Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 21, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/225/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615200927
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615200927.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne Q. G., narodenej XX.XX.XXXX,
bytom v Q., Z. XX, proti žalovanému Provident Financial, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49,
IČO: 35 805 731, zastúpenému De minimis, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Lovinského 22, IČO: 36
868 949, o určenie neprijateľných podmienok, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu

Spišská Nová Ves zo dňa 14.04.2016 č. k. 4C/34/2015-213 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo

dňa 14.04.2016 č. k. 4C/34/2015-213 konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 14.4.2016 zobrala celý žalobný návrh v
plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť a priznať náhradu trov konania jej právnemu zástupcovi.

3. Uviedol, že predmetom konania bola žaloba žalobkyne o určenie, že zmluvné podmienky v zmluvách
o spotrebiteľských úveroch č. XXXXXXXXX zo dňa 16.09.2011 a č. XXXXXXXXX zo dňa 17.11.2011,
v ktorých je uvedený administratívny poplatok, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súčasne sa
domáhala určenia, že zmluvné podmienky v zmluvách o zabezpečení splátok úveru zo dňa 16.09.2011
a 17.11.2011 o odmene za hotovostný výber splátok úveru, podľa úverovej zmluvy č. 474848463 a
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX v znení bod 1.2 „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa

odseku 1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 772,50 eur. Zákazník sa zaväzuje splácať
túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo
výške 12,87 eur a poslednú splátku vo výške 13,17 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru
uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. „Zákazník sa
zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške
154,50 eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v týždenných

splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 2,57 eur a poslednú splátku vo výške 2,87 eur počas
doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Zároveň žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného aj na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 272,33 eur a náhradu trov konania.

4. O späťvzatí žalobného návrhu rozhodol súd podľa § 96 ods. 1,2,3 O.s.p..5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Náhradu trov žiadnemu z
účastníkov nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre použitie ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. u
žiadneho z účastníkov konania. Z tohto dôvodu si náhradu trov konania znáša každý z účastníkov zo

svojho.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Označila dôvody odvolania
podľa § 205 ods. 2 O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..

7. Namietala procesný postup súdu v konaní. Uviedla, že celé konanie a postup súdu bol zmanipulovaný,
čohoprejavomsúvyjadreniakvýzvamsúdu,ktorébymalibyťsúčasťouspisu,okreminéhoajodstúpenie
žalovaného od zmluvy. Namietala, že súd sa nevysporiadal s predmetom konania náležitým spôsobom.
Na všetky výzvy súdu jej zasielané písomnou formou sa (aj) písomne vyjadrila, rovnako aj k mimosúdnej
dohode. Poukázala na nesprávne vyjadrenie v zápisnici, kde súd uviedol, že sa žalobkyňa domáhala
vyslovenia neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok uvádzaných v zmluvách, pričom predmetom

konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 272,33 €. Pritom súd zdôrazňuje, že ide o
návrhové konanie a súd nemôže priznať vyššiu sumu. Konštatovala, že v petite žaloby je jasne napísané
čoho sa domáhala, a preto žiadala, aby súd o tom konal. Uviedla, že má právo a O.s.p. umožňuje
upraviť, zmeniť, doplniť petit (žaloby) počas konania až po ukončenie dokazovania. K tvrdeniu súdu, že
neustále zvyšovala sumu, ktorá je predmetom konania, uviedla, že zo zákona má právo žiadať (iba) to,

čo jej prináleží, a keďže nemala právne zastúpenie a nie je právne znalá, sudkyňa sa ju snažila zmiasť,
aby nevedela správne veci posúdiť a reagovať. Ako spotrebiteľka požiadala o súdnu ochranu. Využila
svoje právo, ktoré jej garantuje Ústava Slovenskej republiky, Občiansky zákonník, zákon o ochrane
spotrebiteľa a zákon o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov navrhla uznesenie zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na stav chaosu, ktorý do konania vniesla
výhradne žalobkyňa a ktorý sama spôsobila. Poukázal na to, že okresný súd viedol všetky pojednávania
riadne, a to štandardným, zákonným a profesionálnym postupom. Náreky žalobkyne uvádzané v jej
odvolanísúpretoabsolútnenenáležité,baažhanebné.Kprávnejstránkeveciuviedol,žeokresnýsúdsa

pokúsil o zmier medzi stranami sporu, kedy strany sporu sa prostredníctvom svojich právnych zástupcov
a aj za osobnej prítomnosti žalobkyne dohodli na kompromisnom zmierlivom vyriešení veci. Následne
bola vypracovaná písomná dohoda, no k jej uzavretiu nedošlo, a to nie pre obsahovú, či formálnu
nesprávnosť alebo absentujúcu dohodu medzi stranami sporu na nejakom zmluvnom ustanovení, ale
na vznášaní stále nových a nových finančných požiadaviek zo strany žalobkyne. Poukázal na to, že

žalobkyňanapojednávaní14.4.2016zobralasvojužalobuspäť,asúčasneuviedlaokresnémusúdu,aby
jej návrhy, ktoré smerovali k zmene žalobného návrhu nebral do úvahy. Za tohto stavu, kedy žalovaný so
späťvzatím žalobkyne vyjadril súhlas, nemal okresný súd inú možnosť ako konanie zastaviť. K otázke
náhrady trov konania uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, nakoľko ani žalovaný
nevidí jediný dôvod prečo by práve žalobkyni mala byť priznaná náhrada trov konania, keď jednak

svojvoľne zobrala svoju žalobu späť a súčasne svojím zavineným opakovaným účelovým konaním
spôsobila žalovanému vznik mimoriadne vysokých trov konania, ktoré by mu pri účelnom bránení práv
zo strán žalobkyne nikdy neboli vznikli. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko vo
veci boli uplatnené dva určovacie nároky s rovnakou nevyčísliteľnou hodnotou. Základná sadzba tarifnej
odmeny predstavuje v každom jednom prípade sumu 66 € podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS

SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhláška“) a jeden nárok na plnenie vo výške 272,33 €, pri ktorom základná sadzba tarifnej odmeny za
1 úkon právnej pomoci predstavuje 23,24 €. Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí základná sadzba
tarifnej odmeny určená z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou, zvyšuje sa o tretinu základnej
sadzby tarifnej odmeny ďalších spojených vecí, a preto celková hodnota jedného úkonu právnej služby

v tejto spojenej veci predstavuje 95,75 € (66 € + 22 € + 7,75 €), pričom táto suma sa znižuje na polovicu
podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky, pretože ide o vyjadrenie k odvolaniu, pri ktorom nejde o rozhodnutie
vo veci samej, a to na výslednú sumu 47,86 €. Zároveň si uplatnil náhradu režijného paušálu vo výške
8,58 € a náhradu dane z pridanej hodnoty.

9. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne bolo žalobkyni doručené 21.7.2016.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou protirozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

11. Žalobkyňa podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie dňa 23.05.2016, t. j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

12. Odvolací súd prejednáva odvolanie v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej „CSP“), účinného od 1.7.2016.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

14. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Keďže odvolanie žalobkyne bolo podané pred 1.7.2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako aj
jehodôvodybolonutnéposúdiťpodľaprávnehostavuexistujúcehovčasepodaniaodvolania,tedapodľa
príslušných ustanovení O.s.p. Odvolací súd skúmal, či súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia

Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase jeho rozhodovania, v prejednávanej veci.

16. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo,

avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj o potrebe
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

17. Žalobkyňa namietala odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t. j. že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav), § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa sa nestotožnila s procesným postupom súdu
prvej inštancie v predmetnej veci, ani so samotným rozhodnutím súdu, teda s právnym posúdením veci.

20. V prejednávanej veci však nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobkyňa na pojednávaní dňa

14.04.2016 vzala žalobu v celom rozsahu späť, žiadala konanie zastaviť a priznať jej náhradu trov
konania.

21. Späťvzatie žalobného návrhu, ako prejav vôle žalobkyne, jednoznačne vyplýva z obsahu zápisnice o
pojednávaní zo dňa 14.04.2016 (čl. 206), v ktorej bol písomnou formou zachytený priebeh pojednávania.

22. Podľa ustanovenia § 96 ods.1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia, navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

23. Podľa ustanovenia § 96 ods.2 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia, súd konanie nezastaví, ak
odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti
uznesenia pokračuje v konaní.

24. Podľa ustanovenia § 96 ods.3 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia, nesúhlas odporcu so späťvzatím

návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o
späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V
takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.25. Vyššie citované zákonné ustanovenia rešpektujú stranu sporu - žalobcu (žalobkyňu) ako dominus
litis. Iba výnimočne, ak žalobca vezme žalobu späť, súd konanie nezastaví. Je to tak iba v prípade, ak
žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. V prípadoch, keď nesúhlas žalovaného so

späťvzatím nie je účinný, je procesná situácia jednoznačná, súd nemôže rozhodnúť inak, ako konanie
zastaviť. V prípade podania odvolania niektorou zo strán sporu, je odvolanie dôvodné iba výnimočne, a
to v prípade, ak došlo k nesprávnemu hodnoteniu prejavu žalobcu, alebo ak súd nevzal do úvahy vážne
dôvody žalovaného, pre ktoré nesúhlasil so späťvzatím návrhu.

26. V prejednávanej veci, z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.04.2016, je nad všetky
pochybnosti zrejmý prejav žalobkyne, nakoľko tá výslovne uviedla, že „žalobu nebude meniť, žalobný
návrh berie v plnom rozsahu späť a žiada priznať náhradu trov konania“. Prejav svojej vôle zachytený do
zápisnice o pojednávaní, potvrdila aj svojim vlastnoručným podpisom, nachádzajúcim sa pod príslušným
textom.

27. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak rešpektoval dispozičný prejav žalobkyne,
nakoľko iba ona jediná je subjektom, ktorý môže disponovať žalobou a jej obsahom a berúc do úvahy
súhlasné vyjadrenie žalovaného, konanie podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p. zastavil.

28. Čo sa týka trov konania, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny

poriadok, ktorý upravoval rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania v ustanovení
§ 146 O.s.p..

29. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a/mohlo
sa začať i bez návrhu, b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,

c/ bolo zastavené, d/ začalo na návrh prokurátora (§ 146 ods. 1 O.s.p.).

30. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).

31. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo (do 30.6.2016), že žiaden z účastníkov nemal
právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady existovali dve
výnimky, upravené v ods. 2 § 146 O.s.p..

32. Ustanovenie ods. 1 § 146 O.s.p. uvádzalo prípady, kedy výsledok konania nebol rozhodujúci pre
náhradu trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemali nárok. Išlo o prípady, keď neplatila
zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemal zásadne žiadny z
účastníkov právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne bolo možné uložiť niektorému z
účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

33. Ustanovenie ods. 2 § 146 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom
otázka zavinenia sa hodnotila podľa procesného výsledku a zavinenie bolo možné posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.

34. Úprava rozhodovania súdu o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania neumožňovala
súdu rozhodnúť v takomto prípade bez ďalšieho (automaticky) tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd
zastavil konanie,muselsazaoberať prirozhodovaníonáhradetrovkonanianajprvotázkou,činiektorýz
účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je

nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu,
je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného
k požiadavkám žalobcu.

35. V prejednávanom spore súd správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. pri

rozhodovaní o náhrade trov konania, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.36. Ako vyplýva z obsahu spisu, k späťvzatiu žaloby došlo v priebehu konania, kde strany sporu medzi
sebou komunikovali s cieľom uzavretia súdnej či mimosúdnej dohody. Po preskúmaní obsahu súdneho
spisu aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevzhliadol dôvody pre použitie ustanovenia §

146 ods. 2 O.s.p. u žiadnej zo strán sporu.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie, vrátane výroku o trovách konania,
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná. Žalovaný
bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnej žalobkyni. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc
ustanovenie § 251 CSP.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).