Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/277/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414212829
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414212829.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a

členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci
navrhovateľky: G. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, K. nad R., zastúpená Q. Y., bytom R.
XXXX/XX, K. nad R. proti povinnému: B. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. A. I. XX, G., o zvýšenie
výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
21. októbra 2015 č. k. 9C/155/2014-208 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, v časti určenia
nedoplatku na výživnom a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnému povinnosť platiť navrhovateľke
výživné na plnoleté dieťa mesačne vo výške 150 eur od podania návrhu, počnúc od 18. 06. 2014,
vždy do 1. dňa v mesiaci vopred na účet navrhovateľky. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Nedoplatok
na výživnom za obdobie od 18. 06. 2014 do 21. 10. 2015 vo výške 1.366 eur súd povolil
povinnému zaplatiť navrhovateľke na jej účet spolu s bežným výživným mesačne v splátkach po 50 eur,
pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania, počnúc od právoplatnosti rozsudku. O trovách

konania rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o
rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný
čiastočne, a preto súd navrhovateľke priznal výživné a zaviazal povinného platiť navrhovateľke výživné
na plnoleté dieťa mesačne vo výške 150 eur od podania návrhu, počnúc od 18. 06. 2014. V danej
veci mal jednoznačne za preukázané, že navrhovateľka naposledy mala určené výživné ako maloleté
dieťa, keď mala 8 rokov, keď sa jej rodičia rozvádzali, a to rozsudkom Okresného súdu Humenné č.

k. 6C/412/2002-39 zo dňa 21. 10. 2003, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 12. 2003 a
podľa ktorého bol povinný zaviazaný platiť výživné na v tom čase maloletú G. v sume 2.500,- Sk (83
eur) mesačne. Od tej doby uplynulo 12 rokov a došlo k zmene pomerov ako na strane navrhovateľky,
tak aj na strane povinného. V čase určenia výživného na navrhovateľku bola táto maloletá, zverená
na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá jej zabezpečovala starostlivosť a výchovu.
V tom čase matka navrhovateľky bola na materskej dovolenke so sestrou navrhovateľky, maloletou
Q. Y., nar. XX. XX. XXXX a poberala rodičovský príspevok vo výške 3.790,- Sk a rodinné prídavky

1.510,- Sk na dve deti a povinný bol zamestnaný s čistým mesačným zárobkom vo výške 10.000,- Sk
a inú vyživovaciu povinnosť v tom čase nemal. Od tej doby navrhovateľka ukončila základnú školu,
gymnázium s maturitou a v súčasnosti je študentkou druhého ročníka Univerzity Pardubice, Fakulty
chemicko-technologickej, študijného odboru zdravotní laborant, dennej formy štúdia typu bakalárskehoa jednoznačne preukázala svoje zvýšené potreby, ktoré má so štúdiom, a to predloženým množstvom
listinných dôkazov, presne koľko musí platiť na tieto výdavky. Tieto výdavky má zvýšené jednak z
dôvodu, že študuje v Českej republike a mesačne musí platiť za ubytovanie internátu 100 eur a v

letných mesiacoch, keď má skúškové obdobie si musí osobitne platiť ubytovanie inou sumou 200,-
Kč, lebo v letných mesiacoch internát nefunguje. Okrem toho si hradí náklady v súvislosti s praním,
žehlením, vypožičaním vysávača, stravu v Menze za obedy, raňajky a večere si pripravuje sama, tak
isto aj cez víkendy si jedlo pripravuje sama, taktiež má zvýšené náklady s laboratóriom, kde vykonáva
stáž, kde si musí kupovať osobitné pomôcky, ako laboratórny plášť, rukavice, okuliare, štít, pinzetu,

skriptá, pričom na jeden predmet si musí kupovať aj dva, tri kusy skrípt, predmetov má spolu 9 a jeden
kus skrípt stojí 100,- Kč až 200,- Kč. Okrem toho si musí kupovať lístok na MHD bez zľavy, keďže
mesto O. nemá zľavnené lístky pre študentov. Ďalšie náklady má v spojitosti s oblečením, hygienickými
potrebami, zdravotnými problémami, keď si musí nakupovať lieky, lebo je liečená u gastroenterológa,
keďže mala problémy s gastritídou a aftami a z tohto dôvodu sa jej zvýšilo aj cestovné, lebo častejšie
musela cestovať domov. Okrem toho si musela kúpiť počítač, ktorý sa jej pokazil a peniaze na nákup

tohto počítača jej poskytla babka, matkina matka. Čiže na strane navrhovateľky došlo k vážnej zmene
pomerov a bolo preukázané, že povinný platí navrhovateľke výživné nepravidelne a väčšinou to platil
jednou sumou na účet matky navrhovateľky, ktoré výživné zahrňovalo aj výživné na ďalšie dieťa, a to
maloletú Q.. Navrhovateľka požiadala Fond na podporu vzdelávania so sídlom v Bratislave o poskytnutie
pôžičky na štúdium, pričom Fond na podporu vzdelávania jej poskytol pôžičku na základe Zmluvy zo

dňa 09. 12. 2014 č. 5056/2014 v sume 2.500 eur na 10 rokov s mesačnou splátkou 25,33 eur, pričom
táto pôžička kryje iba rok štúdia, a to letný semester školského roka 2014/2015 a zimný semester
školského roku 2015/2016. Jednoznačne na strane navrhovateľky boli preukázané zvýšené potreby,
ktoré sa automaticky menili podľa jej veku, základných potrieb, pretože časom stúpli náklady v súvislosti
aj so životnou úrovňou, rast potravín, ošatenia, hygienických potrieb, čo sa prejavilo v súvislosti s rastom

cien týchto tovarov a iných životných nákladov, ktoré preukázala navrhovateľka a ktoré je súd povinný
pri posudzovaní otázky zmeny pomerov zohľadniť. Na strane povinného za 12 rokov došlo tiež k zmene
pomerov, keď v čase posledného určenia výživného v rozvodovom konaní s matkou navrhovateľky mal
príjem v čistom 10.000,- Sk a v tom čase za tie peniaze dokázal kúpiť a poskytnúť rodine viac ako v
súčasnosti, keď je zamestnaný v spoločnosti CEDRO I s. r. o. so sídlom v Z. s priemerným mesačným

čistým zárobkom za rok 2015 v sume 566,82 eura, okrem toho z rozsudku Okresného súdu Humenné
č. k. 19P/178/2014-48 bolo preukázané, že bol zamestnaný aj v iných spoločnostiach, a to v spoločnosti
DS Snith, s. r. o. so sídlom v Nitre, kde bol zamestnaný od 01. 07. 2014, kde mal príjem zhruba 600
až 700 eur v čistom, teda jeho príjem oproti predchádzajúcemu je možné konštatovať, že vzrástol.
Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru Q., voči ktorej Okresný súd Humenné rozsudkom

č. k. 19P/178/2014-48 zo dňa 15. 10. 2014 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
19CoP/32/2014-75 zo dňa 20. 01. 2015 zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného zo sumy 1.500,- Sk na
100 eur mesačne s účinnosťou od 01. 07. 2014 a rozhodol aj o nedoplatku na zvýšenom výživnom za
čas od 01. 07. 2014 do 30. 09. 2014 v sume 150,63 eura. V danom prípade životná úroveň oboch rodičov
navrhovateľky je v zásade podľa ich príjmov takmer rovnaká s tým rozdielom, že navrhovateľka žije v

spoločnej domácnosti s matkou a ďalšou maloletou sestrou a matka zabezpečuje starostlivosť
a výživu dvom deťom s tým, že druhé dieťa je maloleté a má s ňou spojené zvýšené výdavky v súvislosti
s jej zdravotným stavom, keďže je onkologickou pacientkou. Povinný je rozvedený druhýkrát, žije s
priateľkou, má príjem takmer na takej istej úrovni ako matka navrhovateľky, ďalšie vyživovacie povinnosti
okrem dvoch detí z prvého manželstva nemá, a preto vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k

záveru, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch povinného prispievať na zvýšené
výživné navrhovateľke sumou 150 eur od poslednej úpravy, keď mala stanovené výživné sumou 83 eur.
Jednoznačne bolo preukázané, že minimálne mesačné náklady navrhovateľky v súvislosti so štúdiom na
vysokej škole sú v sume 300 eur. Pokiaľ každý z rodičov navrhovateľky prispeje sumou 150 eur, keďže
ich vyživovacia povinnosť je rovnaká, obaja sa majú podieľať rovným dielom na výživnom na svoje dieťa,

tak z tohto dôvodu súd považoval sumu 150 eur za dostačujúcu vyživovacej povinnosti navrhovateľke
a vzhľadom k tomu, že doposiaľ nemala určené výživné ako plnoleté dieťa, súd posudzoval určenie
tejto vyživovacej povinnosti ako nové, preto súd nemenil rozsudok, ktorým mala navrhovateľka určené
výživné ešte v čase, keď bola maloletá. Vo zvyšku súd návrh nepovažoval za dôvodný a zamietol ho,
keď mal za to, že zárobkové pomery oboch rodičov sú na takej úrovni, že suma 150 eur výživného

má postačovať potrebám navrhovateľky, vzhľadom aj na tú skutočnosť, že obaja rodičia majú ešte
ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to na maloletú Q.. Od tej doby, kedy bolo naposledy určené výživné pre
navrhovateľku, povinný si kúpil rodinný dom za 17.000 eur, vlastnil motorové vozidlo, ktoré medzičasom
odpredal a má stály príjem z pracovného pomeru, teda je jeho povinnosťou zabezpečovať pre svojeobe deti výživné a s prihliadnutím na vek navrhovateľky toto výživné je vyššie, vzhľadom na jej náklady
spojené s vysokoškolským štúdiom, ale s poukazom aj na to, že matka navrhovateľky v čase, keď
navrhovateľka bola maloletá, od rozvodového konania nepožiadala osobitným návrhom o zvýšenie

výživného ani na navrhovateľku, ani na ďalšiu dcéru a sama z príjmu, ktorý má, dokázala zabezpečiť
riadnu starostlivosť o svoje deti, pričom povinný prispieval na výživné nepravidelne a okrem riadne
určeného výživného nad rámec výživného neposkytol žiadne peniaze. Čo sa týka jeho odôvodnenia,
že peniaze poskytla jeho matka, teda stará matka navrhovateľky, súd toto vyhodnotil ako dar od babky
vnúčaťu, a nie skutočnosť, že ona platila výživné za svojho syna. To, že povinný niečo kúpil naviac,

určité hnuteľné veci, ktoré uviedol vo svojej výpovedi, tiež súd vyhodnotil, že to bol dar mimo bežného
výživného, ktoré sa sám rozhodol dobrovoľne navrhovateľke kúpiť a dať. Finančná výpomoc matky
povinného od roku 2008 po rok 2014 nie je pre toto konanie smerodajná a nezbavuje povinného
ako otca navrhovateľky povinnosti zabezpečovať pre navrhovateľku výživné. Pokiaľ sám povinný tvrdí,
že pomáhal navrhovateľke nad rámec výživného, či už finančne alebo vecnými darmi, možno z toho
vyvodiť, že sú u neho podmienky pre stanovenie vyššieho výživného, než ako bolo pred 12 rokmi. Pre

rozhodnutie v danej veci nie je podstatné ani to, či matke navrhovateľky pomáhajú jej rodičia alebo
nie. Ani táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na to, aby z jeho strany bol návrh voči navrhovateľke
zamietnutý, najmä ak došlo k takej výraznej zmene pomerov za dobu 12 rokov, odkedy poslednýkrát bolo
výživné určené. Za veľmi významné pri určení výživného na navrhovateľku súd považoval skutočnosť,
že požiadala Fond pre podporu vzdelávania o poskytnutie pôžičky, aby mohla študovať, pretože má

na to rozumové znalosti a problém je iba ten, že finančne je nedostatočne zabezpečená podporou
svojichrodičov.Niejemožné,abynavrhovateľkakaždýškolskýrokalebosemesteržiadalaoposkytnutie
pôžičky z Fondu pre podporu vzdelávania. Má byť predsa snahou oboch rodičov, a teda aj povinného,
aby dieťa, ktoré má danosti na štúdium, toto ukončilo, a teda, aby sa rodičia podieľali pomocou, či už
finančnou, na tom, aby dieťa mohlo doštudovať vysokú školu a riadne sa zamestnať. Z týchto dôvodov

súd rozhodol o určení výživného na navrhovateľku mesačne sumou 150 eur. Keďže o tejto povinnosti
súd rozhodol spätne od podania návrhu, vzhľadom na zákonnú úpravu, že na plnoleté dieťa možno
rozhodnúť o výživnom len od podania návrhu a v danom prípade navrhovateľka na tom trvala, súd teda
rozhodol o zročnom výživnom, nedoplatkom za obdobie od 18. 06. 2014 do 21. 10. 2015 vo výške 1.366
eur, ku ktorej sume sa súd dopracoval presne podľa toho, koľko za toto obdobie povinný zaplatil výživné

na navrhovateľku ten ktorý mesiac a koľko nezaplatil vôbec. Povinný preukázal výpisom zo svojho účtu
a potvrdila to aj navrhovateľka, že výživné od mesiaca jún 2014 až do rozhodnutia predmetnej veci
platil nasledovne: za 06/2014 nezaplatil žiadne výživné, preto za tento mesiac je povinný zaplatiť 150
eur, za mesiac 07/2014 nezaplatil žiadne výživné, preto za tento mesiac je povinný zaplatiť 150 eur,
za mesiac 08/2014 zaplatil 132 eur, z čoho na navrhovateľku pripadalo 83 eur, zostáva mu zaplatiť

49 eur, za mesiac 09/2014, tak isto ako za mesiac 08/2014, zostáva mu zaplatiť 49 eur, za mesiac
10/2014 zaplatil 100 eur, z čoho na navrhovateľku pripadlo 50 eur, zostáva mu zaplatiť 100 eur, za
mesiac 11/2014 nezaplatil žiadne výživné, zostáva mu zaplatiť 150 eur, za mesiac 12/2014 zaplatil 100
eur, z toho na navrhovateľku pripadlo 50 eur, zostáva mu zaplatiť 100 eur, za mesiac 01/2015 nezaplatil
žiadne výživné, zostáva mu zaplatiť 150 eur, za mesiac 02/2015 zaplatil 100 eur, z toho na navrhovateľku

pripadlo 50 eur, zostáva mu zaplatiť 100 eur, za mesiac 03/2015 zaplatil 100 eur, z toho na navrhovateľku
pripadlo 50 eur, zostáva mu zaplatiť 100 eur, za mesiac 04/2015 zaplatil 700 eur zaostalé výživné iba na
navrhovateľku, to znamená, že za tento mesiac má zaplatených 150 eur a naviac má ešte 550 eur, za
mesiac 05/2015, 06/2015, 08/2015 nezaplatil žiadne výživné, preto mu zostáva zaplatiť po 150 eur za
každý tento mesiac, za mesiac 07/2015 a 09/2015 zaplatil po 130 eur, z toho na navrhovateľku pripadlo

82 eur, čiže zostáva mu zaplatiť dvakrát po 102 eur a za 10/2015 zaplatil len za navrhovateľku 90 eur,
zostáva mu zaplatiť 60 eur. Spolu nedoplatok na výživnom za obdobie od 18. 06. 2014 do 21. 10. 2015
predstavuje sumu 1.916 eur, od ktorej sumy súd odpočítal 550 eur, čo zaplatil naviac za mesiac 04/2015,
keďspoluzaplatil700euribanavrhovateľke,ataknedoplatokpredstavujecelkovúsumu1.366eur,ktorú
súd povolil povinnému zaplatiť spolu s bežným výživným mesačne v splátkach po 50 eur, pod stratou

výhody splátok, až do úplného vyrovnania, počnúc od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a priznal ich navrhovateľke, ale keďže jej žiadne trovy
konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnila, súd jej nepriznal náhradu trov konania.

2. Protitomutorozsudkusúduprvejinštancievjehovyhovujúcejčastipodalvzákonnejlehoteodvolanie

povinný, udávajúc, že do vydania napadnutého rozhodnutia mal platiť výživné vo výške 83 eur mesačne,
pričom si nemohol dovoliť platiť ani túto čiastku. Na staršiu dcéru má platiť 150 eur + 50 eur mesačne
a na mladšiu 100 eur mesačne, čo je pre neho nemožné. Našiel si inú prácu s vyšším príjmom, ale
po mesiaci ho prepustili a teraz je od 02. 12. 2015 bez práce. Jeho momentálne výdavky sú 300 eurvýživné, 30 eur úver, 72 eur úver, 50 eur elektrina, 25 eur tv + internet, 1800 eur debet vo VÚB a príjem
žiadny. Žiadal o zrušenie zmeny výživného určeného v zmysle napadnutého rozsudku.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného poukázala na to, že má 20 rokov,
študuje na vysokej škole a za 15 rokov sa doba aj náklady na život a štúdium zmenili. Z 83 eur si
nezaplatí ani bývanie na internáte. Jej výdavky mesačne predstavujú 300 eur, a preto si myslí, že
zmena výživného je odôvodnená a obaja rodičia by mali prispievať rovnakým dielom. Povinný žije
nezodpovedným životom, nevie sa postarať ani sám o seba, nie to ešte o svoje dve deti, len sa celý život

snaží zbaviť všetkých záväzkov a zodpovednosti. Jej matka má priemerný plat taký istý ako povinný a
celý život zvláda starostlivosť aj o ňu, ako i jej mladšiu sestru. Ako rodina žijú skromne, ale nikdy im
nič nechýbalo, nikdy nemali nijaké dlžoby, nikdy si nepožičiavali, nebrali zbytočné úvery, len aby žili na
vysokej nohe. Úvery povinného sa výživného a jeho výšky netýkajú, povinný si ich zriaďoval po vlastnom
rozumnom zvážení a určite vedel, že keď si ich naberie také množstvo, tak sa viac zadĺži. Ďalej uviedla,
že prvý semester štúdia platila z peňazí, ktoré mala na vkladnej knižke od mamy. To jej ale postačilo

len na tri mesiace, následne musela požiadať o študentskú pôžičku. Matka po zvážení situácie predala
byt v osobnom vlastníctve a presťahovali sa do obecného bytu v neďalekej dedine, len aby univerzitu
nemusela opustiť z finančných dôvodov. Záverom uviedla, že žiada odvolanie povinného zamietnuť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal

rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) podľa § 385 ods. 1 CSP na
odvolacom pojednávaní a po výsluchu povinného na odvolacom pojednávaní a doplnení dokazovania
podľa § 68 CMP v spojení s § 204 CSP oboznámením a prečítaním listinných dôkazov - vyjadrenie
navrhovateľky vo veci, výpisy z účtu o výdavkoch navrhovateľky na ubytovanie, na štúdium a o poberaní

náhradného výživného, potvrdenie o príjme matky navrhovateľky, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, v časti určenia nedoplatku na výživnom a v časti
náhrady trov konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
a č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré zrušili dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v

znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia § 395 ods. 1 CMP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti (ak nie je v § 396 ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu
úpravu zákona č. 161/2015 Z. z., a teda právnu úpravu Civilného mimosporového poriadku a v zmysle
ustanovenia§2ods.1CMP(nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak) i právnu úpravu CSP, nakoľko CMP v jeho prvej časti, v §
59 až § 73, obsahuje úpravu len niektorých ustanovení o odvolaní, preto pri rozhodovaní o podanom
odvolaní povinného bolo potrebné aplikovať i právnu úpravu štvrtej časti CSP o odvolaní.

9. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného, podaný na Okresný súd

Nové Zámky dňa 18. 06. 2014. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala zvýšenia vyživovacej
povinnosti povinného zo sumy 83 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, počnúc od podania návrhu.
Poukázala pritom na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu
Humennésp.zn.6C/412/2002zodňa21.10.2003bolavovekunecelýchosemrokov.Odtejtoposlednej
úpravy uplynulo 11 rokov a pomery sa zmenili, a to tak na jej strane, ako i na strane povinného. Má

vyššie výdavky na uspokojovanie jej potrieb, ktoré súvisia s jej zmenenými nárokmi v osobnom živote
i v rámci štúdia. Adekvátne jej veku vzrástli i jej náklady spojené so štúdiom, keď v návrhu uviedla, že
zmaturovala na strednej škole a ďalej chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Povinný od rozvodu
manželstva jej rodičov nejaví skutočný záujem tak o ňu, ako i o jej mladšiu sestru Q.. S poukazom naskutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 11 rokov, a tak na jej strane, ako i na strane
povinného došlo k zmene pomerov, žiadala podanému návrhu vyhovieť.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd vždy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného
(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Pri rozhodovaní o zmene
výživnéhomusísúdporovnaťokolnostidôležitépreurčenievýživnéhoakovčasepredchádzajúceho,tak
i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní

zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých
bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pre trvanie
vyživovacej povinnosti nemá význam dosiahnutie plnoletosti, pretože vyživovacia povinnosť trvá do
doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Veková hranica osemnásť rokov je podľa Zákona o

rodine významná len z hľadiska procesného, a to v tom zmysle, že sa po plnoletosti dieťaťa môže začať
konanie o výživnom len na návrh oprávneného.

15. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť povinného na
navrhovateľku bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 21. 10. 2003 č.

k. 6C/412/2002-39 (konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom), ktorým bol povinný zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 2.500,-
Sk mesačne (83 eur). V čase tejto úpravy vyživovacej povinnosti bola navrhovateľka maloletá,
vo veku 8 rokov, navštevujúca základnú školu. Povinný bol v čase tejto úpravy jeho vyživovacej
povinnosti na navrhovateľku zamestnaný, s dosahovaným príjmom 10.000,-Sk mesačne netto, matka

navrhovateľky bola na materskej dovolenke s mladšou sestrou navrhovateľky Q. nar. XX. XX. XXXX
a poberala rodičovský príspevok vo výške 3790,-Sk a rodinné prídavky vo výške 1510,-Sk. Okrem
dvoch vyživovacích povinností, a to k navrhovateľke a maloletej Q., rodičia iné vyživovacie povinnosti
nemali. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že v súčasnej dobe navrhovateľka študuje na vysokej
škole, a to na Univerzite Pardubice, Fakulte chemicko-technologickej v Pardubiciach, v študijnom

odbore zdravotný laborant, pričom na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so zabezpečovaním
základných životných potrieb, ako i so štúdiom potrebuje mesačne sumu 300 eur. Matka navrhovateľky
je zamestnankyňou Slovenskej Pošty a. s., Banská Bystrica, s dosahovaným čistým mesačným príjmom
vo výške 537,04 eura (v období od 10/2013-09/2014). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie
napadnutým rozhodnutím povinný pracoval v spoločnosti CEDRO I s. r. o., Šurany, kde za obdobie od

01/2015 do 08/2015 dosiahol priemerný netto príjem vo výške 566,82 eura. Rovnako je z obsahu spisu
zrejmé,žeFondnapodporuvzdelávaniavBratislaveposkytolnavrhovateľkezaúčelomúhradynákladov
spojených so štúdiom pôžičku vo výške 2.500 eur, s lehotou splatnosti pôžičky 10 rokov a výškou
mesačnej splátky pôžičky 25,33 eura. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľka predložila súdu
potvrdenie o príjme matky za obdobie od 12/2015-11/2016, z ktorého je zrejmé, že matka navrhovateľky

v tomto období dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške 601,20 eura. Povinný na pojednávaní
pred odvolacím súdom uviedol, že od 01. 05. 2016 je zamestnaný v spoločnosti SAINT- Gobain,
pracovný pomer má uzatvorený do 30. 11. 2017 a v tejto spoločnosti dosiahol v mesiaci 08/2016 príjem
866,52 eura, v mesiaci 09/2016 650,40 eura a v mesiaci 10/2016 príjem 813,19 eura, k čomu dodal,že príjem nad 800 eur dosiahol vtedy, keď mal nadčasové hodiny, inak sa jeho príjem pohybuje bez
nadčasov okolo 650 eur.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, po doplnení dokazovania na
odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je
vecne správne, a preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. V danej veci bola nespornou skutočnosť, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti povinného

na navrhovateľku (do doby rozhodovania súdu prvej inštancie) uplynula doba 12 rokov. Za toto obdobie
navrhovateľka ukončila štúdium základnej i strednej školy a v súčasnosti pokračuje v štúdiu na vysokej
škole v Českej republike. Už len túto okolnosť, t. j. uplynutie doby 12 rokov, bez ďalšieho možno
považovať za okolnosť odôvodňujúcu existenciu podstatnej zmeny pomerov na strane navrhovateľky.
K zvýšeniu potrieb navrhovateľky došlo už samotným uplynutím doby a zvýšením jej veku, keď
navrhovateľka dospela a v súčasnosti je poslucháčkou vysokej školy a jej náklady tak na uspokojovanie

základných životných potrieb, ako i na vysokoškolské štúdium (naviac v ČR) sú vyššie v porovnaní
s nákladmi na štúdium základnej školy, resp. strednej školy. Preto, podľa názoru odvolacieho súdu,
nemožnospochybniťskutočnosť,ženastranenavrhovateľkynastalatakákvalifikovanázmenapomerov,
ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom, a to vo forme jeho zvýšenia. Z hľadiska plnenia si
vyživovacej povinnosti rodičmi navrhovateľky súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť,

že príjem oboch rodičov navrhovateľky je v zásade porovnateľný a okrem vyživovacej povinnosti k
navrhovateľke majú obaja rodičia vyživovaciu povinnosť k maloletej Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorej
osobnú starostlivosť zabezpečuje matka. Naposledy bola vyživovacia povinnosť povinného k maloletej
Q. upravená rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 15. 10. 2014 č. k. 19P/178/2014-48 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 01. 2015 č. k. 19CoP/32/2014-75, ktorým

súd zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného na maloletú Q. zo sumy 1500,-Sk mesačne na sumu 100
eur mesačne, počnúc od 01. 07. 2014 a súčasne určil výšku zameškaného výživného za čas od 01.
07. 2014 do 30. 09. 2014 sumou 150,63 eur mesačne. Tak, ako i súd prvej inštancie, i odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že obaja rodičia navrhovateľky sú zamestnaní, keď matka navrhovateľky
pracuje v Slovenskej Pošte, a. s. Banská Bystrica s dosahovaným príjmom 601,20 eura a povinný

je aktuálne zamestnaný v spoločnosti SAINT-Gobain s dosahovaným príjmom, podľa jeho udania na
odvolacom pojednávaní, 650 eur, resp. vrátane nadčasových hodín, príjmom vyšším. Pokiaľ teda matka
navrhovateľky za súčasného plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletej dcére Q. a zabezpečovania
osobnej starostlivosti o dieťa, ako i úhrady pravidelných mesačných výdavkov spojených s bývaním, je
schopná pokryť potreby navrhovateľky v minimálnom rozsahu 1 jej mesačných výdavkov vo výške 300

eur, tejto povinnosti si musí byť vedomý i povinný, ktorý dosahuje príjem porovnateľný s príjmom matky
navrhovateľky (resp. vyšší so zarátaním nadčasových hodín), keď rovnako ako u matky navrhovateľky
je okruh jeho vyživovacích povinností totožný (okrem navrhovateľky k maloletej Q.. Odvolací súd tak mal
za to, že povinnému z ním dosahovaného príjmu vo výške minimálne 650 eur, po úhrade vyživovacej
povinnosti na maloletú Q. vo výške 100 eur mesačne a na navrhovateľku vo výške 150 eur mesačne

zostane suma minimálne vo výške 400 eur mesačne, z ktorej je schopný pokryť jeho základné životné
potreby spojené s bývaním a zabezpečením ostatným potrieb. Pokiaľ povinný argumentoval tým, že na
navrhovateľku má vyživovaciu povinnosť určenú vo výške 150 eur + 50 eur, je potrebné uviesť, že súd
prvej inštancie sumou 50 eur povolil otcovi realizovať splátky zameškaného výživného, t. j. výživného,
ktoré už povinný mal povinnosť uhradiť, avšak doposiaľ tak neurobil, preto túto sumu nie je možné

z hľadiska platenia bežného výživného zohľadniť. Naviac, ako vyplynulo z výpovede povinného na
odvolacom pojednávaní, tento je schopný dosiahnuť i vyšší mesačný príjem, a to v prípade nadčasových
hodín. Odvolací súd tak mal za to, že pri zamestnávateľom poskytnutej možnosti dosiahnutia vyššieho
príjmu by uvedené malo byť prioritou povinného, keď pri dosahovaní vyššieho príjmu by bol schopný
bez väčších ťažkostí plniť jeho vyživovaciu povinnosť, ako i uhrádzať jeho pravidelné mesačné výdavky.

Odvolací súd tak rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti na sumu 150 eur je dôvodný, keď bolo nepochybne preukázané, že tak na strane
navrhovateľky, ako i na strane povinného nastala zmena pomerov, ktorá odôvodnila zmenu rozhodnutia
o výživnom, a to jeho zvýšenie. Záverom odvolací súd udáva, že nezanedbateľnou je i argumentácia
navrhovateľky v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu povinného, smerujúca k porovnaniu snahy

oboch rodičov na plnenie si vyživovacej povinnosti voči nej, keď na jednej strane poukázala na plnenie
si vyživovacej povinnosti zo strany matky, ktorá sa i za cenu predaja nehnuteľnosti v jej vlastníctve snaží
potreby navrhovateľky pokryť v maximálnom možnom rozsahu, a na druhej strane poukázala na to, že
povinný zaťažoval svoj príjem úvermi, ktoré bolo potrebné splácať a následne dôvodil nemožnosťouplatenia výživného v súdom určenie výške. K uvedenému je namieste uviesť len toľko, že snahou oboch
rodičov, nielen jedného z nich, by malo byť v rámci ich schopností, možností a majetkových pomerov
počínať si tak, aby boli schopní pokryť odôvodnené potreby svojho dieťaťa. Odvolací súd tak zhodne so

súdom prvej inštancie mal za to, že v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch povinného
je prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 150 eur mesačne.

18. S ohľadom na dôvody uvedené vyššie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej vyhovujúcej časti, v časti určenia nedoplatku na výživnom a v časti náhrady trov konania,

podľa § 387 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,
tak náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke nepriznal, i keď v odvolacom konaní úspešnej
navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak tejto žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhoduje

len o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia
následne rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že už v
čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že navrhovateľke žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, riadiac sa zásadou, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17
CSP odvolací súd rozhodol, že navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).