Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111223331
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111223331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie
326,91 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v
Bratislave č. k. 27Cb/363/2011-145 zo dňa 16.10.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb/363/2011-145 zo
dňa 16.10.2014 v časti o zaplatenie 142,68 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne od 8.11.2009 do zaplatenia p o t v r d z u j e, vo zvyšku m e n í tak, že
žalobu z a m i e t a a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 326,91 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 8.11.2009 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 19,50 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že dňa 20.7.2009 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla A.B.: I.
XXX P. na komunikácii D1, 604,7 km, smer Košice. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu
zvodidiel s príslušenstvom. Prevádzateľ dopravného prostriedku, MH. Q., E. XX, S. X, mal u žalovaného

uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. V hlásení o spôsobenej škode bolo uvedené, že predmet a rozsah poškodenia tvorili poškodené
zvodidlá. Náklady spojené s odstránením škody boli vyčíslené v celkovej sume 720,11 EUR. K hláseniu
o škode bolo pripojené podrobné vyčíslenie škody s listinnými dôkazmi preukazujúcimi vynaložené
náklady zo strany žalobcu v súlade s Organizačnou normou číslo 27/5240/2005 a dodatku číslo 1/2008
- Ceny za výkony na diaľniciach a cestách a ceny za odstraňovanie škôd na diaľniciach a cestách vo
vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.. Vynaložené náklady teda predstavovali materiál, a to

výdajka č. 366/2009 v sume 248,14 EUR, dopravné náklady v sume 381,43 EUR, mzdové náklady v
sume 14,94 EUR a odtiahnutie motorového vozidla v sume 75,60 EUR, teda spolu 720,11 EUR. Listom
zo dňa 27.10.2009 žalovaný žalobcovi oznámil poukázanie náhrady škody v sume 393,20 EUR na jeho
účet a podľa výpisu z účtu bola uvedená suma v prospech účtu žalobcu zaúčtovaná dňa 28.10.2009.Súd uviedol, že podľa vyhlášky MVRR č.158/2004 Z. z, STN 1317-2, technického predpisu TP 7/2000
Smernica na údržbu diaľnic a technického predpisu 2/2005 Skúšanie a schvaľovanie zvodidiel bol
žalobca povinný uviesť zvodidlo do pôvodného, t.j. 100% stavu. Oceľové zvodidlá musia byť v zmysle

technického predpisu č. 2/2005 bod 1.6 v súlade s STN 1317, t.j. v 100 % stave a to počas celej
svojej existencie. Súd poukázal na to, že termín pôvodný stav v tomto prípade zodpovedá termínu nový
stav, nakoľko sa jedná o zvodidlá oceľové, u ktorých životnosť nie je určená, a teda ani určenie miery
opotrebenia a amortizácie technicky ani právne nie je možné a abstraktné úvahy sú právne irelevantné.
Súd prvej inštancie poukázal na § 9 ods. 6 Cestného zákona, ktorý je lex specialis vo vzťahu k § 442

a 443 OZ, ktoré sú právnou úpravou lex generalis. Z tohto ustanovenia lex specialis Cestného zákona
vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených
nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu a
to bez akéhokoľvek obmedzenia. Tieto náklady žalobca preukázal vo výške 720,11 EUR. Bolo preto
povinnosťou žalovaného žalobcovi ako správcovi diaľnice predmetné náklady v preukázanej výške
v plnom rozsahu uhradiť. Žalobcovi tak vznikol i nárok na zaplatenie žalovanej sumy predstavujúcej

amortizáciu 142,68 EUR a nepriznanú sumu prestojov 184,23 EUR, kde prestoj predstavuje účasť
mechanizmov žalobcu na odstraňovaní vzniknutej škody, pričom ide o dobu, počas ktorej je účasť
mechanizmu pri odstraňovaní následkov škody nutná avšak mechanizmus nevykonáva žiadnu činnosť.
Prestoje preto nemožno považovať za ušlý zisk. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné uviesť,
že odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu nebolo možné inak, len za

použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže v zmysle vyhl. MVRR
č. 158/2004 Z. z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu
starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon žalobca ani nemusí mať k dispozícii. Predmetná
oprava teda nemohla byť vykonaná iným spôsobom, než za použitia nových dielov, pričom pri oprave
neboli použité diely kvalitnejšie, či nadštandardné, ani nie diely, ktoré by neboli nevyhnutné. Opravou

týchto zvodidiel ani nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, teda žalobcu, keďže výmena dielov
zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Žalobcovi sporné zhodnotenie zvodidiel bolo protiprávnym
konaním škodcu vlastne vnútené. Keďže s poukazom na uvedené, odstránenie poškodenia a uvedenie
komunikácie do pôvodného stavu bolo vykonané účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov
škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do

pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho tak znevýhodňovať voči škodcovi. Súd uviedol, že
musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku.
Právo preto musí byť predovšetkým na strane spravodlivosti a nie iba súborom právnych predpisov,
ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel chráneného záujmu. V
danom prípade zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody

je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Aj vo vzťahu k ustanoveniam lex
generalis OZ súd prvej inštancie považoval za potrebné spomenúť, že v súkromnom práve platí princíp
úplnej náhrady škody. Napriek tomu majetok poškodeného nemožno takmer nikdy uviesť do pôvodného
stavu, poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa eliminovali všetky
negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody. Za týchto okolností možno za skutočnú škodu považovať

napríklad aj náklady nevyhnutne vynaložené na nové získanie veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady
presahujú cenu veci v čase spôsobenia škody. Povinnosť vynaloženia všetkých nákladov vykonaných
štandardnou opravou bola v príčinnej súvislosti s konaním, ktorého zavinenie bolo na strane povinne
zmluvne poisteného. Preto vzhľadom na uvedené skutočnosti a príslušné zákonné ustanovenia súd
uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie žalovanej sumy 326,91 EUR. Nakoľko žalovaný šetrenie

poistnej udalosti ukončil dňa 23.10.2009 a dostal sa do omeškania s poskytnutím poistného plnenia,
žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po 15 dní od
skončenia prešetrovania poistnej udalosti do zaplatenia. Keďže základná úroková sadzba ECB platná v
relevantnom čase bola 1 %, súd zaviazal ďalej žalovaného na zaplatenie žalobcom uplatnených úrokov
z omeškania tak, ako boli špecifikované vo výroku rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

§ 142 ods. 1 a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume zodpovedajúcej
zaplatenému súdnemu poplatku z návrhu 19,50 EUR.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm.d/af/O.s.p..Uviedol,žesúdpostupovalnesprávne,keďvovýpočtevýškynáhradyškodyzohľadnil

mieru tzv. amortizácie v sume 142,68 EUR. Zastával názor, že pri posudzovaní uplatneného nároku
v danom prípade si žalobca neuplatňoval nárok priamo od škodcu, ale od žalovaného, s ktorým mal
škodca uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom
pri posudzovaní rozsahu plnenia, ktoré žalovaný poukázal žalobcovi je potrebné prihliadať na § 4 ods.2 písm. b/ a § 5 ods. 1 písm. d/ zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaný zdôraznil, že pri stanovení výšky
poistného plnenia postupoval v súlade s § 443 OZ a berúc do úvahy mieru opotrebenia poškodených
vecí vychádzal z ceny veci v čase poškodenia prihliadajúc na príslušné ustanovenia vyhlášky MS SR

č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky MS SR č. 626/2007 Z. z..
Poukázal na to, že v prípade ak by mieru opotrebenia nezohľadňoval, nebolo by možné hovoriť o cene
veci v čase poškodenia. Ak má zodpovednosť za škodu plniť reparačnú funkciu znamená to, že sa
jej prostredníctvom má poškodenému nahradiť to, o čo prišiel a aj výška škody sa musí určiť tak, aby
ten, kto za škodu zodpovedá mal povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške zodpovedajúcej

cene poškodenej veci v čase poškodenia. Výška škody však môže byť totožná s cenou veci v čase je
poškodenia iba v tom prípade, ak by bola poškodená celkom nová vec a pri starších veciach je potrebné
prihliadať na ich vek a s tým spojené opotrebenie alebo aj predchádzajúce poškodenie. V danom prípade
však nešlo o celkom novú vec. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že samotná výška náhrady škody nie je
v žiadnom prípade závislá od toho, či poškodený vec opraví, dá opraviť alebo ju ponechá neopravenú a
pri vynaložení určitej čiastky na opravu je potrebné od nej odpočítať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu

veci oproti jej stavu, a teda aj hodnote pred poškodením. Žalovaný sa preto domnieval, že postupoval
správne, keď zohľadnil mieru amortizácie poškodených vecí. K tzv. prestojom žalovaný uviedol, že
súd sa s týmto nárokom žalobcu v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal a neuviedol, na základe
akých skutočností a právnej úpravy ho považuje za dôvodný, keďže žalobca uplatnený nárok nijako
nepreukázal, nepredložil jeho riadnu špecifikáciu ani odôvodnenie s výpočtom uplatnenej výšky škody

za tieto prestoje. Žalovaný namietal, že súd sa ani nevysporiadal s jeho námietkami s tým súvisiacimi,
a preto považoval žalovaný rozsudok za nepreskúmateľný. Poukázal na to, že prestoje nemožno
považovať za ušlý zisk, ktorého podstatou je, že ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že
poškodený v dôsledku škodovej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo
očakávať pri pravidelnom chode, keby nebolo došlo k vzniku škody. Žalovaný uviedol, že motorové

vozidlá použité žalobcom na odstránenie následkov dopravnej nehody neboli z jeho strany využívané
pri inej podnikateľskej činnosti, ani by neboli využívané keby k dopravnej nehode nedošlo a ani nemali
vykonávať inú činnosť pre tretí subjekt, na základe čoho by mohlo dôjsť k rozmnoženiu majetkových
hodnôt žalobcu. Žalobca si preto nemôže uplatňovať ušlý zisk. Na základe uvedeného žalovaný navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobný návrh zamietne, žalobcovi uloží povinnosť

uhradiť žalovanému vzniknuté trovy konania a žalobcovi náhradu trov konania neprizná.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej
inštancie v tom, že § 9 ods. 6 cestného zákona predstavuje právnu úpravu lex specialis k § 442 až
§ 449 OZ ako lex generalis, čo podľa neho dostatočne preukazuje aj rozhodovacia prax krajských

súdov, a preto nemožno ani aplikovať výnimku z poistného plnenia namietanú žalovaným podľa § 5
ods. 1 písm. d/ zákona o PZP, ktorý priamo odkazuje na § 442 až 449 OZ. Žalobca zastával názor, že
§ 5 ods. 1 písm. d/ zákona o PZP je ochranou pred povinnosťou plnenia nákladov a navyše takých,
ktoré poistený sám naviac uhradil, alebo ktoré sa sám zaviazal uhradiť. Tvrdenie, že cestný zákon
predstavuje lex specialis k OZ žalobca podporil aj odkazom na viaceré súdne rozhodnutia vydané v

obdobných právnych veciach. K argumentácii žalovaného, že výška náhrady škody nie je závislá od
toho, či poškodený nechal vec opraviť alebo nie žalobca uviedol, že podľa § 9 ods. 1 zákona č.
135/1961 Zb. nemal možnosť voľby ale bol povinný vzniknuté poškodenie odstrániť a nemohol ani použiť
staré opravené zvodidlá, nakoľko ide o bezpečnostný prvok. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného,
že výmenou zvodidiel sa majetok poškodeného zhodnotil, nakoľko nedošlo k žiadnemu zlepšeniu

úžitkových vlastností vymenených zvodidiel oproti predchádzajúcemu stavu, ani k zhodnoteniu majetku
žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že dopravné náklady sa spolu s prestojmi vzťahujú na mechanizmy,
ktoré boli nevyhnutnou súčasťou pri odstraňovaní poškodenej komunikácie. Nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, že prestoj predstavuje nečinnosť mechanizmu, ale poukázal na to, že vyjadruje nevyhnutnú
účasť mechanizmu zo zapnutým motorom na mieste udalosti z dôvodu potreby zapnutia výstražných

bezpečnostných prvkov. Teda stojace mechanizmy plnia počas tzv. prestoja bezpečnostno - zákrytovú
funkciu vychádzajúcu zo všeobecne záväzného právneho technického predpisu TP 02/2010, ktorým
je žalobca povinný sa riadiť. Podľa žalobcu však žalovaný nepreukázal, na základe akého spôsobu
a dôvodu znížil poistné plnenie o dopravné náklady. Žalovaný teda nepreukázal neopodstatnenosť,
nadbytočnosť, nerentabilitu alebo nepotrebnosť strojov použitých pri odstraňovaní nehody, a preto

žalobca zastával názor, že poistné plnenie znížil len na základe vlastnej vôle. Na základe uvedeného
preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v celom
rozsahu.5. Podľa ust. § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy142,68EURpredstavujúcejamortizáciupoškodenýchzvodidielavtejtočastipovažujerozhodnutie
za správne a v súlade so zákonom, nakoľko žalovaný v tomto smere nespochybnil správnosť ani
zákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. V konaní bolo preukázané, že oprava zvodidiel bola

vykonaná účelne, smerovala len k odstráneniu následkov dopravnej nehody, čo bolo možné len za
použitia nových náhradných dielov, ktoré boli nevyhnutné a neboli ničím kvalitnejšie či nadštandardné. V
danom prípade uvedenie zvodidiel do pôvodného stavu bolo povinnosťou žalobcu, ktorý tým nezhodnotil
svoj majetok, ale vynaložil náklady zodpovedajúce priznanému rozsahu náhrady škody. Preto odvolací
súd v tomto rozsahu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

8. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobcovi priznal ako
náhradu škody aj sumu 184,23 EUR, o ktorú nedošlo k rozmnoženiu majetku žalobcu v dôsledku
prestojov mechanizmov pri odstraňovaní škody. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného,
že žalobca nepreukázal, že by mechanizmy mali byť v čase odstraňovania škody použité na výkon

inej podnikateľskej činnosti žalobcu. V žalobe tento nárok žalobca odôvodnil tým, že keby nedošlo k
odstraňovaniu následkov dopravnej nehody, vozidlá by boli, resp. mohli byť využité pri výkone predmetu
jeho podnikania, avšak ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie konkrétne ničím nepreukázal,
že by stroje skutočne mali v danom čase vykonávať inú činnosť. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca v
tejto súvislosti argumentoval tým, že účasť vozidiel pri oprave zvodidiel predstavovala bezpečnostno -

zákrytovú funkciu a ich presun na stredisko a späť by bol nehospodárny, tvrdenie, ktoré však tiež ničím
nepreukázal. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v časti

týkajúcej sa zaplatenia sumy 142,68 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.11.2009
do zaplatenia ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením a vo zvyšku podľa § 388
C.s.p.zmeniltak,žežalobuakonedôvodnúzamietol,nakoľkovozvyškužalobcasvojnároknepreukázal.
Vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie súd napadnutý rozsudok podľa § 388
C.s.p. zmenil. Úspech žalobcu bol len čiastočný, a preto o predmetných trovách konania odvolací súd

rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 2 C.s.p., nakoľko úspech každej zo strán sporu bol v odvolacom konaní len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).