Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Eva Vékonyová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zastavujúce odvolacie konanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sp/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200504
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevkonanípredsamosudcomJUDr.EvouVékonyovouvprávnejvecinavrhovateľa:
Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad
Prievidza, katastrálny odbor, so sídlom Prievidza, ul. M. Mišíka 28 za účasti B. P., bytom B., D. XXXX/
XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 3866/2013 zo dňa 18. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu číslo V 3866/2013 zo dňa 18. novembra 2013 s a p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
133/1995 Z.z. návrh navrhovateľa na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 265/2013-SUB

zo dňa 12.8.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a B. P. ako záložcom (v
zastúpení na základe Dohody o splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
vo vlastníctve záložcu vedené na LV č. XXXX k. ú. B..

Odporca vyhodnotil dohodu o splnomocnení (ktorou B. P. splnomocnila ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci, aby v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva)
ako absolútne neplatný právny úkon. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 22 ods.
1,2, § 23, §37, § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dohoda o splnomocnení je spísaná formou
predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže bol súčasťou tzv. úverového
balíka. Z predloženej dohody dovodil, že pri uzatváraní zmluvy si záložca nevybral splnomocnenca sám,
k výberu nedošlo z jeho vôle. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný
výber splnomocnenca, došlo k vzniku rozporu záujmov definovaných v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia zároveň vážnu nekalú obchodnú praktiku,
ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľov zakázaná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Taktiež dospel k záveru, že v zmluve sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy
(pokiaľ ide výšku úveru, vrátane príslušenstva) a predmetom záložnej zmluvy, keď hodnota predmetu

zálohu je nepochybne v ďaleko vyššej hodnote ako je zabezpečovaná výška plnenia. Takýmto postupom
zostranyzáložnéhoveriteľadochádzakvýraznémuzásahudoprávpovinného,čojevrozporesdobrými
mravmi.Včas podaním odvolaním navrhovateľ žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedol, že dňa 12.08.2015 uzavrel Zmluvu o zriadení záložného práva č. 265/2013-SUB s

B. P., ktorú zastupoval ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva podľa
Dohody o splnomocnení č. 304602884. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluvách v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa na
zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa voči B. P. ako dlžníkovi a záložcovi v jednej osobe, ktoré vznikli
z úverovej zmluvy, najmä pohľadávok na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom

na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľ tvrdil, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). B.
P. ako záložca sa v zmysle riadne uzavretých dohôd o splnomocnení sama rozhodla zabezpečiť svoj
záväzok zo zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo

na uzatvorenie záložnej zmluvy k označeným nehnuteľnostiam, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Navrhovateľ to od nej nepožadoval a osobu zástupcu mu
nenavrhol. Mal za to, že je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom
uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval

jeho obsah.

Navrhovateľ zdôraznil, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať, a nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu. Taktiež poukázala na to, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku

rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Úplnosť
podkladov pritom znamená, že boli vykonané všetky šetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec
rozhodujúci význam a presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného
prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu. Napadnuté rozhodnutie vychádza podľa jeho názoru iba
z predpokladov.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z. v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je

súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu
navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V 3866/2013 zo dňa
18.11.2013, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľa na

vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 265/2013-SUB zo dňa 12.08.2013 uzatvorenej medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a B. P. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o
splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava,
Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli označené nehnuteľnosti vedené na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., pričom je zrejmé, že sporným problémom je, či vo vzťahu

k Dohode o splnomocnení nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú vo formulárovej zmluve,
ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t.j. či túto
dohodu o splnomocnení možno považovať za platný právny úkon, či bola zo strany B. P. uzatvorená
slobodne (či mala reálnu možnosť výberu splnomocnenca, a aj slobodnú vôľu niekoho splnomocniť) a
či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami B. P. ako splnomocniteľa.

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ a B. P. uzavreli dňa 29.03.2012 Zmluvu o úvere č. 304602082. Účastník B. P. pri
uzavretí tejto zmluvy podpísala i Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci. V uvedenej dohode mala splnomocniť ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci,abyzaúčelomzabezpečeniapohľadávkynavrhovateľaakoveriteľazozmluvyoúvereuzatvorilo
v jej mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp malo poučiťB. P. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane
skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného
práva č. 265/2013-SUB zo dňa 12.08.2013 uzavreli navrhovateľ ako záložný veriteľ a B. P. ako záložca

v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.

Uvedenou zmluvou má byť podľa čl. II zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 304602082 zo dňa
29.03.2012, a to najmä istiny v sume 300 eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov
a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

Navrhovateľ podal u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím
zamietol s tým, že vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatný právny úkon a konštatoval
nepomer medzi predmetom úverovej zmluvy (pokiaľ ide výšku úveru vrátane príslušenstva) a
predmetom záložnej zmluvy, keď hodnota predmetu zálohu je nepochybne v ďaleko vyššej hodnote ako
je zabezpečovaná výška plnenia.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a
konštatuje, že odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so
zákonom, jeho záver o absolútnej neplatnosti dohody o splnomocnení je dôvodný, so spornými otázkami
sa odporca vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, že by prekročil

rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu

verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo
zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v
celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra

zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do
katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,

záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj
o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnéprávatrvajúalebomajútrvaťnajmenej
päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o

nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z. vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu
nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do
katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.
V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných
vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším

úkonom je rozhodnutie okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým
sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do
katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný
okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31
ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č.

162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v

zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v
Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako
orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o
úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine, na túto závislosť
nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu úverovej

zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody
o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú dlžník
musel splniť, ak chcel od navrhovateľa získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie dohody o
splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na základe
uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu o splnomocnení je potrebné

aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná dohoda o splnomocnení má
formupredtlačenéhoformulára(ideotypickúformulárovúzmluvu),ktoréhoobsahB.P.nemohlažiadnym
spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, túto mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo odmietnuť s
tým, že by jej nebol poskytnutý úver. B. P. nemala teda žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca.
V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú

v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatnou.

Súd v tejto súvislosti musel poukázať a zdôrazniť zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vzťahy medzi

zástupcom a zastúpeným.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona,
na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme
1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného
štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné ajzmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a
ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej
platí, že dohoda o plnomocenstve, ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne,

zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe
dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany B. P. ako
splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so

záujmami B. P..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise, je zrejmé (ako už
bolo vyššie uvedené), že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah B.
P. nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez zmeny prijať a
podpísať, alebo odmietnuť s tým, že by jej nebol poskytnutý úver. B. P. nemala ani žiadnu možnosť

ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných
sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp ( toho času Nestor DSS),
čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to,
či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a
akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení

nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru
donútení. Nakoľko i B. P. uzatvorila dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v

rozpore so záujmami B. P. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec namiesto toho, aby
hájil záujem B. P., uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľa ako záložného
veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno
takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak, ako konanie v príkrom rozpore so záujmami
splnomocniteľa.

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho
i správne závery.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané

rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. 265/2013-SUBzo dňa

12.08.2013. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnému navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež
ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
NavrhovateľakoosobapodávajúcaopravnýprostriedokvočiOkresnémuúraduPrievidza,ktoránebolav

konaní úspešná, sa stal poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorému
navrhovateľ neúspešne podal opravný prostriedok. Preto mu súd týmto rozhodnutím uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 eur podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne,
v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.