Žalobca uplatňoval

svoj nárok na základe toho, že mal so žalovaným uzatvorenú pracovnú zmluvu. Táto pracovná zmluva je
datovaná dňom 08.04.2004 a ako zamestnávateľ je v nej uvedený žalovaný a ako zamestnanec žalobca.
Podľa zmluvy zamestnanec nastúpi do práce dňa 08.04.2004 a bude vykonávať druh práce - výkonný
riaditeľ spoločnosti. V bode 10 zmluvy sa uvádza, že v prípade skončenia pracovného pomeru dohodoualebo výpoveďou má zamestnanec nárok na odstupné vo výške 2 - ročného priemerného zárobku.
Súčasne má nárok na mimoriadnu odmenu vo výške jeho obchodného podielu v nominálnej výške + 50
% sumy štátnych dotácií za posledné tri roky. Na túto odmenu má zamestnanec nárok aj v prípade jeho

odvolania z funkcie konateľa zamestnávateľa. Pracovná zmluva bola podpísaná za obe strany osobou
žalobcu. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 38R/6/2013-215 zo dňa 28.10.2013 bola povolená
reštrukturalizácia dlžníka - žalovaného a reštrukturalizačné konanie bolo ukončené dňa 12.07.2014.

7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych
vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre
zamestnávateľa závislú prácu.

9. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

10. Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a

preto ju zamietol. Pracovnú zmluvu, od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok uplatnený v tomto konaní,
nebola platne uzatvorená, a preto nie je daný ani právny základ žaloby na finančné plnenia podľa
takejto zmluvy. Žalobca bol od času, ktorý je v zmluve uvedený ako deň nástupu do práce, konateľom
spoločnosti žalovaného. Podľa pracovnej zmluvy mal byť druh vykonávanej práce „výkonný riaditeľ
spoločnosti“. Podľa žalovaného žalobca nikdy nevykonával funkciu výkonného riaditeľa spoločnosti a

žalobcatototvrdeniežalovanéhonevyvrátilanepredložilanenavrholžiadendôkaz,ktorýbypreukazoval
opak. Žalobca bol štatutárnym orgánom žalovaného, a preto nemohol túto funkciu vykonávať na
základe pracovnoprávneho vzťahu, pričom druh práce tak, ako je označený v pracovnej zmluve,
zodpovedá výkonu funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti, a preto je pracovná zmluva neplatná.
Žalobca nepreukázal, že uvedený druh práce obsahoval inú náplň, ako vykonávanie práv a povinností

štatutárneho orgánu, keďže nepreukázal ani len to, že vôbec vykonával funkciu výkonného riaditeľa, a to
že v skutočnosti bol zamestnancom žalovaného. Žalobca tvrdil, že stále je zamestnancom žalovaného
a nárok na odmenu odvodzoval z ustanovenia pracovnej zmluvy na základe tej skutkovej okolnosti, že
bol odvolaný z funkcie konateľa. Toto ustanovenie zmluvy rieši obchodný záväzkový vzťah žalobcu ako
konateľa spoločnosti žalovaného a bolo zakomponované do pracovnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená

neplatne, nebolo vôbec preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného a zmluvu podpísal
žalobca za obe zmluvné strany. Takto dojednanú odmenu v prospech žalobcu považoval súd zároveň za
neplatne dojednanú pre zjavný rozpor s dobrými mravmi, keď si ju žalobca dojednal sám pre seba ako
konateľ spoločnosti pre prípad, že by bol z tejto funkcie odvolaný, pričom si ju dojednal v astronomickej
výške, zodpovedajúcej viac ako tisíc násobku minimálnej mzdy a niekoľko sto násobku priemernej mzdy

v národnom hospodárstve a zároveň vo výške presahujúcej základné imanie spoločnosti žalovaného.
Žalobca si tým chcel zjavne zabezpečiť jednorazový príjem v prípade ukončenia jeho funkcie v takej
výške, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj výkon tohto práva je v rozpore s dobrými
mravmi, ako aj so zásadami poctivého obchodného styku za okolnosti, že dňom 06.11.2013 bola
povolená reštrukturalizácia spoločnosti žalovaného. Z dôvodu, že právny základ nároku žalobcu nebol

daný pre neplatne dojednanú pracovnú zmluvu a v nej zakotvenú odmenu, súd žalobu zamietol. Pre
úplnosť súd dodáva, že nárok je nedôvodný aj preto, že spoločnosť žalovaného bola v reštrukturalizácii
aj v období, za ktoré žalobca požadoval odmenu a v zmysle Obchodného zákonníka sa plnenie
bez primeraného protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so
spoločníkom alebo v jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť, považuje za

vrátenievkladu,ktorémožnénieje.Žalobcazároveňnepreukázal,žebyvprospechspoločnostiposkytol
adekvátne protiplnenie, ktorému by zodpovedala uplatnená odmena.
11. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.13. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol
tak, že žalovanému patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pričom tento mu patrí v rozsahu

100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať

strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.