Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200192
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200192.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci žalobcu X. Q., R..

XX.XX.XXXX, D. P. O. K. Č.. X, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so
sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného
zboruvKošiciach,Krajskémudopravnémuinšpektorátu,Kuzmányhoč.8,04102Košice,opreskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-141/2015-P z 15.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-141/2015-P z 15.01.2016 a vec v r a c i
a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach
24.02.2016, podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p., v čase účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v priestupkovej veci žalobcu, ktorým
žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave,
Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-RV-ODI2-168/2015-SK z 13.11.2015, konajúc podľa

§ 59 ods. 2 Správneho poriadku.

2. Prvostupňovým rozhodnutím z 13.11.2015 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Rožňave,
Okresný dopravný inšpektorát uložil žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 300 € a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 6 mesiacov a zároveň podľa § 79 ods. 1 uvedeného zákona s poukázaním na § 1 písm.
a) vyhlášky MV SR č. 411/2016 v platnom znení zaviazal žalobcu uhradiť trovy konania vo výške 16 €.

3. Ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 15.11.2016 a obsahu
administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, „Okresný dopravný inšpektorát Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, ako príslušný prvostupňový správny orgán vychádzal zo
skutkového stavu veci, že X. Q.J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. W., P. O. K. X, dňa 13.06.2015 v čase
okolo 22.35 hod. v K. R. B. K., pri vedení motorového vozidla značky K. D. evidenčného čísla W.
prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v obci najmenej o 22 km/hod., pri zohľadnení najväčšej

možnej odchýlky cestného radarového rýchlomera W. XFCCD-B. C..Č..XXXX/XX (pozn.+- 3 km/hod. z
nameranej hodnoty pri stacionárnom režime merania, nakoľko nameraná rýchlosť motorového vozidla
hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach
bola 75 km/hod.“4. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvineného X. Q. (žalobcu) podľa zákona platného
a účinného v čase spáchania priestupku, ako porušenie ustanovenia § 16 ods. 4 s poukázaním na

ustanovenie§137ods.2písm.d)zákonaNRSRč.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmeneadoplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uznal ho tak vinným zo spáchania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“).

5. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 15.01.2016 v reakcii na jednu z odvolacích
námietok žalobcu o neprimeranosti uložených sankcií za spáchaný priestupok uviedol, že „k uvedenej
námietke odvolací správny orgán dáva do pozornosti ustanovenie § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (zákona platného a účinného v čase
spáchania priestupku). V zmysle citovaného ustanovenia mohol správny orgán za tento priestupok uložiť
pokutu od 150 € do 800 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do 3 rokov.“

6. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia z 15.01.2016 k námietke žalobcu poukazujúcej na
okolnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu prvého stupňa S.. V. T., poukázal
na nezvratné skutkové zistenia týkajúce sa dôkazného stavu o prekročení rýchlosti žalobcom dňa
16.06.2015 a tým o naplnení pojmových znakov žalobcom spáchaného priestupku, pričom k danej

odvolacejnámietkezároveňdaldopozornostižalobcuúradnýzáznamsprávnehoorgánuzo07.12.2015,
obsahom ktorého je vyjadrenie zamestnanca prvostupňového správneho orgánu R.. S.. V. T. o tom,
že sa necíti byť zaujatým voči žalobcovi v preskúmavanej právnej veci. Ďalej poukázal na rozhodnutie
Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave z 18.12.2015
o nevylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania o priestupku.

7. Obsahom žaloby, doručenej Krajskému súdu v Košiciach 24.02.2016 boli námietky zhodného
skutkového a právneho vymedzenia s námietkami uvedenými žalobcom v riadnom opravnom
prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu z 13.11.2015. Žalobca predovšetkým namietal
nasledovné skutočnosti:

- tvrdil, že nerešpektovaním žiadosti právneho zástupcu žalobcu o doplnenie dokazovania výsluchom
samotného žalobcu ako osoby obvinenej z priestupku, bolo porušené jeho právo ako účastníka
administratívneho konania, garantované Ústavou Slovenskej republiky v článku 48 ods. 2 Ústavy,
- opakovane namietal postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorým nevylúčil z prerokovania a
rozhodnutia veci zamestnanca prvostupňového správneho orgánu S.. T.,

-argumentujúcnedostatočnézistenieskutkovéhostavunaposúdenievecižalobcanamietalnevypočutie
svedkyne Ľ. K., ktorá sa v čase zastavenia žalobcu dopravnou hliadkou dňa 13.06.2015 mala nachádzať
v motorovom vozidle, ktoré žalobca riadil a odstrániť rozpory vo výpovediach príslušníkov dopravnej
hliadky a skutočným priebehom kontroly spočívajúcich v použití (nepoužití) výstražného znamenia
na zastavenie vozidla, označení príslušníkov dopravnej polície a označení ich služobného vozidla na

mieste, kde sa mal obvinený (žalobca) spáchania priestupku dopustiť,
- argumentujúc judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR namietal porušenie
práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v preskúmavanej veci,
- k obsahu fotodokumentácie ako dôkazného materiálu obsiahnutej v priestupkovom spise správneho
orgánu prvého stupňa uviedol v žalobe tvrdenie, že „fotodokumentácia z miesta spáchania priestupku

nachádzajúca sa na strane 19 priestupkového spisu, nie je dôkazom spôsobilým preukázať, že k jej
vyhotoveniu došlo C. K. R. B. K. a že sa namerané vozidlo nachádzalo v úseku z najvyššou dovolenou
rýchlosťou 50km/h.“ V súvislosti s dokumentáciou priestupku namietal žalobca aj údaje obsiahnuté v
administratívnom spise týkajúce sa umiestnenia službukonajúcej policajnej hliadky na ulici K. v rozpore
s inštruktážou a osobitným plánom na vykonanie kontroly ODI OR PZ v Michalovciach na strane 22-25

priestupkového spisu.

8. Poukazujúc na dôvody uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, žalobca
alternatívne navrhol, aby súd zmenil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 15.01.2016 tak, že

konanievzmysle§76ods.1písm.a)aleboc)zastavil,alebozrušilrozhodnutiežalovanéhoz15.01.2016
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.9. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 13.04.2016 (č.l.24 - 26 súdneho spisu) zotrval na svojej skutkovej
a právnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 15.01.2016.

10. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúci podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny
poriadok účinný od 01. júla 2016) dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného z
15.01.2016 je potrebné zrušiť z právnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. c),
d), g) Správneho súdneho poriadku.

11. Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu
verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. c), d), g) SSP).

12. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP upravujúceho výnimky zo senátneho rozhodovania krajského súdu
vo veciach správneho súdnictva, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo
veciach správneho trestania, podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. Rozvrh práce
Krajského súdu v Košiciach na rok 2016 stanovil v časti správny súd (na strane 99) pravidlo, podľa
ktorého „...Sudca spravodajca, ktorému v súlade s právnymi predpismi platnými do 30.6.2016 bola

ako spravodajcovi pridelená senátna vec, je po 30.6.2016 zákonným sudcom v tejto veci, ak podľa
ustanovenia § 23 ods. 2 Správneho súdneho poriadku má v nej konať a rozhodovať sudca.“

13. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého postupovali správne orgány oboch stupňov v
preskúmavanej právnej veci, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,

musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

15. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu; ak je to nevyhnutné doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

16. Podľa § 60a uvedeného zákona ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie
o odvolaní.

17. Zásada zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy obsiahnutá v ustanovení § 46 Správneho
poriadku zahŕňa okrem právnej požiadavky súladnosti administratívneho rozhodnutia so zákonmi a
ďalšími podzákonnými právnymi aktmi aj požiadavku ústavnosti, t.j. súladu daného individuálneho

správneho aktu s Ústavou SR, a to pri zdôraznení článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne
orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách, medzinárodné
zmluvy, na ktorých vykonanie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonom. Daná právna priorita noriem medzinárodného
práva vyplýva aj z článku 154c Ústavy SR.

18. Ako to vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 15.01.2016, ako aj z obsahu

administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, žalovaný v preskúmavanej právnej veci
vyvodiladministratívno-právnuzodpovednosťžalobcupreporušeniedotknutýchustanovení§22zákona
opriestupkochvzneníúčinnomvčasespáchaniapriestupkužalobcom,ktoréboloúčinnédo31.12.2015.
Podľa daného znenia priestupkového zákona, za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnejpremávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) uvedeného zákona (ak vodič motorového vozidla prekročí
rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise, alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou
alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h. na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac)

možno mu uložiť pokutu od 150 € do 800 € a zákaz činnosti do troch rokov. Sankcie uložené správnym
orgánom prvého stupňa a žalovaným v preskúmavanej právnej veci zodpovedajú zákonom vymedzenej
sadzbe trestov podľa právneho stavu účinného do 31.12.2015.

19. V čase rozhodovania žalovaného v danej právnej veci (15.01.2016) bol už však účinný zákon o
priestupkoch v znení, podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §
22 ods. 1 písm. h) bod 2 zákona o priestupkoch (zákona o priestupkoch) prekročenie rýchlosti vodičom
motorového vozidla v obci o 21 až 50 km.h na -1, alebo mimo obce o 31-60 km.h na -1) možno podľa
§ 22 ods. 2 písm. d) uložiť pokutu od 150 € do 600 €. Právna úprava účinná v čase rozhodovania
žalovaného ako správneho orgánu druhého stupňa teda v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia

neumožňovala uložiť žalobcovi trest zákazu činnosti do troch rokov za priestupok zadokumentovaný
v administratívnom spise a označený vo výrokovej časti a odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov
oboch stupňov. Ako je to zrejmé z formulácii obsiahnutých v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z
15.01.2016 žalovaný si bol tejto skutočnosti vedomý, keď opakovane zdôrazňoval pri citácii dotknutých
ustanovení zákona o priestupkoch, že rozhodoval podľa právneho stavu v čase spáchania priestupku.

Napriek tomu v odôvodnení rozhodnutia z 15.01.2016 absentujú právne dôvody, ktorými by žalovaný
správny orgán objasnil, na základe akých právnych úvah nezohľadnil v preskúmavanej právnej veci
právny stav platný v čase jeho rozhodovania upravujúci miernejšiu výšku a druh uložených sankcií, t.j.
evidentne priaznivejší v prospech žalobcu.

20.Súddanýpostupžalovanéhohodnotíakoprávnepochybeniezakladajúceprávnedôvodyobsiahnuté
v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. c) a d) Správneho súdneho poriadku, vychádzajúc predovšetkým z
dikcie § 46 Správneho poriadku, obsahujúceho právne kritéria zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej
správy a z obsahu § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého na rozhodnutie správneho

súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Záver o potrebe
zohľadnenia novšej právnej úpravy vo veciach administratívneho trestania účinnej v čase rozhodovania
správneho orgánu druhého stupňa je navyše podopretý aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR k danej
právnej problematike (napr. rozsudok NS SR č.k. 6Sžo/51/2011 z 22.08.2012).

21. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie. Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší,
ustanovená v citovanom článku 56 ods. 6 Ústavy SR sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda

aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností chránených správnym právom. Z uvedeného vyplýva,
že trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší sa vzťahuje aj
na správne delikty, a to aj v prípade, ak to zákon výslovne neustanovuje, keďže povinnosť aplikácie tejto
zásady vyplýva priamo z ústavy.

22. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti účastníkov konania aj nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 120/2010, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver:

„Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a

podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je povinný aplikovať ústavnú požiadavku
jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k
zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz
v zdôvodnení rozhodnutia Rozhodnutie č. 22/2010-Zbierka rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky.

23. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, súd vychádzajúc z
horecitovanýchustanoveníÚstavySlovenskejrepubliky(článok7ods.5,článok154c)uznalzadôvodnúaj žalobnú námietku poukazujúcu na skutočnosť, že v administratívnom konaní nebolo umožnené
žalobcovi osobne sa zúčastniť prejednania jeho priestupkovej veci, keď nebolo vyhovené žiadosti jeho
právneho zástupcu o určenie ďalšieho termínu ústneho pojednávania. Súčasťou právneho poriadku

Slovenskej republiky, vychádzajúc z hore citovaných ustanovení Ústavy SR, je aj Dohovor o ochrane
základných práv a ľudských slobôd, ktorí v článku 6 ods. 3 písm. b), c), d) uvádza ako minimálne
práva toho, kto je obvinený z trestného činu (aplikovateľné aj pre administratívne trestanie) právo mať
primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby, obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom
obhajcu podľa vlastného výberu, právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť

predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako v prípade svedkov
protinemuatď.PrávneprepojeniedanýchustanoveníDohovoruoochranezákladnýchaprávaľudských
slobôd je dané aj ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

24. Správny súd je preto toho názoru, že žalobcom vytýkaným postupom správneho orgánu

prvého stupňa a žalovaného v súvislosti s odmietnutím možnosti výsluchu žalobcu ako osoby
obvinenej zo spáchania priestupku na ústnom pojednávaní došlo k porušeniu jeho procesných práv v
administratívnom konaní zakladajúcich tým aj dôvod zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa
§191ods.1písm.g)SSP.Orgánobjasňujúcipriestupokpritomnemalpriposudzovanížiadostiprávneho
zástupcu žalobcu prednesenej na ústnom pojednávaní o priestupku žiaden skutkový a právny dôvod

pre konštatovanie o snahe žalobcu vyhnúť sa zákonnému postihu za ním spáchané protiprávne konanie,
tak ako to prvostupňový správny orgán uviedol v odôvodnení rozhodnutia o priestupku z 13.11.2015.

25. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa možného vylúčenia zamestnanca správneho orgánu

prvéhostupňaR..S..V.T.súddanúžalobnúnámietkunepovažovalzdôvodnú,vzhľadomnaskutočnosť,
že správny orgán prvého stupňa sa jej obsahom podľa názoru správneho súdu dôsledne zaoberal,
konštatujúc okrem iného, že je v súlade s obsahom administratívneho spisu tvrdenie správneho orgánu
prvého stupňa obsiahnuté v predkladacej správe z 22.12.2015, podľa ktorého „skutočnosť, že vo veci
priestupku koná ako správny orgán npor. S.. V. T. bola obvinenému X. Q. známa od 15.10.2015,

pričom obvinený, ako ani S.. O. K., ako právny zástupca X. Q. zaujatosť uvedeného zamestnanca
správneho orgánu do momentu rozhodnutia vo veci nenamietali, túto právny zástupca obvinenému
správnemu orgánu oznámil až v podanom odvolaní dňa 30.11.2015, teda až po vydaní rozhodnutia vo
veci samej, čo je v rozpore so zásadou spolupráce účastníkov konania a správneho orgánu...“. Súčasťou
administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa je aj rozhodnutie o nevylúčení zamestnanca

správneho orgánu z konania o priestupku z 18.12.2015, v odôvodnení ktorého sú uvedené všetky
relevantné skutočnosti vzťahujúce sa k námietke žalobcu ako účastníka konania o priestupku, ktoré
aj podľa názoru súdu nenavodzujú právny záver o potrebe vylúčenia zamestnanca správneho orgánu
podľa § 9 ods. 1 správneho poriadku.

26. Pokiaľ ide o dôkazné návrhy žalobcu predkladané v administratívnom konaní, v neakceptovaní
ktorých žalobca vzhliadol ďalší dôvod pre zrušenie administratívneho rozhodnutia, súd zhodne s
právnym názorom prezentovaným správnymi orgánmi konštatuje existenciu dôkazov o prekročení
rýchlosti žalobcom v cestnej premávke dňa 13.06.2015 v meste K. na B. K.. Ako to vyplýva z

ustanovenia § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Z obsahu
základných zásad správneho konania obsiahnutých v § 3 ods. 1 až 6 Správneho poriadku pritom
okrem iného vyplýva aj to, že správne orgány sú povinné dbať na to, aby konanie prebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Je teda vecou správneho
orgánu, ktoré dôkazy vykoná a aké dôkazné návrhy účastníkov konania akceptuje pre dostatočné

objasnenie skutkového stavu veci, avšak zároveň je aj povinnosťou správnych orgánov v odôvodnení
administratívnych rozhodnutí uviesť, z akých dôvodov a na základe akých hodnotiac záverov odmietli
vykonať dôkazy navrhované účastníkom konania. V naznačenom smere podľa názoru súdu absentujú
v odôvodnení rozhodnutia žalovaného z 15.01.2016 vyčerpávajúce dôvody vzťahujúce sa na dôkazné
návrhy žalobcu.

27. Vzhľadom na hore uvedené hodnotiace právne závery správneho súdu, ktorými je správny
orgán viazaný (§ 191 ods. 6, prvá veta SSP) bude v ďalšom priebehu administratívneho konanianevyhnutné postupovať v súlade s ich obsahom. Keďže z ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP
vyplýva možnosť pre správny súd zrušiť popri preskúmavanom rozhodnutí žalovaného aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktorému predchádzalo

iba na návrh žalobcu, ktorý v konaní nebol predložený, správny súd v preskúmavanej právnej
veci nemal procesnoprávnu možnosť zrušenia prvostupňového rozhodnutia Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Rožňave, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-RV-ODI2-168/2015-SK z
13.11.2015. Bude teda na samotnom žalovanom zvolenie ďalšieho procesnoprávneho postupu v danej
administratívnej veci, teda aj možnosti zrušenia prvostupňového rozhodnutia o priestupku, za účelom

zabezpečenia plnohodnotného dvojinštančného konania pre účastníka administratívneho konania.

28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobe bolo vyhovené z dôvodu
existencie relevantných žalobných námietok proti preskúmavanému rozhodnutiu, ktoré bolo zrušené aj

na základe ich obsahu, súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov súdneho preskúmavacieho
konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského

súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.