Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Zuzana Malovcová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/206/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513203819
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Malovcová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2513203819.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Straňákovou v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa,

a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený advokátskou kanceláriou:
JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti
žalovanému: X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, Q., o zaplatenie 543,72 Eur s príslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 107,37 Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 543,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

49,54 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 543,72 Eur od 05.09.2012 do zaplatenia,
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 69,36 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.03.2013, doručenou súdu dňa 15.03.2013, domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu 543,72 Eur, s dlžným úrokom z omeškania
vyčísleným ku dňu 04.09.2012 vo výške 49,54 Eur, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 543,72
Eur od 05.09.2012 do zaplatenia, náklady vo výške 107,37 Eur a náhradu trov konania. Žalobca v

žalobe uviedol, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 26.08.2004 Zmluvu o kontokorentnom úvere
č. XXXXXXXXX/1, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške úverového rámca
15.000,-Sk (t.j. 497,91 Eur). Keďže žalovaný porušil ustanovenia o splácaní povoleného prečerpania,
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 22.07.2011.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe ani na výzvu súdu nevyjadril.

3. Žalobca v podaní zo dňa 18.05.2016, doručenom súdu dňa 20.05.2016, špecifikoval, že ku dňu
ukončenia zmluvného vzťahu založeného zmluvou o kontokorentnom úvere, t.j. ku dňu 22.07.2011,
žalobca evidoval na bežnom účte žalovaného dlh vo výške 651,09 Eur, pričom táto suma pozostáva
z nezaplatenej istiny vo výške 480,40 Eur, nezaplatených úrokov vo výške 53,57 Eur, nezaplatených
poplatkov vo výške 9,75 Eur a úrokov z omeškania vo výške 107,37 Eur (v žalobe označené ako
náklady), ktoré predstavovali nezaplatené úroky z omeškania, vyčíslené za obdobie do 22.07.2011,
pri úročení istiny úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne. Zároveň uviedol, že dňa 25.07.2011

žalobca oznámil žalovanému, že na základe výpovede došlo zo strany žalobcu k ukončeniu zmluvného
vzťahu so žalovaným a zároveň žalobca vyzval žalovaného na úhradu zostatku dlžnej sumy 651,09
Eur a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia. Podľa bodu 10.3 Všeobecných
obchodných podmienok žalobcu, sa zásielka považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní. Odoslanábola 25.07.2011, takže za doručenú sa považuje dňom 28.07.2011 a lehota na plnenie uplynula dňom
04.08.2012, takže do omeškania sa žalovaný dostal dňom 05.08.2011.

4. Žalobca vzal podaním zo dňa 18.11.2016, doručeným súdu dňa 22.11.2016, žalobu v časti žalovaných
nákladov vo výške 107,37 Eur späť, keď podrobnou analýzou výstupov z bankového informačného
systému zistil, že sa jedná o úroky z omeškania a náklady banky, ktoré boli vyčíslené v období
presahujúcom 3 roky pred podaním žaloby, t.j. sú premlčané. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal,
aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca uviedol, že v zostávajúcej časti trvá na podanej žalobe a

žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu 543,72 Eur s dlžným úrokom
z omeškania vyčísleným ku dňu 04.09.2012 vo výške 49,54 Eur, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 543,72 Eur od 05.09.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 107,37 Eur späť po tom ako sa
začalo pojednávanie, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či

s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí s tým, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude mať súd za
to, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. Žalovaný sa v stanovenej lehote nevyjadril. Vzhľadom
na uvedené mal súd za to, že žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil a v uvedenej časti
konanie zastavil.

9. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a listinami: žalobou zo dňa
07.03.2013, Zmluvou o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX/X/X zo dňa 26.08.2004, prehľadom
pohybov na účte, oznámením o podaní žaloby - žalobná upomienka zo dňa 13.07.2012, prehľadom
úrokových sadzieb platných do 14.07.2009, vyjadrením žalobcu zo dňa 18.05.2016, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Oznámením o evidovaní pohľadávky Banky zo dňa 25.07.2011, vyjadrením

žalobcu zo dňa 16.06.2016, prehľadom transakcií na bežnom účte žalovaného, vyjadrením žalobcu zo
dňa 10.10.2016, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Dňa 26.08.2004 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o kontokorentnom
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru č. XXXXXXXXX/X/X v sume, mene a

podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve (ďalej len predmetná zmluva). Podľa článku I. tejto zmluvy
výška úverového rámca bola dojednaná na sumu 497,91 Eur (15.000,-Sk) s premenlivou úrokovou
sadzbou 11,85 % ročne, splatnosť úrokov bola ročne k 31.12. kalendárneho roka a konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá na 25.08.2005. V zmluve je uvedený poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky
úverového rámca a poplatok za správu úveru 0,20 % z výšky úverového rámca mesačne. Podľa článku

II. bod 1. predmetnej zmluvy sa veriteľ zaviazal úver poskytnúť takým spôsobom, že bude realizovať
príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu vedeného v tejto zmluve aj v
prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb
uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového
rámca. Podľa článku II. bod 4. predmetnej zmluvy dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom

čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v tejto zmluve, ďalšie platby spojené s
úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Podľa článku III. bod 1. sa zmluva uzatvára na dobu určitú,
a to na dobu 1 roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje
o dobu 1 roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania
zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku

dlžníka. Podľa článku III. bod 2. úver je splatný v deň splatnosti uvedený v základných podmienkach
zmluvy. V prípade predĺženia zmluvy podľa bodu 1. sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola
predĺžená účinnosť zmluvy, t.j. o 1 rok.11. Z prehľadu pohybov na účte žalovaného vyplýva, že tento peňažné prostriedky opakovane čerpal.
Ku dňu 22.07.2011, t.j. ku dňu zrušenia účtu, bola pohľadávka žalovaného za istinu vo výške 543,72 Eur.

12. Z Oznámenia o evidovaní pohľadávky Banky zo dňa 25.07.2011 súd zistil, že žalobca oznámil
žalovanému, že na základe výpovede zo strany žalobcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so
žalovaným, pričom žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 651,09 Eur v lehote do
7 dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia.

13. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.05.2016 vyplýva, že ku dňu 22.07.2011 žalobca evidoval na bežnom
účte žalovaného dlh vo výške 651,09 Eur, pričom táto suma pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške
480,40 Eur, nezaplatených úrokov vo výške 53,57 Eur, nezaplatených poplatkov vo výške 9,75 Eur a
úrokov z omeškania vo výške 107,37 Eur, ktoré predstavovali nezaplatené úroky z omeškania, vyčíslené
za obdobie do 22.07.2011, pri úročení istiny úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne.

14. Žalobca v podaní zo dňa 18.11.2016 špecifikoval, že suma 53,57 Eur je riadny úrok vyčíslený
za obdobie od 27.11.2010 do 22.07.2011 z čistej istiny 480,40 Eur pri jej úročení úrokom 16,90 %
ročne. Ku dňu 22.07.2011 žalobca vypovedal zmluvu a zrušil bežný účet žalovaného. Následne žalobca
žalovaného vyzval, aby si dobrovoľne splnil záväzky voči banke. Lehota na dobrovoľné splnenie týchto
záväzkov uplynula dňa 04.08.2011, čiže do omeškania so splnením celého záväzku sa žalovaný dostal

od 05.08.2011.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa ďalej nevzťahuje
na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

18. Súd mal za to, že predmetná zmluva o kontokorentnom úvere uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, keďže žalobca pri uzatváraní predmetnej
zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet jeho podnikania a žalovaný vystupoval ako
spotrebiteľ nekonajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Podľa znenia § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej
zmluvy zo dňa 26.08.2004, nespadala síce zmluva o úvere výslovne pod definíciu spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keď z gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods.
1 v znení účinnom do 31.12.2007 by bolo možné usudzovať, že úprava spotrebiteľských zmlúv,
a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa, má svoje miesto len u zmlúv upravených v 8.

časti Občianskeho zákonníka, avšak takýto výklad by bol zjednodušený a nesprávny. Pri výklade
tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto je implementáciou smerníc
európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola
prebratá Smernica rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho

poriadkuupravujúcimrežimspotrebiteľskýchzmlúv.Predmetnásmernicadefinujespotrebiteľskúzmluvu
ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné
vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007. Keďže
Smernica č. 93/13/EHS neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, pretokaždá zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje znaky určené smernicou. Vzhľadom
na uvedené, právna úprava ustanovená v § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31.12.2007 nemá taxatívny charakter (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 157/2012 zo dňa

05.02.2013).Zmluvaokontokorentnomúvereuzatvorenámedzižalobcomažalovanýmjepretozmluvou
spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

19. S poukazom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca uzavrel dňa 26.08.2004 so žalovaným zmluvu

o kontokorentnom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo
výške 497,91 Eur (15.000,-Sk) formou preddavku na bežný účet a žalovaný tieto peňažné prostriedky
opakovane čerpal. Výška úrokovej sadzby bola v predmetnej zmluve dohodnutá v premenlivej sadzbe
11,85 % ročne. V zmluve bol ďalej uvedený poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca
a poplatok za správu úveru vo výške 0,20 % z výšky úverového rámca mesačne. Ku dňu 22.07.2011
žalobca vypovedal predmetnú zmluvu a zrušil bežný účet žalovaného, kedy pohľadávka žalovaného

bola vo výške 543,72 Eur. Následne žalobca žalovaného vyzval, aby si dobrovoľne splnil záväzky voči
žalobcovi. Lehota na dobrovoľné splnenie týchto záväzkov uplynula dňa 04.08.2011, čiže do omeškania
so splnením celého záväzku sa žalovaný dostal od 05.08.2011.

20. Žalovaná suma vo výške 543,72 Eur pozostáva z istiny vo výške 480,40 Eur, úroku z omeškania

vo výške 53,57 Eur vyčísleného za obdobie od 27.11.2010 do 22.07.2011 (t.j. do dňa, kedy žalobca
vypovedal zmluvu) z istiny 480,40 Eur pri jej úročení úrokom 16,90 % ročne a z nezaplatených poplatkov
vo výške 9,75 Eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 543,72 Eur,
pričom jeho výšku odo dňa, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, t.j. odo dňa 05.08.2011 ku dňu
04.09.2012, vyčíslil na sumu 49,54 Eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 543,72 Eur si

žalobca uplatnil aj od 05.09.2012 do zaplatenia.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a na skutočnosť, že žalovaný neplnil včas a riadne
záväzky vyplývajúce z dojednaného zmluvného vzťahu, dostal sa s plnením vo vzťahu k žalobcovi do
omeškania od 05.08.2011 (deň nasledujúci po dni, do ktorého žalobca žiadal uhradiť dlžnú sumu).

24. Súd mal za to, že uplatnený nárok žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby bol dôvodný a s ohľadom
na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 543,72 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 49,54 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
543,72 Eur od 05.09.2012 do zaplatenia.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 700,63 Eur (pozostávajúca z istiny vo výške
543,72 Eur, vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 49,54 Eur a nákladov vo výške 107,37 Eur),
pričom v časti o zaplatenie 107,37 Eur (15,32 % žalovanej sumy) súd konanie zastavil. Súd mal zato, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca tým, že zobral žalobu v časti späť, čo nemožno
pripočítať na ujmu žalovaného. V časti o zaplatenie sumy 593,26 Eur (84,68 % žalovanej sumy) súd
žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu. Čistý úspech žalobcu predstavuje 69,36 % (84,68 %

- 15,32 %). V uvedenej výške takto vypočítaného rozdielu má žalobca nárok na náhradu trov konania.
Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku
na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.