Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316010895
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316010895.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov

senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti
obžalovanému L. I., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona a iné, o odvolaní obžalovaného L. I., proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 07.09.2016,
sp. zn. 0T/91/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovanému
L. I., nar. XX.XX.XXXX v J. M., trvale bytom B. XXX,

u k l a d á :

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36
písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek

1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 5 písmeno a/ Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného L. I. (ďalej
len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1

písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa 17.08.2016 o 19.10 hod. po ceste I/76 v obci Kalná nad Hronom po požití alkoholických nápojov
šoféroval osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, EČ: E. patriace Z. K., bytom V. č. XXX, pričom bol
zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného
inšpektorátu Levice a vykonanou orientačnou dychovou skúškou v čase o 19.12 hod. mu bola nameraná
hodnota 1,11 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu a opakovanou skúškou v čase o 19.45
hod. hodnota 1,15 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu,

- tohto konania sa dopustil napriek tomu, že mu trestným rozkazom Okresného súdu v Nitre sp. zn.
21T/114/2012 zo dňa 21.11.2012, právoplatným dňom 21.11.2012 bol okrem iného uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 (piatich) rokov a 2 (dvoch) mesiacov,
počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2, § 41
ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. mu súčasne uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na doživotie.

Proti tomuto rozsudku, podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu,
čo do výroku o treste.
V písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že výška ako aj uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody je neprimerane prísne.
Na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinným zo spáchaného skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Poukázal na to, že sa stará o sedem maloletých detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, pričom

je živiteľom rodiny a bez jeho príjmu by jeho rodina nemala dostatok finančných prostriedkov na
zabezpečenie základných životných potrieb.
Mal za to, že ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. nie je možné chápať ako príkaz na uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody, naopak aj po aplikácii tohto ustanovenia, je možné ukladať
alternatívny trest, preto navrhol, aby mu bol uložený peňažný trest, nakoľko svoju vinu uznal, čin úprimne

oľutoval a s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie prejavil súhlas.
Namietol, že súd I. stupňa sa na hlavnom pojednávaní nevysporiadal ním uvádzanou skutočnosťou, že
má našetrené peniaze vo výške zodpovedajúcej poplatku na vykonanie skúšok na získanie vodičského
oprávnenia, ktoré by mohli byť použité na úhradu peňažného trestu. Okrem toho poukázal i na to, že
uzavrel dohodu o pracovnej činnosti s obcou, čím vyjadril ochotu pracovať a zabezpečovať potreby jeho

rodiny.
Podľa jeho názoru účel trestu nebude dosiahnutý uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody,
pretože by tým bolo prerušené jeho pozitívne smerovanie viesť riadny život, najmä tým, že nebude môcť
byť nápomocný pri starostlivosti o svoje maloleté deti, pričom obmedzenie osobnej slobody by mohlo
mať dopad hlavne na jeho rodinu.

V konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok o treste a uložil mu peňažný trest alebo iný
alternatívny trest.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania a dodal, že
obžalovaný od 03.01.2017 pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, kde zarába mesačne okolo 500

až 600 eur. Peniaze dostáva každý týždeň „na ruku, má 7 maloletých detí, o ktoré sa stará. Okrem
toho má odložených 600 eur, ktoré chcel použiť na zabezpečenie si vodičského preukazu. Žiadal, aby
súd prihliadol na tieto skutočnosti a obžalovanému uložil peňažný trest, pričom trest zákazu činnosti na
doživotie považuje za dostatočný na nápravu obžalovaného.

Obžalovaný uviedol, že trvá na podanom odvolaní. Má 7 detí vo veku od jedného do štrnástich rokov,
žije s družkou, ktorá sa o ne stará. Poberá materské a rodinné prídavky a celý príjem do domácnosti je
330,-eur. Okrem toho si privyrába pri stavebných prácach s príjmom cca 400 až 500 eur mesačne. Od
júla 2016 má ušetrených 600 eur. Žiadal, aby súd zvážil uloženie iného trestu.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry považovala odvolanie obžalovaného za nedôvodné, nakoľko trest je
správny a zákonný, pričom skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Navrhla
odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

- obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v
neprospech obžalovaného nepodal prokurátor). Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním
nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné, aj keď z iných ako namietaných dôvodov, a preto bolo potrebné napadnutýrozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušiť z dôvodu,
že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona.

Odvolací súd sa výrokom o vine nezaoberal, nakoľko proti tomuto výroku obžalovaný odvolanie nepodal
a ani proti nemu nebolo možné podať odvolanie, pretože súd I. stupňa podľa § 257 ods. 7 Tr. por.
prijal vyhlásenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu bol v obžalobe kladený za
vinu. Poukazujúc na vyššie uvedené, nadriadený súd preskúmaval iba výrok o treste napadnutého
rozhodnutia.

Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný bol v minulosti pred spáchaním trestného činu, za
ktoré sa mu ukladá trest, 2-krát súdne trestaný. Jedná sa o odsúdenie Okresným súdom Nitra pod sp.
zn. 2T/125/2007, okrem iného aj pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Tr. zák., v prípade ktorého sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a odsúdenie Okresným súdom Nitra
pod sp. zn. 21T/114/2012, kde mu bol, opäť pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

§ 289 ods. 1 Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so skúšobnou dobou vo
výmere 4 roky a zákazom činnosti riadiť motorové vozidlá na 5 rokov a 2 mesiace.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (na poslednej strane) uviedol, že pri ukladaní
trestu podľa § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák. zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný sa k

spáchaniu trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), pričom mu priťažovalo,
že už spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). V tejto súvislosti nadriadený súd konštatuje,
že zistenie a priznanie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa ustanovení § 36 a § 37 Tr. zák.,
musí súd vyjadriť aj vo výroku o treste svojho rozhodnutia paragrafovým znením, nielen v odôvodnení
rozhodnutia. Toto pochybenie pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť nemohol krajský súd napraviť z dôvodu,

že odvolanie bolo podané iba v prospech obžalovaného.

Súd I. stupňa správne poukázal na to, že obžalovaný sa predmetného konania dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 21T/114/2012,
kde mu bol za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. uložený

podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 4 roky, ktorá mu plynula do 21.11.2016 a rovnako správne na túto skutočnosť neprihliadol
ako na priťažujúcu okolnosť, aby mu dvakrát nepriťažil, nakoľko aplikoval pri ukladaní trestu ustanovenie
§ 49 ods. 2 Tr. zák.

S poukazom na to, že vo výroku o treste napadnutého rozhodnutia absentovalo paragrafové vyjadrenie
poľahčujúcichapriťažujúcichokolnostíatiežzdôvodu,žesúdI.stupňaopomenulobžalovanémupriznať
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti,
nadriadený súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil výrok o treste napadnutého rozhodnutia
a sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol.

Zhodne ako súd I. stupňa, i nadriadený súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť uvedenú
v ustanovení § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa priznal k spáchanému skutku a tento úprimne oľutoval.
Súčasne však zistil aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že aktívne napomáhal súdu pri
objasňovaní trestnej činnosti tým, že urobil vyhlásenie o vine v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm.

b/ Tr. por., ktoré súčasne podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd I. stupňa prijal.

V tejto súvislosti nadriadený súd konštatuje, že páchateľ napomáha pri objasňovaní trestnej činnosti tým
orgánom, ktoré sú na to určené, teda orgánom činným v trestnom konaní v rámci prípravného konania
a súdu v konaní pred súdom. Neznamená to, že musí napomáhať bezpodmienečne všetkým týmto

orgánom vo všetkých štádiách trestného konania. Od 1.1.2006, kedy došlo k významnému posilneniu
kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky ťažisko dokazovania prešlo na konanie pred
súdom,mápostojobžalovanéhoktomutodokazovaniudôležitývýznam.Pretovyhlásenieobžalovaného
o vine vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu, umožňuje súdu nevykonať vo vzťahu
k vine dokazovanie, čo značne zjednoduší a zrýchli súdne konanie, preto krajský súd poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. obžalovanému priznal. Okrem uvedeného je potrebné podotknúť,
že obžalovaný sa aj v rámci prípravného konania ku skutku priznával.Z priťažujúcich okolností krajský súd zistil okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., nakoľko spáchaním
skutku sa obžalovaný dopustil viacerých trestných činov a na okolnosť pod písmenom m/ neprihliadol
z vyššie konštatovaných dôvodov.

Nadriadený súd zhodne ako súd I. stupňa ukladal obžalovanému úhrnný trest podľa § 348 ods. 1 Tr.
zák. pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle zásad uvedených v § 41
ods. 1 Tr. zák., t.j. pri zbiehajúcej sa trestnej činnosti mu ukladal trest za trestný čin najprísnejšie trestný.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal odvolací súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených
v § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň vyjadril
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací
súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
S poukazom na uvedené odvolací súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.
l/, písm. n/ Tr. zák. a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. a keďže pomer poľahčujúcich
okolností prevažoval nad priťažujúcimi okolnosťami, odvolací súd ukladal obžalovanému, s poukazom
na ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. za prečin marenia

výkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1Tr.zák.,poúpravezákladnejtrestnejsadzbyvovýmere
až na dva roky, jej znížením o jednu tretinu na trestnú sadzbu 0 až 16 mesiacov.

Takto uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, ktorý považoval
za dostatočný z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Podľa názoru nadriadeného súdu,

napriek tomu, že obžalovaný je živiteľom rodiny a má 7 maloletých detí, o výživu a výchovu ktorých sa
má starať, bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že opakovane sa dopúšťa rovnakej trestnej činnosti,
prejednávaný skutok spáchal v skúšobnej dobe za rovnaký trestný čin, opakovane vedie motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu, predchádzajúci trest nemal na neho prevýchovný účinok a skutku sa
dopustilvediac,žejevpodmienkeažemáuloženýzákazčinnostivedeniamotorovéhovozidla.Uvedené

okolnosti dávajú celkový obraz o nezodpovednom správaní sa obžalovaného, preto účel trestu bude u
neho splnený len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Napriek tomu, že podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, aj páchateľ si musí uvedomiť

dôsledky svojho správania. Okrem toho, v prípade uloženia peňažného trestu, by tento viac postihol
rodinu obžalovaného, nakoľko pri 7 maloletých deťoch má rodina obžalovaného pravidelný príjem do
domácnosti v podobe sociálnych dávok iba vo výške 330,- eur. Obžalovaný deklarovaný príjem z brigád
nepreukázal, dohodu s obcou ohľadne aktivačných prác uzatvoril dňa 02.09.2016 v rozsahu iba na 6
hodín týždenne, čo predstavuje mzdu cca 55,-eur mesačne a príjem z novej dohody o pracovnej činnosti

s novým zamestnávateľom od januára 2017, predloženej obžalovaným na verejnom zasadnutí pred
krajským súdom, zatiaľ nedostal.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že súd I. stupňa sa nevysporiadal s možnosťou uloženia
peňažného trestu a so skutočnosťou, že obžalovaný ma nasporenú sumu vo výške 600,- eur, ktorú

by mohol použiť na zaplatenie peňažného trestu, nadriadený súd udáva, že touto sa súd I. stupňa
vysporiadal a obžalovaný ani odvolaciemu súdu bez pochybností nepreukázal, že uvedenou finančnou
hotovosťou disponuje už od augusta r. 2016 a toto jeho tvrdenie považoval nadriadený súd za pochybné,
nakoľko ako sám uvádzal, do januára 2017 nemal stabilný príjem z pracovnej činnosti, živil sa iba
príležitostnými brigádami, preto peniaze potreboval na zabezpečenie základných potrieb svojej rodiny.

Ak by teda krajský súd uložil obžalovanému peňažný trest, vzal by jeho deťom peniaze, ktoré dostáva
jeho družka od štátu. S poukazom na uvedené skutočnosti, odvolací súd bol toho názoru, že na
prevýchovu obžalovaného je nutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody.

Obžalovaného, zhodne ako súd I. stupňa, na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože nebol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.Súčasne správne súd I. stupňa v napadnutom rozhodnutí uložil obžalovanému trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, ods. 5 písm.
a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný už bol v minulosti dvakrát právoplatne odsúdený pre spáchanie prečinu

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. a napriek skutočnosti, že v jednom prípade
sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený, ustanovenie § 61 ods. 7 Tr. zák. ustanovuje, že na
ukladanie trestu zákazu činnosti nemá vplyv zahladenie odsúdenia.

V ostatných výrokoch zostal rozsudok súdu I. stupňa nezmenený.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a rozhodol vo veci sám tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, keďže boli splnené
zákonné podmienky v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.