Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207590
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714207590.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci navrhovateľa

Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, pobočka Zvolen, Š. Moyzesa 1369/52, Zvolen, IČO: 30 807
484, proti odporcovi L.. X. M., nar. XX. 4. XXXX, bytom L. XX, B. o zaplatenie 78,66 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 78,66 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen, vedený v X. pokladnici č. SK
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX VS: XXXXXXXXX, SŠ: XXXX, KS: XXXX.

Súd navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh v sume 16,50 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Zvolen.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 27.5.2014 domáhal zaplatenia sumy 78,66 Eur na tom základe,
že navrhovateľ podľa § 291 ods. 3 písm. a), b) Zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
prevzal spisy vymáhania pohľadávok, ktoré neboli do 31. 12. 2003 vybavené a vznikli z činnosti NÚP
Okresného úradu práce Zvolen, Detva a Krupina. Národný úrad práce Detva ako oprávnený podal dňa
17. 7. 2003 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému V. R., nar. XX. 2. XXXX, bytom Y. XXX u

L.. X. M., pre vymoženie dlžnej sumy na príspevku na poistenie nezamestnanosti a príslušenstva vo
výške 2 370,- Sk s prísl. (78,66 Eur). Na základe poverenia vydal súdny exekútor L.. X. M. 18. 8.
2003 upovedomenie o začatí exekúcie, vedenej pod č. Ex XXXX/XXXX. Zo spisu Ex 1158/2003 bolo
zistené, že povinný zaplatil na účet L.. X. M. dlžnú sumu a z dôvodu skončenia exekučného konania
vymožením dňa 15. 3. 2006 vrátil poverenie. Vymáhaná pohľadávka v prospech oprávneného vo výške
78,66 Eur nebola do dnešného dňa poukázaná oprávnenému. Odporca zadržiava úhradu od povinného
a nečinnosť odporcu ako súdneho exekútora je v rozpore s § 46 Exekučného poriadku, podľa ktorého

exekútor, poverený vykonať exekúciu sa postará o jej vykonanie.

Odporca uviedol, že vznáša námietku premlčania.

Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, zo spisu 11Er 1913/2003, z návrhu
na vykonanie exekúcie, z upovedomenia o začatí exekúcie, z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie,
z prehľadu úhrad, z prípisu k exekučnému konaniu zistil tento skutkový stav:

Zo spisu 11Er 1913/2003 Okresného súdu Zvolen vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa Národný
úrad práce, Okresný úrad práce, Ľ. Štúra 35, Detva, ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
voči povinnému R. V. na zaplatenie 2 370, Sk s prísl. Okresný súd Zvolen, svojím poverením zo dňa 25.7. 2003 poveril vykonaním tejto exekúcie súdneho exekútora X. M.. Z upovedomenia o začatí exekúcie
vyplýva, že odporca, ako súdny exekútor upovedomil povinnú o začatí exekúcie dňa 18. 8. 2003. Z
vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 3. 2006 vyplýva, že odporca ako súdny exekútor

Okresnému súdu Zvolen vrátil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 15. 3. 2006 s odôvodnením, že
exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 28. 2. 2006.
Na tomto doklade sa nachádza pečiatka navrhovateľa zo dňa 21. 6. 2013. Navrhovateľ uviedol, že tento
doklad im bol zaslaný náhradníkom, súdnym exekútorom JUDr. F.. Takisto z prehľadu úhrad u tejto
exekúcie vyplýva, že pohľadávka bola vymožená dňa 28. 2. 2006. Taktiež z listu súdneho exekútora

zo dňa 20. 8. 2014, z prípisu k exekučnému konaniu vyplýva, že exekučné konanie Ex 1158/2003 bolo
ukončené vymožením 28. 2. 2006 a poverenie bolo vrátené 15. 3. 2006.

Podľa § 33 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil
on alebo zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a

ak ide o škodu, spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie
právneho predchodcu navrhovateľa, Národného úradu práce Detva bol dňa 17.7. 2003 podaný návrh

na vykonanie exekúcie voči povinnému R. V.. Následne na to, dňa 25. 7. 2003 vydal v exekučnej veci
poverenie na vymoženie pohľadávky pre súdneho exekútora X. M., t.j. odporcu. Ďalej bolo preukázané,
že odporca, ako súdny exekútor upovedomil povinnú o začatí exekúcie dňa 18. 8. 2003. Taktiež ďalej
bolo preukázané, že pohľadávka bola vymožená 28. 2. 2006, čo vyplýva jednak z prehľadu úhrad
evidovaných k spisu Ex 1158/2003, jednak z prípisu v exekučnom konaní zo dňa 28. 10. 2004 a potom

aj z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 3. 2006, kde odporca ako súdny exekútor
uviedol, že pohľadávka bola vymožená dňa 28. 2. 2006. Z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie
zo dňa 15. 3. 2006 potom vyplýva, že toto bolo navrhovateľovi oznámené dňa 21. 6. 2013. Navrhovateľ
uvádzal, že odporca mu vymoženú sumu nepoukázal. Odporca nakoniec ani netvrdil, že by vymoženú
sumu v exekučnom konaní bol navrhovateľovi zaslal. Súd mal teda za to, že odporca v postavení

súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vymohol od povinného sumu 78,66 Eur ale túto sumu
nepoukázal navrhovateľovi , teda oprávnenému. Jednak vzhľadom na vzťah postavenia exekútora pri
výkone exekučnej činnosti ako aj na charakter samotného vzťahu medzi exekútorom a účastníkom
exekučného konania, čo na strane navrhovateľa je v postavení oprávneného, súd dospel k záveru, že
tu ide o nárok na náhradu škody v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd mal za to, že tu ide

o objektívnu zodpovednosť za škodu, u ktorej došlo pri výkone verejnej moci a teda odporca, ktorý má
stále postavenie súdneho exekútora, je za túto škodu zodpovedný. Nakoniec aj z oznámenia Slovenskej
komory exekútorov vyplýva, že odporca je ako súdny exekútor vedený v zozname súdnych exekútorov.
Pokiaľ odporca vzniesol námietku premlčania, súd na túto skutočnosť musel prihliadnuť. Pri náhrade
škodyplyniejednakdvojročnásubjektívnalehota,ktorávtomtoprípadepodľanázorusúduzačalaplynúť

až dňa 21. 6. 2013, kedy sa navrhovateľ dozvedel o tom, že odporca ako súdny exekútor vymáhanú
sumu vymohol dňa 28. 2. 2006. Nakoľko subjektívna lehota, ktorá začala plynúť 21. 6. 2013 uplynie
až dňa 21. 6. 2015 a teda subjektívna premlčacia lehota v tomto prípade neuplynula. Pokiaľ sa týka o
objektívnu premlčaciu lehotu, táto začala plynúť dňa 28. 2. 2006, kedy bola vymožená pohľadávka v
exekučnom konaní. Súd mal za to, že v tomto prípade plynie 10 ročná objektívna premlčacia lehota s

tým, že sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená úmyselne s poukazom na to, že túto škodu spôsobil
súdny exekútor pri výkone svojej exekučnej činnosti, pričom vedel o tom, že po vymožení pohľadávky je
povinný túto sumu zaslať, napriek tomu tak neurobil. Okrem toho súd poukazuje na tú skutočnosť, že
odporca ako súdny exekútor tak urobil vo viacerých prípadoch, nakoľko voči odporcovi na tunajšom súde
je vedených viacero konaní, práve z dôvodu, že pri výkone exekučnej činnosti pohľadávku vymohol, ale

oprávnenému ju nezaslal. Súd mal za to, že odporca tak robil úmyselne.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko v konaní mal plný úspech
navrhovateľ, mal by právo aj na náhradu trov konania, ale žiadne trovy konania si neuplatnil a preto mu
ich súd nepriznal.

Súd podľa § 2 ods. 2 veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien
a doplnkov zaviazal odporcu, ako neúspešného účastníka konania na zaplatenie súdneho poplatku za
podaný návrh vo výške 16,50 Eur nakoľko navrhovateľ bol v tomto konaní oslobodený od platenia
súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňaf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).