Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/150/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711203087
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1711203087.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: M. G., D.. XX. XX. XXXX, T.
X. XXX, XXXX É., O. F., zast. mzlegal, s. r. o., so sídlom v Malackách, Bernolákova 2, proti žalovanému:
O. Z., D.. XX. XX. XXXX, N. S. Z., O. XX, o zaplatenie 2.500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 28. novembra 2014, č. k. 5C/179/2011-107,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Súd prvej inštancie uložil rozsudkom žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12. 2. 2011 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti (ohľadom zaplatenia 1.000,- eur s prísl.) žalobu zamietol a
napokon vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej, a to samostatným rozhodnutím.

2/ Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa tento domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.500,-

eur s príslušenstvom titulom, že na základe neformálnej zmluvy o pôžičke požičal žalovanému celkovo
peňažnú sumu vo výške 2.500,- eur. Časť pôžičky vo výške 1.000,- eur dal žalobca žalovanému v
hotovosti a časť pôžičky vo výške 1.500,- eur bola prevedená z bankového účtu žalobcu v prospech
bankového účtu žalovaného dňa 21. 4. 2010. V deň, keď došlo k prevodu finančných prostriedkov z
účtu, bol na ceste z Budapešti do Bratislavy, pričom mu telefonoval žalovaný, že mu bolo odcudzené
motorové vozidlo a potreboval by finančnú hotovosť 2.500,- eur. Keďže denný limit na účte mal 1.500,-
eur, poukázal žalovanému z účtu sumu 1.500,- eur a sumu 1.000,- eur vybral v hotovosti z účtu v

Győri a po príchode do Bratislavy túto odovzdal žalovanému v hotovosti. Tieto peniaze mu odovzdal
s poznámkou, aby ich použil na kúpu motorového vozidla a po vyriešení krádeže s poisťovňou, aby
tieto peniaze vrátil. Žalobca ďalej uviedol, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá, preto žalobca listom zo
dňa 24. 1. 2011 vyzval žalovaného na okamžité splnenie záväzku, najneskôr však v lehote desiatich
kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú žalovaný prevzal dňa 1. 2. 2011.

3/ Žalovaný v podanom odpore zo dňa 2. 5. 2011 uviedol, že v spoločnosti I. Z., Z.. F.. P.., A. V. F.

V. G. P. M. XXXX, pričom jeho pracovný pomer vznikol na základe dohody s majiteľom spoločnosti -
žalobcom. Ďalej uviedol, že od roku 2008 žiadal niekoľkokrát majiteľa spoločnosti o refundáciu aspoň
nejakej časti svojich súkromných výdavkov, ktoré boli jednoznačne použité v prospech zviditeľnenia a
na pomoc predaja spoločnosti I. Z., Z.. F.. P.. Konečne sa tak stalo v apríli 2010 a na základe ústnejdohodysmajiteľomspoločnostimupeniazeakonáhraduzažalovanéhosúkromnévýdajerefundoval.Pri
osobnomstretnutímužalobcapovedal,ženemáprisebehotovosť,aležezariaditransakciuzMaďarska,
a na to dostal žalovaný na účet peniaze vo výške 1.500,- eur. Žalovaný ďalej uviedol, že pracovný pomer

v spoločnosti I. Z., Z.. F.. P.., ukončil dohodou k 8. 12. 2010, pričom ku dňu ukončenia činnosti žalobca
nespomínal žiadne vrátenie pôžičky.

4/Súdprvejinštanciekonštatoval,ženazákladevykonanéhodokazovaniamožnokonštatovať,žemedzi
žalobcom a žalovaným nebola uzavretá písomná zmluva o pôžičke. Vzhľadom na to, že k pôžičke v

zmysle§657Občianskehozákonníkadochádzanazákladezmluvy,bolonažalobcovidôkaznébremeno
nielen o tom, že žalovanému čiastku 2.500,- eur skutočne poskytol, ale aj o tom, že poskytnutá čiastka
bola plnením v ich právnom vzťahu založeným zmluvou o pôžičke.

5/ V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o peňažnej
pôžičke a že žalovaný pôžičku nevrátil. Z tohto bremena mal povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda

existenciu právneho vzťahu z pôžičky. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil žalobca dôkaz (výpis
z účtu) preukazujúci poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.500,- eur žalovanému. Pokiaľ sa
žalovaný bránil tvrdením, že uvedená suma bola poskytnutá ako refundácia jeho súkromných nákladov,
ktoré vynaložil v prospech obchodnej spoločnosti I. Z., Z.. F.. P.., bolo jeho povinnosťou predložiť
alebo aspoň označiť dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania uzavretia zmluvy o pôžičke vo výške 2.500,- eur a
žalovaný neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal, že suma 1.500,- eur bola poskytnutá ako
refundácia jeho súkromných nákladov.

6/ Na základe vykonaného dokazovania nie je možné objektívne zistiť, či suma 1.500,- eur bola

poskytnutá žalovanému titulom zmluvy o pôžičke. Napriek tejto skutočnosti dospel súd prvej inštancie
k záveru, že žalovaný prijal uvedené plnenie. Keďže žalovaný nepreukázal, že sa jednalo o refundáciu
jeho vlastných nákladov vynaložených v prospech obchodnej spoločnosti I. Z., Z.. F.. P.., bolo nutné
prijať záver, že žalovaný prijal toto plnenie bez právneho dôvodu. Tým došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia žalovaného v sume 1.500,- eur, ktoré je v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka povinný

vrátiť žalobcovi.

7/ Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie preto žalobe čiastočne vyhovel a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- eur spolu s úrokmi z omeškania stanovenými v súlade s §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím desiateho

dňa od doručenia výzvy na zaplatenie zo dňa 24. 1. 2011, ktorú si prevzal dňa 1. 2. 2011, a teda je
povinný zaplatiť úroky z omeškania od 12. 2. 2011 až do zaplatenia. Žalobu v prevyšujúcej časti úrokov
z omeškania (za deň 11. 2. 2011) ako nedôvodnú zamietol.

8/ Ohľadom časti pôžičky vo výške 1.000,- eur, ktorú mal žalobca poskytnúť žalovanému v hotovosti,

súd uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu reálne odovzdanie tejto sumy
žalovanému.Keďžezmluvaopôžičkesaradímedzireálnekontrakty,prejejvznikjepotrebnéajskutočné
odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané
poskytnutie časti pôžičky vo výške 1.000,- eur žalovanému, nebolo možné v tejto časti žalobe vyhovieť,
a preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.000,- eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.

9/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 151 ods. 3 O. s. p.

10/ Proti rozsudku súdu prvej inštancie v žalobe vyhovujúcej časti podal včas odvolanie žalovaný.
Namietal, že v prejednávanej veci nie je naplnená skutková podstata ust. § 657 Občianskeho zákonníka,

nakoľko preukázané prostriedky z účtu žalobcu na účet žalovaného neboli deklarované ako pôžička
a nenapĺňali jej znaky. Okolnosti uvádzané žalobcom sú nepravdivé, situácia okolo odovzdávania a
prevodu finančného obnosu nevykazuje pojem pôžičky a tobôž nenapĺňa skutkovú podstatu § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že so žalobcom sa nikdy nestretával súkromne,
v rámci služobných povinností na Slovensku či v zahraničí vznikali žalovanému výdaje spojené s

pobytom a réžiou, po jeho žiadostiach o refundáciu k tejto došlo až po pomerne dlhom čase práve
formou, ktorá je predmetom sporu. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že zo strany spoločnosti
žalobcu nedostal zaplatenú odmenu za vykonanú prácu a podpísané kontrakty. Súdu prvej inštancie
vyčítal, že nezohľadnil jeho tvrdenie, že po ukončení pracovného pomeru sa strany rozišli po vzájomnejdohode a bez záväzkov zo strany žalovaného. Všetky finančné prostriedky od žalobcu boli určené do
spoločnosti, resp. na jej chod a neboli určené žalovanému ako súkromnej osobe. Žiadal preto, aby súd
jeho argumentáciu vzal do úvahy a rozhodol v jeho prospech, teda napadnutú žalobe vyhovujúcu časť

rozsudku zrušil a konanie zastavil.

11/ Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

12/ Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13/ Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

14/ Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto
zákona uplatňuje zásade jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

16/ Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej O. s. p.) súd

rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností,
ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné
pochybnosti.

17/ Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

18/ Podľa § 120 ods. 3 O. s. p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

19/ Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

20/ Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočností sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v
ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných strán
je korigovaná opačnou aktivitou druhej procesnej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej
skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie.

21/ Komunikačná štruktúra civilného procesu vychádza z určitých pevných procesných rolí strán, ktoré
sú v podstate dané jednoduchým rozlišovaním procesného útoku a obrany. Subjektívny prístup strán k
uplatňovaniu ich záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov
v kontradiktórnom spore, ovládanom zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromažďovaniu
dostatočného materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom.

22/ Zásada prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií
v civilnom sporovom súdnom konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromažďovanie
skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia,
bremena tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich

skutočnostiach.23/ Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide pritom o toho účastníka,
ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

24/ Dokazovanie skutočností významných pre súdne rozhodnutie sa vykonáva dôkaznými
prostriedkami. Dôkaznými prostriedkami sú všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav
veci. Občiansky súdny poriadok jednotlivé dôkazné prostriedky vypočítaval len exemplifikatívne. Do
dôkazných prostriedkov zahrňuje výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a

právnických osôb, listiny, obhliadku a výsluch účastníkov (§ 125 Občianskeho súdneho poriadku). Pri
týchto dôkazných prostriedkoch zároveň ustanovuje aj spôsob ich vykonávania. V prípade vykonávania
dokazovania pomocou iných dôkazných prostriedkov spôsob ich vykonávania určuje súd podľa
konkrétneho dôkazného prostriedku.

25/ Zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie

vynesené v sporovom prvostupňovom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Účastník zásadne nemôže
uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom
konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.
Tento prístup je základom neúplného apelačného systému, ktorý nahradil v sporovom konaní predošlý
úplný apelačný systém, v ktorom sa bez obmedzenia pripúšťali tzv. nóva.

26/ V sporovom konaní sa považuje súd prvého stupňa (teraz prvej inštancie) za súd, ktorý zisťuje
skutkový stav. Tento súd vedie účastníkov k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy
potrebné na preukázanie sporných, právne závažných a významných skutkových tvrdení. V konečnom
dôsledku súd prvého stupňa upozorňuje účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p. (teraz § 154, § 167 ods.

4 CSP), čo má dôsledky pre uplatnenie zásad neúplného apelačného systému.

27/ Žalovaný svoje tvrdenia, že by finančné prostriedky poskytnuté mu preukázateľne žalobcom
mali predstavovať náhradu za prostriedky vynaložené žalovaným v súvislosti s činnosťou spoločnosti
žalobcu, v rámci prvoinštančného konania (nakoniec ale ani s podaným odvolaním) nijakým spôsobom

nepreukázal, tieto skutočnosti len opakovane tvrdil. Ak za tejto situácie súd prvej inštancie prijal záver, že
žalovaný prijal finančné prostriedky bez právneho dôvodu, čím došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia
žalovaného v sume 1.500,- eur, ktoré je v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť žalobcovi,
rozhodol súd prvej inštancie vecne správne.

28/ Odvolaciemu súdu potom neostalo než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe
vyhovujúcej časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti.

29/ Odvolací súd žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

30/ Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).