Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200838
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816200838.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov
JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne K. Q., V. XX. XX. XXXX, P. V.
XXX, XXX XX P., právne zastúpenej JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom Štúrova 20, 040
01 Košice, proti žalovaným L. X. I. Š. H., B.. Č.. V. T. V. V. R., L. X. I. J. H., B.. Č.. V. T. V. V.R. R., L.
X. I. J. H., B.. Č.. V. T. V. V. R., L. X. I. L. H., B.. Č.. V. T. V. V. R., L. X. I. F. H., B.. Č.. V. T. V. V.N. R.,

L. X. I. P. H., V. XX.XX.XXXX, P. I. XXX, XXX XX P., L. X. I. R.. D. R., V. XX.XX.XXXX, P. L. N. XXXX/
X, XXX XX Y., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Pirovitsom, advokátom so sídlom Ľ. Štúra 29, 077
54 Kráľovský Chlmec, v 8. rade Q. I., B.. Č.. V. T. V. V. R., žalovaný v 1. až 5. rade a žalovaná v 8.
rade zastúpený Slovenským pozemkovým fondom , so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17
335 345, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava č.k. 6C/27/2016-58 zo 17. 10. 2016

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie proti výrokom o nepripustení pristúpenia ďalšieho subjektu do konania na strane
žalovaného a to T. H. a o zastavení konania voči žalovanému v 6. rade P. H..

V ostatnej časti z r u š u j e uznesenie a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len "súd prvej inštancie" alebo „súd“) uznesením nepripustil pristúpenie
ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného, a to T. H., V. XX. XX. XXXX, P. I. XXX, P.. Konanie o
určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX/X - N. Y. L. L. XXXX R., L. D. Y.
I. „. D. O. V. K. Č.. XXXX, Q..Ú.. P., Y.. Č.. XXXX - N. Y.E. L. L. XXX R., L. D. Y. I. „. D. O. V. K. Č.. XXXX,
Q..Ú.. P., Y.. Č.. XXXX - N. Y. L. L. XXXX R., L. D. Y. I. „. D. O. V. K. Č.. XXXX, Q..Ú.. P. zastavil. Rozhodol
o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 92,80 eur, prostredníctvom prevádzkovateľa

platobného systému eKolok, Slovenská pošta, a.s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9
žalobkyni K. Q. do 30 dní od doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia Slovenskej pošty a.s. Priznal
žalovanej v 7. rade náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Poukazujúc na ust. § 61 C.s.p., § 62 C.s.p., § 67 C.s.p., § 63 ods. 1, 2, 3 C.s.p. a § 161 ods. 1,
2 C.s.p. konštatoval, že v predmetnej veci ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, preto

musia byť žalovaní všetci spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko ide o spoločné a nerozdielne
spoločenstvo, preto skúmal pasívnu legitimáciu žalovaných. Keďže žalovaný v 6. rade už v čase podania
žaloby nemal procesnú subjektivitu (keďže zomrel pred podaním predmetnej žaloby), nedošlo voči
nemu k účinnému podaniu žaloby, takýto nedostatok nemožno odstrániť ani postupom podľa § 63 C.s.p.
Žalovaný v 6. rade zomrel pred začatím konania, čo je neodstrániteľná podmienka konania, preto súd v
celom rozsahu konanie zastavil. Zároveň poukázal na zistenia žalovanej v 7. rade, a to, že vo vzťahu k

žalovaným v 1. - 5. rade sa nejedná o vlastníkov na neznámom mieste, ale ako to vyplýva z podania a
jej šetrení z 23. 06. 2016, aj títo žalovaní sú zrejme už po smrti. Vzhľadom na tieto okolnosti nemoholpostupovať podľa § 63 C.s.p. a pokračovať v konaní s dedičmi, ani nemohol pripustiť vstup ďalšieho
subjektu do konania na strane žalovaných, tak ako to navrhovala žalovaná vo svojom podaní z 02. 05.
2016. Konštatoval, že predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím, na základe ktorého by žalobkyňa

nemohla opätovne po ustálení okruhu strán sporu podať novú žalobu na súde.

3. Poukazujúc na ust. § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/92 Zb. rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho
poplatku po príslušnom krátení.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a navrhla napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.Uviedla,ževčasepodaniažalobyvychádzalazozápisuvkatastrinehnuteľnostínaLVč.XXXX,
K. Č.. XXXX, K. Č.. XXXX Q..Ú.. P., ktoré údaje, vychádzajúc z § 70 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z.z. a § 7
písm. c/ cit. zákona, sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom osobne nepoznala, ani nemohla
poznaťžalovaných,ztýchtodôvodovaninemohlavedieťaanižiadnymprávnymrelevantnýmspôsobom
zistiť, o koho sa jedná, či predmetné osoby ešte žijú alebo nie, prípadne kto sú ich dedičmi. Nesprávnosť

postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie videla aj v tom, že zastavil konanie aj voči žalovanej v 7.
rade, i keď táto je známym vlastníkom, mala spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a to v čase
podania žaloby a má spôsobilosť byť sporovou stranou aj v súčasnej dobe, preto zastaviť konanie súd
mohol iba voči žalovaným 1. - 6. rade a žalovanému v 8. rade, nie voči tejto žalovanej. Poukazujúc
na ust. § 79 C.s.p. bola toho názoru, že táto právna úprava umožňuje, aby na jej návrh (žalobcu) súd

pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt a z týchto dôvodov podľa jej názoru nič nebránilo, aby súd
prvej inštancie pripustil ňou navrhovaný vstup do konania T. H. na strane žalovaných a vo veci konal.

6. Zástupca žalovaných v 1. - 5. rade a v 8. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté
uznesenie potvrdiť ako vecne správne. V celom rozsahu sa stotožnil s postupom konajúceho súdu,

považoval ho za zákonné a správne. Mal za to, že súdu za daných podmienok neostávalo iné, ako
konanie zastaviť z dôvodu, že strany v konaní preukázateľne nemali procesnú subjektivitu, ktorá
vada sa nedá odstrániť. Bol toho názoru, že súd by nemohol v konaní pokračovať prípadne iba s
jedinou žalovanou, nakoľko by tak nebola daná pasívna vecná legitimácia v konaní. Žalobkyňou určený
petit zostal nezmenený, t.j. domáha sa výlučného vlastníctva k predmetným parcelám, no na strane

žalovaných by v konaní nevystupoval dotknutý spoluvlastník podielov po nebohých osobách. Súd by
opäť nemal splnené podmienky konania, ktoré by musel aj z týchto dôvodov zastaviť. Poukázal na to, že
pokiaľ žalovaný v 1. - 5. a 8. rade zomreli a dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa, pre prípadné
konanie o novej žalobe je potrebné vykonať dodatočné dedičské konanie po nebohých osobách, aby
bolo z týchto rozhodnutí zrejmé, kto vo vzťahu k predmetným parcelám vstúpil do práv poručiteľov ako

dedič - nový vlastník. Tvrdenia žalobkyne uvádzané v odvolaní považoval za zmätočné, poukazujúc na
to, že práve v tomto súdnom konaní sa opak preukázal, tým údaje katastra stratili svoju hodnovernosť.
K tvrdeniu žalobkyne, že nemá možnosť zistiť, kto je dedičom po nebohých stranách konania uviedol,
že sama žalobkyňa uvádza, že je to možné zistiť v rámci súdneho dokazovania. Mal za to, že toto
dokazovanie už prebehlo a v spise sú dôkazy, podľa ktorých je zrejmé, kto sú právni nástupcovia. Po

podaní návrhu na začatie dodatočného dedičského konania si súdom poverený notár zabezpečí všetky
potrebné listiny, aby mohol v dedičskom konaní prejednať aj sporné pozemky a na tieto účely mu budú
súdy a iné orgány povinné poskytnúť súčinnosť. Týmto postupom bude možné v budúcnosti podať novú
žalobu, čím nebude žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom. Práve opačným postupom, ak by súd
v konaní pokračoval, by odňal možnosť konať pred súdom skutočným vlastníkom predmetných parciel,

ktorí nie sú účastníkmi konania.

7. Žalovaná v 7. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie v celom
rozsahu ako vecne správne potvrdiť a rozhodnúť o trovách odvolacieho konania. Poukazovala na
svoje predchádzajúce podania, ktorými navrhovala žalobu zamietnuť v celom rozsahu z procesných

aj hmotnoprávnych dôvodov. Aj vtedy uviedla, že ide o nedostatok pasívnej legitimácie na strane
žalovaných v 1. - 5. a 8. rade. Navyše žalovaný v 6. rade zomrel. Odôvodnenie odvolania žalobkyne
v bodoch 2 - 5 podľa nej právne neobstoja. Ust. § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o vlastníkoch
nehnuteľnosti vôbec nepojednáva, týka sa iba geodetických, geometrických a technických údajov,ako aj údajov o druhu pozemku. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vychádzať z katastrálneho
zákona, ale zo žaloby a z procesného predpisu, preto správne vychádzal z posúdenia procesnoprávnej
subjektivity k času podania žaloby. Navyše z povahy žaloby vyplýva, že na strane žalovaných sa

jedná o nútené procesné spoločenstvo ako to jednoznačne upravuje § 78 ods. 1 C.s.p. V danej
veci by bolo možné konať iba za účasti všetkých spoluvlastníkov, účasť všetkých subjektov právneho
vzťahu pre úspech v spore sa vyžaduje. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie s ňou ako jediným
procesnespôsobilýmsubjektomvkonaní,vktoromsavyžadujeúčasťvšetkýchspoluvlastníkovnemohol
pokračovať a mohol iba zastaviť konanie ako celok. Pripustila, že je možné súhlasiť s tým, aby v zmysle

§ 79 C.s.p. na návrh žalobcu súd pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt, ale nie namiesto
neexistujúcehosubjektu,tedatoho,ktorýzomrelpredpodanímžalobyaboloznačenýakozažalovaného
v žalobe. Citovaný zákon pripúšťa v § 80 zmenu subjektu na základe prevodu alebo prechodu práva,
ale v prípade, ak k tomu došlo po začatí konania. Zdôraznila, že vzhľadom na povahu veci, ktorá
predpokladá nútené spoločenstvo a ktoré za danej situácie nebolo zabezpečené a ktorý nedostatok súd
prvej inštancie ani nemohol odstrániť, nemal inú možnosť ako konanie zastaviť. V ostatnom zotrvala na

svojom vyjadrení z 22. 4. 2016 a mala za to, že žaloba žalobkyne aj z iných dôvodov v takejto podobe
by bola na zamietnutie.

8. Žalovaná v 7. rade k písomnému vyjadreniu zástupcu žalovaných v 1. - 5. a 8. rade uviedla, že
vyjadrenie je v zhode s jej názorom a vyjadrením z 2. 12. 2016 a vychádza z tých ustanovení, ktoré v

tomto štádiu konania sú pre vec podstatné a z ktorých pri rozhodovaní aj súd prvej inštancie vychádzal.

9. Zástupca žalovaných v 1. - 5. rade a 8. rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v 7. rade
uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovanej v 7. rade. Mal za to, že jej stanovisko
bolo zhodné ako jeho stanovisko prezentované vo vyjadrení k odvolaniu z 29. 11. 2016.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.)
prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že

odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

11. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že po vyjadrení žalovanej v 7. rade k podanej žalobe žalobkyňa žalobu

voči žalovanému v 6. rade zobrala späť, v tejto časti žiadala konanie zastaviť.

15. Tým, že súd prvej inštancie zastavil konanie aj voči žalovanému v 6. rade, vyhovel návrhu žalobkyne,
preto nemožno konštatovať, že by v časti tohto výroku bolo rozhodnuté v neprospech žalobkyne. Za
takýchto okolností je potrebné mať za to, že žalobkyňa nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania

proti výroku, ktorým bolo konanie zastavené voči žalovanému v 6. rade.

16. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

17. Zákon taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné,
t.j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v ust. § 357 C.s.p. odvolanie prípustné nie je.

18. V danom prípade žalobkyňa podala odvolanie proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým
nepripustil pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného. V § 357 C.s.p., ktoré

taxatívne vymenúva, proti ktorým uzneseniam je prípustné odvolanie, nie je uvedené uznesenie o
nepripustení pristúpenia ďalšieho subjektu do konania.19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd mal za to, že proti uzneseniu o nepripustení
pristúpenia z ďalšieho subjektu do konania nie je prípustné odvolanie.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie proti výrokom o zastavení konania voči
žalovanému v 6. rade a o nepripustení pristúpenia ďalšieho subjektu do konania v súlade s § 386 písm.
b/,c/C.s.p.odmietol,keďžebolopodanéneoprávnenouosobou(vovzťahukvýrokuozastaveníkonania
voči žalovanému v 6. rade) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (výrok
uznesenia o nepripustení pristúpenia ďalšieho subjektu do konania), preto odmietol odvolanie žalobkyne

voči týmto výrokom.

21. V ostatnej časti odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. zrušil uznesenie a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak ten,

komu ju zákon priznáva.

23. Podľa §7 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá OZ spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

24. Žalovaná v 7. rade R.. D. R. v písomnom vyjadrení k žalobe spochybnila procesnú spôsobilosť
(spôsobilosť byť účastníkom konania) žalovaných v 1. až 5. a 8. rade. V stanovisku k vyjadreniu
Slovenského pozemkového fondu ( zástupcu žalovaných v 1.-5. a 8. rade) k žalobe uviedla, že podľa
jej zistení žalovaní v1. až 5. rade už nežijú, označila niektorých do úvahy prichádzajúcich dedičov.

25. V spise sa však nenachádzajú relevantné dôkazy, z ktorých by bolo možné prijať jednoznačný
záver o tom, že vyššie uvedení účastníci nemajú procesnú subjektivitu.. Súd pravdivosť týchto
tvrdení žiadnym spôsobom nepreveril ani nevyzval účastníkov aby predložili dôkazy na preukázanie ich
pravdivosti. Napriek tomu prijal záver, že v danom prípade neprichádza do úvahy postup podľa § 63
CSP ( pokračovanie konania s dedičmi strany sporu) a konanie voči nim zastavil.

26. Uvedený postup súdu bol predčasný.

27. Podľa 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

28. Ustanovenie § 62 C.s.p. ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek
počas konania. Keďže jej nedostatok v čase začatia konania, (t.j. v deň doručenia žaloby alebo
doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu) je
neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, súd postupuje podľa § 62 C.s.p. a konanie zastaví.

29. Bolo preto povinnosťou súdu skúmať procesnú subjektivitu žalovaných v 1. až 5. a 8. rade.

30. Podľa § 78 ods. 1, 2 C.s.p. nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie
je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

31. Uvedenou právnou úpravou (platnou od 01. 07. 2016) vyjadrenou v § 78 C.s.p. bol zavedený nový
inštitút núteného procesného spoločenstva, ktorý bol doteraz vyjadrovaný len doktrinálne a judikatúrne.
O nútené spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým
subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby nárok uplatnilo viacero

subjektov spoločne alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. V konaní o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí toto konanie zásadne prebiehať za účasti všetkých
zapísaných vlastníkov, resp. spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Ak súd zistí, že nie je splnená podmienka o
účasti všetkých subjektov právneho vzťahu, žalobu zamietne.

32. V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu aj z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie je
zrejmé, že žalovaná v 7. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností určenia vlastníckeho práva,
ku ktorým sa žalobkyňa domáha, má spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda vo vzťahu k nej nie sú
splnené podmienky pre zastavenie konania z dôvodu podľa § 62 C.s.p.33. Preto nesprávne postupoval súd prvej inštancie, ak konanie vo vzťahu k žalovanej v 7. rade zastavil
z dôvodu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky.

34. Samotná skutočnosť, že žalovaná v 7. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností určenia
vlastníckeho práva, ku ktorým sa žalobkyňa domáha a že žalobkyňa v žalobe neoznačila všetkých
spoluvlastníkov nehnuteľností, nemôže byť dôvodom pre zastavenie konania vo veci samej, ako to

vyplýva z cit. § 78 ods. 2 C.s.p. Uvedená okolnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd
prvej inštancie voči žalovanej v 7. rade konanie zastavil, rozhodol o zastavení konania pre nedostatok
procesnej podmienky, ktoré nemožno odstrániť, nesprávne.

35. Keďže na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliadne odvolací súd vtedy, aj keď neboli v

odvolacích dôvodoch uplatnené, odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil uznesenie o
zastavení konania v ostatnej časti, a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

36. Povinnosťou súdu po vrátení veci bude zisťovať procesnú spôsobilosť u žalovaných v 1. až 5. a 8.

rade, posúdiť splnenie podmienok uvedených v cit. § 78 C.s.p. a podľa výsledku rozhodnúť.

37. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).