Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316202555
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4316202555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia,

s.r.o., so sídlom Košice, Hlavná 104, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,
so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: P. T., L.. XX. XX. XXXX,
J. Š., G. J. M., C. A. XXX/XX, o zaplatenie 243 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 23. 02. 2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
243 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu došlo dňa 16. 12. 2012

k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým
spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný
prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3 Rámcovej zmluvy,
na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150
eur, o čom žalobca priložil výpis z bankového účtu. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku
178 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 150 eur a individuálne dohodnutej odplaty za
poskytnutie úveru vo výške 28 eur. Výšku odplaty si žalovaný určil sám na webovom sídle žalobcu, a to v

závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný
zaviazal splatiť žalobcovi dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne
posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 28. 12. 2012. Nakoľko žalovaný
žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom
znení, si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania, ktorý výška je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu, t.j. vo výške 8,75% p.a. zo sumy 178 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až
do zaplatenia. Okrem toho žalobca priloženými písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu jeho
záväzkuanáslednesivzmyslečl.IVbod5Rámcovejzmluvyuplatnilvočižalovanémunáhraduskutočne
vynaloženýchnákladovvcelkovejvýške65eur,pričomžalovanýbolpreduzatvorenímRámcovejzmluvy
a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovaného splniť riadne
a včas svoj záväzok. Celkový nárok žalobcu predstavoval sumu vo výške 243 eur a žalovaný do podania
žaloby žiadnu úhradu nezrealizoval, preto si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 8. marca 2016 č.k. 14C/17/2016-18, ktorý
sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto uznesením zo dňa 27. 09. 2016 č.k.14C/17/2016-39 súd zrušil platobný rozkaz a postupom podľa § 116 CSP oznámil žalovanému podanie
žaloby, ako aj doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, ako ani skutkové tvrdenia nepoprel, preto súd vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko mal za to, že v danom prípade ide o
spotrebiteľský spor, v rámci ktorého sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a rozsudok
verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 26. 10. 2016.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový a právny stav:

5. Z Rámcovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že žalobca spotrebiteľský úver poskytuje
prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri

finančných službách na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý
bezúčelový úver. Rámcová zmluva upravuje rámcovo práva a povinnosti zmluvných strán bližšie
upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých
podmienok. V rámcovej zmluve v čl. III. sú bližšie upravené podmienky uzatvorenia zmluvy, pričom
Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej

zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh. Na základe uzatvorenej zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
klientovi úver na bankový účet klienta najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy.
Záväzok veriteľa poskytnúť úver sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo
výške úveru z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta. Ďalej Rámcová zmluva
upravuje, že úver sa poskytuje ako bezúročný, v prípade omeškania je klient povinný zaplatiť veriteľovi

skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, a to personálne náklady, náklady za prevádzku
kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady. Tieto
sú bližšie upravené v bode IV. bod 5 Rámcovej zmluvy. Úver je krátkodobým bezúčelovým úverom s
lehotou splatnosti najviac 31 dní a je poskytnutý jednorázovo v celej výške. Dlžník sa zaväzuje úver
splatiť v jednej splátke s príslušenstvom, pričom záväzok dlžníka uhradiť splátku sa považuje za splnený

pripísaním peňažných prostriedkov na účet veriteľa. V Rámcovej zmluve sú ďalej upravené podmienky
zmeny a ukončenia Rámcovej zmluvy a Zmluvy.

6. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16. 12. 2012 vyplýva, že žalobca ako veriteľ sa
na základe Rámcovej zmluvy a zmluvy zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý, bezúročný úver

vo výške 150,- eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na
účet spotrebiteľa najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaväzuje
vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 178 eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa.
RPMN nie je určená, celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru v sume
28 eur. Celková čiastka, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť je vo výške 178 eur.

7. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 17. 12. 2012 bola vykonaná transakcia- príkaz na úhradu
sumy 150,- eur na účet žalovaného uvádzaný v zmluve s lehotou splatnosti do 28. 12. 2012.

8. Urgenciou nezaplatenej pohľadávky vo výške 203 eur zo dňa 06. 01. 2013 vyzval žalobca žalovaného

na zaplatenie sumy 203 eur, zvýšenej o administratívne náklady vo výške 10,- eur. Upozornením na
hrozbu exekúcie zo dňa 13. 01. 2013 bol žalovaný vyzývaný na zaplatenie sumy 213 eur s tým, že
náklady spojené s týmto upozornením sú v sume 10,- eur. Dňa 23. 01. 2013 bolo žalovanému zaslané
porušenie Dohody o splátkovom kalendári a následne podaním zo dňa 26. 01. 2013 bola žalovanému
doručená výpoveď dohody o splátkovom kalendári a výzva k urýchlenej úhrade dlhu vo výške 233 eur.

9. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
ozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonč.266/2005Z.z.“),zmluvounadiaľkujezmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

10. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na
osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a
plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.11. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku
a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

12. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 je
súd toho názoru, že v preskúmavanom prípade je premlčanie práva posudzované podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo potrebné zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Napriek tomu, že predmetné ustanovenie, rovnako ako aj ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia, súd mal za to, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založenépred týmto dňom, a preto bolo potrebné dospieť k záveru, že súd je povinný prihliadať na premlčanie aj
bez návrhu v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

22. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

23. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a vyššie uvedených zákonných ustanovení súd považoval
za nesporné, že dňa 16. 12. 2012 uzavreli strany sporu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
uzavretú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, zákona č. 266/2005Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a Občianskeho zákonníka. Ako vyplývalo z návrhu a tiež z čl. III. Rámcovej zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvu uzatvárajú
strany na základe žiadosti o poskytnutie úveru spotrebiteľa vo forme formulára prístupného na adrese
internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver je oprávnený
spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej stránke veriteľa, ktorému bol vytvorený užívateľský
účet v súlade s podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. Rámcová zmluva a zmluva sa považujú za

uzavretémomentomprijatiapísomnéhosúhlasusnávrhomrámcovejzmluvy,zmluvyajejprílohklientom
elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o
podmienkach spotrebiteľského úveru. Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom
vyjadrenia súhlasu s textom zmlúv a jej prípadných príloh. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom
prípade išlo nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu, a preto na ňu bolo potrebné aplikovať ustanovenia

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a teda aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne
ustanovenie § 5b.

24. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplývalo, že splatnosť úveru s príslušenstvom
nastala dňa 28. 12. 2012, teda odo dňa 29. 12. 2012 žalobca mohol od žalovaného požadovať aj úroky

z omeškania a tiež právo vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru mohol prvý raz
vykonať. Žalobca sa však úhrady vyplývajúcej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru domáhal
v súdnom konaní až dňa 23. 02. 2016.

25. Vzhľadom na to, že súd je povinný aj bez návrhu prihliadať na premlčanie, dospel k záveru,

že uplatnená pohľadávka žalobcu je premlčaná. Vychádzal pritom z toho, že splatnosť úveru s
príslušenstvomnastaladňa28.12.2012,tedaod29.12.2012začalaplynúťpremlčaciadoba,auplynula
29. 12. 2015, t.j. pred podaním žaloby. Keďže žalobca podal žalobu na súd až dňa 23. 02. 2016, urobil tak
po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto súd s prihliadnutím na premlčanie musel žalobu
zamietnuť a to minimálne v rozsahu istiny s odplatou.

26. Okrem toho súd dodáva, že žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu za skutočne vynaložené
náklady v celkovej uplatnenej výške 65,- eur, ktoré si žalobca uplatnil v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej
zmluvy.

27. Z článku IV bod 5 Rámcovej zmluvy pritom vyplýva, že „v prípade omeškania klienta so splátkami
úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním.
Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za
telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom
z dôvodu omeškania. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s

úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- eur, Spracovanie
a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo
výške ďalších 10,- eur, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania
tretej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s
úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej

spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30,-eur“.

28. Napriek tomu, že žalobca súdu predložil vyššie spomenuté urgencie a upomienky, súd nemal za
preukázané, či vôbec a akým spôsobom doručil žalobca urgencie a upomienky žalovanému, rovnako taknemal za preukázané uzatvorenie splátkového kalendára. Navyše, súd považoval Zmluvné dojednanie
o nákladoch spojených s vymáhaním obsiahnuté v článku IV bod 5 Rámcovej zmluvy za neplatné a to z
dôvodu, že v týchto dojednaniach ide o plnenie, ktorému nezodpovedajú reálne vynaložené náklady, a

preto sa na nich spotrebiteľ nemôže podieľať. Pokiaľ si žalobca ako veriteľ zakomponoval do Rámcovej
zmluvy uvedené plnenie, nejde o individuálne zmluvné dojednanie, pretože sú obsiahnuté v rámcovej
zmluve pre rovnaké typy úverov a aj vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy je zrejmé, že žalovaný
ako spotrebiteľ tvorbu tohto zmluvného dojednania nemohol nijako ovplyvniť. Žalobca nepreukázal
skutočnevynaloženénákladyspojenésvymáhaním,tedaakékonkrétnepersonálnenáklady,nákladyza

prevádzku kancelárie, telefonické výzvy a iné mu vznikli z dôvodu omeškania klienta. Okrem toho veriteľ
môže doručovať uvedené výzvy aj na internetovú adresu dlžníka, s čím nemôže mať spojené takmer
žiadne náklady (čl. VII bod 1 Rámcovej zmluvy). Navyše, v danom prípade ide o bežnú evidenciu a
správu úveru, ako aj bolo v rozpore s obchodným konaním, aby žalobca v krátkej dobe štyrmi podaniami
upozorňoval žalovaného na neuhradenie dlžnej sumy a za každú túto upomienku požadoval sumu
minimálne 10 eur, pričom nepreukázal ani jej doručenie žalovanému. Zhrnúc uvedené, súd považoval

takéto sankcie aj za neprimeranú zmluvnú podmienku, nakoľko išlo o neprimerané sankcionovanie
spojenésomeškanímdlžníkapodľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,tedaneplatnézmluvné
dojednanie v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

29. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal plnú
náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že žalovaný mal úspech v celom rozsahu, keď súd žalobu
zamietol.

31. V zmysle § 262 ods. 2 CSP súd však nebude rozhodovať o výške náhrady trov konania samostatným
uznesením, nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.