Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/266/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212020
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5113212020.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so
sídlom v Prahe 3, K červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného
Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej S. F., F..
XX. XX. XXXX, T. J. XXX v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 400 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku nad sadzbu 0,06 % ročne zo zmenkovej

sumy 400 € od 22. 07. 2010 do zaplatenia sa zastavuje.

II. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť zmenkovú sumu 76 € spolu so 6 % ročným úrokom zo
zmenkovej sumy 76 € od 05. 10. 2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde 28. 3. 2013 si žalobca proti žalovanej uplatnil právo na
zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 400 €, na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
zo sumy 400 € od 22. 7. 2010 do zaplatenia a 6% ročne zo sumy 400 € od 5. 10. 2010 do zaplatenia a

na zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,33 €, a náhradu trov konania.

2. V žalobe žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 20.11.2009 na zmenkovú sumu 400,-€, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25% denne od 22.7.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 20.11.2009 na sumu

400,-eur,čojedátumvystavenia,pričomdojejtextubolpoňatýzáväzokžalovanéhozaplatiťtútozmenku
pripredloženínaradzmenkovéhoveriteľazmenkovúsumuspolus0,25%dennýmúrokomod22.7.2010.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0,00 eur,
na úroky neuhradil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4. ods.1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca
uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo jeho právneho
zástupcu vrátane osvedčenia ne registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce,

aby sa nariadilo pojednávanie.4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou, právomoc súdu SR v tejto
veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 a keďže sa jedná o
cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Martin je daná

podľa článku 11. Preambuly , článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písmeno a/ Nariadenia č.861/2007/
ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská
republika ako zmluvná strana Nariadenia č.861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na
vydanierozsudkovvEurópskomkonanívoveciachsnízkouhodnotousporubudúvSlovenskejrepublike
okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť Okresného súdu Martin vybral podľa bydliska žalovanej.

5. Dňa 23.12.2013 Okresný súd Martin v zmysle článku 5 odsek 2 Nariadenia 861/2007/ES
doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“
tlačivom na odpoveď. Žalovanej sa zásielka nepodarila doručiť. Dňa 9.1.2013 bola zásielka žalovanej
doručovaná prostredníctvom Obvodného oddelenia policajného zboru v Martine, ktorému sa tiež
nepodarilo žalovanej doručiť zásielku. Avšak dňa 7.3.2014 okresný súd doručoval zásielku žalovanej

prostredníctvom zamestnávateľa Univerzitnej nemocnice v Martine, kedy ju žalovaná prevzala do
vlastných rúk dňa 18.3.2014.

6. Podľa článku 19 Nariadenia č.861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom

sa konanie vedie. Vzhľadom na túto skutočnosť sa občianske súdne konanie riadilo v tom čase O.s.p.
(zák.č.99/1963Zb.).

7. Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci a vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné
vykonať dôkaz, oboznámením sa s originálom zmenky, súd považoval za potrebné nariadiť ústne

pojednávanie a to 6.6.2014 na deň 9.7.2014, keď dňa 6.6.2014 súd upustil od verejného vyhlásenia
rozsudku, keďže vo veci bolo potrebné vykonať dokazovanie.

8. Na pojednávanie dňa 9.7.2014 sa nedostavil ani právny zástupca žalobcu ani žalovaná hoci boli naň
riadne a včas predvolaní.

9. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu v zmysle jej písomného
petitu a uplatnený nárok právne zdôvodnil v podaní zo dňa 8.7.2014.

10. Z originálu zmenky, ktorej fotokópia je pripojená aj v súdnom spise súd zistil, že zmenka bola

vystavená v Martine 20.11.2009 žalovanou s tým, že „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad :
Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B, zmenkovú sumu 400,- eur (štyristo eur)
a zmenkový úrok 0,25% denne od 22.7.2010, pričom zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“
a „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 400,--

€ a dátum začiatku úročenia 22.7.2010, pričom na jej okraji je uvedený aj údaj číslo zmluvy 608900123.
Je opatrená menom a priezviskom, ako aj adresou a rodným číslom vystaviteľa a vlastnoručným
podpisom vystaviteľa, teda žalovaného. Na rube zmenky sa nachádza zápis „Namiesto nás na rad CD
Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, podpis
POHOTOVOSŤ s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“.

11. Z kópie pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/1696/2011 súd zistil,
že je do neho pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zo dňa 22.2.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.3.2011 sp. zn. SR 14899/10. Týmto rozsudkom bolo žalobcovi

- obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35 807 598
priznané plnenie proti žalovanému S.Q. F., T. J. XXX, S.. Č.. XXXXXX/XXXX zo zmenky, vystavenej
20.11.2009 a to plnenie v sume 400,-€ spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo
sumy 400,-€ od 22.7.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 400,-€ od
5.10.2010 do zaplatenia a náhrada trov rozhodcovského konania vo výške 76,34 eur. Z predmetného

rozhodcovského rozsudku je teda zrejmé, že titulom zmenky, ktorú žalobca vo veci 8C/266/2013 pripojil
do súdneho spisu a titulom ktorej požadoval vyššie uvedené plnenie bolo priznané plnenie už predtým
remitentovi zmenky, to znamená obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o..12. Zo spisu bolo ďalej zistené, že obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. spísala dňa 28.4.2011
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým na exekútorskom úrade v Bratislave so sídlom
Záhradnícka 62, Bratislava návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému S. F., gen. uvedené vyššie

na vymoženie povinnosti priznanej vyššie uvádzaným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa
13.6.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal Okresný súd Martin o udelenie poverenia na
vykonanie tejto exekúcie. Dňa 15.6.2011 Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 17Er/1696/2011 zo
dňa 15.6.2011 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.7.2011. Z odôvodnenia uznesenia je

zrejmé, že súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, ako aj exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a zistil rozpor exekučného titulu
so zákonom. Exekučný titul podľa názoru exekučného súdu priznával nedovolené plnenie, ktoré je
súčasne v rozpore s dobrými mravmi a priznal zákonom nedovolené plnenie. Tiež podľa názoru
súdu exekučný titul nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti, t.j. presné určenie obsahu práv a
povinností vrátane rozsahu plnenia. Rozhodcovský súd sa nezoberal postavením žalovaného čo by

spotrebiteľa a zároveň v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa neaplikoval pre neho priaznivejšie
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z predmetného uznesenia nevyplýva, že by exekučný súd dospel
k presvedčeniu, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve tiež pripojenej do tohto spisu č.608900123
zo dňa 20.11.2009 obsahovala neplatnú rozhodcovskú doložku. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé,
že exekučný súd preskúmal exekučný titul v zmysle ustanovení § 45 ods.1 písm.b/ a c/ ods.2 zákona

č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

13. Z uvedeného pre súd vyplynulo, že žalobca si v konaní uplatnil nároky zo zmenky a to tie isté nároky,
ktorébolipriznanéremitentovi,tedaprvémumajiteľovizmenkyobchodnejspoločnostiPohotovosťvyššie
uvádzaným rozsudkom rozhodcovského súdu mimo nároku na zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny %

zmenkovej sumy, teda vo výške 1,33 €.

14. Súd sa po vykonanom dokazovaní zaoberal pred vyhlásením svojho prvého rozsudku aj
podmienkamikonaniaadospelkpresvedčeniu,ževzmysle§35Zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov

rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Tento záver viedol potom
súd k tomu, že zaujal názor, že táto skutočnosť bráni tomu, aby súd tú istú vec opätovne prejednal
v zmysle § 153 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku. Súd preto vo svojom prvom
konaní žalovanú zaviazal zaplatiť zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,33 € a vo
zvyšku uplatneného nároku žalobu žalobcu zamietol a žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania

nepriznal.

15. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok
okresného súdu svojim uznesením sp. zn. 13Cob/29/2015 zo dňa 09. 06. 2015 zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

16. Vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal na skutočnosť, že je toho názoru, že
posúdiť otázku, či predmetný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku veci rozhodnutej alebo nie,
nie je možné len na základe odôvodnenia uznesenia, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Posúdenie prekážky rozhodnutej veci zo

strany súdu vychádzalo výlučne z okolnosti, či sa exekučný súd touto otázkou v exekučnom konaní
zaoberal alebo nie. Krajský súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ak otázka
právomoci rozhodcovského súdu v predmetnom exekučnom uznesení nebola vôbec riešená, znamená
to, že právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť nebola spochybnená. Ak rozsudok
rozhodcovského súdu bol právoplatným rozhodnutím exekučného súdu vyhlásený za nespôsobilý

podklad pre vedenie exekúcie, na základe jeho nevykonateľnosti tak nemožno dospieť k záveru, že by
právna vec bola takýmto rozsudkom definitívnym a nezameniteľným spôsobom vyriešená, nakoľko z
takéhotorozsudkuneplynulžiadnemuzúčastníkovrozhodcovskéhokonaniažiadneprávaanipovinnosti
a v prejednávanom prípade exekučný súd ohľadom rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že
exekučný titul je v celom rozsahu nevykonateľný a preto na jeho podklade nemožno viesť exekúciu a

to ani čiastočne. Takýto rozhodcovský rozsudok podľa názoru krajského súdu nemôže založiť prekážku
rozhodnutejvecizdôvodu,žetakýmtorozsudkomprávnavecnebolavyriešenádefinitívnymspôsoboma
takýmto rozhodnutím nedošlo k naplneniu účelu a zmyslu súdneho konania, nedošlo k vyriešeniu medzi
účastníkmi sporných otázok a účastníkom takéhoto konania nebola poskytnutá relevantná ochrana ichpráv a oprávnených záujmov. Bude úlohou okresného súdu zaoberať sa otázkou, či rozhodcovská
doložka obsiahnutá v zmluve o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou je
platná a či tak rozhodcovský súd mal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku. S prihliadnutím

na právne záväzný názor krajského súdu, v zmysle ktorého nevykonateľný rozhodcovský rozsudok
prekážkuvecirozhodnutej podľa§159ods.3O.s.p.nezakladá,okresnýsúdopätovneposúdižalobcom
uplatnený nárok v časti, kde z dôvodu prekážky rozhodnutej veci pôvodne uplatnený návrh žalobcu
zamietol.

17. V ďalšom konaní potom súd za zaoberal otázkou, ktorú nastolil odvolací súd, súčasne však zameral
svoje dokazovanie aj na oprávnenosť nárokov zo zmenky s prihliadnutím na skutočnosť, že medzi
predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepochybne vznikol
vzťah, ktorý ma charakter vzťahu spotrebiteľského. Žalujúca strana však v ďalšej fáze konania podaním
zo dňa 18. 12. 2015 zobrala žalobu späť v časti kde požadovala zmenkový úrok z istiny nad sadzbu
0,06 % denne (č. l. 122 spisu).

18. V tejto fáze konania oznámením zo dňa 13. 11. 2014 zahlásil svoj vstup do konania podľa vtedy
platných predpisov vedľajší účastník, a to občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
so sídlom v Bratislave a súd napriek námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, ktorú vzniesla
strana žalujúca, pripustil vstup tohto združenia do konania, pričom toto združenie konalo na podporu

strany žalovaného až do 30. 06. 2016, teda do momentu, keď skončila účinnosť Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého združenie do konania vstúpilo v zmysle § 93 O. s. p.. Od 01. 07. 2016 však
vstúpil do účinnosti nový procesný predpis upravujúci konanie pred súdmi, a to Civilný sporový poriadok,
ktorý takýto inštitút nepoznal a otázku existencie vedľajšieho účastníka v konaní po 01. 07. 2016 neriešili
ani jeho prechodné a záverečné ustanovenia. Súd preto s vedľajším účastníkom konať od 01. 07. 2016

prestal a túto skutočnosť oznámil jeho právnemu zástupcovi listom z 05. 10. 2016.

19. Súd rozhodoval znova spor v čase, keď už bolo známe spoločné stanovisko Občianskoprávneho a
Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2015 prijaté v súvislosti s
inými takmer identickými spormi, ktoré žalobca viedol takmer na všetkých súdoch na území Slovenskej

republiky. Podľa tohto stanoviska ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatneného nároku, je súd ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto

skúmaťažpoúroveňdohodyovyplňovacompráve,aplikujúcprávnuúpravuplatnúaúčinnúvčase,kedy
bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

20. Súčasťou spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/1696/2011 bola aj podľa presvedčenia
súdu prevažne platne uzavretá zmluva o úvere medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.
so sídlom v Bratislave ako veriteľom a žalovaním ako dlžníkom, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý klasický spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahovali ustanovenia vtedy platného Zákona

o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., a túto skutočnosť už konštatoval aj exekučný súd.
Ani skutočnosť, že pri vyplnení úverovej zmluvy bolo pracovníkom veriteľa doplnené do klasickej
formulárovej zmluvy, že zmluva je poskytovaná žalovanej za účelom výkonu zamestnania neznamená,
žebyposkytnutýúvernespadalpodprávnuúpravuvyššieuvedenéhozákona.Tútoskutočnosťnakoniec
presvedčivo nespochybnila ani obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave práve

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 17Er/1696/2011, keďže voči uzneseniu Okresného súdu
Martin sp. zn. 17Er/1696/2011 zo dňa 15. 06. 2011 nepodala odvolanie.

21. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti v iných sporoch vedených na Okresnom súde Martin
(10C/273/2012) známa skutočnosť, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. v snahe obísť

striktné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. aj pri poskytovaní de facto
klasických spotrebiteľských úverov občanom uvádzala vo formulárovom tlačive zmluvy, že úver je buď
poskytovaný na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania u osôb, ktoré boli napr. študentmi, na
materskej dovolenke, dôchodcami a pod.. Naviac z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaná,ktorá podpísala zmenku 20. 11. 2009 bola v tomto období zamestnankyňou obchodnej spoločnosti
ELASTIK - M, s.r.o. so sídlom v Martine, a je však ťažko predstaviteľné a aj nepravdepodobné, aby
v novembri 2009 si brala úver na výkon svojho zamestnania ako to vyznačil reprezentant obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ vo formulárovej úverovej zmluve, ktorá je súčasťou vyššie uvádzaného
exekučného spisu.

22. Preto podľa presvedčenia súdu nároky pôvodného veriteľa vo vzťahu k žalovanému ako
spotrebiteľovi je nutné posudzovať ako nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Obligatórnou

náležitosťou takého úveru je potom v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch
ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Tiež podľa § 4 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona je obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere aj priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 7a ods.
2 za príslušný kalendárny štvrťrok; a ďalšie náležitosti, ktoré zmluva postrádala.

24. V zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. Z vykonaného dokazovania, ktoré súd urobil bolo pre súd nesporné, že zmenka bola vystavená
dňa 20. 11. 2009 ako zmenka, ktorá zabezpečovala práva veriteľa, teda obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. z úverovej zmluvy č. 608900123 uzavretej 20. 11. 2009 a žalovanej na základe
tejto úverovej zmluvy bol poskytnutý úver v sume 300 € za poplatok vo výške 288 €. Žalovaná ho

mala zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po 49 € počnúc dňom 17. 12. 2009. Podľa označenia vo
formulári úverovej zmluvy mala si zobrať úver na výkon svojho zamestnania. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru uvedené na rubovej časti zmluvy. Tie v článku 17
obsahovali aj dohodu o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
(vystaviteľa zmenky - ďalej len „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako

remitentovi - ďalej len „remitent“ vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené - zmenková suma
a dátum úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke
remitent najskôr v deň, keď sa podľa bodu 4 týchto obchodných podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo
neuhradí poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke veriteľ takže ním bude deň kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

26. V článku 18 všeobecných obchodných podmienok bola dohodnutá rozhodcovská doložky, podľa

ktorej zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporu, sporov plynúcich z tejto
zmluvy o úvere, zmluvné strany sa zaviazali pred rozhodnutím sporu pred rozhodcovským súdom
využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany sa pomocou mediátora pokúsia vyriešiť spor, ktorý vznikol
z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej výklad alebo zrušenie. V zmysle tejto dohody zmluvné
strany dohodli riešenie sporov pred mediačným centrom registrovaným na Ministerstve spravodlivosti

Slovenskej republiky. Súčasne v rozhodcovskej doložke uzatvorenej podľa zákona č. 244/2002 Z. z.
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené pred rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom

v Bratislave, Karloveské rameno 8 ak zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, pričom
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, prípadne budú
riešené pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu, teda Občianskeho súdneho poriadku.

27. Túto rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyplývajúcu z ust.
§ 53 ods. 4 písm. r/ vtedy platného Občianskeho zákonníka, pretože vyžadovala v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní za predpokladu, že na základe žaloby podanej na označenom rozhodcovskom súde vyvolá spordodávateľ, čiže veriteľ. Preto na základe neplatnej doložky nemohla byť platne založená právomoc
rozhodcovského súdu a vyššie uvádzaný rozhodcovský rozsudok bol ničotným alebo nulitným právnym
aktom tohto súdu vydaným bez toho, aby tento orgán mal k tomu právomoc.

28. V ďalšom súd v zmysle vyššie uvádzaných skutočností sa zaoberal aj tým, či nároky vyplývajúce
zo zmenky, ktorú predložil žalobca sú dôvodné a zákonné v zmysle vyššie citovaného Zákona o
spotrebiteľských úveroch a, či zmenka bola vyplnená remitentom v zmysle dohody o vyplňovacom práve
zmenky, teda zmenková suma obsahovala všetky zákonné nároky pôvodného veriteľa vo vzťahu k

žalovanej.

29. Nároky pôvodného veriteľa voči žalovanej ako spotrebiteľovi a teda aj právnu možnosť zabezpečenia
týchto nárokov z úverovej zmluvy formou zmenky bolo preto nutné posudzovať v zmysle režimu
Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., pretože nároky veriteľa vo vzťahu k žalovanej
boli nárokmi dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi. Ako súd konštatoval, v zmluve absentovali, vyššie

uvádzané náležitosti vyžadované vtedy platným Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov, a ďalej údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov tak,
ako to bolo konštatované vyššie. Absencia týchto náležitostí potom spôsobovala v zmysle § 4 ods. 3
Zákona o spotrebiteľských úveroch skutočnosť, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov,
teda ak žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 300 €, mala by vrátiť vzhľadom na bezúročnosť a

bezpoplatkovosť len túto sumu, (bez dohodnutého poplatku vo výške 288 €).

30. V rozhodcovskom rozsudku, ktorý bol súčasťou vyššie uvádzaného exekučného spisu bolo
konštatované, a to v jeho odôvodnení, že zmenková suma vo výške 400 € pozostávala z istiny vo výške
364 € a poplatku za zasielanie upomienok vo výške 36 €. Ak istina nesplateného úveru predstavovala

364 € a žalovaná musela (podľa zmluvy) s požičanou sumou 300 € zaplatiť ešte poplatok v sume 288 €,
mala celkovo zaplatiť veriteľovi sumu 588 €. Ak na istine v čase rozhodcovského konania dlhovala 364 €
je zrejmé, že zaplatila zo sumy 588 € sumu 224 € na istinu. Avšak jej záväzok voči pôvodnému veriteľovi,
teda obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o., vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
predstavoval len sumu 300 €, z ktorej zaplatila sumu 224 €, je zrejmé, že jej dlh predstavuje 76 € na

istine. Iné nároky pôvodného veriteľa voči žalovanej preukázané neboli. Preto podľa presvedčenia súdu
v súlade s dohodou o vyplnení zmenky, mala byť v zmenke uvedená zmenková suma len v sume 76
€, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 300 €, ktorú mala žalovaná na istine zaplatiť a sumou 224 €,
ktorú skutočne, vzhľadom na údaje poskytnuté pôvodným veriteľom zaplatila.

31. Aj keď v prejednávanom prípade šlo o nároky zo zmenky, súd rozhodoval v čase, keď platilo
novelizované ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb..

32. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak

majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

33. Podľa § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha

nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa
odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

34. Práve z citovaného ustanovenia súd vychádzal keď aj bez ďalších námietok žalovanej strany

prihliadal na skutočnosti, ktoré boli v prospech žalovanej ako spotrebiteľa, keďže jej zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

35. Podľa § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.36. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového súd
žalobcovi priznal len zmenkovú sumu v dôvodnej výške 76 € a zákonný 6 % ročný úrok z tejto sumy od
05. 10. 2010, teda odo dňa sročnosti ako žalobca žiadal.

37. Pokiaľ však žalobca žiadal 0,06 % úrok denne zo zmenkovej sumy 400 € od 22. 07. 2010 do
zaplatenia, súd žalobu v tejto časti považoval za nedôvodnú.
38. Šlo o časť dohodnutého úroku v zmysle § 48 ods. 1 bod 1 Zákona zmenkového a šekového,
ktorý bol pôvodne dohodnutý vo výške 0,25 % denne od 22. 07. 2010 do zaplatenia. Tento úrok

tak, ako bol v zmenke dohodnutý považoval súd za dohodnutý neplatne, pretože odporoval dobrým
mravom, čiže dohoda o ňom bola v zmenke neplatná, vzhľadom na ust. § 39 Obč. zák.. Úrok vo výške
0,25 % denne v prepočte predstavuje totiž 91,25 % ročne, pričom v roku 2009, keď bol poskytnutý
žalovanejspotrebiteľskýúver,ktorýmalbyťsplatenýdojednéhoroka,saúrokovésadzbyposkytovaných
spotrebiteľských úverov pohybovali do 9 % ročne. Z toho je zrejmé, že dohodnutý úrok zo zmenkovej
sumy celkovo 91,25 % ročne, takúto priemernú ročnú úrokovú mieru niekoľkonásobne prevyšoval.

Takýto úrok umožňoval pôvodnému veriteľovi naviac získať za rok takmer celú dlhovanú istinu a hraničil
s úžerou. Preto dohoda o tak vysokom úroku, podľa presvedčenia súdu, odporovala dobrým mravom a
ako taká bola neplatná. Aj keď žalobca žiadal z takto dohodnutého úroku len jeho časť vo výške 0,06
% denne, súd mu takýto nárok priznať nemohol, pretože celá dohoda o úrokoch zo zmenkovej sumy
bola podľa presvedčenia súdu v rozpore s dobrými mravmi a ako taká neplatná, a preto súd žalobcovi

nepriznal ani len časť z neplatne dohodnutého plnenia.

39. Súd preto žalobu vo zvyšku uplatneného nároku na zmenkovú sumu a na úrok zo zmenkovej sumy
zamietol ako nedôvodnú a v časti kde žalobca zobral žalobu späť konanie zastavil v zmysle ust. § 145
ods. 2 C. s. p..

40. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p.. Je zrejmé, vzhľadom na to, v akom
rozsahu súd žalobe vyhovel, že úspešnejšou stranou v konaní bola strana žalovaná. V prípade, že by
žalovanej boli vznikli v konaní trovy, súd by žalovanej proti žalobcovi priznal náhradu ich pomernej časti
v závislosti od úspechu a neúspechu žalovanej v konaní. Keďže však žalovanej preukázateľne trovy

v konaní nevznikli, súd o trovách žalovanej rozhodol tak, že žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov
konania ne priznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa čl. 15 ods.1 Nariadenia (ES) č.861/2007 je rozsudok vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný

opravný prostriedok.