Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by Mgr. Anna Monoková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/422/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209493
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814209493.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, p r o t i žalovaným: 1. S.
B., M.. XX.XX.XXXX, Q. XXX XX F. Ž. XX, 2. L. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. XXX XX F. Ž. XX o zaplatenie
4921,20 eur s prísl. t a k t o
r o z h o d o l :
Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 4309,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4309,96 eur od 22.05.2014 do
zaplatenia a trovy konania v sume 224,20 eur a to všetko v mesačných splátkach po 35 eur, ktoré splátky
sú platné vždy do 30-dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
sumu vo výške 4921,20 eur s 6,59 % ročným úrokom za úver zo sumy 4569,79 eur od 22.05.2014 do
zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4921,20 eur od 22.05.2014 ako aj náhrady trov
konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2891450 6 01 bola so
žalovanými uzatvorená zmluva o úvere č. 2891450 6 01 zo dňa 10.12.2012, súlade s ktorou poskytol
žalobca žalovaným mimoriadny medziúver č. 2891450 3 02 vo výške 5000 eur. Žalovaní sa zaviazali
do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 6,59 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 27,46 eur a do nasporenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné
mesačné vklady vo výške 29,46 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní
zaviazali splácať stavebný -úver vrátane úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 35,17 eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a
včas splácať. Listom zo dňa 24.04.2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných,
aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní peňažné prostriedky nevrátili. Dlžná suma ku
dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 4898,61 eur pozostáva z istiny 4569,79 eur, z nezaplatených
úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 328,82
eur. Podľa čl. X. bod 10.19.1 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a
ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. X. bod 10.19.3 úverovej zmluvy
odstúpenímodzmluvynezanikáaniprávoveriteľapožadovaťzmluvnedohodnutéúrokyaždozaplatenia
celej pohľadávky. Na základe uvedeného žalobca ďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo
výške 6,59% p.a. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení,
účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené všetkým žalovaným.Účinnosť odstúpenia nastala dňa 21.05.2014. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy
predstavuje sumu 4921,20 eur, pričom pozostáva z istiny 4569,79 eur, z nezaplatených úrokov za úver
a z nezaplatených poplatkov vo výške 351,41 eur. V súlade s čl. IX. bod 9.3. úverovej zmluvy, odo dňa
nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania
vo výške 5 % p.a.
Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že so žalobou súhlasia.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o úvere,
odstúpením od zmluvy, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, písomným
vyjadrením žalobcu, výpoveďou žalovaných a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalovaná v 1. rade uviedla, že zobrali úver vo výške 5000 eur a časť z tejto sumy poskytli aj svokrovcom.
Úver spočiatku splácali, no potom svokrovci odišli a prestali im pomáhať so splácaním. V tom čase
nastúpili do školy aj deti a splátky už potom nezvládali hradiť. V ďalšom uviedla, že v tom čase pracuje
len na Obecnom úrade na aktivačných prácach, manžel ( žalovaný v 2. rade) je nezamestnaný. Ich
príjem do rodiny, teda pre nich dvoch, ako aj pre dve maloleté deti vo veku 5 a 7 rokov predstavuje
sumu 280 eur mesačne. Z tohto príjmu uhrádzajú mesačne elektrinu 25 eur, internet 29 eur a zvyšok
potrebujú na zabezpečenie základných potrieb, či pre seba alebo pre deti, jeden syn je už školopovinný.
Vzhľadom na svoje pomery preto žiada, aby im súd povolil zaplatiť dlh v splátkach po 35 eur mesačne,
nakoľko majú záujem ho splatiť.
Žalovaný v 2. rade uviedol, že súhlasí s vyjadrením manželky ( žalovanej v 1.rade). taktiež má záujem
splácať.
Vpísomnompodanídoručenomtunajšiemusúdu dňa19.05.2015žalobcauviedol,žežalovanejv1.rade
bol poskytnutý medziúver v sume 5000 eur, v dvoch splátkach (4000 eur + 900 eur), keďže pri čerpaní
úverových prostriedkov bol odúčtovaný poplatok za spracovanie úveru v sume 100 eur v zmysle čl. VIII.,
bod 8.1. Zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2012. v zmysle zmluvy článku V., bod. 5.3. boli žalovaní povinní
vkladať na konto medziúveru mesačné vklady- splátky 6,59% úrokov z medziúveru v sume 27,46 eur.
Keďže žalovaní vkladali pravidelne mesačne sumu vyššiu, a to 37,17 eur, bol rozdiel vloženej sumy
a predpísanej sumy vo výške 9,71 eur preúčtovaný na prislúchajúce konto sporenia č. 2891450 0 04
žalovanej v 1.rade. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 4898,61 eur pozostáva z istiny
4569,79 eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy
vcelkovejvýške328,82eur.Poúčinnostiodstúpeniaodzmluvycelkovádlžnásumapredstavuje4921,20
eur, a táto pozostáva z istiny 4569,79 eur a z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov
vo výške 351,41 eur. Po zosplatnení žalovaní neuhradili žiadne platby.
Podľa článku I. Základné úverové podmienky zmluvy o úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 10.12.2012, žalobca poskytol žalovaným
medziúvervovýške5000eur.Splatnosťvkladovnaúčetstavebnéhosporeniaboladohodnutána15.deň
v mesiaci a výška úrokovej sadzby medziúveru bola dohodnutá na 6,59% ročne.
V zmysle čl. II. bod 2.1., 2.2., 2.3. zmluvy na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení poskytne veriteľ dlžníkovi medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom
sporení. Predmetom tejto zmluvy je poskytnutie medziúveru vo výške 5000 eur. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické
osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia,
čím sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 3437,48 eur.
V zmysle článku V. zmluvy - úročenie, splatnosť a splácanie, výška úrokovej sadzby je 6,59% ročne.
Dlžník sa zaväzuje splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 37,17 eur.
Do pridelenia cieľovej sumy predstavujú sumu vo výške 37,17 eur uvedenú v bode 5.2. vklady na účet
sporenia vo výške 7,71 eur a úroky z medziúveru vo výške 27,46 eur. Po pridelení cieľovej sumy bude
suma podľa bodu 5.2. predstavovať splátku stavebného úveru vrátane úroku vo výške 35,17 eur. Výška
úrokovej sadzby stavebného úveru je 4,70% ročne.Ak je dlžník v omeškaní so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu o stavebnom sporení, má
veriteľ právo účtovať si 5% p.a. úrok z omeškania zo zameškaných platieb ( čl. IX: bod 9.1. zmluvy).
Podľa čl. X. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie úveru predovšetkým v prípade: ak je dlžník v omeškaní s vaic ako dvomi splátkami alebo
jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace alebo v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na
zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace, ak sa stane zmluva o stavebnom sporení
neplatná v zmysle § 35 zákona č. 483/2001 o bankách v platnom znení, ak hodnota založeného majetku
už nepostačuje na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom v dôsledku akejkoľvek okolnosti, alebo
zmeny trhovej ceny, a ak dlžník na požiadanie veriteľa primerane nedoplní zabezpečenie pohľadávky s
príslušenstvom v lehote 60 dní odo dňa od ktorého nastala táto okolnosť.
Veriteľ má právo od tejto zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie úveru vrátane príslušenstva,
aj v prípade ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok ( čl. X
bod 10.16. zmluvy).
Podľa článku XI. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 11.1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa
riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, Obchodným
zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o
stavebnom sporení pre fyzické osoby.
V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
Slovenská sporiteľňa vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky,
tieto Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej VPSS), ktorými upravuje
vzťahy medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č.483/2001 Z.z. o
bankách v platnom znení ( ďalej len Zákon o bankách) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení
v platnom znení ( ďalej Zákon).
V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou
formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebného
sporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na
poskytnutiestavebnousporiteľňounevypovedateľnéhostavebnéhoúveruvsúladesoZákonomaVPSS.
Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok, úver zo stavebného sporenia poskytuje stavebná
sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom čerpania
stavebného úveru alebo jeho časti.
V sume splátky úveru uvedenej v úverovej zmluve sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru ( čl. XVIII.
bod 3. Všeobecných podmienok).
V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie
zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v
omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.
Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä,
jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej
sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný
splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľňa v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti
úveru, vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť. Stavebná sporiteľňa má v týchto prípadoch právo
účtovať si aj úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zostatku dlhu a zameškaných splátok,
dohodnutý v úverovej zmluve. ( čl. XIX. bod 3 písm. b), c) Všeobecných podmienok ).
Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 24.04.2014 žalovaným oznámil, že z dôvodu neuhradenia
zročných splátok, ani v poskytnutej dodatočnej lehote, žalovaní ostávajú v omeškaní na účte stavebného
sporenia po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte medziúveru s viac ako dvoma splátkami, žalobcav súlade s čl. IX. a X. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o medziúvere č. 2891450 6 01 zo
dňa 10.12.2012 a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne
oznámil,ževprípadeakdo7dníoddoručeniatohtolistužalovanáneuhradídlžnúsumu,žalobcapristúpi
k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi. Žalovaní si oznámenia
o odstúpení od zmluvy neprevzali a dňa 21.05.2014 sa vrátili žalobcovi.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný v 1. a
2. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah
zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaná v 1. rade ako dlžník a žalovaný
2. rade ako spoludlžník uzavreli dňa 10.12.2012 zmluvu o úvere č. 2891450 6 01. V zmysle zmluvy
žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 5000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na
stavebný úver pod číslom 2891450 5 01 vo výške cca 3437,48 eur.
Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý medziúver. Žalovaní však svoj
záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania.
Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca
listom zo dňa 24.04.2014 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie poskytnutých
úverových prostriedkov.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnejtypovejzmluvyichnezaväzujú pokiaľsúvosvojichdôsledkochnevýhodnejšieoprotiprávnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).
Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,
str. 178).
Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o neklaých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.
Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo20/09).
Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.
Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda
právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v
ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co
218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.
ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania).
Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).
Ustanovenie čl. X zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 53 ods. 1, ods. 5 a § 457 Občianskeho zákonníka.
Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnejúpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktorébrániakémukoľvek zhoršeniupostaveniaspotrebiteľaoprotitomutozákonu(rozumejObčianskeho
zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V zmysle čl. X zmluvy bod 10.19. odstúpením od tejto zmluvy nezaniká/nezanikajú : záväzok dlžníka,
spoludlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva, zabezpečovacie
zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom, resp. treťou osobou, právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky s príslušenstvom.
Ako vyplýva z čl. X. zmluvy bod 10.21. „ v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina,
nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí úrokovou sadzbou vo výške
dohodnutej touto zmluvou.“
Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o
„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva
všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.
Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.
Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.
Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.
V danej veci mal súd za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver v sume 5000 eur, pričom títo do
odstúpenia od zmluvy uhradili sumu 690,40 eur ( 260,19 eur vklady + 430,21 eur čiastočne vyrovnanie
medziúveru). Vyššie uvedené sumy sú zrejmé z písomného vyjadrenia žalobcu a výpisu z účtu. Žalobca
poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 5000 eur, pričom žalovaní mu uhradili k predmetnej
úverovej zmluve sumu 690,40 eur. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom
poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm, t.j. sumu 4309,96 ( 5000-690,40=
4309,96 eur), preto súd zaviazal žalovaných na úhradu tejto sumy a v prevyšujúcej časti, teda v časti ozaplatenie sumy prevyšujúcej 4309,96 eur ako aj žalobcom uplatneného úroku z úveru zo sumy 4921,20
eur od 22.05.2014 do zaplatenia, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý im žalobca v
odstúpení od zmluvy poskytol, dostali do omeškania. V súlade s príslušným ustanovením Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadení vlády mal žalobca nárok požadovať úrok z omeškania vo výške 8,25%
ročne, žalobca si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% a preto mu súd priznal predmetný úrok
len v takej výške ako požadoval a to dňom nasledujúcom po dni, kedy sa zásielka vrátila žalobcovi ale
len zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.
Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných povolil súd v súlade s ust. § 160 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovaným sumu, na zaplatenie ktorých boli
zaviazaní, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z uplatnenej sumy 4921,20 eur bolo žalobcovi priznaných 4309,96 eur ( priznaná sumu vyčíslená ku dňu
vyhlásenia rozsudku). Žalobca tak mal v konaní úspech 88% a neúspech 12%, čo predstavuje úspech
žalovaných. Po odpočítaní úspechu žalovaných mu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere
76%.
Takto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie iných trov konania v sume 224,20 eur za zaplatený súdny
poplatok z návrhu na začatie konania (76% zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 295 eur).
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.