Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/871/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206182
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213206182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia a.s., so sídlom
Piešťany, ul. Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, v konaní zast. Advokátska kancelária ERASMUS
LEGAL s.r.o. sídlom Bratislava, Justičná ul. 9, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Tomáš
Rašovský, proti žalovanému: H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. B.., P. I. XXX, o zaplatenie 1 260,87
Eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 3. marca 2015, č. k.
6C/122/2014-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdKomárno(do30.6.2016akosúdprvéhostupňavzmysle§9ods.1zákonač.99/1963Zb.
Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 3. marca 2015, č.
k. 6C/122/2014-70 zamietol návrh (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP), ktorou sa navrhovateľ (ďalej
len „žalobca“ v zmysle § 60 CSP) domáhal voči odporkyni („žalovanej“ v zmysle § 60 CSP) zaplatenia
sumy 1260,87 Eura a trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril úverovú zmluvu

č. 5203131513 a na jej základe bol žalovanej poskytnutý úverový rámec v sume 1161,79 Eura s
možnosťou navýšenia. Žalovaná sa zaviazala tento úver splácať v dohodnutých mesačných splátkach,
ktoré však pravidelne a včas nezaplatila. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), §
1 ods. 1, § 4 ods. 1 až 8 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, t. j. v znení účinnom do 31.12.2007 a výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1 OSP.

3. Zamietnutie žaloby odôvodnil prvoinštančný súd v rámci vykonaného dokazovania zistením,
že účastníci konania (ďalej len „sporové strany“) uzatvorili dňa 20.9.2004 zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES. Na základe tejto zmluvy žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanej úverový rámec v sume 25 000,- Sk a žalovaná sa zaviazala poskytnuté
finančné prostriedky vrátiť v mesačných splátkach v sume 1 000,- Sk. Na tento právny vzťah je treba
aplikovať normy spotrebiteľského práva, a to zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v

znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu ako ustanovenia ako lex specialis a všeobecnú úpravu
obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.4.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj uplatnený nárok,
neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č.258/2001 Z.z. v znení neskorších zmien, teda
výšku úrokov. Absencia tohto údaja v spotrebiteľskej zmluve má za následok, že spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj nie je uvedený (pre spotrebiteľa zrozumiteľne) ani
v obchodných podmienkach vzťahujúcich sa na túto zmluvu.

4.2. Poukázal tiež na to, že obchodné podmienky dodávateľa sú neprehľadné, rozsiahle a s takou
odborno-právnou terminológiou, ktoré sú pre bežného spotrebiteľa ťažko zrozumiteľné, a preto možno

mať pochybnosti o tom, či spotrebiteľ pri podpisovaní predmetnej zmluvy si mohol byť vedomý toho,
ktorým momentom medzi ním a dodávateľom vzniká zmluvný vzťah. S prihliadnutím na ust. § 2 ods. 5
citovaného zákona preto od žalovanej ako spotrebiteľky veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná je preto povinná vrátiť žalobcovi
poskytnutý úver bezúročne a bez poplatkov.

4.3. Žalovaná nespochybnila tvrdenia žalobcu o tom, že jej poskytol celkom sumu 2118,86 Eura a že
doteraz zaplatila 2389,94 Eura, v konaní nepredložila žiaden dôkaz, na základe ktorého by súd mal
prijať iný záver o výške poskytnutého plnenia a o výške doteraz žalovanou zaplatenej sumy, preto súd
pri rozhodovaní vychádzal z toho, že prednesy sporových strán o výške vzájomne poskytnutého plnenia
sú zhodné a toto skutkové zistenie si osvojil. Veriteľ žalovanej poskytol celkom sumu 2118,86 Eura a

žalovaná doteraz zaplatila 2389,94 Eura, to znamená, že vrátila sumu aj nad poskytnutú sumu úveru,
preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

5. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd zo zásady úspechu v konaní v zmysle § 142 ods.
1 OSP. Žalovaná bola plne úspešná v konaní, súd jej však náhradu trov konania nepriznal, pretože jej v

súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a ani si náhradu trov konania neuplatnila.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2
písm. d/ OSP, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

7.1. Žalobca má za to, že úverová zmluva spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, ktoré v čase
jej uzatvorenia mala a mohla spĺňať v zmysle § 4 ods. 2 až 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch (ďalej len „ZSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. ku dňu 20.9.2004.

7.2. Uvedenie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov bolo síce v zmysle citovaného ustanovenia §
4 ods. 2 ZSÚ obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak zákon v cit. ust. § 3 ods.
6 ZSÚ výslovne počíta aj s možnosťou, že ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmluve nebude možné
jednoznačne určiť, pričom pre tieto prípady ZSÚ stanovil povinnosť informovať spotrebiteľa o úverovom

limite, o nákladoch spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru, o spôsobe výpočtu RPMN, a tiež
o podmienkach zmeny a ukončenia príslušnej úverovej zmluvy.

7.3.Akobolouvedenéužvnávrhunavydanieplatobnéhorozkazu,jednýmzprípadov,kedyniejemožné
jednoznačne určiť RPMN, je aj prípad revolvingového úveru, nakoľko úver sa v rámci poskytnutého

úverového rámca čerpá na základe vôle žalovaného, a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet
RPMN. Uvedenú výnimku z povinnosti uvádzať údaj o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere potvrdil
aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku zo dňa 27.1.2011, sp. zn. 6Co/95/2010, na ktorý žalobca
poukázal už aj v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

8.1. V danom prípade si žalobca uplatnil výnimku z povinnosti uvádzať údaj o RPMN v zmluve dôvodne,
nakoľko je nesporné, že ide o revolvingový úver, a preto z objektívnych dôvodov nemohol v zmluve
uviesť presný údaj o RPMN tak, ako to stanovuje ust. § 4 ods. 2 písm. f/ ZSÚ. Okrem toho je nesporné, že
žalovanému boli poskytnuté všetky údaje v zmysle ust. § 3 ods. 6 ZSÚ, ktoré zákon stanovuje pre prípad,
ak nie je možné určiť RPMN, a to nasledovne: žalovaný bol o úverovom limite informovaný na prednej

strane zmluvy a tiež prostredníctvom výpisov z príslušného úverového účtu, ktoré mu boli zasielané vždy
jedenkrát mesačne; bol informovaný o výške úrokovej sadzby ako ja o ostatných poplatkoch spojených s
poskytnutím úveru ako aj o spôsobe výpočtu RPMN prostredníctvom príručky pre držiteľa úverovej karty,ktorú žalovaný obdŕžal pred podpisom zmluvy. O podmienkach zmeny a ukončenia úverovej zmluvy bol
žalovaný informovaný na základe ÚP.

8.2. Napriek skutočnosti, že uvedenie výšky úrokovej sadzby nepatrilo medzi obligatórne náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 4 ods. 2 a 3 ZSÚ v čase jej uzavretia, žalobca v sadzobníku
poplatkov, ktorý bol žalovanému poskytnutý pred uzavretím zmluvy, výšku úrokovej sadzby uvádza, a
to 2,21% mesačne.

8.3. Na základe uvedeného má žalobca za to, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená platne a
spĺňa všetky náležitosti v zmysle ZSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na základe čoho je
nárok žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru spolu s úrokom a poplatkami dôvodný. Poukázal na to,
že pri výklade náležitostí spotrebiteľských zmlúv je potrebné venovať pozornosť tomu, či z celkového
obsahuzmluvnéhodojednaniajemožnézistiťzákonomvyžadovanéúdajeaneuchyľovaťsakprílišnému
formalizmu pri výklade obsahu týchto zmlúv. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že prvostupňový

súd nesprávne vec právne posúdil, ak učinil záver, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov,
čím prakticky zbavil žalobcu jeho práva na zaplatenie úrokov a poplatkov, na ktoré mu vznikol nárok z
uzatvorenej úverovej zmluvy.

9.1. Žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka je

Úverová zmluva tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, t. j. takým druhom záväzkového
vzťahu, ktorý sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu
účastníkov, teda bez ohľadu na to, či ide o podnikateľov a bez ohľadu na to, či účastníci konajú v
rámci svoje podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka
vyplýva, že k zmluve priložené všeobecné obchodné podmienky tvoria so zmluvou jeden celok, a preto

nemôžu byť materiálne ani formálne oddeľované od zmluvy. Odhliadnuc od uvedeného aj pre zmluvné
strany upravené podľa Občianskeho zákonníka je možné, aby zmluvné podmienky boli inkorporované
do zmluvného vzťahu, takže aj v prípade, ak by sa na daný úverový vzťah aplikoval Občiansky zákonník,
úverové podmienky žalobcu by sa aj v takomto prípade stali jej platnou súčasťou.

9.2. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe
žalobcu v celom rozsahu, vrátane uplatnených trov prvostupňového konania. Zároveň si uplatnil aj trovy
odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za podanie odvolania vo výške 83,76 Eura
s DPH.

10. Žalovaná sa napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadrila k odvolaniu.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom

konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

12. Súd prvej inštancie rozhodol, vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci a aj odvolanie proti rozsudku
bolo podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol
účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP).

13.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13.2. Podľa čl. 1, § 1 ods. 1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach

súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom
predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci
aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo

„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie
satýmpodľapovahyveci„civilnýproces“alebo„správnysúdnyproces“ (ods.3citovanéhoustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

14. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza

zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

15.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15.2. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval
právne predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje
s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedenými v

odôvodnení rozhodnutia., na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

16.1. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že
argument žalobcu v odvolaní o tom, že v danom prípade ide o revolvingový úver, pri ktorom nie je
možné jednoznačne uviesť RPMN je správny, lebo tento údaj sa dá určiť len na začiatku poskytnutia

úveru na základe známych vstupných údajov (výška úveru, úroky, poplatky, obdobie úverového vzťahu a
jednotlivé splátky), avšak to nie je možné vyčísliť v priebehu revolvingu, keďže revolvingový úver možno
čerpať a priebežne dopĺňať, a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMB. Revolvingový úver je
veľmi jednoduchou formou financovania a predstavuje možnosť po splatení jedného úveru získať úver
nový. Ide zvyčajne a o krátkodobý úver a princíp fungovania je veľmi podobný ako u kontokorentu, avšak

u revolvingového úveru sú jasne nastavené parametre, do akej výšky môže byť poskytnutý, pričom je
treba ho celý splatiť, vďaka čomu môže klient opäť úver čerpať.

16.2. Zákon č.258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Úverovej zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES (ďalej len „úverová zmluva“) t.j. dňa

20.9.2004, však na druhej strane stanovoval, že ak nemožno určiť percentuálnu mieru nákladov
(§ 3 ods. 6 zákona) musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o
nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobea termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa odseku 7 ustanovenia
§ 3 citovaného zákona ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych

podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto
zákona. V ustanovení § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona je uvedené, že Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
inýchpoplatkov;akjetomožné,trebauviesťajsúčettýchtoplatiebsupozornenímnamožnosťúčtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.

16.3. Odvolací súd je toho názoru, že tieto podmienky riadne neboli splnené, a preto je možné považovať
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Úverová zmluva neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe
v čase uzavretia úverovej zmluvy a v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia,a.s.,
ktoré sú uvedené veľmi drobným až takmer nečitateľným písmom, v ktorých je uvedené, že klient je
povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačne úrokovej sadzby v okamihu

splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku a že základná úroková sadzba je pre účely výpočtu
úrokov uvedená v aktuálnom sadzobníku.

16.4. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere stanovuje, že ak nemožno
určiťpercentuálnumierunákladov(§3ods.6zákona),musíbyťspotrebiteľnajneskôrvčaseuzatvorenia

zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže
byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu, avšak v danom prípade
žalobca v zmluve neinformoval žalovaného o jeho nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom a o
spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a z toho dôvodu od žalovaného ako spotrebiteľa

nie je možné požadovať úrok a poplatky , ktoré ani nie sú uvedené v úverovej zmluve, preto je treba
spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

16.5. Odvolací súd navyše poznamenáva, že Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o tom,
aká suma zo splátky sa započítava na splátku istiny, aká na splátku úrokov a aká na splátku poplatkov,

pričom ustálená judikatúra súdov neuvedenie rozčlenenia splátok považuje ustálená judikatúra za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách a v zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len „neprijateľná podmienka“) a v zmysle odseku 3 písm. a/ citovaného ustanovenia za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ
plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy a podľa odseku 4 citovaného
ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. V spotrebiteľskom vzťahu má súd povinnosť chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, a to či

už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície.
18.1. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie , že na uvedený vzťah je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľský úver.

18.2. Podľa § 54 ods. 1 OZ, účinného v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19.1. Odvolací súd považuje za správny názor odvolateľa, že revolvingový úver je tzv. absolútnym
obchodom v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a že naň treba aplikovať ust. § 261 ods. 3 písm.
d/ Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Súčasne však z obsahu
spisu vyplýva, že zmluvný vzťah vznikol za účinnosti zákona č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Na
účely tohto zákona, vychádzajúc z ust. § 2 ods. 1 tohto zákona v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy,

sa spotrebiteľom rozumela fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky, alebo používa služby pre priamu
osobnú spotrebu fyzických osôb. Za zmluvu typovú sa v zmysle tohto zákona považuje zmluva, ktorá sa
má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.19.2. V preskúmavanej veci je nepochybné, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a že dlžník
nepoužil predmet plnenia na podnikanie, pričom súčasne pôvodný veriteľ je podnikateľom a predmet

konania sa jednoznačne týka jeho podnikateľskej činnosti. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy
vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel
zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy, keďže ide vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom,
ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov
patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy, a preto je plne v súlade s princípmi

ochrany spotrebiteľa, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva
dôvodne bola aplikovaná právna úprava o občianskych právach, teda Občiansky zákonník a nie právo
podnikateľské upravené v Obchodnom zákonníku (pozri tiež rozsudok NS SR vo veci sp. zn.5 MCdo
20/2009).

19.3. Vychádzajúc aj z judikatúry Súdneho dvora je spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy v nevýhodnejšom

postavení a to jednak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z dôvodu informovanosti. Uvedené
závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19. júna 2013, č. k. I. ÚS
402/2013-10. V súlade so zásadou, že pokiaľ súd rieši právnu otázku tú istú, alebo analogickú, ktorá už
bola právoplatne vyriešená, je v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR pri
rozhodovaní súdov nižších stupňov takéto rozhodnutie rešpektovať. Vychádzajúc z vyššie uvedeného

je odvolacia námietka žalobcu, ktorou sa domáhal posúdenia úverovej zmluvy podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka, nedôvodná.

20. Vzhľadom k uvedeným argumentom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo
výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej (§ 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací
súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trov nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).