Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214223404
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214223404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Wüstenrot poisťovňa, a. s., Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpený Mgr. Miroslavom
Vilímom, advokátom, so sídlom Bratislava, Michalská 9, proti žalovanému: Y. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G.-L. L., K. XXXX/X, o zaplatenie 40,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 8. júna 2015 č. k. 14C/58/2015-28 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 40,57 eura s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 488,
§ 489, § 792 ods. 1, 2, § 796 ods. 1, § 801 ods. 2, § 803 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54
ods. 1, 2 a § 100 ods. 1, § 101, § 111 OZ, ako aj § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení nesk. predpisov a v znení zák. č. 102/2014
Z. z. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli

dňa 19. 10. 2010 Poistnú zmluvu pre životné poistenie pre zdravie a dôchodok, číslo poistky: 379218.
Na základe tejto zmluvy bolo žalovanému poskytnuté poistenie a žalovaný sa zaviazal riadne a včas
uhrádzať dohodnuté poistné. Pre nesplnenie zmluvných podmienok poistenie ku dňu 14. 10. 2011
zaniklo, pričom žalobca sa podaným návrhom domáha zaplatenia dlžného poistného za obdobie trvania
poistnej zmluvy vo výške 40,57 eura. Vzhľadom na charakter zmluvných strán a predmetu záväzku bolo
potrebné zmluvu považovať za spotrebiteľskú a na žalovaného hľadieť ako na spotrebiteľa a na daný
vzťah aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd sa

zaoberal skutočnosťou, či si žalobca neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti by bránilo
súdu priznať mu plnenie voči žalovanému ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je súd od 13. 06. 2014 povinný na premlčanie uplatneného nároku
prihliadať z úradnej povinnosti. Pokiaľ ide o aplikáciu novely zák. č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný
právny vzťah, súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v
našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná (nález ÚS SR
PL.ÚS16/09 zo dňa 27. 10. 2011). V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že poistenie žalovaného

zaniklo dňa 14. 10. 2011. Tento deň žalobca evidoval voči žalovanému pohľadávku o výške 40,57 eura a
nasledujúcideňpozánikupoisteniabolomožnévzmysleust.§101OZpovažovaťzadeň,kedysamohlo
právo vykonať po prvý raz, a teda za deň začatia plynutia premlčacej doby. Najneskôr teda od 15. 10.
2011 začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej sumy titulom zaniknutéhopoistenia v trvaní 3 rokov, ktorá márne uplynula dňa 14. 10. 2014. Preto, keď konanie v danej veci
začalo dňa 29. 12. 2014 doručením návrhu na súd, bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie
tohto nároku. Na uplatnenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj

bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi
vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Z vyššie uvedených dôvodov súd nárok, ktorý vyhodnotil za premlčaný, nemohol
priznať, a preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, a hoci žalovaný bol

podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal,
pretože si túto neuplatnil.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny a vyhovenia žalobného návrhu. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Dôvodil tým, že ust. § 5b

zák. č. 250/2007 Z. z. zavedeného novelou č. 102/2014 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 13. 06.
2014, nie je možné v zmysle prechodných ustanovení predmetnej novely použiť na právne vzťahy
založené pred účinnosťou novely. Z uvedeného je možné vyvodiť, že zákonodarca nemal v úmysle
uplatniť postup podľa § 5b aj na právne vzťahy vzniknuté pred 13. 06. 2014, v opačnom prípade by
ust. § 5b zakomponoval do prechodného ustanovenia § 29c. Právny vzťah, ktorý je predmetom tohto

konania, bol založený poistnou zmluvou zo dňa 19. 10. 2010, k zániku poistenia došlo 14. 10. 2011, teda
pred účinnosťou novely zák. č. 250/2007 Z. z., t. j. pred dátumom 13. 06. 2014. Zastáva preto názor, že
na daný právny vzťah nie je možné aplikovať § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., pretože v opačnom prípade
by došlo k porušeniu zásady zákazu retroaktívneho uplatňovania právnych noriem. Mal za to, že súd
mal v danom prípade aplikovať ust. § 100 ods. 1 veta druhá OZ, avšak pokiaľ nedošlo k vzneseniu

námietky premlčania zo strany dlžníka, súd mal uplatnený nárok žalobou priznať v celom rozsahu. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sž 20/2010, nález ÚS SR IÚS 238/04.

Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

3. Odvolací súd v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným
vyhlásením rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého

rozhodnutia a podstatným tvrdeniam žalobca uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné:

4. Podľa § 470 odsek. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP), ktorým bol ku
dňu 01. 07. 2016 zrušený Občiansky súdny poriadok, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosť. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

5. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 29. 12. 2014 domáhal, aby súd zaviazal
zaplatiť žalovaného sumu 40,57 eura s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodňoval od uzavretej poistnej
zmluvy - poistky č. 379218 zo dňa 19. 10. 2010 so začiatkom poistenia 01. 10. 2010. Žalovaný uhradil

poistné len do 30. 06. 2011, poistné za obdobie od 01. 07. 2011 do 30. 09. 2011 nebolo uhradené.
V zmysle ust. § 801 ods. 2 OZ v znení neskorších predpisov poistenie zaniklo tým, že poistné za
ďalšie obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho
zaplatenie. Vzhľadom na to, že žalovaný dlžné poistné v zákonom stanovenej lehote nezaplatil, poistná
zmluva v zmysle § 801 ods. 2 OZ zanikla dňa 14. 10. 2011 a žalobca si uplatňoval poistné za obdobie

trvania poistnej zmluvy v celkovej sume 40,57 eura. Súd prvej inštancie daný poistný vzťah posúdil ako
spotrebiteľský vzťah a aplikoval naň príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. V prvom rade sa zaoberal tým, či nárok žalobcu nie je premlčaný s poukazom na ust. § 5b
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dospel k záveru, že žalobca si mohol svoj nárok uplatniť
od 15. 10. 2011, keďže dňa 14. 10. 2011 zanikol poistný vzťah a 3-ročná lehota na uplatnenie dlžnej

sumy titulom zaniknutého poistenia mu uplynula dňa 14. 10. 2014. Keďže návrh vo veci bol podaný
dňa 29. 12. 2014, mal za to, že žalobca si uplatnil svoj nárok po uplynutí premlčacej doby, a preto jeho
žalobu zamietol.6. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 Civilného sporového poriadku),
pričom žalobca vo svojom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie
aplikoval ust. § 5b zák. č. 2500/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa na daný právny vzťah.

7. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú
zákonnú prekážku alebo iný zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho

voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie nemohol na daný právny vzťah účastníkov aplikovať ust. § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 13. 06. 2014
a právny vzťah, ktorý je predmetom konania, bol založený poistnou zmluvou zo dňa 19. 10. 2010 a k
zániku poistenia došlo 14. 10. 2011, teda pred účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z., to znamená

pred dátumom 13. 06. 2014.

9. V otázke, či je možné ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa aplikovať
i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou (pred 1. májom 2014), dospel odvolací súd k
rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie.

10. Časová pôsobnosť právnej normy stanovuje rozsah, v akom sa právna norma použije na konkrétny
prípad so zreteľom na daný čas. Časová pôsobnosť právnej normy je jej presné časové určenie,
odkedy a dokedy sa ňou regulujú príslušné právne vzťahy. Predpokladom účinnosti právnej normy
je jej platnosť. Účinnosť právnej normy znamená, že z nej pre subjekty právnych vzťahov vyplývajú

príslušné oprávnenia a právne povinnosti. V oblasti procesného práva platí, že sa aplikuje vždy len
norma, ktorá je aktuálne účinná v čase procesného konania. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Ide
teda o procesno-právnu normu, ktorá vzhľadom na absenciu interporálnych ustanovení v zákone o
ochrane spotrebiteľa sa aplikuje vo všetkých, aj v konaniach začatých pred dátumom 1. mája 2014

(princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem). Uvedený záver súdu prvej inštancie, ako aj
odvolacieho súdu je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (článok
2 ods. 2 CSP), konkrétne rozhodnutiami NS SR sp. zn. 4MCdo 17/2014, 2MCdo 2/2015, 8MCdo
3/2015, v ktorých najvyšší súd opakovane vyslovil názor, že súd ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy“ musí od účinnosti ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vziať

zreteľ na toto zákonné ustanovenie pri posudzovaní všetkých právnych vzťahov, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ z dôvodu, že právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie. To
znamená, že od účinnosti sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred 1. májom
2014. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 9/2014 zo dňa 21. 04. 2015, sp. zn. 3MCdo
12/2014 z 21. 04. 2015 a sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21. 04. 2015 prešli aj testom ústavnosti. Ústavný

súd SR sťažnosť podanú proti nim uznesením pod sp. zn. III.ÚS 194/2016 z 12. 04. 2016 odmietol ako
zjavne neopodstatnenú.

11. Pokiaľ súd prvej inštancie aj bez vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného sám s
poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v čase svojho rozhodovania prihliadol

na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi, teda na premlčanie ako zákonnú prekážku, postupoval
správne, a keďže premlčacia doba na uplatnenie žalovaného nároku začala plynúť od 15. 10. 2011 (14.
10. 2011 zaniklo poistné) a táto márne uplynula dňa 15. 10. 2014 a žaloba na súde prvej inštancie bola
podaná dňa 29. 12. 2014, dospel k správnemu právnemu názoru, že nárok žalobcu je premlčaný,
a preto mu ho nie je možné priznať.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak,
že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd síce v zmysle ust.

§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie a v čase rozhodovania odvolacieho súdu už bolo zrejmé, že žalovanému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednanáa rozhodnutá, v zmysle článku 14 CSP rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).