Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 21, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200693
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň

JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu J. F.,
trvale bytom M. XX, W., zastúpeného Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom so sídlom Námestie
legionárov 5, Prešov, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, krajskému
dopravnému inšpektorátu so sídlom Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
a postupu žalovaného zo dňa 30. mája 2013 Č.p.: KRPZ-PO-KDI3-44/2013-P na základe žaloby,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. mája 2013 Č.p.: KRPZ-PO-KDI3-44/2013-P v spojení

s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove,
ODI zo dňa 18. apríla 2013 Č.p.: ORP-P-114/ODI2-PO-2013, VS: 34355 podľa § 250j ods. 2 písm. e/
O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 205,64 Eur, ktoré je žalovaný
povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet Mgr. Slavomíra Ilavského,
advokáta, vedený v H., a.s., pobočka W., č. ú.: XXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 30.05.2013 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán vo

veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, ODI
zo dňa 18.04.2014 Č.p.: ORP-P-114/ODI2-PO-2013 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok)
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán podľa § 22 ods.
2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnému ku dňu

spáchania skutku (ďalej len zákon o priestupkoch) uložil žalobcovi pokutu vo výške 150 Eur. Zároveň
mu uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.

Prvostupňový správny orgán odôvodnil toto rozhodnutie tým, že žalobca dňa 21.05.2012 v čase o
10.55 hod. v meste W. na križovatke miestnej komunikácie - ul. A. a cesty X/XX - ul. B., ako účastník
cestnej premávky sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne, ale ohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky tým, že ako chodec pri prechádzaní cez cestu nepoužil priechod pre chodcov, ale vstúpil na

vozovku mimo priechodu pre chodcov v bezprostrednej blízkosti vozidla, ktoré zastavilo pred križovatkou
na pokyn vyplývajúci z dopravného značenia a následne začínalo jazdný úkon pohýnania sa, pričom
žalobca sa nepresvedčil či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Svojim správaním donútil vodiča
motorového vozidla zn. T. C., ev. č. W. XXXDL, ktoré v tom čase viedol J.. H. A. k brzdeniu, avšak ajnapriek tomu došlo k zrážke chodca s vozidlom. Pri nehode došlo k zraneniu chodca, ktoré si vyžiadalo
liečenievtrvaníod21.05.2012do02.07.2012t.j.43dníadočasnúpracovnúneschopnosťod22.05.2012
do 11.06.2012, t.j. 21 dní.

Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvineného žalobcu ako porušenie ustanovenia § 3
ods. 2 písm. a/, § 53 ods. 1, ods. 3, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestnej premávke), čím v
zmysle § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej

premávky a naplnil tak skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch.

Proti rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby žalovaný zrušil napadnuté
rozhodnutie alebo konanie o priestupku zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a/, c/ zákona o priestupkoch.
Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za nesprávne, pričom došlo k porušeniu
postupu predovšetkým v trestnom konaní, s ktorým je konanie o priestupku spojené a súvisí. Orgán

činný v trestnom konaní predovšetkým nevykonal opakovane zdôrazňovanú rekonštrukciu nehody, čím
nebolo dokazovanie riadne vykonané a jediný znalecký posudok nemôže byť rozhodujúci pre určenie
viny žalobcu. Všetky pochybenia orgánov činných v trestnom konaní sú v súčasnosti preskúmavané
krajskou prokuratúrou. Poukázal, že správny orgán v rozhodnutí uviedol, že: „Vozidlo, ktoré zastavilo
pred križovatkou následne začínalo jazdný úkon pohýnania sa a ja som svojim správaním donútil vodiča

motorového vozidla k brzdeniu, avšak aj napriek tomu došlo k zrážke chodca s vozidlom.“ Toto tvrdenie
nie je pravdivé. Vodič vozidla, ktoré do chodca narazilo, vôbec nebrzdil. Na mieste vznikla úplne iná
situácia ako je popísaná, vodič náhle pohol, keď pred tým stál, keď chodec prechádzal cez cestu a
po pohybe vozidla narazil, teda nevenoval riadnu pozornosť vedeniu vozidla. Na vozovku by chodec
nikdy nevstúpil, ak by vozidlo bolo v pohybe. Nesprávnosť tvrdenia, že vodič brzdil je preukázaná aj v

uznesení Okresnej prokuratúry W. sp. zn. 3Pv 712/12-10 zo dňa 25.01.2013, v ktorom sa cituje časť
znaleckého posudku v znení: „... miesto zrážky sa nachádza v oblasti vyústenia ul. A. na ulicu B. vo
vzdialenosti 3,2 až 3,4 m od okraja chodníka. Chodec na pravý okraj vozovky vstúpil v čase, keď
vozidlo stálo, alebo mohlo ešte mierne cúvať a vzdialenosť medzi predným obrysom vozidla a koridorom
chôdze chodca bola maximálne v rozmedzí 51 a 60 cm. Od momentu rozjazdu vozidla až do doby

jeho kontaktu s chodcom uplynul časový interval 1,04 až 1,09 sekundy.“ Žalobca napáda správnosť
znaleckého posudku, nakoľko vo vzdialenosti 51 a 60 cm chodca od vozidla nie je možné vodičom
neregistrovať, pri primeranej pozornosti, chodca pred vozidlom, v situácii keď vozidlo stojí alebo dokonca
mierne cúva. Nie je tam zmienka, že vodič brzdil. V odôvodnení sa poukazuje na údajné porušenie
zákona o cestnej premávke, že chodca nemusel registrovať a nebol povinný predvídať, že chodec bude

vozovku prechádzať, čo je nesprávne konštatovanie a záver. Žalobca dôrazne popiera, že skutok sa stal
tak, ako je popísaný, opak je pravdou, je podozrenie, že vodič zjavne porušil § 4 ods. 1 písm. e/, § 4 ods.
2 písm. g/ zákona o cestnej premávke, nakoľko nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcovi a spôsobil
poškodenie zdravia, k čomu nemuselo pri jeho opatrnosti dôjsť. Žalobca poukázal na výsluch vodiča J. a
zistenia, ktoré boli počas neho objasnené a práve jeho výpoveď, ktorá je značne rozporná mení dôkaznú

situáciu v jeho neprospech. Uvádza, že: „Nepamätá, že by chodca videl, ale na okamih mali očný kontakt
(čo je nelogické tvrdenie), nemá pocit, že došlo k zrážke ... zastavil tesne pred autom a pozreli sa na
seba, okamžite brzdil (nezmysel lebo stál a tak nemohol brzdiť), zrejme sa museli pohybovať súčasne
(domnienka, nelogická), teoreticky, že ak sa auto pohýna z miesta ... tak auto trošičku cúvlo a potom išlo
vpred, že keď sa pohýnal s autom, tak chodec tam teoreticky nebol.“ Uvedené časti výpovede vodiča J..

A. sú nejasné, protirečivé a nelogické tvrdenia, ktoré boli prvostupňovým správnym orgán interpretované
nesprávne, pričom aj ďalšie necitované výpovede vodiča sú rozporné. Žalobca ďalej vymenúva čo je
zásadné, rozhodné a výpoveďami preukázané a to, že vozidlo stálo - chodec vstúpil na vozovku keď
vozidlo stálo - pozreli si navzájom do očí (v tom momente vodič chodca registroval a vnímal), teda videl
vodič chodca - a napriek tomu pohol a narazil do neho - vodič nemohol zabočiť vpravo ako zamýšľal,

nakoľko mu v tom bránila súvislá, nepretržitá kolóna prechádzajúcich vozidiel po B. ulici do centra mesta
a nikto mu nedával prednosť. Nevenoval pozornosť okoliu. V závere odvolania žalobca uviedol, že tieto
skutočnosti sú rozhodujúce pre zmenu právnej kvalifikácie zavinenia účastníkov nehody a zdôrazňuje,
že chodec vstúpil na vozovku a prechádzal kolmo na jej os, presvedčil sa, že tak môže urobiť (vozidlo
stálo), a teda konal v súlade s § 53 ods. 3, 4 zákona o cestnej premávke.

Prvostupňový správny orgán podanému odvolaniu nevyhovel a po zaujatí stanoviska spisový materiál v
zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku predložil k preskúmaniu a rozhodnutiu žalovanému.Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom
rozsahu. Pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal z predloženého spisového materiálu, ktorý v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia podrobne špecifikoval. Poukázal, že zo záznamu dopravnej nehody zo

dňa 22.05.2012 okrem iného vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že žalobca prechádzal cez
cestu ul. A. v smere od centra mesta W. k Mestskej polícii W. so sídlom na ul. B., kde pri prechádzaní
kolmo cez cestu doň prednou ľavou časťou narazilo doposiaľ neznáme vozidlo s neznámym vodičom,
ktoré odbočovalo do centra mesta. Vozidlo po nehode nezastalo a z miesta dopravnej nehody odišlo.
Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody okrem iného vyplýva, že šírka pravého jazdného

pruhu na ul. A. je 4,3 m a ľavého jazdného pruhu je 3,7 m. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu
zo dňa 22.05.2012 vyplýva, že ako chodec prechádzal po ul. A. v W. mimo priechodu pre chodcov, v
smere od centra mesta W.. Keď chcel vstúpiť na vozovku, vozidlo červenej farby odbočujúce na ul. B.
sa pohlo a následne cúvlo a to sa opakovalo viackrát. Pri jednom cúvnutí sa rozhodol, že prejde cez
vozovku, ale ako náhle bol na vozovke, vozidlo sa pohlo dopredu a prednou časťou mu narazilo do ľavej
nohy. Nespadol na vozovku, iba sa s ním zatackalo a rýchlo sa presunul na druhú stranu vozovky. Tam

si všimol, že vozidlo sa už zaradilo do kolóny v smere do centra mesta. Podľa lekárskeho potvrdenia
zo dňa 26.07.2012 žalobca dňa 21.05.2012 utrpel pohmoždenie ľavého kolena a odlúpnutie časti
okostnice jabĺčka ľavého kolena s dobou liečenia od 21.05.2012 do 02.07.2012 a práceneschopnosti od
22.05.2012 do 11.06.2012. Ďalej z lekárskej správy vyplýva, že zranenia nezanechajú trvalé následky
a nebudú mať vplyv na pracovnú činnosť.

Zo zápisnice o výsluchu žalobcu zo dňa 21.09.2012 vyplýva, že tento dňa 21.05.2012 zastavil pri pravej
krajnici ul. A. a čakal na vhodný okamih, aby v bezpečí mohol prejsť. Všimol si, že po ulici B. ide kolóna
vozidiel v smere do centra mesta. Po rozhliadnutí si všimol ako sa na ul. A. pohybuje vozidlo osobné
motorové vozidlo červenej farby dopredu a dozadu. Zhodnotil situáciu, a pri tom ako sa vozidlo pohlo

dozadu, rozhodol sa vkročiť na vozovku a prejsť cez cestu. Keď vkročil na vozovku a urobil asi 4-5 krokov
pocítil náraz do ľavej nohy v oblasti kolena. Auto mu do ľavej nohy narazilo ľavou stranou z pohľadu
vodiča. Po náraze sa jemne zatackal, nespadol na zem, ani na kapotu vozidla. Pozrel sa na vodiča a
urýchlene sa odobral na druhú stranu vozovky, pričom po prejdení vozovky sa zastavil na chodníku,
obzrel sa na vozidlo, ktoré v tom čase ešte stálo a jeho vodič sa snažil odbočiť vpravo. Po otočení

k vozidlu sa snažil zapamätať jeho evidenčné číslo. K svojmu správaniu uviedol, že po náraze necítil
žiadnu bolesť v kolene, bolesť začal pociťovať až cca po 2-2,5 hod. Vodičovi nedával žiadne znamenie,
aby zostal stáť. Priechod pre chodcov na ul. A. nepoužil preto, lebo na priechode pre chodcov stáli
motorové vozidlá v kolóne odbočujúce na ulicu B. a strašne sa ponáhľal na Mestskú políciu W., kde bol
predvolaný na 11.00 hod.

Zo zápisnice o výsluchu svedka J.. H. A. zo dňa 20.09.2012 vyplýva, že dňa 21.05.2012 ako vodič
motorového vozidla pri výjazde na ul. B., na križovatke označenej dopravnou značkou STOP, daj
prednosť vjazde! zastal s vozidlom pri pravej krajnici. S vozidlom sa nepohyboval, nakoľko je jeho
dlhoročnou praxou zatiahnuť ručnú brzdu a túto uvoľniť až tesne pred výjazdom. Keď sa pohol cca

30-50 cm, zaregistroval v pravej časti prednej kapoty neznámeho chodca a prudko stúpol na pedál
brzdy. Chodec idúci sprava ho prekvapil, necítil žiaden náraz, chodec nespadol a ani si nevšimol, aby s
chodcom zatackalo. Chodec sa vyčítavo pozrel na neho a ani nevidel, aby niečo ukazoval, alebo hovoril.
Ďalej si nevšimol, aby chodec pri prechádzaní cez cestu kríval. Po prejedení chodca na ľavú stranu ešte
stále stál v križovatke a dával prednosť vozidlám idúcim po hlavnej ceste. Medzitým pozrel na chodca,

ktorý nedával žiadny signál, aby zostal stáť na mieste. Ak by mu chodec dal rukou, alebo iným spôsobom
znamenie o tom, aby s vozidla vystúpil, že sa niečo stalo, vozidlo by tam nechal odstavené, v prípade
zranenia poskytol prvú pomoc a privolal políciu.

Zo záverov znaleckého posudku č. 367/2012 znalca V.. V. K. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

súdne lekárstvo vyplýva, že žalobca nebol odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných
životnýchpotrieb,bolobmedzovanýchôdzouzapomocibarlíabolesťamivmiesteporanenípočasliečby
v dĺžke 20 - 21 dní s klesajúcou intenzitou. Doba liečenia spojená s práceneschopnosťou môže byť v
prípade žalobcu 20 - 21 dní. Zranenia, ktoré žalobca utrpel boli spôsobené tupým predmetom o širšej
kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s

najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze prednej ľavej časti osobného motorového vozidla do ľavého
klena poškodeného. Zranenia žalobcu zodpovedajú nárazu vozidla, pričom vznikli v priamej príčinnej
súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Zo súdnolekárskeho hľadiska išlo o pomliaždenie ľavéhokolena ťažkého stupňa s odlúpením časti okostnice ľavého jabĺčka o poranenia stredne ťažké s dobou
liečenia 20-21 dní.

Zo záverov znaleckého posudku č. 131/2012 znalca J. z odboru cestná doprava vyplýva, že chodec na
pravý okraj vozovky vstúpil v čase keď vozidlo stálo, alebo mohlo ešte mierne cúvať. Vzdialenosť medzi
predným okrajom vozidla a koridorom chôdze bola maximálne v rozmedzí 51 až 60 cm. Od momentu
rozjazdu vozidla až do doby jeho kontaktu s chodcom uplynul časový interval 1,04 až 1,09 sekundy.
Vozidlo sa v čase kolízie pohybovalo rýchlosťou 2,6 až 3.8 km/hod. Reakciu vodiča J.. A. na vstup

chodca na pravý okraj vozovky, pri technickom posudzovaní deja je odôvodnené označiť za reakciu
včasnú.Znalecďalejoznačilžalobcomopísanýpohybvozidla(vzhľadomnaspádovépomerykrižovatky)
za technický možný. Na základe technickej analýzy pohybu vozidla s poukazom na výkonové pomery
vozidla, rozsah zranenia chodca a jeho následný pohyb po zrážke je možné potvrdiť, že chodec vstúpil
pred takto sa pohybujúce vozidlo vo vzdialenosti 51 až 60 cm pred jeho predným obrysom. S poukazom
na aktuálnu dopravnú situáciu vstup v takej vzdialenosti pred pohybujúce sa vozidlo je odôvodnené

označiť ako nebezpečný. Následne znalec konštatoval, že s poukazom na aktuálnu dopravnú situáciu
a z toho plynúce povinnosti jednotlivých účastníkov cestnej premávky je možné potvrdiť, že chodec
mal kvalitatívne lepšie technické podmienky pre sledovanie pohybu vozidla ako vodič vozidla pre
sledovanie chodca. Na otázku určenia priamej príčiny opravnej nehody z technického hľadiska znalec
konštatoval, že na základe analýzy získaných podkladov je odôvodnené označiť za technickú príčinu

dopravnej nehody vstup chodca v nebezpečnej vzdialenosti pred prednú časť vozidla vychádzajúceho
na hlavnú cestu v križovatke, v oblasti vyústenia vedľajšej cesty na hlavnú a odbočujúceho vpravo.
Po zohľadnení výstupov z vypracovanej technickej analýzy nehodového deja je možné potvrdiť, že
vodič vozidla T. C. nemal technicky vytvorené primerané podmienky, aby kolízii s chodcom zabránil. Pri
chodcovi je odôvodnené poukázať na skutočnosť, že pokiaľ by využil technické podmienky, ktoré sú na

prechádzanie chodcov v posudzovanom mieste vyznačené - vyznačený priechod pre chodcov, bol by
zrážke s vozidlom a teda aj vzniku dopravnej nehody zabránil.

Žalovaný po posúdení skutočností uvedených v predloženom spisovom materiáli vo vzťahu k vecnej
stránkekonania,t.j.rozhodnutiaovine,resp.nevinežalobcudospelkzáveru,žežalobcadňa21.05.2012

v čase o 10.55 hod. pri prechádzaní cez cestu ul. A. v W. sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne,
pričom ako chodec prechádzal cez cestu, mimo vyznačený priechod pre chodcov, ktorý sa nachádzal
v blízkosti, v bezprostrednej blízkosti vozidla, pričom donútil jeho vodiča na zmenu rýchlosti jazdy,
čím takto porušil povinnosti vyplývajúce zo zákona tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého
rozhodnutia. Tento názor žalovaný založil na posúdení vyjadrení žalobcu vo vzájomnej súvislosti so

závermi znalca J.. Q. B., pričom poukázal, že úmyselným uvedením nepravdivých údajov v znaleckom
posudku, by sa znalec dopustil trestného činu podľa § 347 Trestného zákona. Nepravdivý znalecký
posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon a tým by sa vystavil riziku trestného stíhania a aj
tieto úvahy viedli žalovaného k záverom, že žiadnym spôsobom nespochybňuje znalecký posudok
ako celok, resp. jeho časti ku ktorým sa znalec pomocou použitej literatúry, počítačových simulačných

programov dopracoval. Žalovaný mal za to, že žalobca nie je v priestupkovom konaní iba nositeľom
zákonných práv, ale aj určitých povinností, nesmie byť v konaní o priestupku pasívny, teda svoje zákonné
práva je povinný hájiť aktívne. Žalobca k vedenému priestupkovému konaniu nepristupoval aktívne,
práve naopak pasívnym spôsobom, aj keď osobnou účasťou na ústnych pojednávaniach o priestupku
uviedol, že si nie je vedomý zavinenia dopravnej nehody. Žalobca namietal správnosť spracovaného

znaleckého posudku J.. Q. B.. K tomu sa však vyjadril iba všeobecne. Spochybniť takýto dôkazný
prostriedok, t.j. znalecký posudok znalca osvedčujúceho vznik dopravnej nehody je možné vykonať
iba procesné relevantným spôsobom, t.j. preukázať odbornú nemožnosť takéhoto vzniku predložením
iného, hodnoverného znaleckého úkonu. O predložení takéhoto dôkazného prostriedku bol žalobca
upovedomený minimálne už v napadnutom rozhodnutí o priestupku zo dňa 18.04.2013, avšak do

dnešného dňa takýto dôkazný prostriedok nepredložil, a ani neavizoval jeho vyhotovovanie.

V rozhodnutí sa ďalej podrobne vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní a preskúmal postup
prvostupňového správneho orgánu.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Namietal, že rozhodnutia správnych orgánov
vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Došlo k porušeniu práv a záujmov žalobcu
(§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), k nedodržaniu zásad dokazovania (§ 34 ods. 1 Správneho poriadku) vtom, že neboli použité na objasnenie skutkového stavu veci všetky prostriedky, najmä nebola nariadená
ohliadka miesta nehody so simulovaním predošlej dopravnej situácie, v ktorej došlo k nehode a tým k
poškodeniu zdravia žalobcu, čo je obdoba a analógia postupu podľa Trestného poriadku (vyšetrovací

pokus alebo rekonštrukcia). Tento návrh žalobcu bol správnymi orgánmi ignorovaný. Ďalej namietal,
že svedeckým výpovediam vodiča a žalobcu sa venovala rozdielna pozornosť. Došlo k nesprávnemu
vyhodnoteniu, resp. zníženiu závažnosti výpovede žalobcu a opačne, výpovedi vodiča sa venovalo
podstatne viacej pozornosti a pripísala sa jej väčšia dôkazná váha, ako je tomu pri takýchto prípadoch
obvyklé, teda nastalo nevyvážené hodnotenie výpovedi, čo vyvolalo v žalobcovi dôvodné podozrenie, že

celé správne konanie a predtým trestné konanie bolo účelovo vedené proti nemu. Aj bol uznaný vinným
a je podozrenie, že skutočný vinník sa vyhol trestnému stíhaniu a obvineniu. Rozhodnutie je nesprávne,
pričom neprimerane sa vyzdvihuje dôkazný prostriedok, ktorým je znalecký posudok J., ktorý je ale
iba jeden z dôkazov rovnakej váhy a významu ako iné dôkazy, čo bolo mylne interpretované. Žalobca
zastáva názor, že skutkový stav nebol správnym orgánom riadne zistený a tiež v trestnom konaní bolo
začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, došlo k podstatným

pochybeniam povereného príslušníka, pričom nedôslednosť a nesprávnosť rozhodnutia a celého
konania spôsobilo, že vec postúpili na priestupkové konanie a z poškodeného sa stal vinný priestupca,
teda zavinenie bolo prenesené na poškodeného. Predošlé trestné konanie a priestupkové konanie
vzájomne súvisia, a preto je potrebné pri preskúmavaní rozhodnutia vyhodnocovať niektoré skutočnosti
ajvinýchsúvislostiachakotourobilsprávnyorgán.Vneukončenomtrestnomkonanípoverenýpríslušník

W. pri výsluchoch žalobcu mu opakovane zdôrazňoval, že bude vykonaná rekonštrukcia a tam sa
objasní, ako to všetko bolo, čo sa ale nestalo, teda vyvodzuje, že práve nenariadením rekonštrukcie
alebo vyšetrovacieho pokusu v rámci trestného konania došlo k pochybeniu, ktoré zapríčinilo, že nebol
skutkový stav zistený riadne a správne. Namietal, že nie je bez pochybností bezpečne preukázaný
moment nárazu vozidla do chodca, čo nezodpovedal ani toľko vyzdvihovaný znalecký posudok, a

jediným prostriedkom na preukázanie tejto, pre správne rozhodnutie významnej skutočnosti, je ohliadka
na mieste nehody so simulovaním dopravnej situácie, v ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobcu.
Žalobca neuznáva argumentáciu, že k nerealizovaniu rekonštrukcie nehody došlo z dôvodu rýchlosti a
hospodárnosti konania. Správne a dôsledné zistenie skutkového stavu priamo na mieste nehody má
prednosť pred zastieraním a odvolávaním sa na hospodárnosť konania. Právne odmietnutím ohliadky,

vyšetrovacieho pokusu, rekonštrukcie bola porušená zásada nepochybného zistenia materiálnej pravdy,
čo súvisí priamo s nesprávnym a nezákonným rozhodnutím. Doba liečenia žalobcu od 21.05.2012 do
02.07.2012 signalizuje, že došlo k závažnému zraneniu, ku ktorému nemohlo dôjsť iba akýmsi „obterom“
vozidla o chodca, čo je zase závažná skutočnosť s ktorou sa správny orgán nezaoberal a určite iba
„technická príčina“, ktorou bol podľa znaleckého posudku vstup chodca na vozovku v nebezpečnej

vzdialenosti nemohla spôsobiť popísané zranenia. V znaleckom posudku V.. V. K. sa uvádza, že
spôsobenie zranenia strednou silou a prudkosťou, teda je tu rozpor so závermi správneho orgánu o
intenzite nárazu, ale aj so znaleckým posudkom J.. B., nakoľko také zranenia nemohli byť spôsobené
iba pri pohýnaní vozidla, rýchlosť musela byť vyššia. V trestnom konaní nebola riadne zistená objektívna
stránka trestného činu ublíženia na zdraví, pričom ale nepochybne došlo k porušeniu objektu skutkovej

podstaty trestného činu, ktorým je ochrana zdravia človeka a nastal aj poruchový následok (poranenia
s dlhšou dobou liečenia). Nevykonaním rekonštrukcie, alebo vyšetrovacieho pokusu alebo ohliadky na
mieste nehody so simulovaním predošlého stavu nehody, správny orgán porušil § 58 ods. 1 písm. a/, b/
zákona o priestupkoch a predtým orgán činný v trestnom konaní porušil § 157, § 159 Trestného poriadku.
Nebolo bezpečne preukázané, či sa skutok stal tak, ako je popísaný správnym orgánom, a či tento

skutok spáchal skutočne žalobca. Zásadnou a rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť bezpečne
zodpovedaná s dopadom na rozhodnutie je, prečo vodič pohýnal s vozidlom práve v čase, keď nemal
kde odbočiť na ul. B., nakoľko v tom čase po nej od B. do centra W. súvisle prechádzali vozidla za
sebou a ani jedno mu nedalo prednosť, teda nezodpovedané ostalo, ako mohol odbočovať, keď' nemal
priestor na zaradenie sa do premávky. Tento časový úsek a uvedená skutková okolnosť je rozhodujúca

pre správne posúdenie, aký bol skutkový dej na mieste dopravnej nehody. V závere žaloby navrhol,
aby súd nariadil po prípadnom zrušení rozsudku správnemu orgánu povinnosť vykonať ohliadku na
mieste nehody so simulovaním dopravnej situácie existujúcej v čase nehody. Zotrval na tom, že nikdy
by na vozovku nevstúpil, ak by videl vozidlo v pohybe, namietal to už v odvolaní zo dňa 25.04.2013,
nedonútil vodiča k brzdeniu, vstúpil na vozovku, keď vozidlo stálo alebo ešte mohlo mierne cúvať, teda

nezodpovedá za dopravnú nehodu, ktorú nezavinil. Poukázal, že správny orgán sa nevysporiadal s
jeho argumentáciou a je dôvodné podozrenie, že vodič porušil § 4 ods. 1, písm. e/, ods. 2 písm. g/
zákona o cestnej premávke tým, že nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcovi bez ohľadu, že tento sa
nenachádzal na prechode pre chodcov. Ako chodec a účastník cestnej premávky vstúpil na vozovku aprechádzal kolmo na jej os, presvedčil sa že tak môže urobiť (vozidlo stálo alebo mierne cúvalo), a teda
konal v súlade s § 53 ods. 3, 4 zákona o cestnej premávke.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.03.2014 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej
v preskúmavanom rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať žalobcovi právo
na náhradu trov konania.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)

preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Predmetompreskúmaniajerozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánu,ktorýmuznalžalobcupodľa

§ 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, lebo porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. a/, § 53 ods. 1, 3, 4
zákona o cestnej premávke, čím v zmysle § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke závažným
spôsobom poručil pravidlá cestnej premávky tým, že dňa 21.05.2012 v čase o 10.55 hod. v meste W.
na križovatke miestnej komunikácie - ul. A. a cesta I/XX - ul. B., ako účastník cestnej premávky sa

nesprával disciplinovane a ohľaduplne, ale ohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky tým, že ako
chodec pri prechádzaní cez cestu nepoužil priechod pre chodcov, ale vstúpil na vozovku mimo priechodu
pre chodcov v bezprostrednej blízkosti vozidla, ktoré zastavilo pred križovatkou na pokyn vyplývajúci z
dopravného značenia a následne začínalo jazdný úkon pohýnania sa, pričom žalobca sa nepresvedčil
či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Svojim správaním donútil vodiča motorového vozidla zn. T. C.,

ev. č. W., ktoré v tom čase viedol J.. H. A. k brzdeniu, avšak aj napriek tomu došlo k zrážke chodca
s vozidlom. Pri nehode došlo k zraneniu chodca, ktoré si vyžiadalo liečenie v trvaní od 21.05.2012
do 02.07.2012 t.j. 43 dní a dočasnú pracovnú neschopnosť od 22.05.2012 do 11.06.2012, t.j. 21 dní.
Žalobcovi bola podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 150 Eur.
Zároveň bol zaviazaný uhradiť trovy konania v sume 16 Eur.

Na základe odvolania žalobcu žalovaný podľa 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, z výpovedí žalobcu, vodiča J.. H. A. a z ďalších

vykonaných dôkazov v správnom konaní, súd skúmal, či skutočne došlo k dopravnej nehode tak, ako
to tvrdil žalobca, a či je táto dopravná nehoda v príčinnej súvislosti so zranením žalobcu tak, ako to
uviedol prvostupňový správny orgán v rozhodnutí.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje

záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie
obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či

a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku
postačí samotné prejednanie priestupku

d/ uloží ochranné opatrenie,
e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Podľa § 58 ods. 3 písm. a/ zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú
tiež orgány Policajného zboru v rozsahu podľa odseku 4.

Podľa § 58 ods. 4 písm. c/ zákona o priestupkoch orgány Policajného zboru objasňujú priestupky proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy
aďalšiepriestupkyprotiporiadkuvštátnejspráve,akbolispáchanénaúsekuštátnejsprávyvpôsobnostiPolicajného zboru, ak uvedené priestupky nezistil alebo ich neobjasňuje orgán uvedený v odseku 2
alebo odseku 3 písm. b/ až e/.

Podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného
zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na
základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Podľa § 59 ods. 2 zákona o priestupkoch správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky

(§ 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr
ich vybavovať.

Podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch, ak sa oznámenie o priestupku podá osobne správnemu
orgánu, ktorý je oprávnený priestupok prejednať, alebo orgánu oprávnenému objasňovať priestupky (§
58 ods. 3), napíše sa o obsahu oznámenia záznam; zápisnica sa napíše len vtedy, ak by oznámenie

skutočností dôležitých pre rozhodnutie nebolo možné vykonať neskôr pred správnym orgánom.

Podľa § 59 ods. 4 zákona o priestupkoch objasňovanie priestupku sa skončí spravidla do jedného
mesiaca odo dňa, keď sa správny orgán alebo orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3)
o priestupku dozvedel.

Podľa § 60 ods. 1 zákona o priestupkoch orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri
objasňovaní priestupkov oprávnené

a/ vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb

b/ vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí,
c/ vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov,
d/ vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu,
e/ vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov.

Podľa § 60 ods. 1 zákona o priestupkoch o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený
objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku
objasňovania priestupku.

Podľa § 60 ods. 3 zákona o priestupkoch orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3)

a/ odloží vec záznamom, ak nie je podozrenie z priestupku alebo ak nemožno priestupok prejednať,
b/ uloží vec záznamom, ak sa nepodarí v lehote určenej v § 59 ods. 4 zistiť skutočnosti svedčiace o tom,
že priestupok spáchala konkrétna osoba,
c/odovzdávecpríslušnémuorgánu,akideokonaniemajúceznakpriestupku,ktorésaprejednávapodľa

osobitných predpisov, alebo ak ide o iný správny delikt než priestupok, alebo ak ide o trestný čin.

Podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch podkladom na začatie konania o priestupku je správa
o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o
priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v

trestnom konaní.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom
zistí, že

a/ skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom,
b/ skutok nespáchal obvinený z priestupku,
c/ spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú

sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní - zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej
len Správny poriadok).Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že dňa 21.05.2012 bol
prvostupňovým správnym orgánom spísaný záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o
priestupkoch o 11.00 hod. so žalobcom, ktorý sa dostavil na Okresné riaditeľstvo PZ, okresný dopravný
inšpektorát, oddelenie výkonu služby W.. Žalobca k dopravnej nehode zo dňa 21.05.2012, ku ktorej
došlo v čase o 10.50 na ul. A. v W. uviedol nasledovné: „že prechádzal po ul. A. v W. pred križovatkou
s ul. B., mimo prechod pre chodcov v smere od centra mesta W. k MsP W.. Ďalej uviedol, že keď chcel

vstúpiť na vozovku, vozidlo červenej farby idúce a odbočujúce na ul. B. v smere do centra mesta W., sa
pohlo a náhle cúvlo, to sa opakovalo viac krát. Pri jednom cúvnutí sa rozhodol, že prejde cez vozovku,
ale ako náhle už bol na vozovke, vozidlo sa pohlo smerom dopredu a prednou časťou mu narazilo do
ľavej nohy. Menovaný uviedol, že nespadol na vozovku, iba s ním zatackalo a rýchlo sa presunul na
druhu stranu vozovky. Tam si všimol, že vozidlo sa už zaradilo do kolóny v smere do centra mesta“.

Prvostupňový správny orgán začal konanie o priestupku len na základe tvrdenia žalobcu, že k takejto
dopravnej nehode došlo. Súd poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán a následne ani žalovaný
sa v preskúmavaných rozhodnutiach žiadnym spôsobom nevysporiadali so skutočnosťou, že k nehode
malo dôjsť dňa 21.05.2012 o 10:50 hod. pričom až o 23:00 hod. žalobca bol na lekárskej pohotovosti

ošetrený a spáchanie priestupku oznámil až nasledujúci deň 22.05.2012 o 11:00 hod., teda skoro 24
hodín po údajnej dopravnej nehode. K zraneniu žalobcu však mohlo dôjsť v priebehu 24 hodín aj iným
spôsobom a na inom mieste. Žiadnymi relevantnými dôkazmi nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi zranením žalobcu a dopravnou nehodou zo dňa 21.05.2015 o 10.50 hod. na danom mieste tak,
ako to uviedol prvostupňový správny orgán v rozhodnutí.

Z výpovede vodiča J. pritom vyplýva, že nevie o tom, aby spôsobil dopravnú nehodu, následkom ktorej
by malo dôjsť k zraneniu žalobcu. Aj samotný žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že bezprostredne
po údajnej dopravnej nehode si nebol vedomý, aby došlo k jeho zraneniu, a až následne ho začala
pobolievať noha, preto išiel na lekársku pohotovosť.

Prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol, že ..., avšak aj napriek tomu došlo k zrážke
chodca s vozidlom. Pri nehode došlo k zraneniu chodca ...“. Žalovaný tým, že potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, neodstránil rozpory či došlo alebo nedošlo k dopravnej nehode
aj s poukazom na to, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ako spisový materiál uviedol aj

Záznam dopravnej nehody, Zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody, Fotodokumentáciu z miesta
dopravnej nehody.

Prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku, lebo porušil povinnosti
chodca (podľa § 2 ods. 2 písm. f/ zákona o cestnej premávke je chodcom účastník cestnej premávky

pohybujúci sa pešo) ustanovené v § 53 ods.1, 3, 4 citovaného zákona, čím zvlášť závažným spôsobom
porušil pravidlá cestnej premávky.

Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda

alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Ak správne orgány kladú žalobcovi za vinu porušenie pravidiel cestnej premávky a v dôsledku toho
vznik dopravnej nehody, sú povinné sa vysporiadať aj s obsahom pojmu dopravná nehoda v zmysle
§ 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke a na základe tohto ustanovenia aj s povinnosťami účastníkov

cestnej premávky, ktorí bol účastní na tejto dopravnej nehode, a to v zmysle § 66 ods. 2 zákona o cestnej
premávke.Podľa § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá
sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a/ sa usmrtí alebo zraní osoba,
b/ sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c/ uniknú nebezpečné veci alebo
d/ na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

Podľa § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný

a/ ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
b/ poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať
záchrannú zdravotnú službu,

c/ urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,
d/ zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
e/ zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,
f/ urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej

nehody,
g/ umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,
h/ preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
i/ bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá
jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné,

upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Ak správne orgány nepreukážu, či k zraneniam žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou
(zrážke žalobcu s vozidlom vodiča J.. H. A.) a nestačí sa pritom opierať iba o jediný znalecký posudok,
v ktorom je uvedené, že k takýmto zraneniam mohlo dôjsť s najväčšou pravdepodobnosťou stretom

žalobcu s tupým predmetom o širšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť strednou silou a
prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze prednej ľavej časti osobného
motorového vozidla do ľavého kolena žalobcu tak, ako to uviedol v tomto posudku znalec V.. V. K., sú
podľa názoru súdu povinné v zmysle § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch konanie o priestupku
zastaviť.

Správne orgány teda rozhodli predčasne, ak na základe vykonaného dokazovania nepreukázali, že k
zraneniam žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou tak, ako to prvostupňový správny
orgán uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.
zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, nakoľko aj

prvostupňový správny orgán si neozrejmil vyššie uvedenú skutočnosť a súd musí zo zákona prihliadať
na vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko správne orgány
vydali nezákonné rozhodnutia. Preto súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym
orgánom zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutkový stav tak, ako to naznačil
krajský súd v tomto rozhodnutí. Správny orgán musí nepochybne preukázať, že skutok, o ktorom sa
koná sa stal a že je priestupkom, v opačnom prípade konanie zastaviť.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania v sume 205,64 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 druhá veta,
§ 14 ods. l, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len vyhlášky) za tieto právne úkony:

-prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18.04.2013 .........................................................60,07 Eur
-podanie žaloby dňa 24.07.2013 ..................................................................................60,07 Eur
-účasť na pojednávaní dňa 21.11.2014 ........................................................................61,84 Eur-2x režijný paušál á 7,81 Eur, spolu ............................................................................15,62 Eur
-l x režijný paušál á 8,04 Eur, spolu ........................................................................... ..8,04 Eur

Spolu trovy právneho zastúpenia .................................................................. 205,64 Eur

Súd priznal trovy právneho zastúpenia v nižšej sume ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu,
lebo podľa§11ods.4druhávetavyhlášky... voveciachpreskúmavaniarozhodnutiaopriestupkochpatrí

odmena za 1 úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu (nie 1/6). Súd nepriznal právnemu
zástupcovi žalobcu ani trovy právneho zastúpenia za účasť na výsluchu pred okresným dopravným
inšpektorátom dňa 18.04.2013 a za odvolanie proti rozhodnutiu podané 25.04.2013, nakoľko sa jedná
o úkony vykonané v správnom konaní, a nie úkony týkajúce sa súdneho preskúmania napadnutého
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.