Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010420
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816010420.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovanému H. Ľ., D.. XX.XX.XXXX, H. N. C. XXX/XXX, XXX XX R. C., okres Snina, pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 24.
januára 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku obžalovaného H. Ľ., D.. XX.XX.XXXX S. Z., H. N. R. C., C.
XXX/XXX, P. Z.,

pre skutok právne posudzovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1. Trestného

zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

v období od 01.12.2015 doposiaľ v obci Zemplínske Hámre, okres Snina, ako aj na iných miestach si
ako zákonný otec maloletej G.D. W., D.. XX.XX.XXXX voči tejto úmyselne neplní pravidelne vyživovaciu
povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine tým, že aj keď bol zamestnaný vyživovaciu povinnosť
si riadne a včas neplnil a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Humenné, č.k. XXP/XX/
XXXX-XX zo dňa 24.02.2011 bol zaviazaný prispievať na výživné na svoju maloletú dcéru G. W. sumou

50,- Eur mesačne k rukám matky dieťaťa V. P., D.. XX.XX.XXXX, čím dlhuje na výživnom poškodenej
V. P. sumu najmenej 100,- Eur,

spod obžaloby o s l o b o d z u j e , pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala na obžalovaného H. Ľ. obžalobu
pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikovala ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného ako aj svedkyne V. P. a podľa § 269 Trestného
poriadku čítaním rodného listu maloletej G. W., rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa
24.2.2011 sp.zn. 15P/23/2011, potvrdením o návšteve školy, dokladmi o úhrade výživného zo dňa
9.11.2015, 13.4.2016, 20.4.2016, 7.7.2016, 15.12.2016, 17.1.2017, výpisom zo živnostenského registra
obžalovaného, správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, potvrdením o poberaní
náhradného výživného za rok 2015, rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Vranov nad
Topľou o zastavení výplaty náhradného výživného, správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Vranov

nad Topľou k maloletej G. W., správou katastrálneho odboru Okresného úradu Snina, správou Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny Humenné, správou Sociálnej poisťovne pobočka Humenné, správou
Obce Zemplínske Hámre, výpismi z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, odpismi zregistra trestov, výplatnými páskami obžalovaného, potvrdením o mzde, zmenou dohody o pracovnej
činnosti.

Obžalovaný vypovedal, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére G. si riadne a včas neplnil a to
aj z dôvodu nevyplatenie mzdy a taktiež počas doby, kedy bol v zahraničí, rovnako z dôvodu, že mzda
mu bola vyplácaná priebežne, no mal aj vysoké výdavky. Uviedol tiež skutočnosti ohľadom zaplatenia
výživného, jeho terajšieho zamestnania a príjmu.

Svedkyňa V. P. uviedla, že obžalovaný, ktorý je otcom maloletej Karolíny si riadne neplnil vyživovaciu
povinnosť, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Humenné a to v sume 50 eur mesačne, v
dôsledku čoho viackrát podala trestné oznámenia, potvrdila vykonanie úhrad vykonaných obžalovaným
po začatí trestného stíhania, na ostatnom pojednávaní dňa 24.1.2017 uviedla, že obžalovaný uhradil
dlžné výživné v sume 100,- Eur, teda ku dňu konania hlavného pojednávania dňa už z tohto trestného
konania nie je žiadna suma ohľadom dlžného výživného. Svedkyňa zároveň uviedla, že súd v inom

konaní rozhodol o zvýšení výživného. Taktiež uviedla skutočnosti ohľadom výdavkov v súvislosti so
zabezpečovaním osobnej starostlivosti o maloletú, bývaním, návštevou školy a školského klubu ako aj
ostatných poplatkov súvisiacich s bývaním, na ktorých sa spolupodieľajú spolu s jej manželom ako aj
so starostlivosťou o maloletého syna. Uviedla tiež, že maloletá mala po dobu neplnenia si vyživovacej
povinnosti obžalovaným zabezpečenú riadnu starostlivosť, nikdy nebola vystavená stavu, že by nemala

zabezpečené základné životné potreby.

Z rodného listu maloletej G. W., D.. XX.XX.XXXX, súd zistil, že jej otcom je obžalovaný, ktorému
bola rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 24.2.2011 sp.zn. 15P/23/2011 určená vyživovacia
povinnosť vo výške 50 eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 15P/23/2011 zo dňa 24.2.2011 bola maloletá G. W., D..
XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky V. W. ( v súčasnosti používa priezvisko P. ) a otec
- obžalovaný bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 50 eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

Svedkyni bolo z dôvodu, že si obžalovaný riadne a včas neplnil vyživovaciu povinnosť vyplatené Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou náhradné výživné za obdobie 06 - 11/2015 vo výške
450 eur.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že obžalovaný v minulosti vykonával podnikateľskú
činnosť, ktorú ukončil ku dňu 5.2.2010. Ako uchádzač o zamestnanie bol vedený len v období od
27.3.2014 do 11.5.2014, z evidencie bol vyradený z dôvodu začatia výkonu zárobkovej činnosti v inom
členskom štáte EÚ. V období 06 - 09/2016 pracoval pre spoločnosť FOUR BROTHERS s.r.o., a od
septembra 2016 na základe dohody o pracovnej činnosti vykonáva prácu pre spoločnosť MOPS PRESS

s.r.o., s dohodnutou hodinovou mzdou vo výške 2,50 eur, v mesiaci 09/2016 mu bola vyplatená mzda
vo výške 19,18 eur, a v období 10 - 12/2016 mzda vo výške 66,56 eur mesačne. Obžalovaný nevlastní
nehnuteľný majetok.

Zo správy Obce Zemplínske Hámre bolo zistené, že obžalovaný nebol riešení komisiou pre verejný

poriadok. Z výpisov ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti riešený v
priestupkovom konaní, z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný už bol raz za rovnaký skutok
právoplatne odsúdený, na obžalovaného sa však hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.

Z fotokópii dokladov o úhrade výživného, bolo zistené, že obžalovaný uhradil z dlžného výživného dňa

9.11.2015 sumu 300 eur, dňa 13.4.2016 sumu 200 eur, dňa 20.4.2016 sumu 50 eur, 7.7.2016 sumu 100
eur, dňa 15.12.2016 sumu 250 eur a dňa 17.1.2017 pred začatím hlavného pojednávania sumu 100 eur,
teda vyrovnal celú pohľadávku dlžného výživného.

Prokurátorka v záverečnej reči uviedla, že z dôkazov, ktoré boli vykonané na niekoľkých hlavných

pojednávaniach ako aj obžalovaným predloženého dokladu o úhrade výživného poškodenej V. P., ktorá
uvedenú skutočnosť na hlavnom pojednávaní dňa 24.1.2017 aj potvrdila, navrhla aby obžalovaný
vzhľadom k tomu, že došlo k zániku trestnosti bol podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku oslobodený
spod obžaloby.Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu
zanikla.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný
čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Pri skúmaní zániku trestnosti trestného činu, súd prihliada na dve podmienky a to či trestný čin
zanedbania povinnej výživy nemal trvalo nepriaznivé následky a na to či páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žeobžalovanýsvojimkonanímporušilaohrozilzáujem
chránený zákonom, a to nárok na výživu, založený na ustanoveniach zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine

o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď si neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére G. W.Č.
uloženú mu rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 24.2.2011, sp.zn. 15P/23/2011, keď týmto
svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný uhradil dlžné výživné v priebehu trestného konania a to
platbami v prípravnom konaní vo výške 650 eur a po podaní obžaloby vo výške 350 eur, keď suma

1000 eur predstavuje sumu dlžného výživného za obdobie od 1.12.2015 do vyhlásenia rozsudku súdu
prvého stupňa dňa 24.1.2017, keďže konanie obžalovaného súd podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona
posudzoval ako jeden skutok až do doby kým nebol vyhlásený rozsudok, a to úhradou výživného na
účet svedkyne, ktorá potvrdila skutočnosť, že ku dňu konania hlavného pojednávania dňa 24.1.2017 je
celé výživné uhradené a neexistuje žiadna suma dlžného výživného.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti kladenej
mu za vinu obžalobou dopustil, no svoju vyživovaciu povinnosť si v celom rozsahu dodatočne splnil
a zanedbanie povinnej výživy nemalo trvalo nepriaznivé následky pre osobu, ktorej mal toto výživné
poskytovať - dcére G. W. k rukám svedkyne a teda obžalovaný tým, že zaplatil dlžné výživné využil

ustanovenie o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v dôsledku čoho trestnosť
činu zanikla a preto ho súd spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti
niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre

porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že
výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania
výslovne vzdať.