Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203351
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814203351.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting

s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej:
I. S., J.. XX.XX.XXXX, G. O. XXX/XX, XXX XX I. J. Y., o zaplatenie 1274,91 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou (tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky, článok 4, ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu) domáhal zaplatenia istiny 1274,91 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy
1564,91 eur od 10.05.2011 do 12.03.2012, zo sumy 1514,91 eur od 13.03.2012 do 13.05.2012, zo sumy
1484,91 eur od 14.05.2012 do 10.06.2012, zo sumy 1454,91 eur od 11.06.2012 do 09.07.2012, zo sumy
1424,91 eur od 10.07.2012 do 09.08.2012, zo sumy 1394,91 eur od 10.08.2012 do 09.09.2012, zo sumy
1364,91 eur od 10.09.2012 do 25.10.2012, zo sumy 1334,91 eur od 26.10.2012 do 08.11.2012, zo sumy
1304,91 eur od 09.11.2012 do 28.01.2013 a zo sumy 1274,91 eur od 29.01.2013 do zaplatenia. Okrem
toho žiadal priznať 6 %-ný úrok zo zmenkovej sumy 1564,91 eur od 22.06.2011 do 12.03.2012, zo sumy

1514,91 eur od 13.03.2012 do 13.05.2012, zo sumy 1484,91 eur od 14.05.2012 do 10.06.2012, zo
sumy 1454,91 eur od 11.06.2012 do 09.07.2012, zo sumy 1424,91 eur od 10.07.2012 do 09.08.2012, zo
sumy 1394,91 eur od 10.08.2012 do 09.09.2012, zo sumy 1364,91 eur od 10.09.2012 do 25.10.2012,
zo sumy 1334,91 eur od 26.10.2012 do 08.11.2012, zo sumy 1304,91 eur od 09.11.2012 do 28.01.2013
a zo sumy 1274,91 eur od 29.01.2013 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tina
percenta zmenkovej sumy teda 5,22 eur a náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 23.11.2010 na zmenkovú

sumu 1564,91 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od
10.05.2011. V texte bol uvedený záväzok žalovanej, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad
zmenkovému veriteľovi. Indosovaná zmenka je podľa žalobcu vistazmenkou a je opatrená doložkou „na
platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“.

Žalobca uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ do podania žaloby zaplatil
290 eur, kde na zmenkovú sumu uhradil 290 eur a na úroky uhradil 0 eur. Keďže zmenková listina je

opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 žalobca uviedol, že berie svoj návrh na začatie
konania čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatnenéhozmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške
0,06% denne. Uznesením č.k. 13C/241/2014-42 zo dňa 01.04.2016 súd konanie o povinnosti žalovanej
zaplatiť zmenkový úrok vo výške 0,19% denne zo sumy 1564,91 eur od 10.05.2011 do 12.03.2012, zo

sumy 1514,91 eur od 13.03.2012 do 13.05.2012, zo sumy 1484,91 eur od 14.05.2012 do 10.06.2012,
zo sumy 1454,91 eur od 11.06.2012 do 09.07.2012, zo sumy 1424,91 eur od 10.07.2012 do 09.08.2012,
zo sumy 1394,91 eur od 10.08.2012 do 09.09.2012, zo sumy 1364,91 eur od 10.09.2012 do 25.10.2012,
zo sumy 1334,91 eur od 26.10.2012 do 08.11.2012, zo sumy 1304,91 eur od 09.11.2012 do 28.01.2013
a zo sumy 1274,91 eur od 29.01.2013 do zaplatenia zastavil.

Podľa názoru súdu v tomto prípade sú splnené podmienky pre použitie vyššie uvedeného Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady /ES/ 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V zmysle článku 2 citovaného nariadenia sa totiž toto uplatňuje
v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky

príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za
konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

V článku 3 odsek 1 cit. zák. ust. sa uvádza, že na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký

spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom, ako v
členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 5 odsek 1 spomínaného Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo

ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,
že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

V zmysle článku 5 odsek 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené
v prílohe III. Kópia tlačiva na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu
s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13.

V danom prípade vychádzajúc z údajov uvedených v žalobcom predloženej zmenke (ktorú vystavila
spoločnosť POHOTOVOSŤ) súd považoval za potrebné nariadiť vo veci ústne pojednávanie a to aj bez
toho, aby o to požiadala niektorá zo strán.

Právny zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie

termínov, pojednávanie odročiť nežiadal. Zároveň uviedol, že žalobca hodnotí procesný postup súdu,
ktorým vytýčil ústne pojednávanie ako nesprávny, čo odôvodňoval jednotlivými článkami Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 ( ďalej len „ Nariadenie“) a to čl. 4, čl. 5 bodu 1,
ako aj bodu 8 a má za to, že nariadenie ústneho pojednávania sa nejaví ako nevyhnutné a racionálne.
Vychádza zo skutočnosti, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaná popierala uplatnenú pohľadávku.

Avšak ak by v priebehu súdneho pojednávania akýmkoľvek spôsobom došlo k popretiu uplatnenej
pohľadávky, žiada, aby súd pojednávanie odročil, vo veci neukončil dokazovanie a žalobcu oboznámil
s navrhnutými dôkazmi a formulovanými námietkami.

V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať na podľa názoru súdu neakceptovateľné a

zarážajúce zasahovanie do oprávnení súdu, keďže je to výlučne v kompetencii súdu posúdiť potrebu
nariadenia pojednávania, ak naviac sám žalobca poukazuje na čl. 5 bod 1 príslušného nariadenia,
v zmysle ktorého súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to považuje za potrebné. Naviac
nariadenie pojednávania súd vykonal v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho práva na zmenku
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu vzniknutým medzi pôvodným veriteľom

žalovanej ( obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.), ako aj v súvislosti s posudzovaním, aký
ma charakter predmetný spotrebiteľský úver.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to úplným výpisom z
obchodného registra žalobcu, zmenkou, písomnými vyjadreniami a stanoviskami žalobcu, Zmluvou
o úvere, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, prehľadom splátok a pokút, uznesením č.k.

13C/241/2014-42, spisom tunajšieho súdu sp.zn. 10Er/1468/2012, výpoveďou žalovanej a zistil tento
skutkový a právny stav:

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že je pravda, že od spoločnosti Pohotovosť mala úver, pričom tento
sizobralaniekedyvroku2010alebo2011.Spočiatkutentoúverajsplácala,nopotomjejprišlouznesenie

( uznesenie, ktorým Okresný súd Vranov nad Topľou zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie) a keďže nevie písať ani čítať, nakoľko ukončila len druhý ročník
základnej školy, sused jej povedal, že nie je potrebné, aby platila. Zmluvu so spoločnosťou Pohotovosť
podpísala len tak, že jej ukázali, kde sa má podpísať: To či podpisovala aj nejaké iné papiere, alebo či
podpísala aj predmetnú zmenku nevie uviesť, nakoľko sa na to nepamätá. Podpísať sa vie len preto,
že sa to naučila, ale ináč nevie vôbec písať a čítať. V ďalšom uviedla, že nie je pravda, že by jej bola

poskytnutá až taká vysoká suma, ako ani to, že úver jej bol poskytnutý na výkon povolania, nakoľko
ona nikdy nebola zamestnaná.

Žalovaná vystavila dňa 23.11.2010 v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku, obsahom
ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807

598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, sumu 1564,91 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od
10.05.2011. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola prevedená
indosamentom (rubopisom) na žalobcu.

Zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX, ktorá sa uvádza na zmenke predloženej žalobcom a ktorej kópiu
na výzvu súdu predložila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX na jednej
strane medzi dlžníkom - žalovanou a na druhej strane veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola uzavretá
táto zmluva o úvere, kde sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 700 eur a dlžník sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 620 eur t. j. celkove čiastku 1325

eur, ktorú sa zaviazal tento uhradiť v 12-tich mesačných splátkach splatných po 110 eur, začínajúc dňom
26.12.2010 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zmluva je
datovaná dňom 23.11.2010 a opatrená podpismi mandatára, ako aj podpisom žalovanej ako dlžníčky.
Peniaze mala prevziať toho istého dňa.

Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že zmenka, ktorú žalobca pripojil k žalobe, bola
vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského
úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá ju následne
indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovanou má teda spotrebiteľskú povahu.

Na posúdenie spotrebiteľských zmlúv súd v zmysle článku 19 Nariadenia číslo 861/2007/ES aplikoval
slovenské procesné rozhodné právo. Z uvedeného potom vyplýva, že slovenské subjekty pôvodne
ani nepredpokladali iný ako právny poriadok Slovenskej republiky. Podľa bodu 13 Nariadenia číslo
861/2007/ES pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a neprípustné „v

kontexte zamietnutia návrhu“ by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom, súd v danom prípade
postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona číslo 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicou 2005/29/
ESonekalýchobchodnýchpraktikáchpodnikateľovvočispotrebiteľomnavnútornomtrhu.Akorozhodné

právo aplikoval súd právo Slovenskej republiky už aj vzhľadom na to, že pôvodným majiteľom zmenky
bolaspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.Bratislavaakoslovenskáprávnickáosobaaprípadnávoľbainého
právneho poriadku súdu tvrdená ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 75 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

V zmysle článku I. § 11 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom

(rubopisom) s tým, že podľa článku I. § 17 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a
šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľkou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vzmysle§53ods.1až3Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že dňa 23.11.2010 uzavrela žalovaná ako dlžník
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere v písomnej forme, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700 eur. V ten istý deň bola vystavená a podpísaná zmenka.
Žalobou si žalobca na súde uplatnil právo na zaplatenie sumy 1274,91 eur.

Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom predložená zmenka
zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovanou ako
dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatvárala
žalovaná ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text
a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné

údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala
len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej
forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o
príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru,dohody o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom.

S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je
spotrebiteľskou zmluvou, ak dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

V danom prípade žalovaná ako fyzická osoba spĺňala definíciu spotrebiteľa a spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava na strane veriteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti pri uzatváraní zmluvy o úvere, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom
registri mala činnosť poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa záveru súdu tak bolo preukázané,
že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava spĺňala definíciu dodávateľa. V konaní bolo
ďalej preukázané, že zmluva medzi veriteľom a žalovanou bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane

všeobecných zmluvných podmienok, do tejto zmluvy bolo možné doplniť resp. zmeniť len osobné údaje
žalovanej ako dlžníka a výšku úveru. Súd mal tak za preukázané, že veriteľ tieto zmluvy uzatváral
s viacerými osobami, bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy
podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla.

Takto súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 23.11.2010 uzavretá medzi veriteľom a žalovanou
bola spotrebiteľskou zmluvou.

Z uvedených dôvodov súd považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. a žalovanou za vzťah spotrebiteľský, a teda na tento vzťah aplikoval ustanovenia spotrebiteľského

práva. Povaha uvedeného právneho vzťahu sa nezmenila ani postúpením (indosovaním) zmenky.
Súd potom v danom prípade mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo
spotrebiteľského vzťahu.

Napriek tomu, že žalovaná v konaní vyslovene nenamietala, že zmenka je neplatná, súd skúmal

jej platnosť, pretože mal za to, že Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" (právo patrí bdelým) v
spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd SR (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca
2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012). Aj v prípade

tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych
vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až
detailnej) znalosti právnych predpisov. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky
zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom

je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy, spotrebiteľ nemôže dokonale
poznať každý z vyššie uvedených zákonov. Neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť
spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým,
že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je

v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné
podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Č. N. M..N.. K. A. P.)
samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie
odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná

o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať
postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku
spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 - II. Zaitschrift für

das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht 191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue juristische
Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal súdny dvor
EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia
spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok
spotrebiteľských zmlúv.

Taktiež je potrebné uviesť, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16. 11. 2010 práve vo veci
POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v každom
štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (a
nielen sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k
tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave.

Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka, je potrebné posúdiť podľa
zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v
danom prípade od 02. 04. 2010 do 10. 06. 2013).

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Obligatorné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a

medzi nimi pod písmenom f) je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru; pod písmenom j) ročná percentuálna miera nákladov; pod písmenom
k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod písmenom y) priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy
zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y).

Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať článok 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami odporcu
musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. V tomto prípade dohodu o vyplňovacom práve zmenky

súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 OZ.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatorné náležitosti, ktoré sú uvedené v
§ 9 ods. 2 písm. f), j), k), y) zákona číslo 129/2010 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto

skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je ročne
91,25 %. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje
jeho neplatnosť (§ 39 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 OZ). Dohoda o vyplňovacom práve zmenky
bola uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaná nemala
možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve
v rozpore so zákonom (či už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok
chýbajúcivobligatornýchnáležitostízmluvy).Uvedenázmluvnápodmienkajetedaneplatnáspoukazom
na § 53 ods. 5 OZ. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotnázmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho
súdu SR číslo 4Obo 161/2007 zo dňa 06. 05. 2008. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že
z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo navrhovateľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a

neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane
vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu sa priečiacu sa
dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku.

V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať aj na list Európskej komisie z 25. 04.2013 pod

číslom 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského
práva EÚ a výslovne v liste sa spomína v tejto súvislosti obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ.
Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonného pohľadávky založené na nekalých
podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.

Vyššie vyslovenému právnemu názoru tohto súdu nasvedčuje aj zákonná úprava spotrebiteľských

úverov, keďže zákon 258/2001 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2008 výrazne obmedzuje možnosť
zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou v § 4 ods. 6 a neskôr aj zákonom číslo 129/2010 Z. z.,
v § 17 ods. 3 dokonca zakazuje splnenie a zabezpečenie úveru zmenkou. Aj táto právna úprava svedčí
o tom, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva. Ak je zmenka vydaná v
rozpore so zákonom, v danom prípade so zákonom o spotrebiteľskom úvere, potom je neplatná v zmysle

§ 39 OZ, keďže aj pre zmenku platia všeobecné ustanovenia OZ o platnosti právnych úkonov. Súdy,
na ktorých rozhodnutia navrhovateľ poukazoval v priebehu tohto konania, sa posúdením nezaoberali,
aj keď súd má skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu ex offo. Na podporu tohto názoru
možno použiť pripomienky Európskej komisie zo dňa 12.02.2014, členom Súdneho dvoru Európskej
únie vo veci C-558/2013 týkajúcej sa obdobného konania v súvislosti s prejudiciálnou otázkou súdu.

Európska komisia v týchto pripomienkach v bode 17 uviedla: „Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje
v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej
článku9jednoznačnevyplýva,žečlenskéštátymôžupovoliťichpoužívanievspotrebiteľskýchzmluvách
iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách.“ Podľa názoru
komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle smernice 87/102/EHS vykladať so

zreteľomnačlánok14uvedenejsmernice,ktorázakazujeznížiťštandardochranyspotrebiteľa.Vhodnou
ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny
rámec ochrany spotrebiteľa ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora a zahŕňa
preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

Bod 19 spomínaných pripomienok obsahuje toto konštatovanie:
„Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky v zmysle, ako to uvádza vnútroštátny súd vo
svojom uznesení, by bolo podľa Komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny
dvor už totiž vysloviť všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha
v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu

predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/
EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 smernice 87/102/EHS. V závere
preto Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku
túto odpoveď: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a články 4, 9 a 14 smernice Rady číslo 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o

aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu
akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadne porušenie zákona

upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej zmenka vznikla.“

V danom prípade zmenka a úverová zmluva vznikla po 02.04.2010, teda za účinnosti zákona číslo
129/2010 Z. z. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru

nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.S poukazom na citované zákonné ustanovenie došlo k vystaveniu zmenky v rozpore s týmto citovaným
zákonným ustanovením, a preto s poukazom na § 39 OZ je potrebné vyhodnotiť zmenku ako absolútne
neplatnú pre rozpor so zákonom.

V závere súd považuje za potrebné podotknúť, že dohodu o vyplňovacom práve zmenky a tým aj
samotnú zmenku je možné považovať za neplatnú aj v dôsledku obchádzania zákona (§ 39 OZ). O
obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky mal

právny predchodca žalobcu snahu vyhnúť sa posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii
zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu
poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatorných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto
postup žalobcu však nemôže požívať právnu ochranu, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, a
keďže žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a túto súd považoval za neplatnú, z toho dôvodu
jeho žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanej ako procesne úspešnej
strane vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak tá si trovy konania neuplatnila, preto jej súd náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.