Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 22, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/319/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507230799
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1507230799.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľov: X. L.,

rod. Y. a manžel A. L., obaja naposledy bytom Š. XX, P., právne zastúpených JUDr. Evou Vodovou,
advokátkou, Wilsonova 4, 811 07 Bratislava proti odporcom: 1. Správa a servis bytov, s.r.o., IČO 35 701
676, Košická 6, 825 16 Bratislava, 2. IURIDIS, a.s., IČO 36 648 167, Nemocničná 18, 990 01 Veľký Krtíš,
zastúpeného JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, Mierová 1725, 022 01 Čadca, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane 2.odporcu KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova
4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody 214 379,74 Eur (6.458.404.- Sk) takto

r o z h o d o l :

Odporcovia s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne istinu 111.239,43 Eur

( 3.351.199 Sk ) spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne z istiny od 19.11.2007 do zaplatenia a k rukám
advokátky JUDr. Evy Vodovej, Wilsonova 4, 811 07 Bratislava trovy konania 30.492,58 Eur, spočívajúce
v súdnom poplatku 12.862,77 Eur a v trovách právneho zastúpenia 17.629,81 Eur, všetko do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa domáhali zaplatenia žalovanej istiny, úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne z
dlžnej sumy od 22.11.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania, všetko titulom náhrady škody, ktorá
im vznikla v dôsledku protiprávneho konania oboch odporcov. Podľa navrhovateľov odporcovia porušili
právne povinnosti uložené im zákonom a zmluvou, čím navrhovateľom spôsobili škodu v žalovanej

výške. Svoj návrh skutkovo odôvodnili tým, že na základe zmluvy zo dňa 5.1.1999 o prevode vlastníctva
dňom 16.11.1999 nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. X na 3. poschodí domu na Š.
ul. or. č. XX, súp. č. XXXX v P. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o
veľkosti 238/10000 a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 238/10000 na zastavanom
a priľahlom pozemku parc.č. XXXX o výmere 1033 m2 a parc.č. XXXX o výmere 572 m2 v kat. území
T. R., N. P. S..

Navrhovateľka byt užívala s dvoma deťmi do roku 2002, kedy po smrti svojej matky odišla spolu s deťmi
za manželom do Talianska a na čas neprítomnosti byt prenajala s tým, že na úhradu príspevkov do
Fondu údržby a opráv a platieb na preddavky za služby súvisiace s užívaním bytu zriadila v Ľudovej
banke a.s. Bratislava stály príkaz, na základe ktorého bola z jej účtu mesačne poukazovaná na účet
správcu domu, odporcu v 1. rade, suma 1.120.- Sk. V tom čase podľa predpisu zálohových platieb bola
stanovená zálohová mesačná platba za byt vo výške 862.- Sk. Poukazovaná vyššia suma preddavku
oproti predpisu mala predbežne pokryť prípadné zvýšenie mesačných zálohových platieb. Od roku 2002

navrhovateľka žije s rodinou v Taliansku, v byte sa ona ani jej manžel nezdržiavajú. V apríli 2007 bola
navrhovateľke doručená na adresu Š. XX L. P. obyčajná poštová zásielka zo Správy katastra pre hlavné
mesto Bratislava, obsahujúca čiastočný výpis z LV č. XXXX a LV č. XXXX, oba zo dňa 21.12.2006, z
ktorých sa dozvedela, že novým vlastníkom vyššie označeného bytu titulom dražby zo dňa 20.11.2006sa stal H. Y., bytom K. XX. Navrhovatelia o dražbe bytu, ani dôvode na jej vykonanie nemali žiadnu
vedomosť. Navrhovatelia uviedli a preukazovali, že dňa 20.11.2006 v priestoroch sídla odporcu v 2.
rade sa uskutočnila dražba predmetného bytu, ktorý vydražil jediný záujemca za cenu 890.000.- Sk.

Dňa 18.7.2007, teda po 8-mesiacoch od dražby, bola na účet navrhovateľky poukázaná suma 684.596.-
Sk. Navrhovatelia nemali vedomosť o tom, ako bol byt vyprataný a kde sa nachádzajú veci, ktoré v
byte ostali a boli tam aj v čase dražby. Navrhovatelia ďalej zistili, že predmetný byt, vydražený za
890.000.- Sk, vydražiteľ Y. H. dňa 15.1.2007 za túto cenu predal spoločnosti ORAVAREAL, s.r.o., v ktorej
bol jediným spoločníkom a konateľom. Táto spoločnosť dňa 27.3.2007 byt ďalej predala spoločnosti

F.REAL, s.r.o. za cenu 2.900.000.- Sk, ktorá dňa 2.5.2007 byt ďalej predala kupujúcej D.. Ž.S. za cenu
3.400.000.- Sk. Na liste vlastníctva bolo od 30.4.2007 zapísané v prospech VÚB, a.s. Bratislava záložné
právo, z čoho bolo možné vyvodiť poskytnutie úveru kupujúcej D.. Ž. na zaplatenie kúpnej ceny bytu.
Navrhovatelia svoje skutkové tvrdenia dôkazne preukazovali zmluvou č. XX X XXXX/XX zo dňa 5.1.1999
o prevode vlastníctva bytu, LV č. XXXX/B - vlastníci, por.č. XX, LV č. XXXX, zmluvou o výkone správy
domu na Š. ul.č. XX v Bratislave, výpisom z obchodného registra oboch odporcov, výpočtovým listom z

5.9.2002 o stanovení výšky príspevku do FU a zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu od
1.9.2002, výpisom z účtu navrhovateľky, zmluvou o nájme bytu, výpisom z LV č. XXXX a č. XXXX zo dňa
21.12.2006, poštovou obálkou k Z-6478/06 opatrenou pečiatkou s dátumom odoslania dňa 5.4.2007,
upozornením zo dňa 23.8.2005, 3.3.2006 a 10.10.2006, zmluvou o vykonaní dražby zo dňa 5.10.2006,
oznámením o dražbe zo dňa 5.10.2006, úradným výpisom z NCRdr z 13.10.2006, poštovým podacím

hárkom z 12.9.2006 + kópiami doručeniek, notárskou zápisnicou o priebehu dražby č. Nz 46340/2006,
oznámením o výsledku dražby, žiadosťou o vykonanie záznamu zo dňa 29.11.2006, výpisom z účtu
odporcu 1. zo dňa 31.12.2006, zápisnicou o prijatí peňazí do notárskej úschovy N 1/2007, Knu 1/2007,
výzvou na vydanie veci zo dňa 20.6.2007, korešpondenciou medzi právnou zástupkyňou, odporcom 2.
a znalkyňou.

Právne odôvodnili žalobný návrh zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(ZoB), zmluvou o výkone správy, zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD) s
konkretizáciou porušení ich jednotlivých ustanovení. Vznik zodpovednosti za škodu odôvodňovali
naplnením predpokladov určených v ustanovení § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka (ObčZ) a

ustanovení § 33 zákona o dobrovoľných dražbách.

Konajúci súd vo veci rozhodol 1.7.2009 rozsudkom č.k. 11C 319/07-332, keď vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že z účtu navrhovateľky na účet správcu domu, odporcu v 1. rade, bola pravidelne
mesačne platená suma 1.120.- Sk. Z dôvodu zvýšenia zálohových platieb v ďalších rokoch vznikol

navrhovateľom oproti predpisu nedoplatok na platbách, ktorý odporca v 1. rade vyčíslil k 31.7.2005 v
sume 6.049 Sk, k 28.2.2006 v sume 11.026.- Sk a k 30.9.2006 v sume 2.611.- Sk.

Upozornenie na uvedené nedoplatky zaslal navrhovateľke listom zo dňa 23.8.2005 na nedoplatok vo
výške 6.049 Sk, listom zo dňa 3.3.2006 na nedoplatok vo výške 11.026.- Sk a naposledy listom zo

dňa 10.10.2006 na nedoplatok vo výške 2.611.- Sk, všetko ako obyčajné listové zásielky zasielané na
adresu Štefánikova 23, Bratislava. Dňa 5.10.2006 odporca v 1. rade ako navrhovateľ dražby, zastupujúci
záložných veriteľov (vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome), uzatvoril s odporcom v 2. rade
akodražobníkomzmluvuovykonanídražbyvyššieoznačenéhobytuzaúčelomuspokojeniapohľadávky
vo výške 12.448.- Sk, zistenej ku dňu 30.4.2006, zabezpečenej zákonným záložným právom, ktorá

vznikla nedoplatkom na platbách do FÚ a za služby súvisiace s užívaním bytu. V ten istý deň vyhotovil
odporca v 2.rade oznámenie o dražbe, ktoré bolo dňa 13.10.2006 pod č. 1890/2006 registrované v
Notárskom centrálnom registri dražieb. Odporca v 2.rade dňa 20.11.2006 o 9.00 hod. v priestoroch
svojho sídla vo Veľkom Krtíši uskutočnil dražbu predmetného bytu. Na dražbe sa zúčastnil jeden
záujemca - Y. H., bytom K. XX. Licitátorom bola Mgr. D. K.. Vyvolávacia cena bytu bola 2.200.000.- Sk.

Z dôvodu nezáujmu licitátor najnižšie podanie opakovane znižoval až na sumu 890.000.- Sk, za ktorú
sumu sa vydražiteľom bytu stal jediný prítomný účastník dražby Y. H.. Notársku zápisnicu osvedčujúcu
priebeh dražby spísala pod č. Nz 46340/2006 notárka JUDr. Marta Jurinová so sídlom v Lučenci. Prílohu
zápisnice o dražbe tvorí oznámenie o dražbe, na ktorom podpis jej navrhovateľa, odporcu v 1. rade nie je
pripojený. Oznámenie o výsledku dražby bolo zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb a dňa

29.11.2006 odporca v 2. rade požiadal o vykonanie záznamu na LV č. XXXX a LV č. XXXX o prechode
vlastníckeho práva k vyššie označenému bytu na vydražiteľa. Cena za predmet dražby bola zaplatená v
dvoch platbách. V deň konania dražby dražobná zábezpeka 650.000.- Sk a dňa 24.11.2006 zvyšok ceny.
Dňa 4.12.2006 vydal odporca v 2.rade odporcovi v 1.rade sumu 745.690,12 Sk, z ktorej odporca v 1.radedňa 21.12.2006 na účet notára JUDr. Petra Krišku previedol sumu 736.091,80 Sk. Zápisnica o prijatí
uvedenej sumy do notárskej úschovy bola spísaná 11.1.2007 štatutárnou zástupkyňou odporcu v 2.rade
Mgr. Angelikou Laurovou, konajúcou na základe plnej moci v mene odporcu 1.rade. Dňa 18.7.2007 bola

z uvedenej sumy zloženej do notárskej úschovy poukázaná na účet navrhovateľky suma 684.596.- Sk.
K odovzdaniu bytu podľa výzvy zo dňa 5.12.2006 nedošlo, keďže k bytu nikto neprišiel. Vydražiteľ byt
v krátkom čase ( 15.1.2007 ) predal za cenu 890.000.- Sk obchodnej spoločnosti ORAVAREAL, s.r.o.,
v ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom a dňa 27.3.2007 táto spoločnosť byt predala spoločnosti
F.SEAL, s.r.o. Byt bol dňa 2.5.2007 predaný D.. Ž., podľa tvrdenia navrhovateľov za cenu 3.400.000.-

Sk. Veci nachádzajúce sa v byte, vlastnícky patriace navrhovateľom, im neboli vydané.

Odporca v 1. rade, správca bytového domu a navrhovateľ dražby, odmietol svoju zodpovednosť s tým,
že uskutočnenie predmetnej dražby bolo na základe zákonného zmocnenia na vymáhanie pohľadávok
vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu podľa § 8b ods. 2 písm. e/ zák.č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ZoB), podľa ktorého pri správe majetku vlastníkov je správca

povinný najmä sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. K výške uplatneného
nároku s poukazom na platnosť dražby uviedol, že samotnou dražbou sa objektivizovalo stanovenie
hodnoty majetku v danej lokalite a čase s tým, že v danom prípade najvyššie podanie zodpovedalo cene
stanovenej znaleckým posudkom. Pri zohľadnení výmery bytu 71,43 m2 pripustil akceptovateľnosť jeho

všeobecnej hodnoty, vyrátanej koeficientom podľa údajov znaleckého posudku, vo výške 2.671.125 Sk
s tým, že po započítaní navrhovateľom už poukázaného výťažku z dražby v sume 684.596.- Sk, pri
splnení predpokladov pre priznanie náhrady škody by tak navrhovateľom mohol patriť cenový ekvivalent
v sume 1.986.528,80 Sk. Namietal tiež úročenie požadovanej sumy. Odmietajúc tvrdenie o porušení
právnej povinnosti pri realizácii samotnej dražby tvrdil, že navrhovatelia nepreukázali vznik škody a jej

rozsah, ani príčinnú súvislosť medzi jeho konaním so škodou, ktorá mala navrhovateľom vzniknúť.

Preto žiadal návrh voči odporcovi v 1. rade zamietnuť argumentujúc ďalej tým, že správcovská
spoločnosť ani ostatní vlastníci bytov v bytovom dome sa dražbou vyššie označeného bytu neobohatili.

Odporca v 2. rade, dražobník, žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že právo žalobcu na určenie
neplatnosti dražby vyššie označeného bytu zaniklo dňa 21.2.2007, keďže si v zákonnej lehote neuplatnil
návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Vychádzajúc z úvahy, že za stavu, keď nebola určená
neplatnosť právneho úkonu dražby, nie je splnená ani zákonná domnienka pre vyvodenie zodpovednosti
odporcuv2.radenanáhraduškodypodľaustanovenia§420anasl.ObčZ.Namietalpreklúziuexistencie

práva na vyvodenie zodpovednostných následkov za vzniknutú škodu odporcom v 2. rade, a to dňom
21.2.2007stým,žeexistenciaprotiprávnehoúkonunebolavdanomprípadepreukázanápodľa§21ods.
2 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD) neuplatnením práva navrhovateľkou podľa §
583ObčZ.Dobrovoľnádražbabolauskutočnenádňa20.11.2006apodľa§21ods.2ZoDDprávozaniklo
dňa 21.2.2007 preto, že nebolo uplatnené v zákonom určenom čase. Pokiaľ ide o výšku požadovanej

škody, poukazoval na cenu vynaložených finančných nákladov navrhovateľov na obstaranie vydraženej
nehnuteľnosti (36.560.- Sk) pri poskytnutej zľave 50% z ceny bytu a ceny spoluvlastníckeho pozemku a
sumu požadovanej náhrady škody. K namietanej protiprávnosti úkonov dražobníka, odporcu v 2. rade,
v konaní o dobrovoľnej dražbe, ktoré by mohli mať príčinnú súvislosť so vzniknutou škodou, odporca v
2. rade poukazoval na to, že navrhovateľ dražby (odporca v 1. rade), postupoval pri realizácii výkonu

záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov v zmysle § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o
ZoB, a to na základe požiadavky výboru ostatných vlastníkov bytového domu na Štefánikovej ul.č. 23 v
Bratislave, keď vyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť a potvrdil pravosť pohľadávky, pre ktorú sa
navrhuje výkon záložného práva. Ďalej uviedol, že odporca v 2. rade nemal dôvod pochybovať o tom,
že v danom prípade nastala fikcia náhradného doručovania všetkých písomností navrhovateľom. Mal

preukázané, že navrhovateľka splnomocnila 12.12.2005 na všetky právne úkony ako aj na neprávne
veci spojené s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve (byt na Š. C.. Č.. XX a na Z..Q. Č.. XX L. P.) pani
F. K., ktorá podľa vyjadrenia predchádzajúceho podnájomníka preberala písomnosti zasielané poštou
navrhovateľke. Poukazoval na ďalší zdroj informácií o začatí realizácie výkonu záložného práva, t.j.
verejnosti prístupný centrálny register dobrovoľných dražieb. Zo správy CEPO mal preukázané, že

navrhovateľka má aj v súčasnosti registrovaný trvalý pobyt na Š. C..Č.. XX L. P.. Za účelom ohodnotenia
predmetu dražby na základe návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby zo dňa 27.7.2006 objednal dňa
11.9.2006 znalecký posudok u Ing. Judity Gálovej, ktorá posudok č. 85/2006 vypracovala ako znalkyňa
evidenčného čísla 910852, zapísaná v zozname znalcov v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemnéstavby, odhad hodnoty nehnuteľností. Uviedol, že nemal dôvod domnievať sa, že by znalkyňa pri
vypracovávaní znaleckého posudku nepostupovala v súlade so zákonom, a preto ani nemal dôvod
spochybňovať ňou určenú všeobecnú hodnotu posudzovaných nehnuteľností. Vytýkal navrhovateľke,

že ako záložca neposkytla súčinnosť pri výkone záložného práva, najmä pokiaľ ide o umožnenie
výkonu obhliadky nehnuteľnosti znalcom a zmarenie obhliadky pre ich nečinnosť, ktorá spočívala v
nerešpektovaní výzvy dražobníka. Ceny, ktoré navrhovateľka predložila za účelom ustálenia výšky
domnelej škody, považovali iba za ceny voľne inzerované osobami predávajúcimi vlastné nehnuteľnosti,
nie za ceny realizovaných predajov realitnými kanceláriami, ktoré vymedzil v čase konania dražby bytu

nachádzajúceho sa v lokalite P. - T. R.. Vychádzajúc zo skutočností mu známych z jeho činnosti za
reálnu predajnú cenu označil sumy v rozpätí 35.000.- Sk až 45.000.- Sk za 1 m2 obytnej plochy. Zmluvu
o vykonaní dražby nepredložil s odôvodnením, že túto považuje za zmluvu podliehajúcu obchodnému
tajomstvu.

Vedľajší účastník na strane odporcu v 2. rade, ktorého právny záujem na výsledku sporu medzi

účastníkmi sporný nebol a ktorý vstúpil do konania na výzvu odporcu v 2. rade, s ktorým má uzatvorenú
poistnú zmluvu č. XXX XXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti
dražobníka, žiadal žalobu zamietnuť pre absenciu všetkých podmienok pre uplatnenie zodpovednosti
za vznik škody na strane odporcu v 2. rade.
Navrhovatelia ustálili škodu, náhrady ktorej sa v tomto konaní domáhajú, v sume 6.458.404.- Sk ako

rozdiel medzi hodnotou bytu 7.143.000.- Sk, stanovenou pri cene 100.000.- Sk za 1m2 a podlahovej
ploche 71,43 m2 a sumou 684.596.- Sk, ktorá bola ako výťažok dražby poukázaná dňa 18.7.2007
na účet navrhovateľky. Cenu za 1 m2 podlahovej plochy navrhovatelia zistili a vyčíslili ako aritmetický
priemer ponukovej ceny 8.850. 000.- Sk za 2,5 izbový byt o výmere 102 m2 na Š. C.. L. P. (Bond,
s.r.o.), 8.800.000.- Sk za 2 izbový byt o výmere 80 m2 (EUROBYT, s.r.o.), 8.950.000.- Sk za 2-izbový

byt o výmere 85 m2 (Valeron Real Estate Partner ), 8.580.000.- Sk za 3-izbový o výmere 85 m2 (RK
Place), 8.400.000.- Sk za 2,5-izbový byt o výmere 85 m2 ( RENT reality, spol. s r.o.), všetky v lokalite
Š. C.. L. P.- T. R..
Odporca v 2. rade takto ustálenú cenu za 1 m2 podlahovej plochy v danej lokalite spochybnil s tým,
že v novostavbách podľa zistení realitných kancelárií sa predajná cena pohybuje v rozpätí 55.000.-

až 65.000.- Sk/m2, kým cena bytu v lokalite P.- T. R. sa pohybovala v čase konania dražby v rozpätí
neprevyšujúcom sumy 35.000.- Sk až 45.000.- Sk. Ceny, ktoré preukazovali navrhovatelia, považoval
za ceny voľne inzerované osobami predávajúcimi vlastné nehnuteľnosti, nie za predajné ceny realitných
kancelárií.
Účastníci konania za účelom zistenia ceny za 1 m2 obytnej plochy bytu v danej lokalite a v čase konania

dražby navrhli zistiť predajnú cenu dopytom na 3 náhodne vybrané realitné agentúry a prostredníctvom
Národnej asociácie realitných kancelárií s tým, že žiaden z účastníkov konania nežiadal predajnú
cenu bytu stanoviť znalecky. Súd oslovil IMOBILITY Bratislava, TATRA REAL, a.s. Bratislava, Realitná
spoločnosť Slovenskej sporiteľne, a.s. a vyžiadal posudok znalkyne Ing. Ing. Judity Gálovej, ktorý
vyhotovila dňa 30.9. na základe informácií dostupných odporcovi v 2. rade. Národná asociácia realitných

kancelárií Slovensko (NARKS) oznámila, že v danej lokalite a čase (v mesiaci november 2006) sa trhová
cena za 1 m2 pohybovala v rozpätí 55.000.- Sk až 58.000.- Sk /m2 pri bytoch o rozlohe 65-75 m2. Ďalšia
súdom oslovená realitná kancelária TATRA REAL, a.s., Bratislava uviedla, že ceny bytov na Štefánikovej
ul. sa pohybovali v rozpätí 70.000.- Sk až 95.000.- Sk za 1 m2, avšak ku dňu 31.12.2008. Ďalšie dve
oslovené realitné spoločnosti - Realitná spoločnosť Slovenskej sporiteľne, a.s. a IMOBILTY Bratislava

súčinnosť súdu neposkytli. Odporca v 1. rade následne akceptoval cenu 37.395.-Sk/ m2 podlahovej
plochy draženého bytu, určenú v znaleckom posudku Ing. Judity Gálovej. Vychádzajúc z rozdielnych
údajov o všeobecnej trhovej cene bytu v danej lokalite, čase a veľkosti bytu, túto súd nakoniec určil
ako aritmetický priemer najvyššej a najnižšej ceny potvrdenej Národnou asociáciou realitných kancelárii
Slovensko (NARKS), t.j. 55.000.-Sk + 58.000.- Sk = 113.000.- Sk : 2 = 56.500.- Sk/m2 a ustálil tak

škodu, ktorá navrhovateľom vznikla vo výške 56.500.- Sk x 71,43 m2 = 4.035.795.- Sk - 684.596.- Sk =
3.351.199.- Sk, v prepočte na euromenu vo výške 111.239,43 Eur, prihliadajúc na vyjadrenie spoločnosti
TATRA REAL, a.s. Bratislava, podľa ktorého predajnú cenu nehnuteľnosti ovplyvňujú technický stav a
štandard vybavenia bytu, jeho dispozičné riešenie, presné umiestnenie v danej lokalite a právny stav v
danom období. Keďže NARKS disponuje štatistikou cenovej mapy nehnuteľností, súd pri určení rozsahu

náhrady škody vychádzal z údajov tejto inštitúcie. Iné dôkazy za účelom ustálenia ceny draženého bytu
za 1 m2 účastníci nežiadali vykonať. V prvom konaní objektivizovať cenu bytu znaleckým skúmaním
nežiadali účastníci, proti spôsobu jej určenia nenamietali.Navrhovatelia vzhliadli porušenie povinností u odporcu v 1. rade, vyplývajúce mu zo zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ZoB) v znení platnom ku dňu konania dražby, t.j.
ku dňu 20.11.2006, a to v ustanoveniach § 8 ods. 1, § 8b ods. 2, článku I, čl. III ods. 1 zmluvy o

výkone správy, z ktorých vyplýva, že činnosť správcu má byť vykonávaná s odbornou starostlivosťou, s
ohľadom na záujmy vlastníkov bytov a nebytových priestorov a za podmienok podľa zákona a zmluvy
o výkone správy. V rámci svojej činnosti bol správca okrem iného povinný sledovať úhrady za plnenia
a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Pre prípad omeškania s úhradou predpísaných platieb bol

správca podľa čl. III a V správcovskej zmluvy oprávnený a splnomocnený na vymáhanie poplatku z
omeškania a zmluvnej pokuty, pričom v prípade neplnenia si platobných povinností vlastníkmi resp.
nájomcami bolo pre jeho ďalší postup voči dlžníkom záväzné rozhodnutie ostatných vlastníkov. Podľa
názoru navrhovateľov odporca v 1. rade nebol oprávnený ani zo zákona, ani zo zmluvy o výkone správy,
ani na základe osobitného splnomocnenia od vlastníkov bytov na podanie návrhu na dražbu.

Súd sa s týmto tvrdením navrhovateľov stotožnil a uzavrel, že odporca v 1. rade nemal mandát
od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, schôdza vlastníkov neprijala žiadne
uznesenie, ktorým by odporcu v 1.rade splnomocnila na podanie návrhu na dražbu bytu za účelom
vymoženia dlžnej sumy. Odporca v 1. rade podal návrh na dražbu bytu ako osoba na to neoprávnená,
čím nedovoleným spôsobom prekročil svoje oprávnenia vyplývajúce zo zmluvy a zákona a porušil

povinnosti správcu hospodáriť s majetkom vlastníkov s odbornou starostlivosťou v súlade so zákonom a
podmienkami zmluvy o výkone správy a dbať na ochranu práv vlastníkov bytov tak, aby bol zabezpečený
nerušený výkon vlastníckych a užívacích práv k bytom.

Súd sa nestotožnil s obranou odporcu v 1. rade, pokiaľ tvrdil, že podstatou ustanovenia § 8b ods. 2 písm.

b/ ZoB je prenos aktívnej legitimácie ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov na správcu tak,
aby správca bytového domu pri správe bol aktívne legitimovaný na vymáhanie vzniknutého nedoplatku
voči neplatičovi a z ktorého vyvodzoval existenciu zákonného splnomocnenia na navrhnutie vykonania
predmetnej dražby a uzavretie zmluvy o vykonaní dražby. Pokiaľ odporca 1. argumentoval tým, že pojem
„vymáhanie nedoplatkov“ zahŕňa všetky možné právne prostriedky uplatniteľné u dlžníka za účelom

splnenia jeho záväzku, teda aj výkon záložného práva vlastníka bytov a nebytových priestorov, bolo
potrebné pri realizácii tohto práva prihliadať na zmluvné dojednanie medzi vlastníkom bytu a správcom
v zmluve o výkone správy, podľa ktorého v prípade, že vlastníci nebudú správcovi riadne a včas
poukazovať platby podľa bodu 1 článku V, správca je povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť
ostatným vlastníkom, aby mohli okamžite rozhodnúť o ďalšom postupe voči dlžníkom, ktorí si neplnia

povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, a to aj v prípade, že ZoB v znení do 1.7.2007 neobmedzoval a ani
nezakazoval niektorý z prostriedkov zvolených pri vymáhaní dlhu.

Podľa § 15 citovaného ZoB v znení platnom do 30.6.2007 na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých
z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a

príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo
nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo
zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo (§ 151b Občianskeho zákonníka)
v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra

nehnuteľností (§ 3 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb.).

Záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Plní svoju funkciu tým,
že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá bola ním
zabezpečovaná, nebude riadne a včas splnená. Záložný veriteľ je oprávnený zákonom stanoveným a

zmluvou určeným spôsobom začať výkon záložného práva. Samotný výkon záložného práva si môže
oprávnená osoba uplatniť v rámci postupu podľa osobitných predpisov, na ktoré odkazuje ustanovenie
§ 151j ObčZ. V rámci výkonu záložného práva veriteľ môže sa uspokojiť predajom zálohu na dražbe
podľa zákona o dobrovoľných dražbách (zák.č. 527/2002 Z.z.), avšak vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že správca bytového domu, t.j. odporca v 1. rade, mal mandát na výkon záložného práva

tak, ako to predpokladá ustanovenie čl. V, bod 5. zmluvy o výkone správy, v ktorom si správca a vlastníci
bytov dojednali spôsob výkonu správy. Právne postavenie záložných veriteľov majú ostatní vlastníci
bytov a nebytových priestorov, týmto vlastníkom v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia
vzniklo zo zákona záložné právo. O jeho výkon však záložní veritelia nepožiadali, správcovi súhlas navýkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby súhlas nedali, nesplnomocnili ho na takýto spôsob
vymáhania pohľadávky. Z uvedeného možno zhodne s názorom navrhovateľov vyvodiť, že 1. odporca
podalnávrhnadražbubytuakoosobanatakýtoprávnyúkonneoprávnená,čímnedovolenýmspôsobom

prekročil svoje oprávnenia vyplývajúce mu zo zmluvy a zákona o vlastníctve bytov, čím porušil povinnosti
správcu.

Pokiaľ sa súd stotožnil s tvrdením odporcu v 1. rade, že pojem „vymáhania nedoplatkov“ je nutné
chápať širšie ako len vymáhanie nedoplatkov prostredníctvom súdneho konania, zhodne s názorom

navrhovateľov dospel však súd k záveru, že ohľadom vymoženia dlžnej sumy (odporcom v 1. rade
uvádzanú výšku dlhu cca 12.000.- Sk) správca volil právny prostriedok neprimeraný k výške dlžnej sumy
a k okolnostiam, za ktorých k vzniku dlhu došlo, keď neprihliadal na dôvody, pre ktorý nedoplatok vlastne
vznikol, nezohľadnil, že navrhovateľka vykonávala pravidelné mesačné platby, ktoré poukazovala na
účetodporcuv1.radezosvojhoúčtutrvalýmpríkazom,nezohľadnilvšeobecnúhodnotubytuakozálohu,
ktorá vysoko prevyšovala vymáhanú pohľadávku. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou preto v

danom prípade súd považoval za prostriedok neprimeraný pre vymoženie dlžnej sumy.

Dražbu bytu navrhol odporca v 1. rade na vymoženie pohľadávky vo výške 12.448.- Sk (413,20 Eur )
ustálenej ku dňu 30.4.2006 a zabezpečenej zákonným záložným právom v zmysle § 15 ZoB. Podľa listu
zo dňa 10.10.2006 však 1.odporca evidoval voči navrhovateľom k 30.9.2006 nedoplatok na platbách

za užívanie bytu vo výške 2.611.- Sk ( 86,67 Eur ). Pokiaľ odporca v 1. rade navrhol dražbu pre
pohľadávku vo výške 12.448.- Sk ku dňu 30.4.2006 a dražba sa uskutočnila dňa 20.11.2006 podľa
zmluvy uzatvorenej dňa 5.10.2006, kedy dlh navrhovateľov podľa evidencie predstavoval sumu 2.611.-
Sk (86,67 Eur), jeho vyhlásenie o výške pohľadávky je nepravdivé, v rozpore s ustanovením § 7 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého navrhovateľ dražby........je povinný písomne vyhlásiť aj

pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa cit. zákona.
Z listín založených v súdnom spise bolo zrejmé, že v čase doručovania výzvy na umožnenie obhliadky
bytu (13.9.2006), ani v čase plánovanom na uskutočnenie obhliadky bytu (23.9.2006) odporca v 2.
rade nemal žiadny titul domáhať sa sprístupnenia bytu za účelom obhliadky bytu znalcom, ani aby túto
obhliadku uskutočnil a zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby, keďže zmluvu o vykonaní dražby ako

dražobník uzatvoril s navrhovateľom dražby ( odporcom v 1. rade ) až 5.10.2006. Týmto dňom bolo
aj vyhotovené oznámenie o dražbe, v ktorej navrhovateľ dražby deklaroval pohľadávku zabezpečenú
zákonným záložným právom vo výške 12.448.- Sk ( 413,20 Eur).

Znalecký posudok č. 85/2006 znalkyňa Ing. Judita Gálová vyhotovila na žiadosť dražobníka, odporcu

v 2. rade, bez obhliadky bytu, na základe dostupných informácií, ktorú jej podal odporca v 2. rade, na
základe rozhovoru so správcom, so susedkou, ktorej meno si ani nepoznačila a náčrtu dispozičného
riešenia bytu. Vybavenie bytu znalkyňa ohodnotila ako štandardné. Navrhovateľka uvádzala, že byt
bol zrekonštruovaný, mal nainštalované samostatné kúrenie, nové obklady, dlažby, nové vybavenie
kúpeľne, kuchyne, v obývačke bol vybudovaný samostatný krb, teda byt svojím vybavením mal

prevyšovať bežný štandard. Cena 1 m2 draženého bytu podľa znaleckého posudku Ing. Judity Gálovej
pri predpokladanej výmere 23,8 m2 bola stanovená na 37.395.- Sk. Ak mal dražený byt výmeru 71,43
m2, potom jeho všeobecná hodnota vyrátaná uvedeným koeficientom bola 2.671.125.- Sk ( 37.395.-
Sk x 71,43 m2 ). Odporca v 1. rade pripustil, že navrhovateľom by pri splnení všetkých predpokladov
pre priznanie nároku náhrady škody po započítaní výťažku z dražby patrila potom na dorovnanie suma

1.986.528,80 Sk (65.940,68 Eur).

Zo zápisu o obhliadke bytu pred dražbou vyplýva, že táto bola vykonaná poukázaním na dvere ako vstup
do bytu a nahliadnutím do znaleckého posudku (taktiež vyhotoveného bez obhliadky bytu) ako i náčrtu
bytu, teda v rozpore s ustanovením § 13 zákona o dobrovoľných dražbách.

Podľa čl. V, bod 5 zmluvy o výkone správy v bytovom dome na Š.B. C..Č.. XX, P. v prípade, že vlastníci
nebudú správcovi riadne a včas poukazovať platby podľa bodu 1. tohto článku, správca je povinný túto
skutočnosťbezodkladneoznámiťostatnýmvlastníkom,abymohliokamžiterozhodnúťoďalšompostupe
voči dlžníkom, ktorí si neplnia povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy.

Podľa § 15 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ZoB) v znení platnom do
30.6.2007 na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých zprávnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné
právo (§ 151b Občianskeho zákonníka) v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká

zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik
záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností (§ 3 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej národnej
rady č. 266/1992 Zb.)
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ObčZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ObčZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (ods. 1).
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá (ods. 2).
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (ods. 3).
Podľa § 438 ObčZ ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne (ods. 1).

V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa
svojej účasti na spôsobení škody (ods. 2).
Podľa § 439 ObčZ kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa
účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa § 440 ObčZ kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.

Podľa § 441 ObčZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 442 ods. 1 ObčZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 ObčZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 6 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v
znení účinnom v čase konania dražby ( ďalej len ZDD), dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu
a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie
príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť

dražobníkomajúzemnýsamosprávnycelokalebopríslušnýorgánštátnejsprávy.(2)Dražobníkommôže
byť osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe alebo úplné stredné vzdelanie a osem
rokov praxe. U dražobníka, ktorý je právnickou osobou, musí podmienky vzdelania a praxe spĺňať osoba
zodpovedného zástupcu. (3) Dražobník je povinný uzatvoriť zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za
škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s činnosťou dražobníka s minimálnou výškou plnenia 25

000 000 Sk. Bez zmluvného poistenia nemôže vykonávať činnosť dražobníka. Na požiadanie je povinný
poistenie preukázať navrhovateľovi, účastníkom dražby a kontrolným orgánom. (4) Porušenie povinnosti
dražobníka upustiť od dražby, ak tak bol povinný urobiť, alebo povinnosti dohodnúť a udržiavať poistenie
sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti. (5) Ak je dražobníkom územný samosprávny
celok alebo orgán štátnej správy, nevzťahujú sa na naň podmienky o vykonávaní činnosti dražobníka

podľa odsekov 2 až 4.
Podľa § 7 citovaného zákona (1) Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba
oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona (ďalej len „záložný veriteľ“), ktorý za
podmienok ustanovených týmto zákonom navrhuje vykonanie dražby. (2) Navrhovateľ dražby je povinný
písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,

je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3). (3) Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť,
je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace. (4)
Navrhovateľ dražby je povinný označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo
ktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby.

Podľa § 10 citovaného zákona (1) Písomnosti sa doručujú do vlastných rúk alebo elektronickou poštou
podpísanou zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 11 citovaného zákona (1) Miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom
po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. (2)
Spôsob úhrady ceny, podmienky predaja predmetu dražby vydražiteľovi a minimálne prihodenie musia

byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby s ohľadom na zvláštnosti a hodnotu
predmetu dražby; nesmú byť určené tak, aby nebol obmedzený záujem o účasť na dražbe. (3) Ak je
predmetom dražby nehnuteľnosť, dražobník je povinný doplniť zasielané písomnosti o údaje a doklady
ustanovené osobitnými predpismi na základe výzvy katastrálneho úradu, v ktorého obvode sa predmetdražby nachádza. (4) Uverejnenie spôsobom v mieste obvyklým je pri dražbách nehnuteľností vždy aj
uverejnenie na úradnej tabuli obci, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.
(5) Účastníci dražby a ostatní prítomní na dražbe sú v priebehu jej konania povinní nerušiť priebeh

dražby správaním odporujúcim dobrým mravom. (6) Dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže
byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné. Vstupné na jeden dražobný deň je najviac 100 Sk
na osobu a deň. Vybrané vstupné je súčasťou výťažku dražby.
Podľa § 12 citovaného zákona (1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej
v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku

alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí
byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší
ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva
nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. (2) Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá
má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto
výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo

výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po
odoslaní výzvy.
Podľa § 13 (1) Pred začatím dražby musí byť umožnená účastníkom dražby v termíne uvedenom v
oznámení o dražbe obhliadka predmetu dražby. Ak je predmetom dražby vec, určí dražobník termín
obhliadky predmetu dražby s ohľadom na umiestnenie veci. (2) Ak najnižšie podanie presahuje 500 000

Sk alebo ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, účastníkom dražby musí byť
umožnená obhliadka predmetu dražby najmenej v dvoch termínoch uvedených v oznámení o dražbe,
ktoré nesmú byť určené na rovnaký deň. (3) S obhliadkou predmetu dražby nie je možné s výnimkou
preukázania totožnosti spájať ďalšie podmienky; to neplatí o podmienkach spojených s ochranou života
a zdravia a podmienkach vyplývajúcich zo zákonom uloženej povinnosti zachovávať mlčanlivosť a z

povinností ustanovených osobitným predpisom.
Podľa § 16 citovaného zákona (1) Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní
dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je
dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je
dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. (2) Zmluva

o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby,
najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia
alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie
navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). (3) Ak je navrhovateľom dražby
záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať označenie vlastníka predmetu dražby

a dôvod, pre ktorý je navrhované konanie dražby. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného
veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o
tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). V prípade, ak sa navrhuje výkon záložného práva
predajom spoluvlastníckeho podielu k veci, musia byť v zmluve uvedení aj ostatní spoluvlastníci. (4) V
zmluve možno dohodnúť aj oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie; zároveň sa uvedie čiastka,

o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť. (5) Ak je navrhovateľom dražby osoba, ktorá je povinná pri
zadávaní zákaziek postupovať podľa osobitného predpisu, 13) riadi sa jej postup pri uzavretí zmluvy o
vykonaní dražby týmto zákonom; budúcim peňažným záväzkom zo zmluvy sú predpokladané náklady
dražby. (6) Výšku odmeny dražobníka, ktorá bola dohodnutá v zmluve o vykonaní dražby, nie je možné
dodatočne zvýšiť. (7) Ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje

náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná.
Podľa § 17 (1) Dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie
a) označenie dražobníka, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či ide o opakovanú dražbu,
d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby
viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis

stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu,
e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť,
f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu
miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky,
výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou

kartou alebo šekom, g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako
úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť
pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu
dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenieobhliadky, i) pri spoločnej dražbe poradie, v ktorom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j)
podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude
priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou. (2) Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri

dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ak je predmetom
dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 500
000 Sk, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby.
(4) Pre predmety dražby podliehajúce skaze je dražobník oprávnený lehotu na uverejnenie oznámenia o
dražbe primerane skrátiť. (5) V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o

dražbe a) navrhovateľovi dražby a v prípade, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, aj vlastníkovi
predmetu dražby, b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby
záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných
práv, 14) v evidencii podľa osobitných zákonov15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k
predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním,
c) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k

predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností,
d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby
predkupné právo k predmetu dražby, e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným
spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3),
f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa

miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak
je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi
dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza, g) ak ide o podnik
alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, h) ak ide o majetok právnickej osoby,
ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa,

zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby, i) notárovi, ktorý sa zúčastní na dražbe, j)
správcovi registra dražieb. (6) Oznámenie o dražbe spolu s dodatkami (§ 18) je dražobník povinný pred
začatím dražby vyvesiť vo verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná.
(7) Rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby;
podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe (§ 20 ods.

14) je rovnopis oznámenia o dražbe prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice.
Podľa § 19 (1) Dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia
a) na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby, b) ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným
rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, c) ak je podľa
vykonateľného rozhodnutia zmluva o vykonaní dražby neplatná, ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy o

vykonaní dražby alebo nie je možné podľa podmienok dohodnutých v zmluve o vykonaní dražby dražbu
vykonať, d) ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17, e) ak bol na majetok vlastníka
predmetudražbyvyhlásenýkonkurzaleboakbolopovolenévyrovnanievsúvislostismajetkomvlastníka
predmetu dražby, f) ak je navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby a ak bol na predmet dražby
alebo jeho časť nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, g)

ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným právom bol
nariadený s jeho súhlasom9) výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov,
h) ak bolo vykonateľným rozhodnutím súdu alebo orgánu štátnej správy zakázané s predmetom dražby
nakladať, i) ak zaniklo živnostenské oprávnenie dražobníka, j) ak dražobník nemá uzatvorené poistenie
zo zodpovednosti za škodu. (2) Ak je dražobníkom orgán štátnej správy alebo územný samosprávny

celok, nevzťahujú sa naň povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až c), h) až j). (3) O upustení od dražby a o
dôvodoch upustenia od dražby vyrozumie dražobník písomne bez zbytočného odkladu osoby uvedené
v § 17 ods. 5.
U navrhovateľa dražby i dražobníka je stanovená osobitná zodpovednosť v zmysle § 33 ZoDD, ak dôjde
k porušeniu tam vymedzených povinností.

V zmysle ustanovenia § 3 ods. 8 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD) v znení
platnomkudňukonaniadražbynavrhovateľdražby,ktorýniejezáložnýmveriteľom,nemôžebezsúhlasu
záložného veriteľa navrhnúť dražbu predmetu dražby, ku ktorému bolo zriadené záložné právo. V zmysle
§ 7 ods. 1 cit. zákona navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať

v mene vlastníka podľa osobitného zákona, t.j. záložný veriteľ, ktorý za podmienok ustanovených týmto
zákonom navrhuje vykonanie dražby.Vychádzajúc z toho, že odporca v 1. rade na podanie návrhu na dražbu bytu nemal mandát ani zo
zákona, ani zo zmluvy o výkone správy domu, ani na základe osobitného splnomocnenia resp. súhlasu
s dražbou bytu od ostatných vlastníkov-záložných veriteľov, konal ako osoba neoprávnená v rozpore s

ustanovením § 3 ods. 8 zákona o dobrovoľných dražbách. Požiadavka výboru vlastníkov domu, na ktorú
odkazoval odporca 2. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2008, podľa názoru súdu nebola
relevantným rozhodnutím záložných veriteľov o spôsobe ďalšieho postupu pri vymáhaní pohľadávky.
Podľa bodu 9 článku V. zmluvy o výkone správy vlastníkmi zvolený „výbor vlastníkov“ bol povolaný
na kontrolu činnosti správcu. Za daného stavu dražobník, odporca v 2. rade mal upustiť od vykonania

dražby.

Súd rozhodnutie vo veci samej vyhlásil dňa 1.7.2009 v neprítomnosti odporcu v 2.rade, keď nevyhovel
návrhu na odročenie pojednávania, zvolaného na deň 1.7.2009 z dôvodu čerpania dovolenky jeho
právneho zástupcu za stavu, keď právny zástupca prekážku brániacu mu v účasti na tomto pojednávaní
ani nepreukázal, majúc za to, že odporcovi poskytoval v priebehu konania maximálny časový priestor

na uplatnenie práv, priznaných mu procesným poriadkom, spočívajúcich v práve skutkovo, dôkazne a
právne argumentovať prejednávanú vec.

Rozsudok zo dňa 1.7.2009 č.k. 11C 319/07-332 napadol odvolaním odporca v 2. rade prostredníctvom
právneho zástupcu JUDr. Marka Polakoviča, advokáta, ktorý prevzal právne zastúpenie dražobníka

( odporcu v 2. rade ) dňa 20.4.2009. V tomto odvolaní namietal, že odporcovi v 2. rade bola
odňatá možnosť konať pred súdom, keď na pojednávaní konanom 1.7.2009 súd meritórne rozhodol v
neprítomnosti odporcu v 2. rade a jeho právny zástupca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie
doručené 1.6.2009, požiadal o jeho odročenie a svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň
1.7.2009 včas ospravedlnil dôležitými dôvodmi ( čerpaním riadnej dovolenky mimo územia Slovenskej

republiky v dňoch 20.6.2009 až 4.7.2007), o čom však dôkaz vo forme ponuky č. 584 na dovolenku
v zahraničí zo dňa 13.5.2009 a potvrdenie zo dňa 18.5.2009 o uhradení rezervačného poplatku za
dovolenku v zahraničí dňa 15.5.2009 predložil až odvolaciemu súdu.

Ďalej v odvolaní namietal, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď výšku spôsobenej

škody neurčil znaleckým dokazovaním, keď cenu bytu neobjektivizoval znaleckým skúmaním, keď súd
neskúmal stav, v akom stave sa predmetný byt nachádzal v čase vzniku škody, ani jeho prípadné
opotrebenie alebo poškodenie, keď neskúmal a nezaoberal sa podielom navrhovateľov na vzniknutej
škode, keď neskúmal, či sa navrhovatelia počas celej doby zdržiavali mimo svojho trvalého bydliska
a nepreveroval pravdivosť ich tvrdenia. Odvolanie podal s tým, že napáda celý rozsudok ( č.l. 357

v súdnom spise ), keďže postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a súd prvého
stupňa tiež neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Na začiatku odvolacieho
pojednávania upresnil, že odvolaním nenapadol tú časť rozsudku, ktorou bol žalobný návrh zamietnutý.

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie súdu zo dňa 1.7.2009 považoval za predčasné a po oboznámení sa

s odvolacími námietkami odporcu v 2. rade rozsudok uznesením 14Co/356/2009-391 zo dňa 12.10.2010
v napadnutej časti zrušil, vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a prvostupňovému súdu
uložil povinnosť doplniť dokazovanie a vysporiadať sa s celou obranou odporcov. V rozhodnutí však
konštatoval, že navrhovateľom v súvislosti s dražbou bytu škoda nepochybne vznikla.

Konajúci súd riadiac sa pokynom a právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie v zmysle
návrhov účastníkov.

Vypočul svedkyňu F. K. (č.l. 419), z výpovede ktorej zistil, že navrhovateľkou bola splnomocnená na
zabezpečenie úkonov súvisiacich s kontrolou a vedením financií. Svedkyňa kontrolovala prichádzajúce

a odchádzajúce platby. Vo vzťahu k správcovi domu bol nastavený trvalý príkaz, svedkyňa kontrolovala,
či platby riadne odišli a súčasne kontrolovala, či nájomca bytu platil riadne nájomné. Svedkyňa mala
právo disponovať s účtom navrhovateľky, kľúče od bytu navrhovateľov a od poštovej schránky nemala.
Na telefonický podnet navrhovateľky riešila dlžné nájomné s nájomcom resp. platby nedoplatkov
za energie, ktoré jej nájomca asi 2 x doniesol. Svedkyňa osobitné poverenie na konanie vo

vzťahu k správcovi bytového domu nemala. Nemala ani preukaz splnomocnenca na preberanie
poštových zásielok, vystavený Slovenskou poštou. Svedkyňa uviedla, že podľa ústnej dohody s
navrhovateľkou konala v rozsahu udeleného písomného splnomocnenia iba na základe osobitnéhopokynu navrhovateľky, s ktorou bola v telefonickom kontakte. Navrhovateľku zastupovala len v rozsahu
písomného splnomocnenia.

Súd zameral dokazovanie na zistenie, či navrhovateľka od roku 2002 udelila splnomocnenie na
preberanie poštových zásielok v zmysle poštového poriadku. Požiadal Slovenskú poštu, a.s. o
poskytnutiesúčinnosti,ktorádňa27.2.2012súduoznámila,ževzmyslePoštovýchpodmienokuchováva
doklady a údaje o zásielkach tri roky odo dňa podania zásielky, ak ide o podacie doklady, tri roky odo
dňa dodania, ak ide o dodacie doklady. Na opakovanú žiadosť o súčinnosť pošta dňa 13.4.2012 súdu

oznámila, že prevádzkové doklady z roku 2002 a 2005 sú skartované. V roku 2006 na dodacej pošte
pre ulicu Š. XX adresátka X. L. nesplnomocnila žiadnu osobu na preberanie poštových zásielok jej
adresovaných.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporcu v 2. rade, týkajúcu sa preverovania, či a kedy sa navrhovatelia
zdržiavali v cudzine, súd vykonal dokazovanie potvrdením matrikára Mestského úradu v P. zo dňa
29.11.2011 o zložení rodiny navrhovateľky bytom na ulici L. I. Č.. XX ku dňu 1.1.2003, potvrdením

Ministerstva školstva, univerzity a výskumu S. T.. D. L. P. zo dňa 2.12.2011 o návšteve základnej
a strednej školy dcéry navrhovateľky I. T. L., žiačky od školského roku 2001/2002 do 2008/2009 +
informácie o navštevovaných školách a prestupoch žiačky + školské curriculum žiačky, potvrdením
Ministerstva školstva, univerzity a výskumu S. T.. D. L. P. zo dňa 2.12.2011 o návšteve základnej a
strednej školy syna navrhovateľky žiaka I. R. L. od školského roku 2004/2005 do 2011/2012 + informácie

o navštevovaných školách a prestupoch žiačka + školské curriculum žiaka, potvrdením E.. B. P. zo
dňa 2.12.2011, že od roku 2002-2003 je rodinným lekárom rodiny Vitaloni, potvrdením Dr. B. P. zo
dňa 2.12.2011, že od roku 2002-2003 je rodinným lekárom a detským lekárom I. T. L., potvrdením
Dr. B. P. zo dňa 2.12.2011, že od roku 2002-2003 je rodinným lekárom a detským lekárom I. R.
L., dokladom preukazujúcim, že navrhovateľka bola dňa 13.10.2006 prijatá na oddelení Nemocnice

T. H., C. P.,, osobnými identifikačnými dokladmi navrhovateľky a detí ( občiansky preukaz, európska
karta poistenca, rodný list ), očkovacím preukazom detí navrhovateľov, vysvedčením dcéry I. T. L. od
školského roku 2002/2003 do 2009/2010, vysvedčením syna I. R. L. od školského roku 2004/2005 do
2010/2011 + jeho diplom o absolvovaní Materskej školy v roku 2003/2004, rôznymi dokladmi od 2003 do
2011, vystavenými na meno navrhovateľky bytom v P., súvisiace s odberom elektrickej energie, plynu,

telekomunikačných poplatkov. Ich obsah potvrdzuje skutočnosti ohľadom dlhodobého pobytu rodiny
navrhovateľov mimo územia SR.

Na odstránenie rozporu v tvrdení o stave bytu v čase jeho dražby súd vykonal dokazovanie výsluchom
vydražiteľa bytu Y. H., nájomcu bytu R. X., priateľov navrhovateľky S.. E. Y., Q. R., G. E., F. K.,

fotodokumentáciouzrodinnéhoalbumunavrhovateľov(č.l.417vsúdnomspise)znaleckýmposudkomč.
9/2007 z 12.4.2007, vyhotoveniu ktorého predchádzala dňa 11.4.2007 reálna ohliadka bytu. Je potrebné
uviesť,žeS..H.,ktorábytoceňovalaprepotrebydražby,vtomtobytenikdynebola,ohliadkubytuosobne
nevykonala. Vydražiteľ bytu, Y. H., dňa 23.5.2012 pred súdom uviedol (č.l. 478-479), že pred dražbou
v draženom byte nebol, pred dňom 20.11.2006 sa so stavom bytu neoboznámil. O dražbe sa dozvedel

zo správy v novinách. K stavu bytu uviedol, že byt nebol v užívania vhodnom stave, steny boli plesnivé,
zatečené. V byte vymenil kotol na kúrenie. Ako nový vlastník mal uviesť byt do užívaniaschopného
stavu. Po tom, čo sa dozvedel od pani A., že má vykonať na náklady cca 3.000.000.- Sk opravu strechy
a odstránenie balkóna na 4. nadzemnom podlaží, snažil sa byt predať. Časový moment prevzatia
vydraženého bytu si nepamätal, ani to, od koho byt prevzal, avšak bolo to asi 6 mesiacov od konania

dražby a pravdepodobne od nájomníka, ktorý tam v tom čase býval. V byte, ktorý nepovažoval za
užívaniaschopný, mal vykonať bežné udržiavacie práce ( čistenie, maľovanie ), vymeniť kotol, druh
a značku si nepamätal. Svedok výšku nákladov, ktoré investoval do bytu dokladovo ani inak nevedel
preukázať. Správcu, s ktorým komunikoval nevedel označiť menom ani priezviskom, pamätal si, že to
bol starší pán, ktorého navštívil v kancelárii v lokalite, ktorú si už nepamätal. Následne predložil súdu 16

ks listov fotodokumentácie ( č.l. 482-497 v súdnom spise), ktoré mali osvedčiť, ktoré veci z vydraženého
bytu uskladnil v sklade po prevzatí bytu a na ktoré si navrhovateľka uplatnila nárok ako poškodená v
trestnom konaní. Vydražený byt predal cca za 1 mil. korún.

Svedkyňa Andrea Žilová v otázke, kedy a v akom stave ako nový vlastník prevzala byt, či ho prevzala

osobne alebo prostredníctvom splnomocnenej osoby a ktorej, či v byte vykonala zmeny, aké a s akými
investičnými nákladmi, prípadne stav bytu zdokumentovala fotografickou dokumentáciou vyhotovenou
pri prevzatí bytu, odkázala súd na realitnú spoločnosť Bond Reality, ktorá podľa oznámenia zo dňa
18.3.2014 ( č.l. 635 v súdnom spise ) nedisponuje žiadnou dokumentáciou najmä nie fotodokumentáciouo sprostredkovávaných nehnuteľnostiach. Takouto dokumentáciou disponovala Všeobecná úverová
banka, pobočka Poprad, ktorá súdu poskytla vyššie uvádzaný znalecký posudok č. č. 9/2007 z
12.4.2007. Mailovou korešpondenciou s Andreou Žilovou, žijúcou dlhodobo mimo územia SR a

zabezpečením posudku č. 9/2007 z 12.4.2007 súd považoval za realizovaný aj procesný návrh odporcu
v 2. rade na doplnenie dokazovania výsluchom menovanej svedkyne, ktorá bola jedným z ďalších
vlastníkov bytu po jeho vydražení.

Súd na pojednávaní konanom dňa 21.7.2014 vypočul svedkyne S.. E. Y., Q. R. a G. E. ( č.l. 677 - 681 ).

Ich výsluch bol navrhnutý na osvedčenie stavu, v akom sa byt nachádzal v čase odchodu navrhovateľky
do B.. Riadne predvolaný svedok R. X., nájomca bytu, na toto pojednávanie neprišiel. Bol vypočutý až
na ďalšom pojednávaní dňa 13.10.2014 ( č.l. 704 ), keďže strana odporcu v 2. rade na jeho výsluchu
trvala. Svedok uviedol, že v byte býval cca 2 roky ako nájomca. Presné obdobie si už nepamätal. Po
jeho odchode, keď sa nepohodol s navrhovateľkou, v byte ostala bývať ďalšie 3 mesiac jeho priateľka E.
X.. Svedok uviedol, že do bytu zatekalo, tvorili sa plesne, na vlastné náklady vymenil kotol. Balkón bol

v dezolátnom stave. So správcom domu ohľadom uvedených nedostatkov sa nekontaktoval, situáciu
však poznala domová dôverníčka, ktorej meno si nepamätal a ktorá chodila do bytu s vyúčtovaním
a podobne. Počas bývania v byte sa kontaktoval aj s ďalšou osobou, ktorej odovzdával nájomné. S
navrhovateľkou bol v kontakte telefonicky, mal jej telefónne číslo. V čase dražby v byte nebýval, mohla
tam bývať pani X.. Potvrdil, že domová dôverníčka vedela o odchode navrhovateľky do B.. Podľa právnej

zástupkyne navrhovateľov svedok v byte býval viac ako 4 roky. Nájomnú zmluvu s navrhovateľkou
uzatvoril 16.9.2002.

Odporca v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu zistil totožnosť domovej dôverníčky, na
ktorúsvedokHorváthodkazovalanavrholjejvýsluch,keďžemaladisponovaťinformáciamirelevantnými

pre danú vec. Dňa 31.10.2010 súdu oznámil, že netrvá na výsluchu pani D. A., svedkyni, ktorá mala
dôverne poznať situáciu a stav sporného bytu. Dôvodom bola skutočnosť, ktorá vyplynula zo stretnutia
s pani A., t.j. že jej výpoveď by nemala žiaden prínos pre podporu tvrdení ani jednej zo strán súdneho
konania, najmä s prihliadnutím na časové hľadisko, ku ktorému je zisťovaný stav predmetného bytu.
Naďalej však trval na výsluchu svedkyne X. E..

Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne X. E., ktorá je na adrese uvedenej advokátom odporcu v
2. rade neznáma a ktorej registrovaný trvalý resp. prechodný pobyt nemohol súd zistiť lustráciou v
centrálnej evidencii obyvateľov, keďže súd nepozná jej ďalšie identifikačné údaje. Tieto navrhovateľ
dôkazu nevedel uviesť. Naviac doplnenie dokazovania výpoveďou tejto svedkyne ohľadom stavu

bytu súd považoval za dôkaz nadbytočný v kontexte s dôkazmi doposiaľ na túto skutočnosť
vykonanými znaleckými posudkami, svedeckými výpoveďami i fotodokumentáciou z rodinného albumu
navrhovateľov.

Výpovede vydražiteľa Y. H. a posledného nájomcu bytu R. X., týkajúce sa stavu bytu, v kontexte najmä

so znaleckým posudkom č. 9/2007, ktorý podľa záveru súdu dostatočne presvedčivo dokumentuje stav
bytu, objektívne popisuje jeho technický stav v čase najbližšom k dražbe, súd vyhodnotil ako účelové so
snahou u Y. H. obhájiť cenu 890.000.- Sk, za ktorú byt dňa 20.11.2006 vydražil a ktorý dňa 15.1.2007
za túto cenu predal spoločnosti ORAVAREAL, s.r.o., v ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom a
ktorá spoločnosť dňa 27.3.2007 byt predala spoločnosti F.REAL, s.r.o. za cenu 2.900.000.- Sk. Byt bol

ďalej dňa 2.5.2007 predaný pani Ž. za cenu 3.400.000.- Sk. Každý ďalší predaj bytu od jeho dražby sa
realizoval v rozpätí cca 2 mesiacov.

Výpoveď svedka R. X. súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Svedok nehovoril pravdu o dobe bývania v
byte, čo vyplývalo z jeho vyjadrenia zo dňa 22.10.2009 pred orgánmi činnými v trestnom konaní ako

aj z obsahu úradného záznamu zo dňa 11.11.2008. Paradoxne vyznievalo tiež jeho vyhlásenie, že byt
bol neobývateľný a v takom dezolátnom stave, že sa z bytu vysťahoval v kontexte s jeho tvrdením, že
v byte zostala bývať jeho priateľka. Tvrdenia svedka X. o stave bytu boli v rozpore so zisteniami znalca
po vykonanej obhliadke, ktorý na základe obhliadky bytu konštatoval, že byt je v dobrom udržiavanom
technickom stave, v roku 1997 došlo k jeho rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá sa dotkla výmeny kuchynskej

linky so spotrebičmi, podláh, obkladov, k vymaľovaniu bytu, k výmene vstupných dverí do bytu, osadeniu
kovových mreží na vchodových dverách, výmene hygienických zariadení, dverí. Podľa znalkyne Ing. O.
Y. byt v čase obhliadky, t.j. 11.4.2007, poskytoval zvýšený štandard bývania. Citované závery znalca
vyplývajú z posudku, ktorý bol vypracovaný ako podklad pre prevod nehnuteľnosti a súčasne k zriadeniuzáložného práva pre účely hypotekárneho úverového obchodu v banke. Znalcom popísaný stav bytu
korešpondoval s fotodokumentáciou z rodinného archívu navrhovateľov a vyjadrením svedkýň Ing. E.
Y., Q. R., G. E., F. K., ktoré navštevovali navrhovateľku v byte v čase pred jej odchodom do Talianska.

Zo zápisníc o výsluchu svedkov, spísaných dňa 16.6.2009, 1.7.2009, 6.7.2009, 8.7.2009, 9.7.2009 a
3.9.2009 vyšetrovateľom polície vo veci zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku súd
zistil, že S. Q., Q. Ž.-R., JUDr. I. T., Y.. R. Q.Č., S. A., F. V., D. A., nemali vedomosť o tom, že bola zvolaná
schôdza vlastníkov bytov OD na Š. XX, na ktorej vlastníci bytov odsúhlasili, aby prostredníctvom správcu

bol podaný návrh na vydraženie bytu pani L., nikto z uvedených osôb nemal vedomosť, kto poveril
správcu ( odporcu v 1. rade) k podaniu návrhu na dražbu bytu, nikto vlastníkom bytov neoznámil dražbu,
žiadny oznam nebol v dome vyvesený, na žiadnej schôdzi vlastníkov sa neriešil problém ohľadom bytu
pani L.. Nikto z uvedených osôb nebol upovedomený o dražbe, o mieste a termíne konania dražby. Pani
S. A. a pani F. V. mali vedomosť o tom, že navrhovateľka odišla do B., pani D. A. mala vedomosť o
nájomcoch v byte pani L.j, na ktorú zisťovala kontakt od matky navrhovateľky a od pracovníčky správcu

( listinné dôkazy na č.l. 437 - 457 ). Z obsahu výpovedí vyššie uvedených osôb je zrejmé, že odporca v
1. rade nemal mandát na podanie návrhu na vykonanie dražby a z ktorých ďalej jednoznačne vyplýva,
že ostatní vlastníci bytov v bytovom dome na Š. C..Č.. XX L. P. nemali vedomosť o tom, že sa byt
navrhovateľov draží, z čoho možno ďalej vyvodiť, že odporca v 2. rade ako dražobník nepostupoval v
súlade s povinnosťami, ktoré mu ukladá zákon.

Tvrdenia navrhovateľov, že oznámenie o dražbe zo dňa 5.10.2006 nemá všetky zákonom predpísané
náležitosti (absencia opisu predmetného bytu, opisu jeho príslušenstva, stavu, v akom sa predmetný
byt nachádza, absencia úradne overeného podpisu navrhovateľom dražby) a uvedenie podlahovej
plochy takmer trojnásobne menšej oproti skutočnosti, odporca v 2. rade dôkazne nespochybnil, teda

nespochybňoval tvrdenia o porušení ustanovení § 17 ZoDD. Napriek týmto skutočnostiam odporca v 2.
rade v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 ZoDD neupustil od dražby, nekonal ani v súlade s ustanovením
§ 29 ods. 1 ZoDD, keď vydražiteľovi neodovzdal predmet dražby.

Listinnými dôkazmi mal súd ďalej preukázané, že odporcovia pri vydaní výťažku dražby postupovali

postupom upraveným pre výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom ( § 151 ma ObčZ)
a uložili výťažok dražby znížený o náklady dražby do notárskej úschovy.

Záložní veritelia nemali postavenie prednostných záložných veriteľov ( ich záložné právo aj keď vzniklo
zo zákona, nebolo registrované a doposiaľ ani nie je ako prvé). Deponovanie výťažku dražby do

notárskej úschovy tak malo za následok ďalšie zníženie vydraženej sumy o náklady úschovy, všetko
na úkor navrhovateľov. Vyúčtovanie finančných prostriedkov v súvislosti s dražbou bytu, najmä však
vyúčtovanie sumy 205.404.- Sk ako rozdielu medzi výťažkom dražby 890.000.- Sk a sumou poukázanou
dňa 18.7.2007 na účet navrhovateľky vo výške 684.596.- Sk, odporcovia navrhovateľom nepredložili.
Prevody finančných prostriedkov sa tak javia netransparentné a v rozpore s ustanovením § 32 ZoDD.

Na základe výsledkov dokazovania v prvom konaní, ako aj po doplnení dokazovania v novom konaní,
súd dospel k záveru, že odporcovia dražbu bytu špecifikovaného vyššie, vykonali v rozpore so zákonom,
porušením zákonných a zmluvných povinností. Z dôkazne preukázaného skutkového stavu vyplýva, že
tak navrhovateľ dražby-správca bytov v dome, t.j. odporca v 1. rade, ako aj dražobník, t.j. odporca v

2. rade dražbou bytu dôkazne zisteným postupom porušili právne povinnosti uložené im zákonom a
zmluvou, v dôsledku čoho navrhovateľom spôsobili škodu.

Pre posúdenie otázky účinnosti doručovania písomností navrhovateľom súd doplnil dokazovanie
vyžiadaním vyjadrenie pošty ( č.l. 424 - 425, 433, 468 ), z ktorých nezistil ďalšie nové relevantné

skutočnosti, keďže pošta uchováva doklady a údaje o zásielkach tri roky odo dňa podania resp. dodania
zásielky. Z vyjadrenia zistil, že v roku 2006 navrhovateľka nikoho nesplnila na preberanie zásielok jej
adresovaných.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) náhradné doručovanie

písomností určených do vlastných rúk fyzických osôb predpokladá predovšetkým splnenie podmienky,
že adresát sa v mieste doručenia zdržuje, ale pri doručovaní nebol zastihnutý. Z vykonaného
dokazovania ( zmluvou o nájme bytu s nájomcom Martinom Horváthom, výpoveďou navrhovateľky,
písomným vyjadrením odporcu v 2. rade zo dňa 24.11.2008, listom znalkyne Ing. Judity Gálovej zo dňa25.6.2007) bolo zrejmé, že navrhovatelia od roku 2002 v mieste doručovania písomností (registrovaného
trvalého pobytu) nezdržiavali. Naviac z vyjadrenia odporcu v 2. rade zo dňa 24.11.2008 vyplýva, že
odporcovia mali vedomosť o splnomocnení, ktoré navrhovateľka udelila pani F. K., bytom T. B. Č.. X

L. P. na zastupovanie a vykonávanie právnych úkonov týkajúcich sa nájmu bytu. Vedomosť správcu o
tom, že navrhovatelia sa zdržujú v Taliansku nemohla byť následne dôkazne verifikovaná, keďže jediný
konateľ správcovskej spoločnosti S.. S. L., ktorý mal vedieť, kde sa navrhovatelia zdržiavajú a mal
mať aj ich presnú adresu v B. z písomností mu zasielaných navrhovateľkou, v ktorých bola uvedená
korešpondenčná adresa navrhovateľov, z každoročného nahlasovania počtu osôb bývajúcich v byte

podľajednotlivýchmesiacovaktorýmalmaťajvedomosťotom,žebytjeprenajímaný(č.l.215 ač.l.476
v súdnom spise), zomrel dňa 1.2.2008. Jeho syn, dedič, hodnovernosť týchto tvrdení nevedel potvrdiť
a po tom, čo sa novým spoločníkom odporcu v 1. rade stala spoločnosť SEUS, a.s. a došlo k zmene
štatutárneho zástupcu a sídla spoločnosti, odporca v 1. rade ostal procesne nečinným účastníkom.
O pobyte navrhovateľov v Taliansku mali vedomosť aj ostatní obyvatelia bytového domu ( viď ich
výpovede na č.l. 437 až 457 v súdnom spise ). Pokiaľ sa navrhovatelia preukázateľne nezdržiavali v

mieste doručovania, nemohlo dôjsť k účinnému náhradnému doručeniu zásielok navrhovateľom, ktoré
doručoval odporca v 2. rade v súvislosti s dražbou bytu a ktoré boli poštou vrátené s poznámkou
doručovateľa ako v odbernej lehote neprevzaté.

Pokiaľ odporca v 2. rade považoval tieto zásielky za doručené, podľa názoru súdu postupoval v rozpore

s ustanovením § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách ako aj ustanovením § 47 O.s.p.

Ohľadom pobytu navrhovateľov v B. na odvolaciu námietku odporcu v 2. rade súd vykonal dokazovanie
listinami, ktorých súpis je na č. l. 476 v súdnom spise. Navrhovatelia poskytli dôkaz, že sa zdržiavali
v čase doručovania písomností spojených s dražbou mimo územia SR a predložili listiny, ktoré sú

konkretizované a uvedené v tomto rozhodnutí vyššie. Ich tvrdenia v tomto smere boli podporené
výpoveďou F. K. a vyjadrením S.. L. R.., ktorý dňa 1.7.2009 pred súdom potvrdil, že správca bytového
domu mal vedomosť, kde a v ktorý čas sa navrhovatelia nachádzajú. Tiež svedok R. X. potvrdil, že
domová dôverníčka D.. A., ktorá spolupracovala so správcom, mala vedomosť o pobyte navrhovateľky
v B..

Súd na námietku odporcu v 2. rade a pokyn odvolacieho súdu skúmal stav, v akom sa vyššie označený
byt nachádzal v čase jeho dražby, t.j. k 20.11.2006. V tomto smere vykonal dokazovanie výsluchom
vydražiteľa Y. H., výsluchom nájomcu R. X., ktorého nájom trval od 16.9.2002 - 16.9.2003 podľa
písomnej nájomnej zmluvy, podľa jeho vyjadrenia pred vyšetrovateľom do roku 2006, výpoveďou

priateľov navrhovateľov S.. E. Y., Q. R., G. E., podporenej vyjadrením F. K., vyjadrením D. Ž.,
znaleckým posudkom č. 9/2007 z 12.4.2007, vypracovaným pre účely hypotekárneho úveru ( ohliadka
bytu vykonaná 11.4.2007 ), kde po ohliadke znalec uviedol, že byt v súčasnosti ( rozumej ku dňu
ocenenia) poskytuje zvýšený štandard bývania, že ohodnocovaný byt je atypický, prešiel v roku 1997
rozsiahlou rekonštrukciou.... viď č.l. 691 a metódou polohovej diferenciácie určil hodnotu bytu sumou

3.027.167,58 Sk, hodnotu pozemkov sumou 571.808,16 Sk, teda zaokrúhlene všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti sumou 3.600.000.- Sk (119.4798,11 Eur). Tento posudok podľa záveru súdu dostatočne
presvedčivo dokumentuje stav bytu, objektívne popisuje jeho technický stav v čase dražby. Je potrebné
uviesť, že S.. H., ktorá byt oceňovala pre potreby dražby dňa 30.9.2006 v posudku č. 85/06, v draženom
byte nikdy nebola, teda osobnú obhliadku bytu nikdy nevykonala. Vydražiteľ bytu Y. H. sa so stavom

bytu pred dražbou, t.j. pred dňom 20.11.2006 neoboznámil, v byte nebol.

Súd vykonal dokazovanie resp. toto doplnil v súlade so všetkými procesnými návrhmi účastníkov
konania, v súlade s mandátom obsiahnutým v § 100 O.s.p. a pokynom Krajského súdu v Bratislave,
obsiahnutým v jeho rozhodnutí 14Co 356/2009 zo dňa 12.10.2010. Vykonaným a doplneným

dokazovaním dospel k zhodným skutkovým zisteniam, ako pri rozhodovaní dňa 1.7.2007. Z vykonaného
dokazovania bolo nepochybné a konštatoval to aj odvolací súd, že navrhovateľom konaním oboch
odporcov škoda vznikla. O jej rozsahu súd rozhodol na základe hodnoty nehnuteľnosti, objektivizovanej
znaleckým skúmaním znalcom, ktorého znaleckým úkonom poveril a proti osobe ktorého účastníci
nenamietali. Súdny znalec predajnú cenu v čase uskutočnenia dražby určil sumou 4.092 700.- Sk

( 135.852,75 Eur ). Po odpočítaní výťažku z predaja, ktorý už navrhovatelia obdržali v sume 684.596.-
Sk, by tak navrhovateľom patrila suma 3.408.104.- Sk ( 113.128,32 Eur ).Navrhovatelia sa v prejednávanej veci domáhali zaplatenia sumy 6.458.404.-Sk ( 214.379,74 Eur). V
prvom konaní súd priznal navrhovateľom titulom náhrady škody sumu 111.239,43 Eur ( 3.351.199.- Sk )
a vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie 3.107.205.- Sk ( 103.140,31 Eur ) návrh zamietol. Keďže odporca

v 2. rade nakoniec podal odvolanie proti prvostupňovému rozsudku iba v časti, ktorou súd odporcom
uložil platobnú povinnosť, zamietajúci výrok nadobudol právoplatnosť. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
skutkového stavu, po doplnenom dokazovaní a s prihliadnutím na procesný stav veci, súd v novom
rozhodnutí potom uložil odporcom platobnú povinnosť v rozsahu 111.239,43 Eur (3.351.199.- Sk ), keď
ustálil zodpovednosť oboch odporcov na vzniknutej škode.

Zodpovednosť subjektov zúčastňujúcich sa dražby je predmetom osobitnej úpravy obsiahnutej v § 33
ZoDD. Táto zodpovednosť je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, bez ohľadu na zavinenie.
Pokiaľ ZoDD neustanovuje inak zodpovednostné vzťahy týchto subjektov sa riadia všeobecnou právnou
úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku, pokiaľ to neodporuje povahe a účelu zákona o
dobrovoľných dražbách, a to najmä pokiaľ ide o spôsob a rozsah náhrady škody.

Predpokladmi zodpovednosti subjektov zúčastnených na dražbe sú: činnosť tak, ako je definovaná
v § 2 písm. a/ ZDD, t.j. verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného
práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia
na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie

ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke
alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z
dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie, škoda, t.j. vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej
v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a činnosťou definovanou ako dražba, t.j. medzi
vznikom škody a protiprávnym konaním subjektov zúčastňujúcich sa dražby. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti pri objektívnej zodpovednosti je potrebné vždy skúmať, či nie sú dané dôvody na vylúčenie
zodpovednosti zodpovednostných subjektov. Pri uplatňovaní liberačného dôvodu dôkazné bremeno
postihuje zodpovednostný subjekt, v danom prípade navrhovateľa dražby a dražobníka, ktorí musia
dokázať existenciu tohto dôvodu. Podľa názoru konajúceho súdu ani jeden z odporcov v tomto
smere svoje dôkazné bremeno neuniesol. V nimi tvrdených skutočnostiach, ktoré uvádzali na svoju

obranu proti uplatnenému nároku, súd také dôvody nevzhliadol. Odporca v 1. rade nemal mandát
na podanie návrhu na vykonanie dražby, odporca v 2. rade neupustil od vykonania dražby a túto
vykonalspôsobom,ktorýbolvrozporesozákonnýmiustanoveniamikonkretizovanýmivyššie.Existenciu
príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním oboch odporcov mal súd preukázanú.
Navrhovateľ dražby ani dražobník nepreukázal, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia,

ktoré možno od nich spravodlivo očakávať. Zodpovednosť navrhovateľa dražby (odporcu v 1. rade ) za
škodu spôsobenú nepravdivým vyhlásením dražobníka o tom, že predmet dražby je možné dražiť je
objektívnou absolútnou zodpovednosťou bez možnosti zbaviť sa tejto zodpovednosti. Obdobne to platí
aj o vyhlásení navrhovateľa dražby, ktorý je záložným veriteľom ohľadom vyhlásenia o pravosti, výške
a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Prípadom absolútnej objektívnej

zodpovednosti je aj ustanovenie, ktoré stanovuje, že navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorá
vznikla neoznámením osôb, ktoré majú na veci predkupné právo alebo vecné bremeno, dražobníkovi.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané naplnenie predpokladov zodpovednosti u oboch
odporcov, príčinná súvislosť medzi konaním každého z odporcov a škodlivým následkom, za ktorý

sa požaduje náhrada. Odporcov zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že nemohli zabrániť vzniku
škody ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nich požadovať. Podľa názoru súdu ani jeden
z odporcov v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.

Pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záležalo na poškodenom, či bude

požadovať náhradu na jednom, na niektorých alebo na všetkých škodcoch. Samotná skutočnosť,
že škoda vznikla pôsobením viacerých škodcov, neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej
zodpovednosti v zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale za predpokladu, že je daná príčinná
súvislosť medzi konaním (opomenutím konania) každého zo škodcov a škodlivým následkom, za ktorý
sa požaduje náhrada, je dôvodom na aplikáciu ustanovenia o spoločnej zodpovednosti v zmysle § 438

Občianskeho zákonníka. Úprava spoločnej zodpovednosti za škodu vychádza zo zásady solidárnej,
ktorá má všeobecnú platnosť pre všetky prípady, delená zodpovednosť môže byť síce stanovená
rozhodnutím súdu, ale iba v odôvodnených prípadoch. Zásadne teda platí, že pokiaľ bola škoda spôsobená dvomi alebo viacerými škodcami, a to či už
súbežnoučinnosťoualebonasebenezávisloučinnosťousjednouškodou,zodpovedajúzaňuškodcovia

spoločne a nerozdielne (solidárna zodpovednosť).
Pri škode spôsobenej viacerými subjektami zákon dáva prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej
zodpovednosti voči poškodenému s tým, že vo vzájomnom pomere sa škodcovia vysporiadajú podľa
účasti na spôsobenej škode (§ 439 Občianskeho zákonníka). Táto zásada má základ v ustanovení §
511 Občianskeho zákonníka a v podstate platí aj pri vyporiadaní vzájomného vzťahu medzi solidárne

zodpovednými škodcami (§ 439 Občianskeho zákonníka).
V prejednávanej veci súd za rozhodujúcu považoval skutočnosť, že obaja odporcovia ako subjekty
zúčastnené na dražbe svojou na sebe závislou činnosťou spôsobili navrhovateľom škodu. Spoločná
a nerozdielna zodpovednosť škodcov podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je pravidlom, od ktorého sa súd nemal dôvod odchýliť ani v prejednávanom prípade. Spoločná
zodpovednosť nie je vylúčená ani v prípade súbehu zodpovednosti na subjektívnom a objektívnom

princípe. Keďže osobitné dôvody pre určenie delenej zodpovednosti v danom prípade súd nevzhliadol,
delenú zodpovednosť odporcov ako výnimku zo všeobecnej zásady svojím výrokom nestanovil.

Na odporcom v 2. rade namietanú spoluzodpovednosť navrhovateľov súd sa zaoberal aj tým, či k vzniku
škodovej situácie neprispeli aj samotní poškodení. Nárok na náhradu škody by sa v takom prípade

znížil o mieru ich účasti na vzniknutej škode. Aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka
ako všeobecného ustanovenia o náhrade škody popri osobitnom právnom ustanovení v § 33 ZoDD,
prichádza do úvahy tak v prípade zodpovednosti založenej na princípe zavinenia, ako aj v prípade
objektívnej zodpovednosti. K spoluzodpovednosti poškodeného súd prihliada z úradnej povinnosti
bez ohľadu na tvrdenia účastníka konania. V súdenom prípade však tvrdenia o spoluzodpovednosti

navrhovateľov boli vznesené.
V ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka je zakotvená prevenčná povinnosť smerujúca proti vzniku
hroziacich škôd. Podľa § 9 zák.č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a
registri obyvateľov Slovenskej republiky občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky
a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, pred vycestovaním

ohlási túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a
predpokladanú dobu pobytu. Navrhovatelia síce ohlasovni pobytu neoznámili pobyt občana v zahraničí,
avšak nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti podľa názoru súdu nie je v príčinnej súvislosti so
vzniknutou škodou, keď vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca v 1. rade mal
vedomosť o tom, že sa navrhovatelia zdržujú mimo územia republiky, o tejto skutočnosti mohol a

mal ako navrhovateľ dražby informovať odporcu v 2. rade. Tiež odporca v 2. rade, dražobník, pokiaľ
sa mu zásielky doručované do vlastných rúk navrhovateľov opakovane vrátili neprevzaté adresátom,
mohol požiadať odporcu v 1. rade, navrhovateľa dražby, o informáciu a súčinnosť. Takýto postup
podľa názoru súdu bolo možné očakávať od dražobníka, u ktorého sa predpokladá, že má dostatočne
odborne spôsobilý aparát, schopný usmerniť aj navrhovateľa dražby za účelom zachovania zákonom

predpísaného postupu pre dražbu. Preto obranu odporcu v 2. rade, v rámci ktorej uvádzal, že pri
doručovaní písomností navrhovateľom a posudzovaní jeho účinnosti vychádzal z údajov zistených
v centrálnej evidencii pobytu občanov, nevyhodnotil ako dostatočný liberačný dôvod pre zbavenie sa
zodpovednosti.

Súd právne kvalifikoval žalobou uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody. Ide o vzťah, ktorý vznikol
pri činnosti na základe osobitného zákona, ktorým je zákon o dobrovoľných dražbách. Na uplatnený
nárok na náhradu škody súd aplikoval všeobecný predpis - Občiansky zákonník a to tie ustanovenia o
náhrade škody, ktoré nie sú upravené v ustanovení § 33 ZoDD ako osobitnom právnom predpise.

Podľa § 33 citovaného zákona (1) Navrhovateľ dražby zodpovedá za vady predmetu dražby, ktoré
mu boli alebo mali byť pri podaní návrhu na uskutočnenie dražby známe a neupozornil na ne včas
dražobníka v zmluve o vykonaní dražby. (2) Navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia
o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku
a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá

vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.
(3) Dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto
zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno
od neho spravodlivo požadovať. Dražobník zodpovedá i za škodu spôsobenú tretím osobám postupomlicitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. (4) Navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať.

(5) Navrhovateľ dražby zodpovedá aj za škodu spôsobenú neoznámením osôb podľa § 17 ods.
5 písm. b) až e); tejto zodpovednosti sa zbaví, len ak preukáže, že o takýchto osobách nemohol
vedieť ani s vynaložením náležitej starostlivosti. (6) Ak vykonala dražbu osoba, ktorá na to nebola
oprávnená, zodpovedá za škodu spôsobenú uskutočnením dražby; tejto zodpovednosti sa nemožno
zbaviť. (7) Notár zodpovedá za škodu spôsobenú svojím pochybením pri uverejnení informácií v

Notárskom centrálnom registri dražieb podľa osobitného zákona. (8) Osoba povinná vydať predmet
dražby zodpovedá vydražiteľovi za škodu spôsobenú omeškaním s odovzdaním predmetu dražby.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že ide o objektívnu zodpovednosť za škodu, pri ktorej je
povinnosťounavrhovateľovpreukázať,žedošlokporušeniupovinností,žeimvzniklaškoda,vakejvýške
a príčinnú súvislosti medzi porušením povinností a vzniknutou škodou. Nepreukazuje sa zavinenie. V

tomto smere súd uzavrel, že navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno. Odporcov zaťažovalo dôkazné
bremeno preukázať, že nemohli zabrániť vzniku škody ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
od nich požadovať. Svoje dôkazné bremeno podľa názoru súdu neuniesli.

Navrhovateľka nesplnila oznamovaciu povinnosť určenú jej v zákone o hlásení pobytu v súvislosti

s vycestovaním do zahraničia. Toto porušenie však podľa názoru súdu nemohlo založiť ich
spoluzodpovednosť na vzniku škody, keď v súlade so zmluvou o výkone správy pobyt v zahraničí
správcovi ( navrhovateľovi dražby ) oznámili.

Škoda je majetková ujma, (v nadväznosti na logický a právny výklad ustanovenia § 442 Občianskeho

zákonníka), teda ujma protiprávna, ku ktorej by nebolo došlo, nebyť vzájomne súvisiacej činnosti
odporcov, ako subjektov zúčastnených na dražbe.
Cenu bytu, z ktorej súd vychádzal pri určení rozsahu náhrady škody spôsobenej navrhovateľom v
prvom rozhodnutí, spochybnil v odvolacom konaní odporca v 2. rade prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, ktorý mal za to, že jediným správnym spôsobom, ako určiť výšku prípadnej škody, je znalecké

skúmanie.
Súd na návrh odporcu v 2. rade nariadil znalecké dokazovanie o cene bytu v čase dražby. Znalec Doc.
Ing. Michal Holík, PhD v posudku č. 58/2013 zo dňa 21.8.2013 metódou porovnávacou-matematicko-
štatistickouurčilcenubytusumou4.092.700.-Sk,keďtoutometódoudošlokvylúčeniuextrémnenízkych
a vysokých ponukových cien a ktorá korektnejšie vystihuje priebeh hodnôt cien v celom súbore. Ako

je zrejmé z tabuľky a grafu v tomto posudku, v lokalite P. - T. R. v 4- štvrťroku 2006 bol priemer cien
59.780.- Sk /m2. Rekapituláciou znalec dospel k všeobecnej hodnote posudzovaných nehnuteľnosti,
určenej ku dňu 20.11.2006 v sume zaokrúhlene 4.556.000.-Sk (151 231,49 Eur ), v tom cena bytu v sume
4.092.700.- Sk, pozemky v cene 164.914,54 Sk a 297.826,84 Eur. Odporca v 2. rade prostredníctvom
svojho právneho zástupcu namietal správnosť znaleckého skúmania majúc za to, že tento posudok

dostatočne neobjektivizuje hodnotu dotknutých nehnuteľností v rozhodnom čase. Ku skutočnostiam
uvádzaným v námietkach uvádzaných v tomto vyjadrení ( č.l. 617- 620 v súdnom spise ) súd uvádza,
že k námietkam uplatneným k záverom znaleckého skúmania dňa 14.5.2014 vypočul znalca za účasti
právneho zástupcu odporcu v 2. rade, ktorému poskytol možnosť získať odpoveď na ním uplatnené
pripomienky priamo od znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu (č.l. 638- č.l. 642 v

súdnom spise). Pripomienky uplatnené odporcom v 2. rade neboli spôsobilé spochybniť závery znalca
o cene bytu v čase dražby, preto súd tieto závery znalca akceptoval.
Právny vzťah zo spôsobenej škody je vzťahom záväzkovým, na ktorý sa vzťahujú všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch včítane ustanovení o zániku záväzkov a omeškaní.
Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, zásadne

treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal
o splnenie. O úrokov z omeškania súd preto rozhodol podľa ustanovenia § 563 ObčZ v spojení s
ustanovením § 517 ods. 2 ObčZ a nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v platnom znení majúc za to, že odporcovia
boli povinní predmet záväzku splniť v čase, ktorý určili navrhovatelia vo svojej výzve dlžníkovi. Za
kvalifikovanú výzvu s prihliadnutím na výsledky dokazovania súd považoval až žalobu, preto omeškanie

ustálil s prihliadnutím na jej doručenie obom žalovaným, t.j. dňom 19.11.2007. K uvedenému dňu bola
základná úroková sadzba 4,25%, preto v zmysle citovaného vykonávacieho predpisu odporcom uložil
povinnosť zaplatiť majetkové sankcie, ktorých zaplatenia sa navrhovatelia žalobou domáhali, vo výške
dvojnásobku základnej úrokovej sadzby, t.j. vo výške 8,5 % p.a.Súd po doplnení dokazovania v zmysle návrhov účastníkov konania, na pojednávaní konanom dňa
12.1.2015 vyzval účastníkov konania v súlade s ustanovením § 118 O.s.p. na záverečné vyjadrenie,
zamerané najmä na vyjadrenie k vykonaným dôkazom. Navrhovatelia prostredníctvom právneho

zástupcu využili právo dané im súdom priamo na tomto pojednávaní. Právny zástupca odporcu v 2.
rade si vyhradil právo vyjadriť sa písomne v lehote 20 dní, ktorú považoval pre tento úkon za primeranú.
Sudcovská lehota poskytnutá mu na tento úkon márne uplynula dňom 2.2.2015. Odporca v 2. rade sa
v ním požadovanej a súdom určenej lehote nevyjadril a neurobil tak ani do 28.1.2015, keď uvedeným
dňom malo dôjsť k ukončeniu právneho zastupovania odporcu v 2. rade v zmysle § 23 ods. 1 zák. č.

586/2003 Z.z. o advokácii podľa oznámenia advokáta zo dňa 28.1.2015. Riadne predvolaný odporca
v 2. rade sa pojednávania zvolaného na deň 23.3.2015 nezúčastnil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil
kolíziou s termínom dražby v K., čo preukazoval oznámením o dražbe z 16.2.2015. Nezúčastnil sa ani
pojednávania zvolaného na deň 25.3.2015 zo zdravotných dôvodov R.. D. K., predsedu predstavenstva
spoločnosti IURIDIS, a.s., ktorá si podľa lekárskej správy zo dňa 24.3.2015 podvrtla členok.
Podľa § 101 O.s.p. (1) Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že

pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu. (2) Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu
a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 O.s.p. (1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. (3) Ak je dôvodom
na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie
pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho
zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia

zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Z pripojenej lekárskej správy súd nezistil existenciu stavu predpokladaného v ustanovení § 119 ods.
3 O.s.p., pre ktorý by bolo potrebné vyhovieť návrhu odporcu v 2. rade a pojednávanie odročiť.
Právny zástupca odporcu v 2. rade sa na výzvu súdu k výsledkom dokazovania do zániku jeho
mandátu nevyjadril a do 25.3.2015 tak neurobil ani odporca v 2. rade, súd preto dňa 25.3.2015 vyhlásil

dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil na deň 15.4.2015 za účelom vyhlásenia rozsudku vo
veci. Toto procesné rozhodnutie oznámil účastníkom na strane odporcov. Pri tomto procesnom postupe
súčasne zohľadnil, že odporcom v 2. rade je právnická osoba, v mene ktorej podľa aktuálneho výpisu
z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sa, vložka č. 853/S koná predseda
a podpredseda predstavenstva, každý z nich samostatne. Pokiaľ predsedníčke predstavenstva R..

K. bránili v účasti na pojednávaní dňa 25.3.2015 zdravotné prekážky, za spoločnosť mohol konať
podpredseda, v danom prípade Roman Horváth, ktorý podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra
má oprávnenie konať za spoločnosť samostatne a naviac bydlisko má v Bratislave. Súd nemal vedomosť
oprekážke,ktorábybránilajehoúčastinatomtopojednávaní.Vedľajšíúčastníksaúčastinapojednávaní
zvolanom na deň 25.3.2015 vzdal. Vychádzajúc z uvedeného preto zvolený procesný postup súd

považoval za súladný s procesnými pravidlami.
Dňa 14.4.2015 odporca v 2. rade udelil plnomocenstvo sa zastupovanie v prejednávanej veci advokátovi
JUDr. Ladislavovi Ščurymu ( č.l. 788 ), ktorý požiadal o ďalšie odročenie pojednávania vo veci určeného
na deň 15.4.2015 z dôvodov, že nemal zachovanú 5-dňovú lehotu na prípravu pojednávania. Ďalším
dôvodom bola aj kolízia pojednávaní, keďže právny zástupca sa mal zúčastniť dňa 15.4.2015 aj

pojednávania pred Okresným súdom v Žiline v sp.zn. 8C 59/10. Súd procesný stav, ktorý vznikol v
dôsledku nového mandátu na zastupovanie odporcu v 2. rade akceptoval a ďalší termín pojednávania
určil na deň 22.6.2015, na ktorom poskytol odporcovi v 2. rade ako aj prítomnému vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu v 2. rade právo záverečného vyjadrenia v zmysle § 118 O.s.p.
Súd majúc za to, že sa v zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu vyporiadal so všetkými odvolacími

námietkami a obranou odporcov, v merite veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Nevykonal
ani novým advokátom navrhovaný dôkaz výsluchom notára JUDr. Petra Krišku ohľadom zloženia a
výplaty výťažku z dražby bytu, keďže tento dôkaz súd považoval bez právnej relevancie vo vzťahu k
prejednávanej veci. V čase rozhodovania už predmetný spor trval 8 rokov, takže stanoviská účastníkov
konania boli dostatočne ujasnené a dokazovanie tiež vykonané v takom rozsahu, že už ani prípadné

ďalšie dôkazy by neovplyvnili spôsob vybavenia predmetnej veci.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľom priznal právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli zaplatením súdneho poplatku v
sume 387.504.- Sk (12.862,77 Eur) a v trovách právneho zastúpenia advokátkou.Za úkony nevyhnutné na účelné uplatňovanie práva súd považoval: prevzatie zastúpenia dňa 17.8.2007,
spísanie žaloby dňa 22.10.2007, účasť na pojednávaniach dňa 2.7.2008, 15.10.2008, 26.11.2008,
19.1.2009, 9.2.2007, 1.4.2009, 1.7.2009 a písomné vyjadrenie na výzvu súdu dňa 16.2.2009, za ktoré

patrí advokátke podľa § 10 ods. 1, v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 18 ods. 3, § 20 a § 20a
vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení tarifná odmena vo výške 10 x
645,65 Eur = 6.456,50 eur + 1.291,30 DPH + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 2 x 5,90
Eur za rok 2007, 3 x 6,31 Eur za rok 2008 a 5 x 6,95 Eur za rok 2009, teda trovy právneho zastúpenia
spolu 7.813,28 Eur, vyjadrenie k odvolaniu odporcu v 2. rade dňa 7.1.2010, účasť na pojednávaní dňa

12.10.2010, to je odmena 2 x 645,62 Eur + režijný paušál 2 x 7,21 Eur = 1.305,66 Eur + DPH 261,13
Eur = 1.566,79 Eur, účasť na pojednávaní dňa 9.11.2011 bez meritórneho prejednania veci, účasť na
pojednávaní 23.1.2012,21.3.2012,23.5.2012, písomné vyjadrenie na výzvu súdu z 28.10.2013, účasť
na pojednávaní 14.5.2014, 21.7.2014, 13.10.2014,12.1.2015,25.3.2015, 15.4.2015 bez meritórneho
prejednania veci, 22.6.2015, za ktoré patrí advokátke odmena 2 x 161,40 Eur + 10 x 645,62 Eur +
režijný paušál 1 x 7,41 Eur + 3 x 7,63 Eur + 1 x 7,81 Eur + 3 x 8,04 Eur + 4 x 8,39 Eur = 6.874,79

Eur + 20% DPH 1.374,95 Eur, teda odmena spolu 8.249,74 Eur. Sumár náhrady trov konania a trov
právneho zastúpenia tvoria:
Trovy právneho zastúpenia ( 2007-2009) 7.813,28 Eur
Trovy právneho zastúpenia ( 2010) 1.566,79 Eur
Trovy právneho zastúpenia ( 2011 - 2015 ) 8.249,74 Eur

Súdny poplatok 12.862,77 Eur
Spolu: 30.492,58 Eur,
ktoré si právny zástupca navrhovateľov riadne uplatnil z tarifného základu - priznanej sumy. Právnemu
zástupcovi patrí odmena a náhrady zvýšené v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky o
DPH, keďže preukázal, že je daňovníkom tejto dane podľa osobitného predpisu. Súd pri rozhodovaní o

trovách právneho zastúpenia zohľadnil, že do základu pre výpočet DPH sa náhrady advokáta zahŕňajú
až od 1.6.2009.
O povinnosti odporcov zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľov súd rozhodol
podľa § 149 ods. l O.s.p.

Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na výšku platobnej
povinnosti, ktorú súd odporcom uložil, lehotu 30 dní na jej splnenie považoval za primeranú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odôvodnené odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na
podpísanom súde, písomne štvormo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 43 ods. 2

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

11C 319/07

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm.
a/ až f/ O.s.p.

Ak odporcovia - povinní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnení
môžu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).