Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 22, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200763
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7815200763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu Friendly Finance

Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, právne zastúpeného Mgr.
Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej
Y. F., K. XX.XX.XXXX, O. Q. XXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 222,33 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Zaväzuje žalovanú uhradiť žalobcovi 120,00 € istiny s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od
19.01.2014 do zaplatenia na účet žalobcu, číslo účtu: 2700334262/8330, vedený vo Fio Banka a.s.,
všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Nepriznáva žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

Určuje zmluvnú podmienku uvedenú v Rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, uvedenú v článku 4, bod 5, zo dňa 18.12.2013: " V
prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené
náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady na prevádzku
kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady

vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: Spracovanie
a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady
vo výške 15 €. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej
upomienky - celkové náklady vo výške 10 €. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru
vrátane vypracovania tretej upomienky - celkové náklady vo výške 10 €. Spracovanie a urgencie pri
omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie
externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30 €." za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

Určuje zmluvnú podmienku uvedenú v Rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, uvedenú v článku 4, bod 1, zo dňa 18.12.2013:
"Klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého
výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na
internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi vopred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru
na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy." za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

Určuje zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, uvedenú v článku
2, odsek 7, zo dňa 18.12.2013: "Celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) zákona sú tvorené
poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 37,33 €." za neplatnú z dôvodu jej
neprijateľnosti.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta. o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie istiny vo výške 222,33 €, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 222,33 € od

19.01.2014 do zaplatenia, a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 56,62 €.

Poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľkou došlo
dňa 18.12.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru
a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o

poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“), a to tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej
zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III. bodom 3. Rámcovej zmluvy, na základe
ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 120,00 Eur.
Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľky na
adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o

uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bola oprávnená požiadať výlučne spotrebiteľka s vytvoreným užívateľským
účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním
predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu
Zmluvy spotrebiteľke formou elektronickej pošty. Zaregistrovaná spotrebiteľka vyjadrila svoj súhlas

kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty.

Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 157,33 €, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a
celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 37,33 €.
Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej

spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV. bode 8 Rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v súlade
s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov. Percentuálna výška RPMN je uvedená v uzatvorenej Zmluve.

Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 18.01.2014. Nakoľko žalovaná žalobcovi nevrátila dlžnú sumu

v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bodu 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, si žalobca uplatnil
aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 157,33 € odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti až do zaplatenia.

Žalobca písomnými výzvami vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku voči žalobcovi. V zmysle čl. IV.
bodu 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatnil voči žalovanej aj náhradu skutočne vynaložených nákladov
v celkovej výške 65,00 €, pričom žalovaná bola pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne
oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovanej splniť riadne a včas svoj
záväzok. Celkový nárok žalobcu tak predstavuje sumu vo výške 222,33 € s príslušenstvom.

Žalovaná sa k podanej žalobe napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadrila.

Podľa ust. § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v

drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku:

(1)Akvpriebehukonaniadosiahnepredmetkonaniasumu1000eur,odtohookamihuideodrobnýspor.

(2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú
a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,
b) sociálneho zabezpečenia,
c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,

d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,e) konania o dedičstve,
f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,
g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,

h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,
i) ochrany osobnosti.

(3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa
odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Keďže sa v danom prípade jedná o pohľadávku vo výške 222,33 €, teda drobný spor, súd prejednal vec
bez nariadenia pojednávania.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb zo dňa 18.12.2013 vyplýva, že táto bola medzi účastníkmi konania uzavretá na základe
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a jej predmetom

bola rámcová úprava práv a povinností zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok. V zmysle článku IV.
bodu 1. Rámcovej zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi poplatok spojený so spracovaním a
poskytnutím úveru (ďalej len „poplatok za poskytnutie úveru“), ktorého výška bola určená individuálne
v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a bola uvedená na internetovej stránke žalobcu a

oznámená spotrebiteľke pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klientky a
pred uzatvorením zmluvy. Podľa článku IV. bodu 3. Rámcovej zmluvy je úver poskytnutý žalobcom
bezúročný. Z článku IV. bodu 5. Rámcovej zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania žalovanej so
splátkami úveru je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich
vymáhaním, konkrétne súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za

telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené žalobcom
z dôvodu omeškania žalovanej. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne: Spracovanie a urgencie
pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady 15,00 €,
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výške 10,00 €, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania

tretej upomienky: celkové náklady vo výške 10,00 €, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou
úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky: celkové náklady vo výške 30,00 €.

ZoZmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruzodňa18.12.2013vyplýva,žetátobolamedziúčastníkmi
konania uzavretá na základe Rámcovej zmluvy a žiadosti žalovanej, a to podľa ustanovení zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a jej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť
žalovanej krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 120,00 € s jednorazovým čerpaním
bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobcu na bankový účet žalovanej v deň uzatvorenia Zmluvy,

najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy, a záväzok žalovanej vrátiť žalobcovi úver
s príslušenstvom v celkovej výške 157,33 € bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Zmluva bola
uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 18.01.2014. Celkové náklady na
základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo
výške 366 % a boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 37,33 €. Celková

čiastka, ktorú bola žalovaná ako spotrebiteľka povinná zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi, tak bola tvorená
súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstva), pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a
pri predpoklade riadneho a včasného splatenia záväzku žalovanej predstavovala sumu 157,33 €.

Z výpisu z účtu žalobcu, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vyplýva, že dňa 18.12.2013 bol z uvedeného

účtu v prospech účtu žalovanej, uvedeného v Rámcovej zmluve aj v Zmluve, zrealizovaný prevod sumy
vo výške 120,00 €. Platba bola označená variabilným symbolom 764142 s poznámkou, že deň splatnosti
je 18.01.2014.Z Upomienky o nezaplatení pohľadávky vo výške 192,30 € zo dňa 25.01.2014 vyplýva, že žalobca
žalovanú upozornil, že jej pôžička je po splatnosti, čím porušila Zmluvu, a preto jej žalobca vyúčtoval
administratívne náklady vymáhania vo výške 35,00 € a vyzval ju na úhradu celkovej dlžnej čiastky vo

výške 192,30 €.

Z Urgencie nezaplatenej pohľadávky vo výške 202,30 € zo dňa 01.02.2014 vyplýva, že nakoľko žalovaná
napriek mnohým výzvam žalobcu nezaplatila svoj záväzok, zvyšuje sa dlžná čiastka k uvedenému dňu
o administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 10,00 €. Celková dlžná čiastka tak

bola vo výške 202,30 €.

Z Upozornenia na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 212,30 € zo dňa 08.02.2014 vyplýva, že
nakoľko žalobca k uvedenému dňu evidoval dlh žalovanej stále ako neuhradený, vyúčtoval jej ďalšie
administratívne náklady spojené s inkasným konaním vo výške 10,00 €. Žalovaná tak žalobcovi celkovo
dlhovala 212,30 €.

Z Poslednej výzvy zo dňa 15.02.2014 vyplýva, že nakoľko finančné záväzky žalovanej voči žalobcovi
nebolikuvedenémudňuvyrovnané,žalobcažalovanejvyúčtovalďalšieadministratívnenákladyspojené
s konaním vymáhania vo výške 30,00 € a žalovanú vyzval na úhradu celkovej dlžnej sumy 237,30 € v
lehote do troch dní.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, čo do
vyhovujúcej časti, tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, dôvodná, a preto v tejto časti žalobe
vyhovel. V časti o zaplatenie celkových nákladov tvorených poplatkom za poskytnutie úveru vo výške
37,33 € a skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,00 € s príslušenstvom žaloba nie je dôvodná,

a preto súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

Nárok žalobcu na zaplatenie istiny poskytnutej pôžičky sa opiera o oboznamovanú Rámcovú zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa
18.12.2013 a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.12.2013 a o ustanovenia § 657 a §

658 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“).

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. mája

2014, t.j. v čase uzavretia Rámcovej zmluvy a Zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver,
ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa ust. § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie iným
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje

úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a
l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a),
b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska,.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania dňa 18.12.2013 uzavreli Rámcovú
zmluvu a Zmluvu, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke pôžičku v
sume 120 €. Žalovaná sa v lehote do 18.01.2014, teda do 30 dní zaviazala vrátiť žalobcovi okrem
istiny poskytnutej pôžičky 120 € aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 37,33 €. Podľa Rámcovej
zmluvy a Zmluvy úver bol poskytnutý ako bezúročný pri ročnej percentuálnej miere nákladov 366,00

%, teda žalovaná sa zaviazala vrátiť do 18.01.2014 celkom 157,33 €. Z predloženého výpisu z účtu je
nepochybné, že žalobca žalovanej prevodom na účet poskytol dňa 18.12.2013 pôžičku vo výške 120,00
€. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na istinu vo výške 120,00 €, na 37,33 € titulom poplatku
za poskytnutie úveru a 65,00 € titulom náhrady skutočne vynaložených nákladov.

Žalobe v časti o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 120,00 € súd vyhovel, nakoľko na základe

vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu
bezúročnej Zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 120,00
€, pričom žalovaná žalobcovi sumu poskytnutej pôžičky nevrátila. Súd preto žalovanú zaviazal k
úhrade dlžnej sumy vo výške 120,00 € istiny zodpovedajúcej výške žalobcom poskytnutých peňažných
prostriedkov.

Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Na základe doteraz citovaných ustanovení právnych predpisov je zrejmé, že medzi účastníkmi konania
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom nakoľko
poskytovanie pôžičiek je formou podnikateľskej činnosti žalobcu, tento má v zmysle citovaného
ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch postavenie tzv. iného veriteľa.

Podľa ust. § 25d zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami § 9 ods. 11 a § 24 ods. 1 sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. septembrom 2014.

Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, na
iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú

poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, §
6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.
septembra 2014 vyplýva, že aj na iných veriteľov a zmluvy nimi uzatvárané sa vzťahuje ustanovenie

§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, podľa
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru; a tiež ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, podľa ktorého poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 a 6 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných

prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty

zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská),

teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný
vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším

používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany
súduapopieranievysokéhozáujmuEurópskejúnieaprávaEurópskejúnienaochraneprávspotrebiteľa.
Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej

zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť
zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a
Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§

451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“).

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho
konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ

bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované
konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného
práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so

všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Podľa ust. § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku:

(3) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej

zmluve.

(4) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi
z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť

vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.Zmluvná podmienka uvedená v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 18.12.2013, ako aj zmluvná
podmienka uvedená v článku 2 odseku 7 Zmluvy zo dňa 18.12.2013 a tiež zmluvná podmienka uvedená
v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 18.12.2013 sú neprijateľnými podmienkami. Preto

súd podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku uviedol neprijateľné zmluvné podmienky vo
výroku rozsudku, nakoľko nepriznal žalobcovi požadované plnenie z dôvodu neprijateľnosti zmluvných
podmienok, a to poplatku spojeného so spracovaním a poskytnutím úveru a skutočne vynaložených
nákladov spojených s vymáhaním omeškaných splátok úveru.

Zmluvná podmienka uvedená v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 18.12.2013, ako aj zmluvná
podmienka uvedená v článku 2 odseku 7 Zmluvy zo dňa 18.12.2013 a tiež zmluvná podmienka uvedená
v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 18.12.2013 sú pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho
zákonníkaneplatné,pretožespôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky.

Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 18.12.2013
a zmluvnej podmienky uvedenej v článku 2 odseku 7 Zmluvy zo dňa 18.12.2013 súd konštatuje, že
podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce platí, že zákaz neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách sa nevzťahuje na zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, avšak v prejednávanej veci
uvedené nie je splnené, keďže poplatok za poskytnutie úveru je formulovaný v rozpore s citovaným
ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nie je určený určito, jasne a zrozumiteľne. V
Rámcovej zmluve (v bode 1. článku IV.) sa uvádza, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok
spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky

úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi
vopred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy,
pričom v zmysle Zmluvy (odseku 7 článku 2) poplatok za poskytnutie úveru tvorí celkové náklady
spotrebiteľaajevyjadrenýpevnousumouvovýške37,33€.ZcitovanýchustanoveníRámcovejzmluvya
Zmluvy však nie je zrejmé, aká časť z celkového poplatku vo výške 37,33 € patrí za spracovanie žiadosti

o poskytnutie úveru a aká za poskytnutie úveru, keďže tento poplatok zahŕňa obe uvedené položky.
Z uvedeného dôvodu súd nemohol považovať cenu poskytovanej služby za vyjadrenú zrozumiteľne a
určite. Zo samotnej Zmluvy, ani z Rámcovej zmluvy nevyplýva, čo poplatok spojený so spracovaním a
poskytnutím úveru zahŕňa a čím je odôvodnená jeho výška.

Súd zároveň poukazuje na to, že zmluvná podmienka uvedená v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy a
zmluvná podmienka uvedená v článku 2 odseku 7 Zmluvy, ohľadom poplatku spojeného so spracovaním
a poskytnutím úveru, ktoré boli vyhlásené za neprijateľné, neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj
z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši viacero sporov, kde vystupuje žalobca a uplatňuje si právo na
zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru. Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa líšia svojím

obsahomlenvúdajochospotrebiteľovi,výškeúveruavýškepoplatkuzaposkytnutieúveru.Tietozmluvy
sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli
zmluvné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pôžička je buď bezodplatná

alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V Rámcovej zmluve aj v Zmluve sa však
výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu
odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto pre rozpor so zákonom
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Z absolútne neplatného právneho úkonu
nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon

je neplatný od začiatku (ex tunc).

Rovnako, vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom od 1. septembra 2014, súd musel dospieť k záveru, že z dôvodu, že Zmluva neobsahovala
úrokovú sadzbu poskytnutej pôžičky, považuje sa táto pôžička za bezúročnú a bez poplatkov, a to aj

napriek tvrdeniu žalobcu, že poskytnutý úver je bezúročný s tým, že sa zaň dojednáva poplatok za
poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou. Súd má totiž za to, že uvedený poplatok za poskytnutie
úveru nie je ničím iným ako úrokom podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyjadreným za
určité obdobie bez toho, aby tento úrok bol dlžník povinný hradiť do času skutočného vráteniapeňažných prostriedkov, respektíve sa dá na takýto úrok prepočítať, to znamená, že úročenie pôžičky
je ohraničené na lehotu, do ktorej sa má pôžička vrátiť. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie
vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov

tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľky. Zmluvné podmienky v uzavretých spotrebiteľských
zmluvách sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľku a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.
Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca
teda nemal právo na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 37,33 €, keďže si ho uplatňoval
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Dojednaniepoplatkuspojenéhosospracovanímaposkytnutímúveru,tvoriacehopodstatnú(jedinú)časť
odplaty za poskytnutú pôžičku, bež bližšieho popisu funkcie a dôvodnosti tohto poplatku je právnym
úkonom neplatným z dôvodu rozporu so zákonom aj s dobrými mravmi v zmysle citovaného ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka. Výška dohodnutých úrokov pri pôžičke musí byť v súlade so zákonnými
ustanoveniami a súčasne aj s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené považoval súd dojednanie tak

vysokého a bližšie nekonkretizovaného poplatku, ako je to v danom prípade (pri poskytnutí pôžičky
vo výške 120,00 € na 30 dní pri dohodnutom poplatku 37,33 € je to úrok vo výške 366,00 %) za
prejav snahy obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri pôžičke nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Tento poplatok, respektíve jeho výška, je pre žalobcu nosnou časťou právneho úkonu zmluvy
o pôžičke, nakoľko ide o časť právneho úkonu, zabezpečujúcu žalobcovi dosiahnutie rozhodujúcej časti

zisku zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, čo je jeho základným cieľom. Takýto poplatok
odporuje právnym predpisom a zároveň je aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd v tejto časti
považoval uzavretú Zmluvu za absolútne neplatnú a žalobu v časti poplatku spojeného so spracovaním
a poskytnutím úveru vo výške 37,33 € zamietol.

Ohľadom zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 18.12.2013,
týkajúcej sa skutočne vynaložených nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s výzvami, respektíve
upomienkami, ktorými vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú,
súd tiež dospel k záveru, že nebola individuálne dojednaná, čo takisto vyplýva z rozhodovacej činnosti
súdu tak ako bolo uvedené vyššie. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bola táto zmluvná podmienka

individuálne dojednaná.

Dojednanietýkajúcesanáhradyvyššieuvedenýchnákladov,uvedenévRámcovejzmluve(bod5.článku
IV.),jevýlučnenaprospechžalobcu,pričomžalovanánemalamožnosťtotodojednanieovplyvniť,apreto
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej

ako spotrebiteľky. Z týchto dôvodov považoval súd ustanovenia zmluvy, týkajúce sa týchto skutočne
vynaložených nákladov, keďže neboli dojednané individuálne, za absolútne neplatný právny úkon v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním dlžnej sumy, vyššie uvedeným spôsobom určené

v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy, predstavujú podľa názoru súdu určité ďalšie skryté poplatky a ich
priznanie by bolo v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. rozporné s dobrými
mravmi.

Vychádzajúczuvedeného,súddospelkzáveru,žežalobcanemalprávonazaplatenienáhradynákladov

spojených s vymáhaním dlžnej sumy vo výške 65,00 €, keďže si ju uplatňoval na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky.

Pre úplnosť súd dodáva, že z oboznamovaných listinných dôkazov vyplýva, že žalobca vyzýval žalovanú
na úhradu jej záväzku upomienkou zo dňa 25.01.2014, urgenciou nezaplatenej pohľadávky 01.02.2014,

ďalej upozornením na hrozbu exekúcie zo dňa 08.02.2014 a tiež poslednou výzvou zo dňa 15.02.2014.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal predmetné výzvy a upomienky na úhradu dlžnej sumy žalovanej
zasielať v určitom krátkom časovom úseku, pričom však nepreukázal, že boli žalovanej aj skutočne
doručené. Žalobca súdu nijakým spôsobom nepreukázal skutočné náklady, ktoré mu s vypracovaním
jednotlivých upomienok a urgencií vznikli. Pritom výška žalobcom uplatnených nákladov za upomienky

predstavuje od 8 do 30 % sumy skutočne poskytnutej pôžičky a žalobca ani bližšie nešpecifikoval, v
čom tieto náklady spočívajú. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobca predloženými dôkazmi
odôvodnenosť nároku na náhradu skutočne vynaložených nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislostis výzvami, respektíve upomienkami, ktorými vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku, nepreukázal, a aj
preto bolo potrebné žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť.

Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o poplatku za
poskytnutie úveru v Rámcovej zmluve aj v Zmluve, ako aj dojednanie týkajúce sa náhrady skutočne
vynaložených nákladov sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú podľa ustanovenia § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedené dôvody neplatnosti vzťahujú len na časti
právneho úkonu, a to na predmetný poplatok za poskytnutie úveru a na náhradu skutočne vynaložených
nákladov, a preto neplatnými sú len tieto časti právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že tieto
časti možno oddeliť od ostatného obsahu Zmluvy, respektíve Rámcovej zmluvy.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci úspech žalobcu a
úspech žalovanej boli približne v rovnakej výške, a preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania
žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.