Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Mária Hajdínová
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/232/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306224678
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1306224678.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: ENERGOSERVIS
Janda, s.r.o., so sídlom 28. Ŕíjna 82829/270, Mariánske hory, Ostrava, Česká republika, zastúpený:
JUDr. Janou Kudrnovou, PhD., likvidátorkou so sídlom Na Hradbách 3, 702 00 Moravská Ostrava, proti
žalovanému: Q.. H.. X. W. U. Y. S. R. D. M. , narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, J., v konaní o
zaplatenie 98,05 € s príslušenstvom, na odvolanie strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
zo dňa 01. apríla 2016, č.k. 4C 444/2008-409, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 01. apríla 2016, č.k. 4C 444/2008-409, p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 01. apríla 2016,
č.k. 4C 444/2008-409, o d m i e t a .
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 01.04.2016, č.k. 4C 444/2008-409, žalobu zamietol a
žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - X.. Q. S.,
advokát so sídlom X. XX, V..R..O. XX, XXX XX O. XX, IČO: 30788358 (ďalej len „právny predchodca
žalobcu") sa podanou žalobou pôvodne doručenou na Okresný súd Bratislava III. dňa 24. novembra
2006 domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.954,- Sk s príslušenstvom
a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný udelil žalobcovi plnomocenstvo
dňa 3. novembra 2005 a právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému právne služby
spojené s právnym zastupovaním v trestnej veci. Žalovanému boli vyfaktúrované vykonané úkony v
zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to faktúrou č. 2006/1/55 zo dňa 2. októbra 2006, splatnou dňa 12.
novembra 2006, na sumu 2.954,- Sk. Žalovaný uvedenú faktúru neuhradil. Okresný súd Bratislava III. vo
veci rozhodol dňa 28. novembra 2006 platobným rozkazom sp.zn. 40Ro 2901/2006, ktorým žalovaného
zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu istinu vo výške 2.954,- Sk s príslušenstvom, trovy
konania vo výške 500,- Sk a náklady právneho zastúpenia vo výške 1.328,- Sk. Proti uvedenému
platobnému rozkazu podal žalovaný odpor včas (ešte pred doručením do vlastných rúk žalovanému)
dňa 28. decembra 2006, v odôvodnení ktorého uviedol, že právny predchodca
žalobcu sa dňa 14. decembra 2005 v Limbachu zaviazal poskytovať žalovanému služby právnej pomoci
bezplatne, až do splatenia dlhu. Argumentoval tým, že právny predchodca žalobcu je fakturant a na
základe sfalšovaného plnomocenstva vystavil fakturáciu nevykonaných služieb. Súd prvej inštancie vo
veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ako aj prečítaním,resp. oboznámením obsahu listinných dôkazov, ktoré súdu prvej inštancie predložili strany sporu v tomto
konaní, ako aj tými, ktoré boli súčasťou spisu Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 8C 64/2007. Súd
prvej inštancie návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov: H.. E. Q. a všetkých
spoluobvinených Q.. Q. S. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185 a ods. 1 Trestného zákona a iné, a na vyžiadanie si poznatkov
od Daňového úradu Senec a Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica, zamietol.
Súd prvej inštancie sa pri zamietnutí návrhov žalovaného na vykonanie dokazovania nestotožnil s tým,
že tieto sú potrebné na zistenie skutkového stavu, nakoľko doposiaľ zistený skutkový stav považoval
za dostatočne zistený a za viac ako 9 rokov trvania súdneho sporu aj ustálený; taktiež sa riadil
príkazom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenom v jeho náleze sp.zn. III. ÚS. 230/2013 zo
dňa 5. novembra 2013, ktorým bolo súdu prvej inštancie prikázané, aby v konaní konal
bez zbytočných prieťahov. Súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich
vzájomných súvislostiach, starostlivo prihliadol na všetko to, čo vyšlo za konania najavo a zistil skutkový
stav. Dňa 3. novembra 2005 splnomocnil žalovaný právneho predchodcu žalobcu, aby ho obhajoval
a zastupoval v trestnej veci podozrivého Q. W. a spol. Faktúrou č. XXXX/X/XX zo dňa 2. novembra
2006, splatnou dňa 12. novembra 2006, fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému tarifnú
odmenu za služby právnej pomoci poskytnuté vo veci podnetu žalovaného na preverenie skutočností
nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin podozrivým Q. W., ktorá vec je vedená na Krajskej
prokuratúre v Trenčíne pod sp.zn. 1 KPt 630/03 v celkovej výške 2.954,- Sk. Vo faktúre boli
uvedené úkony právnej služby, deň ich uskutočnenia a ich cena nasledovne: 1) prevzatie a príprava
zastúpenia - dňa 3. novembra 2005 v sume 566,- Sk, 2) podnet na preskúmanie zákonnosti - dňa 23.
novembra 2005 v sume 566,- Sk, 3) podnet na preskúmanie zákonnosti - dňa 1. februára
2006 v sume 625,- Sk, podnet na preskúmanie zákonnosti - urgencia - dňa 20. júla 2006 v
sume 625,- Sk. K uvedeným úkonom právnej služby fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému
aj režijný paušál, a to vo výške 136,- Sk ku každému úkonu právnej služby vykonanému v roku 2005,
a režijný paušál vo výške 150,- Sk ku každému úkonu právnej služby vykonanému v roku 2006. Dňa
18. marca 2009 uzatvoril právny predchodca žalobcu, ako postupca na strane jednej, so žalobcom, ako
postupníkom na strane druhej, zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej previedol postupca
postupníkovi svoje pohľadávky, ktoré vznikli na základe nezaplatených faktúr pre poskytovanie služieb
právnej pomoci v celkovej výške 47.080,42 € na základe plnomocenstiev udelených mu žalovaným za
cenu stanovenú dohodou na 70 % z vymoženej sumy. Touto zmluvou bola postúpená aj pohľadávka
právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému vo výške 98,05 €, ktorá bola predmetom súdneho
konaniavedenéhonaOkresnomsúdeBratislavaIII.podsp.zn.15C40/2007.Písomnýmpodanímzodňa
26. marca 2009, doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.04.2009 právny predchodca žalobcu uviedol,
že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.marca 2009 postúpil uvedenú pohľadávku vo výške
98,05 € spoločnosti ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., so sídlom 28. Října 829/270, Ostrava - Mariánske
Hory. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu strany sporu v tomto
konaní a to tak, aby z konania vystúpil právny predchodca žalobcu a na jeho miesto vstúpila spoločnosť
ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., so sídlom 28. Října 829/270, Ostrava - Mariánske Hory, IČO: 26 782
332. Zároveň žalobca predložil kópiu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18. marca 2009. Okresný
súd Pezinok uznesením zo dňa 18. januára 2010, č.k. 4C 444/2008-85, pripustil, aby z
konania na strane žalobcu vystúpil právny predchodca žalobcu a na jeho miesto vstúpil do konania
žalobca ENERGOSERVIS Janda, s.r.o. Krajská prokuratúra v Trenčíne v odpovedi na žiadosť súdu prvej
inštancie zo dňa 21. septembra 2012 uviedla, že podnety na preskúmanie postupu zo dňa 23. novembra
2005 a 1. februára 2006 podané právnym predchodcom žalobcu tvoria súčasť obsahu dozorového
spisu Krajskej prokuratúry Trenčín, sp.zn. 1 KPt 630/03, pričom z podnetu zo dňa 1. februára 2006 sa
v dozorovom spise krajskej prokuratúry nachádza iba jeho kópia, nakoľko tento bol ako opakovaný
podnet predložený priamo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Krajská prokuratúra v Trenčíne
záverom svojej odpovede uviedla, že podnet na preskúmanie zákonnosti - urgencia zo dňa 20. júla
2006 podaný právnym predchodcom žalobcu sa v dozorovom spise nenachádza. Písomným
podaním zo dňa 17. decembra 2015 doručeným súdu prvej inštancie dňa 30. decembra 2015 žalobca
ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., prostredníctvom likvidátorky spoločnosti X.. X. S., V.., navrhol pripustiť
zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, aby na jeho miesto vstúpil prvotný žalobca X.. Q. S.
J..Q.. Svoj návrh odôvodnil tým, že zo strany X.. Q. S., J..Q.., došlo k odstúpeniu od zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 16.01.2009 a 18.03.2009. Likvidátorka žalobcu poukázala na to, že dňa
24. novembra 2015 jej bolo žalobcom oznámené, že k odstúpeniu od zmluvy došlo, a teda spoločnosť
žalobcuužnieje vdanejveciaktívnelegitimovaná.Navýzvusúduprvejinštanciepredložilalikvidátorka
žalobcu súdu prvej inštancie písomné odstúpenie od zmluvy, ktorým právny predchodca žalobcu, akopostupca, dňa 10. apríla 2015 odstúpil od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18. marca 2009, z
dôvodu, že do dňa odstúpenia sa nenaplnil článok II. zmluvy o postúpení pohľadávok a postupca
nemá informácie o spôsobe úhrady postúpených pohľadávok. Postupca v odstúpení poukázal na to,
že spoločnosť postupníka nesplnila podstatné náležitosti, aby mohla naďalej vykonávať podnikateľskú
činnosť, dokonca jej bol súdom prvej inštancie určený likvidátor, čím došlo k závažnému porušeniu
právnych predpisov zo strany postupníka znemožnením jeho podnikateľskej činnosti. Uznesením zo
dňa 03.02.2016, č.k. 4C 444/2008-364, súd prvej inštancie pripustil, aby z konania na strane žalobcu
vystúpil ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., a na jeho miesto vstúpil do konania ako žalobca X.. Q. S.,
J..Q.. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie X.. Q. S., J..Q.., v odôvodnení ktorého
uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zmene strany sporu na strane žalobcu bolo vydané bez
súhlasu toho, kto má do konania na miesto žalobcu vstúpiť. Uznesenie zo dňa 03.02.2016, č.k. 4C
444/2008-364,vydanévyššímsúdnymúradníkomsúduprvejinštancie,bolovzmysle§374ods.4O.s.p.
zrušené uznesením sudcu súdu prvej inštancie zo dňa 22.02.2016, č.k. 4C 444/2008-367, z dôvodu, že v
uznesení, ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, došlo k pochybeniu
a takto vydané uznesenie bolo v rozpore s právnym predpisom, nakoľko predmetný spis neobsahoval
súhlas toho, kto má na miesto žalobcu vstúpiť v zmysle § 92 ods. 3 O.s.p. Súd prvej inštancie vyzval
dňa 25.02.2016 X.. Q. S., J..Q., v lehote 10 dní na vyjadrenie, či súhlasí so vstupom do konania na
strane žalobcu v zmysle § 92 ods. 3 O.s.p. Podaním zo dňa 3. marca 2016 zaslal X.. Q. S., J.. Q.. na
súd prvej inštancie vyjadrenie, že nesúhlasí so vstupom do konania na stranu žalobcu. Uznesením zo
dňa 11.03.2016, č.k. 4C 444/2008-375, súd prvej inštancie nepripustil, aby z konania na strane žalobcu
vystúpil ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., so sídlom 28. Října 829/270, Ostrava - Mariánske hory, Česká
republika, a na jeho miesto vstúpil do konania ako žalobca X.. Q. S., J..Q., Y. Č.. XXX, Y., čo
odôvodnil tým, že podľa § 92 ods. 3 O.s.p. sa na vstup do konania vyžaduje súhlas toho, kto má vstúpiť
do konania na miesto žalobcu a X.. Q. S., J..Q.., so vstupom do konania nesúhlasí.
3. Po právnej stránke súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 24 ods.1, § 24
ods. 2 veta prvá a § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2005,
v spojení s § 48 ods. 1, ods. 2, § 457, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní
konanom dňa 01.04.2016 tak súd prvej inštancie, viazaný svojimi procesnými uzneseniami, rozhodoval
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 98,05 € s príslušenstvom a o nároku na náhradu trov
konania. Aplikáciou citovaných zákonných ustanovení z vykonaného dokazovania na zistený skutkový
stav dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane. Pokiaľ aj právny predchodca žalobcu vykonal pre žalovaného
nejaké úkony právnej služby, z týchto sa vykonaným dokazovaním potvrdili len tri, a to príprava a
prevzatie zastúpenia - dňa 3. novembra 2005, písomné podanie na iný orgán alebo protistrane týkajúce
sa veci samej - podnet na preskúmanie postupu zo dňa 23. novembra 2005, a písomné podanie
na iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej - podnet na preskúmanie postupu zo dňa 1.
februára 2006, za ktoré tri úkony právnej služby by právnemu predchodcovi žalobcu prislúchala ako
advokátovi tarifná odmena a náhrada podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pričom je zrejmé, že ich sumárna
výška nedosahuje pôvodne uplatňovanú sumu 98,05 € za tvrdené štyri úkony právnej služby. Právny
predchodca žalobcu svoju pohľadávku postúpil zmluvou zo dňa 18. marca 2009 na žalobcu a žalobca
ju v prebiehajúcom súdnom konaní proti žalovanému i vymáhal. Právny predchodca žalobcu
však svojím jednostranným právnym úkonom zo dňa 10. apríla 2015 odstúpil od zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 18. marca 2009, teda aj od pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca
neuviedol, že došlo k neplatnému odstúpeniu od zmluvy o postúpení pohľadávok, dokonca sám v podaní
doručenom súdu prvej inštancie dňa 30. decembra 2015 uvádzal, že nemá dostatok aktívnej vecnej
legitimácie na pokračovanie v súdnom spore a z tohto dôvodu navrhol zmenu strán sporu na
strane žalobcu. Nakoľko právny predchodca žalobcu so svojím vstupom do konania nesúhlasil, súd prvej
inštancie rozhodol o nepripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu. Pokiaľ platným odstúpením od
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18. marca 2009 došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy s účinkami
ex tunc, sú si zmluvné strany podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinné vydať všetko, čo podľa od
počiatku zo zrušenej zmluvy navzájom dostali. Právo žalobcu vymáhať nárok voči žalovanému, ktoré
na neho prešlo spolu s postúpenou pohľadávkou podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa tak
na základe od počiatku zrušenej zmluvy vrátilo naspäť k právnemu predchodcovi žalobcu, z
čoho vyplýva, že žalobca nie je ďalej aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nároku od žalovaného.
Za toho stavu súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd
prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a v sporeúspešnému žalovanému priznal voči v spore neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania
vo výške 100 %. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov konania súd prvej
inštancie samostatným uznesením.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie likvidátorka žalobcu, ktorá s
uvedeným rozsudkom nesúhlasí. Má za to, že uznesenie č.k. 4C/444/2008-375 bolo vydané na základe
vádspôsobenýchpochybenímsúduprvejinštancie.Likvidátorkasatieždomnieva,žesúdprvejinštancie
nemal zrušiť uznesenie zo dňa 03.02.2016, č.k. 4C 444/2008-364, ktorým pripustil, aby z
konania vystúpila spoločnosť ENERGOSERVIS Janda s.r.o. a na jej miesto vstúpil do konania pôvodný
žalobca X.. Q. S., J..Q.., pričom uvedené rozhodnutie bolo zrušené uznesením súdu prvej inštancie
zo dňa 22.02.2016, č.k. 4C 444/2008-367, z dôvodu, že súd prvej inštancie pochybil. V prípade, že
pán S. odstúpil od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2009 a 18.03.2009, nemá spoločnosť
ENERGOSERVIS Janda s.r.o. ani hmotnoprávnu ani procesnú spôsobilosť vystupovať v tomto konaní
na strane žalobcu. Zrušenie uznesenia č.k. 4C 444/2008-364 a nahradenie ho rozhodnutím
zo dňa 11.03.2016, č.k. 4C 444/2008-375, však nerieši nespôsobilosť spoločnosti ENERGOSERVIS
Janda s.r.o. konať v tomto konaní, s čím sa ani súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia nevysporiadal. Vyžadovanie súhlasu pána S. so vstupom do konania namiesto spoločnosti
ENERGOSERVIS Janda s.r.o. je vzhľadom k úkonom, ktoré učinil pri odstúpení od zmluvy, v rozpore
s povahou týchto úkonov. Likvidátorka spoločnosti ENERGOSERVIS Janda s.r.o. ďalej namieta, že
rozhodnúť rozsudkom vo veci samej pri odôvodnenej žiadosti o odročenie pojednávania a pri dôvodných
pochybnostiach o tom, kto je vlastne stranou sporu na mieste žalobcu, je nemiestne. Vzhľadom k vyššie
uvedenému likvidátorka spoločnosti ENERGOSERVIS Janda s.r.o. navrhla, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie aj žalovaný, ktorý v rámci odvolania uviedol, že došlo k
hrubému porušeniu jeho ústavných práv, a postupom súdu prvej inštancie mu bola opakovane odňatá
možnosť riadne konať pred súdom z dôvodu, že vo veci nebolo rozhodnuté o odvolaním voči uzneseniu
č.k. 4C 444/2008-375, ako aj voči uzneseniu č.k. 4C 444/2008-367. Z týchto dôvodov podľa
žalovaného existuje dôvodné podozrenie, že zákonný sudca vedomým porušením jeho procesných práv
nezákonne a svojvoľne rozhodol, teda existuje dôvodné podozrenie z porušenia zákona, a to všetko
aj napriek tomu, že sudca rozhodol v jeho prospech. Je nesporné, že postupom súdu prvej inštancie
mu bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom a to navyše sudcom, ktorý ho pred jeho vydaním
neeticky, nechutne a nedôstojne písomne napadol, teda sudcom nie nezaujatým. Dokonca bol vláčený
na pojednávanie v putách. Žalovaný svoje odvolanie písomne doplnil dňa 03.06.2016 a súčasne
uviedol, že sa mu nevytvoril priestor na to, aby si mohol uplatniť trovy konania, ktoré mu v danej veci
vznikli, nakoľko ho súd v primeranej lehote k ich vyčísleniu nevyzval a ani ho nepoučil, čo malo za
následok porušenie jeho práva rovnosti a porušenie článku 20 ods. 1, článku 46 ods. 1, článku 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením jeho práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a
článku 1 Protokolu č.1 k Dohovoru. Súčasne uviedol, že je tu vada právneho posúdenia veci, keďže
sa Okresný súd Pezinok dôsledne nevysporiadal s rozhodovacou praxou Európskeho súdneho dvora v
kontexte smernice č. 93/13 EHS, keďže zmluva o poskytovaní právnych služieb odporuje Smernici
Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá sa
má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na štandardizované zmluvy o poskytovaní právnych služieb,
ktoré advokát uzatvoril s fyzickou osobou..... viď rozsudok deviatej Komory Súdneho dvora EÚ vo veci
Šiba proti Devénas C - 537/13 zo dňa 15. januára 2015 - viď „nerovnosť“ medzi „ klientmi spotrebiteľmi“
a advokátmi, čoho dôkazom je aj obsah spisu. Pravdivosť a autenticitu listinných dôkazov však X.. Q..
S. ani jeho nástupca ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., v danej veci do rozhodnutia súdu nepreukázali,
a preto si žalobca nesplnil dôkazné bremeno. Z týchto dôvodov žiada žalovaný rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie.
6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. 1, ods.
2, § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania,
keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli
splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie likvidátorky nie je dôvodné a rozsudok súd
prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil. Súčasne vo vzťahu k odvolaniu žalovaného dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť s poukazom na ustanovenie §
386 písm. b/ Civilného sporového poriadku.7. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp.zn. 2 Cdo 205/2009).
9. Z odvolania, ako aj z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca dokonca sám v podaní
doručenom súdu prvej inštancie dňa 30. decembra 2015 uvádzal, že nemá dostatok aktívnej vecnej
legitimácie na pokračovanie v súdnom spore a z tohto dôvodu navrhol zmenu strán sporu na strane
žalobcu, inak povedané sám mal vedomosť o tom, že nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie
predmetného nároku. V tejto súvislosti preto podať odvolanie výlučne s procesnými argumentmi, t.j. s
odôvodnením, že nebol právoplatne ustálený okruh účastníkov konania, nakoľko nebolo rozhodnuté o
jeho odvolaní vo vzťahu k uzneseniu zo dňa 11.03.2016, č.k. 4C 444/2008-375, považuje odvolací súd
za nehospodárne. Je síce pravdou, že nebol právoplatne ustálený okruh strán sporu (na strane žalobcu),
avšak na druhej strane aj žalobcovi muselo byť zrejmé, že bez súhlasu novovstupujúceho žalobcu nie
je možné realizovať zmenu strán sporu na strane žalobcu. Zotrvávať preto na žalobe z tohto pohľadu
považoval aj odvolací súd za nadbytočné (a to aj z dôvodu nálezu ústavného súdu v predmetnej veci).
Napriek skutočnosti, že nebol právoplatne ustálený okruh strany sporu (na strane žalobcu), v tomto
prípade odvolací súd aj napriek uvedenému potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, nakoľko zrušenie
tohtorozhodnutiazdôvodutohtoprocesnéhopochybeniabyboloibatakzvaným„zrušenímprezrušenie“
pričom je zrejmé, že opätovne by muselo byť vo veci rozhodnuté rovnako z dôvodu absencie nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Preto takéto procesné pochybenie súdu prvej inštancie
nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku)
a na túto vadu neprihliadol.
10. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
11. Uvedené ustanovenie rieši problematiku aktívnej procesnej legitimácie, teda ktoré subjekty sú
oprávnené uplatniť odvolanie. Ide o subjektívnu podmienku predpísanú Civilným sporovým poriadkom,
ktorá musí byť splnená na to, aby odvolanie mohlo byť prejednané odvolacím súdom. V zmysle tohto
ustanovenia môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Stranou v
civilnom sporovom konaní sa rozumie žalobca a žalovaný. Odvolanie teda môže podať tá procesná
strana, ktorej rozhodnutím súdu prvej inštancie nebolo celkom alebo sčasti vyhovené. V súvislosti s
tým, odvolací súd uvádza, že žalovaný bol úspešný v predmetnom konaní v celom rozsahu, a preto
neboloprávnenýnapodanieodvolania.Ztýchtodôvodovsapotomodvolacísúdnámietkamižalovaného
vyjadrenými v odvolaní nezaoberal a odvolanie žalovaného s poukazom na ustanovenie § 359 a §
386 písm. b/ Civilného sporového poriadku odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1,
v spojení s § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 C.s.p. Ani žalobca ani žalovaný neboli v odvolacom
konaní úspešní, a preto im nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou podľa zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovouorganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.