Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815211150
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815211150.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobkyne: H. L., nar.

XX.X.XXXX, bytom V. B. 245, právne zastúpená JUDr. Pavlom Zajacom, advokátom so sídlom v
Prievidzi, Matice slovenskej 10, proti žalovanému: Crystal Service, s.r.o., IČO: 36 811 289, so sídlom
Dubnica nad Váhom, Nádražná 1698, o zaplatenie odstupného, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.806,12 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie odstupného v sume 2.806,12 EUR. Žalobu odôvodnila tým, že je bývalá zamestnankyňa
žalovaného, u ktorého pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2012 do 27.4.2015 v
pozícii pomocného robotníka vo výrobe. Pracovný pomer so žalovaným ukončila na základe dohody o
skončení pracovného pomeru dňa 27.4.2015. V dohode nie je uvedený dôvod skončenia pracovného
pomeru. Dátum skončenia pracovného pomeru bol dojednaný na 27.4.2015. Z predmetnej dohody
vyplýva dohodnutá výška odstupného vo výške dvoch priemerných mesačných miezd. Odstupne v takto
dohodnutomrozsahuboložalobkynivyplatenévmzdezamesiacapríl2015vovýške701,53EURbrutto.

Dňa 18.2.2015 bola žalobkyni priznaná choroba z dlhodobej jednostrannej záťaže dolných končatín
- choroba periférnych nervov končatín. Z potvrdenia o hlásení choroby z povolania z marca 2015
vyplýva, že organizáciou kde jej choroba z povolania vznikla bol žalovaný. Žalobkyňa bola informovaná
lekárkou z odboru pracovné lekárstvo, že lekársky posudok bude zaslaný ošetrujúcemu lekárovi a
zamestnávateľovi žalobkyne, teda žalovanému. Žalobkyňa bola u žalobcu za účelom spísania dohody
o skončení pracovného pomeru. K spisovaniu dohody dochádzalo na mzdovom oddelení žalovaného,
pracovníčkou žalovaného pani B. pričom táto už mala vedomosť o tom, že žalobkyni bola priznaná

choroba z povolania. Pred spísaním dohody žiadala žalobkyňa pani B., aby bol do dohody uvedený
dôvod skončenia pracovného pomeru (pracovná nespôsobilosť pre chorobu z povolania - § 63 ods.
1 písm. c/ Zákonníka práce), žalobkyni však bolo povedané, že to nie je potrebné do dohody uviesť.
V dôsledku toho bola žalobkyňa ukrátená na výške odstupného. Predžalobnou upomienkou, spísanou
dňa 25.5.2015, vyzvala žalovaného na doplnenie dohody tak, aby v nej bol uvedený skutočný dôvod
skončenia pracovného pomeru, na základe čoho bude žalobkyni priznané odstupné v sume najmenej
10-násobku jej priemerného mesačného zárobku (§ 73 ods. 3 Zákonníka práce). Žalovaný na ňu

reagoval prípisom zo dňa 2.6.2015, v ktorom prezentoval názor, že v čase uzatvárania dohody o
skončení pracovného pomeru nemal vedomosť o tom, že žalobkyni bola priznaná pracovným lekárom
choroba z povolania. Žalovaný navyše uvádza, že podľa jeho názoru choroba žalobkyne nevznikla za
pracovných podmienok, ktoré boli pri vykonávaní práce u žalovaného. K pracovným podmienkam užalovaného žalobkyňa uviedla, že u žalovaného pracovala v pracovnom zaradení pomocný robotník
vo výrobe. Jej pracovná náplň spočívala v obsluhe opukávacieho stroja a v nakladaní výrobkov v
sklade do bedničiek. Prácu vykonávala prevažne na pásovom opukávacom stroji, táto práca spočívala

v tom, že prekladala výrobky - sklenené vázy, misy dózy..., z opukávacieho stroja na odkladacie
palety. Pri tejto práci boli jednostranne zaťažené horné končatiny. Túto prácu vykonávala žalobkyňa
od roku 2009, pričom prvé tri roky ju vykonávala na základe dohody o vykonaní práce a od 1.9.2012
túto prácu vykonávala ako zamestnanec. Predmetnú prácu vykonávala na rôznych pracoviskách u
žalovaného, spočiatku vo Valaskej Belej, následne po roku 2012 v Dubnici nad Váhom. Žalovaná

pri výpočte svojho nároku vychádzala z toho, že v mzde za mesiac apríl 2015 jej bolo priznané a
vyplatené odstupné vo výške jej priemernej dvojmesačnej mzdy (701,53 EUR brutto). Pri uplatnení
odstupného v zostávajúcom rozsahu osemnásobku jej priemerného mesačného zárobku vychádzala
z jednomesačného zárobku 350,76 EUR, takže od žalovaného sa domáha sumy 2.806,12 EUR
(350,76 EUR x 8). Suma zodpovedá osemnásobku jej hrubého priemerného mesačného zárobku, ktorý
dosahovala pred skončením pracovného pomeru.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal, aby zaplatil žalovanú sumu a nahradil
trovy konania. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že
žalobkyňa s ním dobrovoľne a z vlastnej vôle uzavrela dňa 27.4.2015 Dohodu o skončení pracovného
pomeru bez udania dôvodu. Zamestnávateľ je podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce povinný uviesť

dôvod skončenia pracovného pomeru v dohode, len ak o to zamestnanec požiada. Podľa vedomosti
žalovaného však žalobkyňa nepožiadala aby bol v dohode uvedený dôvod skončenia pracovného
pomeru, aj keď to tvrdí. Aj samotný fakt, že žalobkyňa uvedenú dohodu dobrovoľne podpísala svedčí
o tom, že nijako netrvala na uvedení predmetného dôvodu v tejto dohode. Žalovaný ďalej uviedol, že v
čase dohody síce pár dní mal poznatok a lekárskom posudku o uznaní choroby z povolania žalobkyne,

avšak podľa jeho názoru nebol posudok správy a domnieval sa, že podozrenie na chorobu z povolania
bolo posúdené nesprávne. Aj preto v tom čase nemal objektívny dôvod uviesť v dohode ako dôvod
skončenia pracovného pomeru chorobu z povolania. Navyše podľa vyjadrenia Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva nevznikla choroba u žalovaného, nakoľko žalobkyňa bola u neho zamestnaná
len krátky čas a za tento čas podľa názoru žalovaného nemohla u neho chorobu z povolania získať.

Navyše predmetná choroba vznikla v dôsledku slabej predispozície žalobkyne, čo uviedol aj Inšpektorát
práce vo svojom vyjadrení. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil svoju neprítomnosť
vopred neospravedlnil. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a vykonal dokazovanie výsluchom

žalobkyne a listinnými dôkazmi.

4. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a v rámci svoje výpovede uviedla, že keď
dostala doklady od lekárky a z Martina, poslala ich zamestnávateľovi. Potom mu telefonovala, aby jej
povedal, čo so ňou bude, lebo že do siedmych dní sa musí hlásiť na úrade práce. Potom išla do Dubnice

k žalovanému osobne. Bola v kancelárií u pani B.. Prišiel tam aj konateľ žalobcu. Povedal jej, že by
jej mohol ponúknuť robotu na prevádzke v Belej. Bola to však tiež práca, ktorá zahŕňala manipuláciu
s ťažkým sklom a balenie tohto skla. Žalobkyňa mu povedala, že takúto prácu robiť nemôže, že je
to podobná práca, akú robila doteraz. On jej povedal, že dobre a poslali ju na chodbu, aby počkala.
Medzitým spísali dohodu o ukončení pracovného pomeru a zavolali ju dnu, aby to podpísala. Nič jej

k dohode nepovedali, ona to potom len podpísala a odišla. K svojej práci žalobkyňa uviedla, že keď
začínala, bolo to na prevádzke vo Valaskej Belej. Robila na opukávacom stroji, kde prichádza vyfúkané
sklo, ktoré je už vychladené. Musela dať sklo dole z pásu a orezať časť, ktorá je nadbytočná. Prichádzali
rôzne kusy, väčšie aj menšie, aj vázy, ktoré mali osem kíl a viac. Časť, ktorá sa odrezala, mala aj jeden
kilogram. Najprv pracovala na 12 hodinové zmeny, potom to isté robila aj v Dubnici. Robila aj v sklade,

kde museli každý kus chytiť do rúk, prezrieť a označiť prípadné vady a následne kusy triediť a baliť. Za
jednu zmenu to bolo veľmi veľa kusov. Tento druh práce vykonávala približne šesť rokov aj s dohodou
len pre žalovaného. Inú prácu nerobila. Aj keď to bolo predtým pre Barok Crystal. Pri spisovaní dohody
žiadala pani B. aby bolo uvedené, že trpí chorobou z povolania, ona však žalovanej povedala, že to
nie je potrebné.

5. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: pracovná zmluva zo dňa 31.7.2012 č.l. 6,
potvrdenie o zamestnaní č.l. 9, dohoda o skončení pracovného pomeru č.l. 10, výpis z Obchodného
registera SR týkajúci sa žalovaného, hlásenie choroby z povolania č.l. 12, lekársky posudok č.l. 13,predžalobnáupomienkač.l.14,odpoveďžalovanéhoč.l.15,výplatnápáskažalobkynezamesiac4/2015
č.l. 16, potvrdenie zamestnávateľa pre Sociálnu poisťovňu č.l. 17, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.l.
18, protokol Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 9.6.2015 č.l. 46.

6. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázaný skutkový stav tak ako ho tvrdila
žalobkyňa.

7. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení

pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

8. Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v §
63 ods. 1 písm. a/ až c/.

9. Podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo
pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú

rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

10. Podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer
výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz,
chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu

prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení
pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku;
to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne
predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený

a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil
zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ
nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

11. Súd v prvom rade konštatuje, že neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na

platnosť dohody o skončení pracovného pomeru. Dohodou, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným sa
teda pracovný pomer žalobkyne skončil (platne) podľa § 60 Zákonníka práce.

12. Dôvody skončenia pracovného pomeru však sú v tomto prípade pre žalobkyňu podstatné v
tom zmysle, že môžu zakladať jej nárok na odstupné, a to vo výške desaťnásobku jej priemerného

mesačného zárobku. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 21Cdo 1779/2010: „Aj keby dôvody
uvedené v dohode nezodpovedali tomu, prečo účastníci pristúpili k skončeniu pracovného pomeru
dohodou, nezakladá to neplatnosť dohody; uvedené má za následok len to, že pri posudzovaní tých
práv a povinností účastníkov, pre ktoré môže byť významný dôvod skončenia pracovného pomeru, je
potrebné vychádzať iba z dôvodov, ktoré boli skutočnou príčinou skončenia pracovného pomeru, nedá

sa prihliadať k tomu, čo o dôvodoch rozviazania pracovného pomeru bolo uvedené v dohode“. Súd
bol teda pri preskúmavaní žalovaného nároku povinný skúmať, aké boli skutočné dôvody skončenia
pracovného pomeru žalovanej.

13. Súčasťou dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyne je aj dojednanie o výške odstupného.

Ako bolo uvedené, platnosť tohto dojednania môže byť preskúmavaná samostatne a uvedené
dojednanie nemá vplyv na platnosť samotného skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa svoj
uplatnený nárok na odstupné odvodzuje z ustanovenia § 76 ods. 3 Zákonníka práce. Súd preto pri
zisťovaní, či žalobkyňa má nárok na odstupné až vo výške desaťnásobku jej priemerného mesačného
zárobku musel skúmať, aké boli skutočné dôvody uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru a či

zodpovedali hypotéze vymedzenej v § 76 ods. 3 Zákonníka práce. Na dosiahnutie záveru že dôvodom
na skončenie pracovného pomer bola choroba z povolania stačí, ak zo skutkového stavu vyplýva, že
ak by zamestnanec nepristúpil na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru, musel by daťzamestnancovi zamestnávateľ z toho dôvodu výpoveď, lebo by mu nemohol prideľovať prácu podľa jeho
pracovného zaradenia.

14. Zamestnanec je povinný predložiť zamestnávateľovi doklad o zdravotnej nespôsobilosti na výkon
doterajšej práce. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný ako zamestnávateľ v čase uzatvárania dohody
o skončení pracovného pomeru vedel o lekárskom posudku žalobkyne, napokon to sám uvádza v
odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 3.6.2016. Žalovaný zároveň tvrdí, že žalobkyňa ho nepožiadala
o uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru pri spisovaní dohody. Z výpovede žalobkyne na

pojednávaní vyplýva, že pri spisovaní dohody uviedla konateľovi žalovaného a jeho zamestnankyni,
ktorá dohodu spisoval, že doterajšiu prácu vykonávať nemôže a ani tú, na ktorú ju chcel žalovaný
preložiť. Zároveň uviedla, že pri spisovaní dohody žiadala, aby tam bolo uvedené, že trpí chorobou z
povolania. Žalovaný však túto jej žiadosť ignoroval. Žalovaný uviedol v odpore opak, no nenavrhol súdu
žiaden dôkaz, ktorý by výpoveď žalovanej vyvrátil. Súd preto tvrdenia žalovanej, podporené závermi
lekárskeho posudku, považoval za preukázané.

15. Žalovaný ďalej namieta, že choroba žalobkyne nevznikla u neho, nakoľko bola žalobkyňa u neho
zamestnaná len krátky čas a predmetná choroba vznikla v dôsledku slabej predispozície žalobkyne. Z
dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalobcu, resp. u jeho právneho predchodcu
Barok Crystal, s.r.o. už od 2.10.2009 a to najprv na základe dohody o pracovnej činnosti a neskôr na

základe pracovnej zmluvy. V pracovnom zaradení opukávačka skla pracovala žalobkyňa 5 rokov, 6
mesiacov a 27 dní pred vznikom choroby z povolania. Z protokolu Inšpektorátu práce zo dňa 9.6.2015
vyplýva, že príčina vzniku choroby z povolania žalobkyne síce bola určená ako „nedostatok osobných
predpokladov“, avšak zároveň z neho vyplýva, že žalovaný nezaradil žalobkyňu na výkon práce so
zreteľom na jej zdravotný stav, keďže vôbec neoveroval zdravotnú spôsobilosť žalobkyne na prácu

vstupnou lekárskou prehliadkou.

16. Zákonník práce v § 76 ods. 3 vymedzuje nárok na odstupné pozitívnou podmienkou tak, že
zamestnancovi patrí odstupné v prípade, ak nesmie vykonávať prácu pre chorobu z povolania. Nárok na
odstupné nemá zamestnanec vtedy, ak sú zároveň splnené negatívne podmienky a to ak zamestnanec

zavinene porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo si (pracovný úraz)
spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Nárok na
odstupné v rozsahu podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce vzniká zo zákona (ex lege) okamihom splnenia
podmienok uvedených v citovanom ustanovení a nie na základe dohody.

17. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobkyňa ochorela
chorobou z povolania, a že sa tak stalo žalovaného ako u zamestnávateľa, v dôsledku vykonávania
práce, na ktorú bola zaradená. Žalobkyňa zároveň neporušila predpisy na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci ani ostané právne predpisy a ani inak neporušila svoje povinnosti. Žalovaný

ako zamestnávateľ zároveň v súčasnosti nemá možnosť zamestnávať žalobkyňu na inom pracovnom
mieste, a to ani na kratší pracovný úväzok. Podľa názoru súdu boli naplnené dôvody podľa § 76 ods.
3 písm. c/ Zákonníka práce a žalobkyňa má preto nárok na odstupné v sume najmenej desaťnásobku
jej priemerného mesačného zárobku v sume . Keďže jej už bolo žalovaným vyplatené odstupné v sume
jej dvojmesačného priemerného zárobku 701,53 EUR, je žalovaný je povinný doplatiť jej ešte sumu

2.806,12 EUR (8 x mesačné odstupné 350,765). Súd preto zaviazal žalovaného, aby uvedenú sumu
žalobkyni zaplatil.

18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

20. Vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní, priznal jej súd nárok na náhradu trov konania voči

žalovanému v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.