Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207103
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614207103.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha
1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich
Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej L. Y., R. X. Y., X. R. XXXX/
X, zastúpenej opatrovníkom Mesto Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves, Radničné námestie 7, IČO:
00 329 614, o zaplatenie 744,74 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 5C/24/2014-48 z
27.7.2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e rozsudok

v uvedenej časti a konanie z a s t a v u je.
V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobca navrhoval v doručenom mu návrhu na uplatnenie
pohľadávky na tlačive A, podľa čl.4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č.861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) a

čím svoj návrh odôvodnil. Citujúc znenie čl.2 ods.1 Nariadenia ďalej uviedol: Žalobca je obchodnou
spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky (ďalej len ČR), žalovaná ako fyzická osoba má
bydlisko na území Slovenskej republiky (ďalej len SR) a žalovaná zmenka bola vystavená na území
SR, kde je aj platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd podľa bydliska žalovanej podľa čl.25
ods.1písm.a/Nariadenia.Žalobcanaosvedčeniesvojhonárokupredložilzmenku,vystavenúžalovanou
22.7.2010 (údaje zmenky reprodukoval). Prevzal originál zmenky do súdnej úschovy, zapečatil ju a
vydal o tejto skutočnosti úradný záznam (čl.17). V súlade s čl.5 ods.2 Nariadenia zaslal opatrovníkovi

žalovanej I. časť tlačiva C spolu s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky. Postupoval podľa čl.5
ods.1 Nariadenia a nariadil vo veci ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné v súvislosti s
posudzovanímvyplňovaciehoprávanazmenkuakoneprijateľnejzmluvnejpodmienkyvspotrebiteľskom
právnom vzťahu, ktorý nepochybne vznikol medzi pôvodným veriteľom Pohotovosť s.r.o. a žalovanou.
Vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalobcu, zmenkou vystavenou 22.7.2010, pripojeným
exekučným spisom 15Er/918/2012, úverovou zmluvou č.700500351 z 22.7.2010, lustráciou sociálnej
poisťovne a zistil tento skutkový stav: Predmetom konania je spor zo zmenky. Preto najprv skúmal,

či zmenka spĺňa náležitosti podľa zák.č.191/50 Zb. (zmenkový a šekový zákon) a dospel k záveru,
že zmenka spĺňa formálne náležitosti podľa § 75 uvedeného zák. (jeho znenie citoval). Označenie
zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,
nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnostiako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum
aj miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca
nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Napriek tomu, že v danej veci predmetom konania sú nároky zo zmenky, ako aj napriek záveru o splnení
formálnych náležitostí platnej zmenky, je zrejmé, že „sa jedná“ o zabezpečovaciu zmenku nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko je mu z jeho rozhodovacej činnosti známe, že pôvodný vlastník zmenky
- Pohotovosť s.r.o., je spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery, čo je zrejmé aj z predmetu jej
činnosti, a teda posúdil nárok žalobcu aj podľa spotrebiteľského práva, keďže podľa národného, ale aj

európskeho práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv. Preto podrobil súdnej kontrole
aj dohodu o „vyplňovanom“ práve zmenky vyplývajúcu z čl.13 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru (ďalej len VPPÚ). Podľa platných predpisov a judikatúry ESD je jeho povinnosťou v každom
štádiu konania, bez výnimky ex offo skúmať, či „sa nejedná“ o spotrebiteľský vzťah, v prípade ak
sa táto skutočnosť preukáže, má aplikovať na uvedený vzťah právne normy spotrebiteľského práva.
Uviedol, čo zistil z exekučného spisu Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves 15Er/918/2012.

Vo VPPÚ je v bode 13 obsiahnutá Dohoda o vyplnení zmenky (časť jej znenia citoval). Exekučný
súd uznesením z 3.12.2012, právoplatným 25.6.2013 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol s odôvodnením, že jednoznačne úver poskytnutý oprávnenou povinnej je úverom
spotrebiteľským, uviedol tiež, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 14 VPPÚ je neprijateľnou
zmluvnoupodmienkou.Následneuznesenímz30.7.2013exekučnékonaniezastavil.Citovalznenie§5a

ods.1 písm. b),§ 29b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,§ 39,§ 52 ods.1,2,4,§ 53 ods.1,2,3,ods.4
písm. k/,ods.5,§ 54 ods.1,2 O. z.,§ 17 ods.3 a § 25 ods.5 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
účinného od 1.11.2011. Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka
je potrebné posudzovať podľa zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. Citoval znenie § 4 ods.1,ods.2 písm. g),h),i),j,ods.3,ods.6 zák.č.258/01 Z. z. Po

oboznámení sa so žalobným návrhom žalobcu, predloženými dôkazmi a písomnými informáciami zo
strany žalobcu, ako aj so skutočnosťami, ktoré sú mu známe z jeho činnosti, dospel k záveru, že
návrhu žalobcu nemožno vyhovieť. Poukázal na § 121 O. s. p. (časť jeho znenia citoval). Je mu známe
z cit. exekučného konania, ako aj z množstva ďalších konaní vedených OS Spišská Nová Ves, že
pôvodný majiteľ zmenky Pohotovosť s.r.o. si uplatňovala nároky zo zmeniek, ktoré zabezpečovali

nároky z úverových zmlúv, v ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa, keďže „sa
jednalo“ o spotrebiteľské úvery. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky žalovanou
má jednoznačne spotrebiteľskú povahu, a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok
zo spotrebiteľského vzťahu. To, že zmenka, ktorú predložil žalobca, zabezpečovala úver poskytnutý
spotrebiteľovi, mal žalobca možnosť preskúmať, zvlášť s poukazom na to, že nadobudol množstvo

takýchto zmeniek a nadobudol ich od subjektu, o ktorom je všeobecne známe, že jeho predmetom
činnosti,ktorýmázapísanývobchodnomregistri,jeposkytovanieúverov,resp.pôžičiekspotrebiteľom.V
tejto súvislosti poukázal na rozsudok nemeckého Spolkového súdneho dvora II. ZR 191/62 z 25.2.1965,
podľa ktorého ak bola zmenka prevedená na iný subjekt a jestvujú indície, že zabezpečovala úver
alebo pôžičku pre spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový veriteľ si mal

preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne
z dôvodu, že nadobudol zmenky od subjektu, predmetom činnosti, ktorého je poskytovanie úverov.
Ako bolo už uvedené zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je potrebné aplikovať čl.6
ods.1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Vychádzajúc z tohto princípu, pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovanej
musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Dohodu o „vyplňovanom“ práve zmenky (bod 13 VPPÚ)
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods.1 O. z. Predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 4 ods.2 písm.
g/,h/,i/,j/ zák.č.258/01 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda

spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a
dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne. Nepochybne je takýto zmenkový úrok v
rozpore so zásadou dobrých mravov. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo VPPÚ,
teda vo formulári, ktorý spracovala právna predchodkyňa žalobcu a žalovaná nemala možnosť ich
obsah ovplyvniť. Nepochybne nebola táto podmienka individuálne dojednaná a spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Má za to, že uvedená
zmluvná podmienka je neplatná s poukazom na § 53 ods.6 O. z. Ak je neplatná dohoda o vyplňacom
práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny
záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 4Obo 161/2007 zo 6.5.2008. NSv danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy „nemožno“ žalobcovi vzniknúť právo na
vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov
zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho

považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. V súvislosti
s rozhodnutím v tejto veci je možné poukázať aj na rozhodnutie ESD C419/2011 zo 14.3.2013 (ČR
proti Geraldovi Feichterovi). V tomto konaní napriek tomu, že taktiež boli uplatnené práva zo zmenky
súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list Európskej komisie z 25.4.2013
pod č.2012/4165 adresovaný SR s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva EÚ a

vyslovene v liste sa spomína v tejto súvislosti Pohotovosť. Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa
vymáhajú nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj
blankozmenky. Po preskúmaní zmenky mal preukázané, že predchodkyňa žalobcu ju vystavila v rozpore
s platnými predpismi, keďže úverovú zmluvu zabezpečila zmenkou na sumu, ktorá je v rozpore s
cit. § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., platného v čase uzavretia zmluvy a vystavenia zmenky. Pokiaľ aj
zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne

vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., lebo veriteľ
poskytol žalovanej úver 300 €, z ktorých 30 % predstavuje 90 €. Keďže zmenka zabezpečovala nároky
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., nie je možné
z takejto zmenky uplatňovať právo v žiadnom konaní. Ak teda predchodkyňa žalobcu zabezpečovala

spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ust. zák.č.258/01 Z. z., ide o úkon absolútne
neplatný podľa § 39 O. z. s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zák. a k nej prihliada
i bez návrhu z úradnej povinnosti. Ako už bolo uvedené, podľa predloženej zmenky sa zmenková
suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne. Zmenkový úrok v takejto výške považuje
za úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo

vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Takéto dojednanie dohody o vyplnení zmenky ohľadom
zmenkového úroku považuje za podmienku, ktorá je podľa Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, keďže
ide o podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany
spotrebiteľa neprimerane vysokého prísl. pohľadávky. Vzhľadom na uvedené dohoda o vyplnení zmenky
je, aj pokiaľ sa týka zmenkového úroku, podľa § 53 ods. 4 písm. k/ O. z. neprijateľnou a teda neplatnou

zmluvnou podmienkou. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, žalobe nevyhovel a v celom rozsahu
ju zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citoval). Žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný a žalovaná si trovy konania neuplatnila.
3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že a)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm.

b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.l
písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2
písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza,
že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a

ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa § 120 O. s. p. dokazovanie
v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností
tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí
s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79

ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia
jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo
alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. 3.
Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zák.č.191/50 Sb. (Zák. zmenkový a šekový) dokázal jasne,

úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci. 4. § 120 ods.1 O. s. p. in fine síce
súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania,
avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže
rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z
doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o
práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesovsporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“ zásada v zmysle čl.5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi

navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj
postup musí v odôvodnení rozhodnutia „náležíte“ zdôvodniť. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v
listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaná mohla na základe čl.5 ods.3 a 6

Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný
nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal námietky
voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a
rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej iniciatívy,
bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne

preukázalo jej charakter ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhunauplatneniepohľadávky.Súdnevykonalžiadnedokazovanienadrámecnavrhnutýchdôkazovv
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná

o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jej
vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho
nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná s POHOTOVOSŤ-ou uzatvorili

zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že
žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. 10. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však
neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania! Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z
dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaná a ani on sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by

súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. V zmysle § 120 ods. 3 O. s. p. súd môže pri
rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia
účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak súd na týchto
údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je
postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. 11. Súd dospel k rozhodnutiu na základe

aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej „interpretácii“ príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie (ďalej len EÚ). 12. Je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a
nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy.
Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa

aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu)
vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 13. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania
je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok
žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo
je neprípustné. 14. V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov [najmä Rozsudok

NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 a rozsudok Nejvyššího soudu (ďalej len NS) ČR 25Cdo 1839/2000 z
22.8.2002], ktorých právna úprava zmenkového práva je vzhľadom na spoločnú históriu totožná a preto
sú aplikovateľné na prejednávanú vec, je zmenka samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa
aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v ZŠZ vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu.

15. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretáciipríslušnýchprávnychpredpisovaEÚ.16.Súdsauspokojilskonštatovaním,žejeoprávnený
v každom štádiu konania a v každom druhu konania skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná v danej
veci o spotrebiteľský vzťah. Zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej
povinnosti skúmať či ide o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na to, že súd neuvádza žiadne konkrétne

argumenty, rozhodnutie súdu je potrebné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, čo predstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny proces a inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci [odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p.]. 17.
Citoval z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 36/2010 zo 4.5.2010. Porušením práva naspravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť
skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných
skutočností nezhodnotil. 18. Zásadne trvá na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol

sa kreovaniu svojej preskúmacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny
poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré
s danou vecou nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť. 19. V neposlednom rade je
potrebné zdôrazniť, že skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a
žalovanou vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd si sám vytvoril pochybnosť

(nie reálny poznatok vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený dohad) o tom, že by medzi
predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom tohto súdneho konania) a žalovanou
mohol existovať iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho
konania. Súd teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal aby preukázal. 20. Súd v sporovom konaní môže
svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na
tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania.

21. Ak existuje jeho dôkazná povinnosť vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, ad absurdum tvrdil, že
existuje aj dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Opäť ad absurdum, ak
súd svoje tvrdenie nepreukázal (súd uvádza, že objektívne nebolo možné posúdiť, či ide o spotrebiteľský
vzťah), neuniesol dôkazné bremeno a nemôže na tomto základe založiť svoje rozhodnutie. Uvedená
konštrukcia je samozrejme absurdná, pretože súd nie je účastníkom konania, nemá povinnosť, ale ani

oprávnenie kreovať skutkové tvrdenia a má len limitované oprávnenie vo vzťahu k rozsahu dokazovania.
Súdvšakzjavneazreteľneporušilkontradiktórnosťsúdnehoprocesuapresiaholvojuprávomoc.Vtomto
konaní vystupuje nie proti 2 žalovaným (1. samotná žalovaná, 2. súd), ale proti jedinej žalovanej, pričom
súd je nezávislým arbitrom, ktorý rozhodne na základe tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania.
22. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (citoval jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva,

že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo
3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 23. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za
určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená zo

stranyžalovanejapredovšetkýmžalovanávtejtosituáciinesiedôkaznébremenonapreukázaniesvojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej) prevzal súd a suploval
aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti
strán, súd nie je oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.). 24. V danom prípade
následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením §

5 ods.1 O. s. p., porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti
a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008. „42“. Považuje
za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko
zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov.

V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj
v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého
druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú

akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia,
ako aj zo slov vyplnenú veriteľom, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované
dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie
„znenie“ zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť

neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. 25. Súd vyhodnotil zmenku ako
neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto
v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní
v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní irelevantný.

Navyše mu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. 26. Súd vyhodnotil uplatnený nárok zo
zmenky ako zjavne neopodstatnený a pohľadávku za neprípustnú. Opakoval skutočnosti uvedené v 25.
bode. 27. Súd označil uplatnenú pohľadávku za zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Podľa
Nariadenia je však možné v zmysle jeho čl.4 považovať uplatnený nárok za zjavne neopodstatnenýlen vtedy, ak nie sú splnené podmienky konania podľa O. s. p. alebo žalovaná nie je pasívne vecne
legitimovaná. Nárok sa v zmysle nariadenia považuje za neprípustný, ak nie je v podmienkach SR
vymáhateľný súdnou cestou. V danom prípade boli splnené všetky podmienky konania v zmysle O.

s. p. a nárok je vymáhateľný súdnou cestou. Predikcia súdu je zásadne mylná. 28. V odôvodnení
rozhodnutia súd poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-419/2011 z 14.3.2013. Súd z
tohto rozsudku odvodzuje oprávnenie z úradnej moci skúmať postavenie žalovanej ako spotrebiteľa.
29. Uvedený záver súdu však z predmetného rozsudku absolútne nevyplýva. V konaní C-419/2011
je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať tohto konania. Prejudiciálnou

otázkousamalavyriešiťexistenciaprávomocisúdukonať,akprávomocsúdujeodvodenáodcharakteru
žalovaného ako spotrebiteľa. V tomto konaní niet sporu, či neistoty o právomoci súdu konať. Súd svoju
právomoc považoval za danú a žiadny z účastníkov právomoc nespochybnil. 30. Uvedený rozsudok
sa zároveň týka výkladu odlišných predpisov EÚ, než konajúci súd v tomto konaní aplikuje, resp.
než na aké súd aplikuje predmetný rozsudok. 31. Navyše v konaní C-419/2011 je celkom odlišný
skutkový základ veci, ktorý činí predmetný rozsudok neaplikovateľným na prejednávanú vec. Týmito

podstatnými skutkovými odlišnosťami sú i. a., že súd charakter účastníka konania ako spotrebiteľa
neskúmal z úradnej povinnosti (ako to uvádza súd vo svojom rozsudku), ale charakter účastníka pre
určenie právomoci súdu bol skúmaný na návrh žalovaného a zároveň predmetom konania C-419/2011
bol nárok zo zmenky uplatnený priamo remitentom (prvým majiteľom) zmenky, pričom predmetom tohto
konania je nárok uplatnený zo strany indosatára. Uvedený rozdiel v osobách, ktoré zmenku uplatňujú

má osobitný význam v nadväznosti na možnosť vznášať a uplatňovať kauzálne námietky v súvislosti
s § 17 ZŠZ, ktoré súd celkom opomenul. 32. Súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok
0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne
neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. 33. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavila
žalovaná. Túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku

je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť o
tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku
jednoznačne súhlasila. 34. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008
z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 35. Poukázal aj na rozsudok NS ČR 25Cdo 1839/2000 z
22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; aj z jeho odôvodnenia

citoval). 36. V okolnostiach rozhodnutia, súdu je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jej
záväzkuzazmenkuzaplatiť.Nespornosťzáväzkužalovanejzazmenkuzaplatiťsanepochybnevzťahuje
na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj
zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o
to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. 37. Zároveň poukázal na

podporu svojich tvrdení na doterajšie rozhodnutia OS v skutkovo a právne obdobných veciach, v ktorých
mu priznali nárok v plnom rozsahu, a to konkrétne: rozsudok OS Lučenec 13C 88/2013 z 13.2.2014,
OS Revúca 3C 8153/2013 zo 6.3.2014 a OS Martin 8C/198/2013 z 11.2.2014 (z ich odôvodnenia
citoval). 38. Zároveň poukázal aj na rozsudok KS Nitra 5Co/16/2010 z 3.2.2010 (aj z jeho odôvodnenia
citoval), v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta (ďalej len pokuta) 0,25 % z istiny za každý omeškania

nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Uvedený
rozsudok sa síce týka inštitútu pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá ma zabezpečiť, aby zmluvná
strana zaplatila riadne a včas a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia „sa“ nedodržanie
zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako pokuta, a preto je
uvedené rozhodnutie aplikovateľné na tento spor. 39. Súd ďalej uvádza, že zmenka je síce založená na

prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa neskúma kauza právneho vzťahu, avšak
v tomto prípade by došlo k porušeniu účastníkov s neužitím tohto inštitútu a to bez možnosti súdnej
kontroly. Súd poukázal na nález VI.ÚS 457/2010 Ústavného súdu CZ. K tomu avšak uvádza, že vo veci,
ktorou sa zaoberal Ústavný súd CZ, došlo zo strany odporcu/žalovaného k obrane - odporca vzniesol
námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu. Okrem toho je nevyhnutné poukázať „ja“ na to, že v

tomto prípade navrhovateľ/žalobca inicioval konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu podľa
vnútroštátneho práva ČR. 40. V odôvodnení rozhodnutia súd poukazuje na rozhodnutie Nemeckého
najvyššieho súdu (BGH) 25.2.1965 - II. „Zaitschrift“ für das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftsrecht
191/62 Hamm]. Z tohto rozhodnutia má údajne vyplývať prelomenie zásady zmenky ako abstraktného
cenného papiera. 41. Uvádza, že obsah tohto rozhodnutia mu nie je známy a toto rozhodnutie mu

nie je dostupné. Súd vo svojom rozhodnutí necituje významné časti rozhodnutia, ktoré by umožňovali
dospieť k hodnoteniu, ktoré vykonal vo svojom odôvodnení. Z tohto dôvodu nie je možné k použitiu
tohto rozhodnutia pre prejednávaný prípad zaujať relevantné stanovisko. 42. Vo všeobecnosti je však
možné konštatovať, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné na prejednávaný prípad, a to z dôvodu,že rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu je takmer 50 rokov staré. V období jeho vzniku prakticky
neexistovalo Európske spotrebiteľské právo, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie. Zároveň, ak súd
nebol schopný na podporu svojho názoru o prelomení zásady abstraktnosti zmenky nájsť neskoršie

rozhodnutie,zrejmeideoprekonanýaojedinelýnázor,zktoréhoniejemožnévychádzať.43.Akokoľvek,
rozhodnutie nemeckého najvyššieho súdu nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy, ktorá je
súčasťouprávnehoporiadkuSR(zák.č.191/50Sb.).44.Vneposlednomradejepotrebnékonštatovať,že
Nemeckýnajvyššísúdprirozhodovanívovecirozhodovalpodľanemeckéhopráva,ktorésanepochybne
v oblasti zmenkového práva odlišuje od slovenského zmenkového práva, ktoré je súd povinný aplikovať

v tejto veci. Súd sa vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal so zhodou či rozdielnosťou
právnej úpravy Nemecka a SR. Použitie záverov cudzích súdov, ktoré aplikujú svoje právo na slovenské
právne prostredie považuje za neprijateľné. 45. Citoval čl.144 Ústavy SR. Súd nemôže rozhodovať
spor na základe nemeckého práva alebo s použitím nemeckej judikatúry. 46. Záveru súdu o prelomení
abstraktnosti zmenky, ktorý vyplýva z takmer 50 ročného rozhodnutia Nemeckého najvyššieho súdu,
priamo odporuje záver NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (citoval, čo sa v ňom uvádza. 47. Poukázal na

rozsudok NS ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek
č.59/2004) a z jeho odôvodnenia citoval. 48.Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní vychádzal
z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na
prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci
súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok,

celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 49. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,
nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zák. o
spotrebných úveroch a, že tomuto zák. odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zák.
predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený jeho nárok je tak v rozsahu dôvodný.
Uvedené závery potvrdzuje uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v

jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza.
Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho
skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho
rozhodnutia uvádza. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok, tak že návrhu na
uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhradu trov odvolacieho konania:

51,45 € bez DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál. Príloha: Rozsudok NS SR
5Obo/3/2008z22.10.2008,UznesenieKSvPrešove10Co79/2013z5.9-2013,UznesenieKSvBanskej
Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
4. Žalobca podaním (č.l.78) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné

späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada, podľa

čl.7 „Nariadenie“ vydať rozsudok v zmysle žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v
nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený
nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup
s názorom NS SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo
k odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval,

očakáva, že napriek značenému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7
Nariadenia súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času
generuje na jeho strane majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
7. Podľa ods.2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

8. Podľa ods.3 cit. ust. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.9. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené opatrovníkovi žalovanej 19.9.2016 (doručenka pri č.l.79),
avšak sa k nemu nevyjadrila, aj keď na to bola vyzvaná uznesením 5Co/14/2016-79 zo 14.9.2016, ktoré
mu bolo doručené tiež 19.9.2016 (doručenka pri č.l.79).

10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, pripustil späťvzatie
žaloby v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v
ostatnej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody

sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič
nemení ani odvolanie.
11. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
12. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
13. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
14. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v

dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
15. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších

nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.
18. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom
na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému

majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach

prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.
20. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a
obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke

stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
21. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
22. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.
25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.