Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Erika Madarászová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413216015
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413216015.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: T. F., nar.
XX.XX.XXXX,bytomZ.č.XXX/XX,XXXXXX.,zastúpenýsplnomocnenýmzástupcomL.protižalovanej:
M., o zaplatenie 485,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky č.k. 18C/105/2015-63 zo dňa 11.9.2015, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti o trovách
konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti návrhu o zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 485,50 eur od 29.12.2012 do zaplatenia. Žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 30,- eur. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 588, § 612, § 619 ods. 1,2, § 620 ods. 5, § 625,
§ 626 ods. 1, § 622 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe
čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodne podaná iba v sume 30,- euro, ktorá predstavuje
náklady na odborné posúdenie vyúčtované znalkyňou za vyhotovenie znaleckého posudku . Vo zvyšku
( okrem úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 485,50 eur od 29.12.2012 do zaplatenia, v
ktorej časti konanie zastavil) žalobu ako nedôvodnú zamietol. Považoval za preukázané, že žalovaná
poskytla svojím vyhlásením obsiahnutým v záručnom liste záruku v trvaní 20 rokov na poťah sedacej
súpravy zakúpenej žalobcom. Žalobca reklamoval vady poťahu sedacej súpravy u žalovanej písomne
dňa 21.10.2010 v záručnej dobe, ktorá uplynie najskôr v novembri roku 2025. Žalovaná reklamované
vady poťahu sedacej súpravy neuznala a reklamáciu žalobcu zamietla najskôr listom z 17.11.2011 a
následne, po tom čo sa oboznámila s obsahom znaleckého posudku a ohliadla sedaciu súpravu na
miestesamom,druhýkrátlistomz25.04.2012.Zdodacieholistuč.1140712vystavenéhospol.POČEPO,
s.r.o., IČO: 36 562 084 súd prvej inštancie zistil, že táto spoločnosť vykonala pre žalobcu prečalúnenie
sedacej súpravy 3+1+1 výmenou poťahovej látky sedačky, pričom si vyúčtovala cenu prečalúnenia vo
výške 363,29 eur a cenu dovozu sedacej súpravy v sume 16,67 eur. Z pokladničného dokladu č. 0001
z 18.07.2012 vystaveného spol. POČEPO, s.r.o. mal preukázané, že žalobca zaplatil sumu vo výške
455,95 eur.
2. Súd prvej inštancie prijal záver, že sedacia súprava, ktorú žalobca kúpil v maloobchodnej predajni
žalovanej vykazovala vady poťahu, ktoré žalobca reklamoval v záručnej lehote, ktorú poskytla na poťah
sedacej súpravy žalovaná. Konštatoval, že žalobca uplatnil svoje právo zo zodpovednosti za vady
sedacej súpravy v súlade s ust. § 625 Občianskeho zákonníka u žalovanej ako predávajúceho pred ich
zánikom, ku ktorému príde až uplynutím záručnej doby v zmysle § 626 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Žalobcom reklamovanú vadu sedacej súpravy posúdil súd prvej inštancie ako vadu odstrániteľnú.
Poukázal tiež na to, že v čase podania žalobného návrhu bola vada sedacej súpravy už odstránená,
a to samotným žalobcom tak, že tento na svoje náklady nechal poškodené čalúnenie sedacej súpravy
vymeniť, s čím mu vznikli náklady vo výške 455,95 eur. Z hľadiska právneho posúdenia vec žalobcom
uviedol, že v podanej žalobe uplatnil žalobca svoj nárok titulom náhrady škody. Na pojednávaní
konanom dňa 21.08.2015 žalobca zmenil právny dôvod uplatneného peňažného nároku a tento žiadal
priznať vo výške 455,95 eur titulom zľavy z kúpnej ceny vyplývajúci mu zo zodpovednosti za vady
predaného tovaru.
3. Podľa názoru súdu prvej inštancie nároky z odstrániteľných vád tovaru predaného v obchode , ktoré
môže uplatniť kupujúci voči predávajúcemu, upravuje ustanovenie § 622 Občianskeho zákonníka, ktoré
obsahuje osobitnú úpravu nárokov z odstrániteľných vád vo vzťahu ku všeobecným ustanoveniam
upravujúcim nároky z vád pri kúpnej zmluve. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia bola
žalovaná povinná vadu bez zbytočného odkladu odstrániť. Žalobca si ako nárok z vady sedacej súpravy
uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedajúci jeho nákladom, ktoré sám vynaložil na odstránenie
vady tovaru. Ustanovenie § 622 Občianskeho zákonníka však v prípade odstrániteľných vád tovaru
takýto nárok nepozná a právo žalobcu na zľavu z kúpnej ceny v prípade odstrániteľnej vady tovaru
kúpeného v obchode nezakladá, a teda právny základ nároku žalobcu z vady sedacej súpravy na zľavu
z kúpnej ceny nie je podľa súdu v tomto prípade daný. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia si
žalobca mohol uplatniť ako nároky z vady sedacej súpravy odstránenie tejto vady, výmenu veci alebo
výmenu súčasti vec; zákonná úprava mu však nárok na zľavu z kúpnej ceny nezakladala. Žalobcom
uplatnený nárok na zľavu z kúpnej ceny sedacej súpravy vo výške 455,95 eur nie je teda zákonným
nárokom, ktorý by žalobcovi vznikol v dôsledku odstrániteľnej vady sedacej súpravy kúpenej v obchode
u žalovanej. Žalobcom uplatnený nárok nie je možné posúdiť ako dôvodný ani ako nárok na náhradu
škody, pretože z dôvodu náhrady škody nie je možné domáhať sa nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzkov
zo zodpovednosti za vady. Právo na odstránenie vady tovaru kúpeného v obchode je v zmysle §
622 ods. 1 Občianskeho zákonníka základným nárokom kupujúceho a umožňuje mu domáhať sa
bezplatného, včasného a riadneho odstránenia vady. Ani prípade, ak predávajúci neodstráni vadu bez
zbytočného odkladu, nie je možné suplovať právo zo zodpovednosti za vadu právom na náhradu škody.
Zodpovednosť za vady a zodpovednosť za škodu sú odlišnými záväzkovými právnymi inštitútmi, ktoré
majú iný účel a sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku.
4. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 30,- euro za odborné posúdenie v súlade s § 18 ods. 7 Z.č.
250/2007Z.z. považovalsúdprvejinštanciezadôvodnepodaný.Považovalzapreukázané,žeuvedené
náklady vznikli žalobcovi ako náklady vyúčtované znalkyňou v zmysle z.č. 382/2004 Z.z. dokladom č.
20/2012 z 15.01.2012 za vykonaný znalecký úkon - znalecký posudok č. 58/2012. Uvedené náklady
považoval za účelne vynaložené a preukázané prostredníctvom vyúčtovania znalkyne č. 20/2012,
faktúry č. 20/2012 a znaleckého posudku, a preto zaviazal žalovanú zaplatiť tieto náklady žalobcovi.
Súd prvej inštancie konanie v časti návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 485,50 eur od 29.12.2012 do zaplatenia, na základe čiastočného späťvzatia návrhu žalobcom
na pojednávaní konanom dňa 21.08.2015 v súlade s ust. § 96 ods.1 OSP zastavil. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP.
5. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a súvisiaceho výroku o
trovách konania podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil na nové konanie. Alternatívne
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu žalobcu
zamietol zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 455,95 eura. Zároveň
žiadal, aby súd zrušil výrok o trovách konania a tieto žalobcovi priznal spolu s trovami odvolacieho
konania. Žalobca v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a
riadne zistil skutkový stav, ale na základe dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a to v
tom, že považoval vadu tovaru za odstrániteľnú vadu, pričom poukázal na to, že vadu odstránil žalobca
na svoje náklady sám a teda ide o odstrániteľnú vadu tovaru. Vytýkal súdu prvej inštancie, že riadne
nepreskúmal otázku, či došlo zo strany žalovanej k odstráneniu vady tovaru v primeranej lehote. Podľa
názoru žalobcu, súd mal na základe zisteného stavu, a to hlavne z opätovného zamietnutia reklamácie
žalovaným listom z 25.04.2012 dospieť k záveru, že ide o neodstrániteľnú vadu tovaru hlavne z dôvodu,
že žalovaný konal protizákonne, keď po druhý raz zamietol reklamáciu a nevybavil ju iným spôsobom,
keďže ju nemohol zamietnuť a mal žalobcovi priznať zľavu z kúpnej ceny. Pretože žalovaná neodstránila
vady tovaru v primeranom čase, z odstrániteľnej vady sa stala vada neodstrániteľná a žalobcovi vzniklo
právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny.6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP) viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v
ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vo veci samej vecne správne, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch,
týkajúcich sa zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva
navrhovateľa, vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel,
ako aj vo výroku, ktorým súd vzájomný návrh odporkyne zamietol podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo
výroku o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v tejto časti pre
nedostatok dôvodov.
8. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom1.júla2016zrušenýCivilnýmsporovýmporiadkom.Súdprvejinštancienapadnutýrozsudokvydal
dňa 11.09 .2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky
súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku
(ďalejlenCSP) postupovalvsúladesustanovením§470ods.1CSP,podľaktoréhoakniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej je správny
a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením §
387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí uviedol. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza,
že uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady veci kúpenej v obchode má povahu jednostranného
právneho úkonuAjkeďnauplatnenieprávazozodpovednostizavady niejepredpísanáforma,vkonaní
kupujúceho zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že riadne a včas uplatnil právo zo zodpovednosti
za vady u predávajúceho. Takýto právny úkon pre svoju platnosť okrem iného vyžaduje určitosť
v zmysle ust. § 37 OZ, to znamená , že z neho musí byť zrejmé , čí a aké konkrétne právo zo
zodpovednosti za vady mal kupujúci pri svojom prejave vôle na mysli. Žalobca v konaní tvrdil, že prvý
krát reklamoval tovar u žalovanej dňa 03.10.2011, pričom žalovaná reklamáciu neuznala a nespísala,
preto opakovane podal písomnú reklamáciu dňa 20.10.2011. Keďže prvú reklamáciu dňa 03.10.2011
mal žalobca uplatniť ústnou formou bol v konaní povinný preukázať, že tento jeho právny úkon bol
urobený platne . Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa
21.08.2015 žalovaná sa vo výpovedi bránila tým, že žalobca sa síce dostavil v tento deň do predajne
a oznámil jej, že sedacia súprava zakúpená v predajni praská, avšak okrem farby sedacej súpravy
nevedel uviesť jej ďalšiu špecifikáciu a nemal so sebou žiadne doklady. Na základe týchto zistení je
treba prijať záver, že prvú reklamáciu, ktorú žalobca podal ústnou formou nemožno považovať za platný
právny úkon, pretože žalobca pri ňom nevedel presne špecifikovať názov tovaru, nepreukázal kedy
došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani aká sedacia súprava bola predmetom tejto kúpnej zmluvy. Taktiež
nepreukázal, aké konkrétne právo zo zodpovednosti za vady v tento deň u žalovanej uplatnil. Nie je
správny právny názor žalobcu, že v dôsledku nevybavenia reklamácie v zákonnej 30 dňovej lehote sa
odstrániteľná vada tovaru zmenila na vadu neodstrániteľnú, preto mu patrí právo na zľavu z kúpnej ceny.
Pod pojmom vybavenie reklamácie je treba rozumieť aj zamietnutie uplatnených nárokov predávajúcim.
Právne dôsledky nevybavenia reklamácie v zákonnej lehote mohli nastať len za splnenia predpokladu,
že žalobca platným právnym úkonom reklamáciu uplatnil, čo sa dňa 03.10.2011 ani 21. 10. 2011 nestalo.
10. Z obsahu dokazovania tiež vyplýva, že ďalšiu reklamáciu žalobca podal písomne a túto žalovaná
prevzala dňa 21.10.2011, pričom uvedenú reklamáciu vybavila jej zamietnutím dňa 17.11. 2011 a
dodržalatedazákonnú30dňovúlehotunajejvybavenie.Opakovanepodalžalobca písomnúreklamáciu
tovaru spolu so znaleckým posudkom prípisom datovaným dňom 26.03.2012, pričom nepredložil doklad
o tom, kedy tento prípis žalovanej odoslal prípadne doručil. Možno sa preto oprávnene domnievať, že ak
by aj bola táto reklamácia doručená žalovanej nasledujúci deň t.j. 27.03. 2012 túto žalovaná vybavila
rovnako v 30 dňovej lehote o čom svedčí podací lístok (č.l. 55 spisy), ktorý osvedčuje odoslanie tejto
zásielky zo dňa 26.04. 2012 poštou. Je preto možno prijať záver, že obe písomné reklamácie žalovaná
vybavila (ich zamietnutím) v zákonnej 30 dňovej lehote.
11. Čo sa týka písomnej reklamácie zo dňa 20.10.2011 odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že ani v tomto úkone žalobca nešpecifikoval, aké právo zo zodpovednosti za vady uplatňuje, preto ani z
tohto úkonu nie je zrejmé, aké konkrétne právo kupujúci zo zodpovednosti za vady veci u predávajúcejuplatnil, preto ani tento úkon žalobcu nemožno považovať pre jeho neurčitosť za platný právny úkon .
Až v písomnej reklamácii zo dňa 26.03.2012 (č.l. 24 spisu) sa žalobca výslovne domáhal odstránenia
chýb výrobku a to poťahu, na ktorý mu bola poskytnutá 20 ročná záruka. Ide o opakovanú reklamáciu,
ku ktorej žalobca pripojil aj znalecký posudok a je treba dať za pravdu žalobcovi, že v zmysle ust. §
18 ods. 7 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( v znení účinnom do 31.10.2012 t.j. v čase
uplatnenia reklamácie) znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť. Za porušenie tejto povinnosti
žalovanej však zákon o ochrane spotrebiteľa neviaže žiadne právo žalobcu.
12. Čo sa týka uplatneného nároku žalobcom v tomto konaní správne súd prvého stupňa poukázal na
to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody vo výške 485,95 eura s príslušenstvom,
ktorá suma predstavuje náklady vynaložená žalobcom na odstránenie vady tovaru t.j. výmenu vadného
poťahu. Na pojednávaní konanom dňa 21.08.2015 žiadal priznať sumu 485,95 eura s príslušenstvom
titulom zľavy z kúpnej ceny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ak dôjde ku skutočnostiam zakladajúcim
kupujúcemu uplatniť právo z titulu zodpovednosti za vadu predanej veci, je potrebné postupovať podľa
§ 622 ods. 1 OZ. Nemožno zvoliť iný spôsob, ktorý zákon nepredpokladá napr. oprava veci na vlastné
náklady a takto vynaložené náklady potom uplatniť v súdnom konaní voči predávajúcemu, či už titulom
náhrady škody alebo titulom zľavy z kúpenej ceny tak, ako to požadoval žalobca. Je teba vychádzať z
toho, že v zmysle ust. § 622 ods. 1 OZ ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby bola
bezplatne , včas a riadne odstránená. Keďže v danej veci niet pochýb, že išlo o vadu veci odstrániteľnú,
žalobný petit mal zodpovedať nároku, ktorý žalobcovi vyplýva z ust. § 622 ods. 1 OZ. Pretože sa v tomto
konaní žalobca domáhal iných nárokov správne súd prvej inštancie postupoval, keď žalobu žalobcu ako
nedôvodne podanú zamietol.
13.Záverom odvolací súd považje za potrebné poukázal ja na to, že podľa § 505 OZ, ak ide o vady, za
ktoré sa zodpovedá podľa § 502, vadu treba vytknúť do šiestich mesiacov od zistenia vady, najneskôr do
uplynutia určenej záručnej doby. Lehoty na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady sú prekluzívne.
Neuplatnenie práva v stanovenej dobe má za následok preklúziu (zánik) práva, pričom na preklúziu
právajesúdpovinnýprihliadnuťzúradnejmoci. ZvýpovedeAnnyMackovejpredsúdomprvejinštancie
vyplýva, že vada - šúpanie sedačky sa začala ukazovať po 3 ročnom užívaní t.j. v roku 2008 , pričom
túto skutočnosť žalovanej žalobca riadne vytkol až v roku 2012, teda dávno po uplynutí 6 mesiacov, kedy
vadu veci zistil. Neuplatnením práva v subjektívnej šesťmesačnej dobe (§505 OZ) došlo k zániku práva
(preklúzii) žalobcu zo zodpovednosti za vady veci kúpenej v obchode, aj keď ešte nedošlo k uplynutiu
záručnej (objektívnej) doby. Preto, ani z tohto dôvodu, by súd žalovanú sumu žalobcovi nemohol priznať
a to ani v prípade, ak by sa stotožnil s jeho právnym názorom, že odstrániteľná vada veci sa v dôsledku
nevybavenie reklamácie žalovanou riadne a včas, zmenila na neodstrániteľnú.
14. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy
nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.