Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 8, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010500
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116010500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr.

Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného R. L., pre zločin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 14.10.2016, sp. zn. 8T/35/2016, na verejnom zasadnutí
konanom 1. marca 2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok Okresného súdu
Bratislava 1, sp.zn. 8T/35/2016 zo 14.10.2016 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovaný R. L., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom F., F. 5191/32,
t. č. v ÚVTOS Želiezovce

u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

1. v presne nezistenej dobe od 19.40 hod. dňa 26.03.2013 do 05.30 hod. dňa 27.03.2013 s doposiaľ
neustáleným páchateľom vykonali krádež vlámaním do ústavov v budove Lekárskej fakulty na I. a
III. poschodí, ktorá sídli na Sasinkovej ulici č. 4 v Bratislave a to tým spôsobom, že na I. poschodí -
ústav biológie vykopli dvere (vkopli dnu dvojkrídlové drevené dvere, presklené) a následne po vniknutí
odcudzili z priestoru ústavu biológie, z kancelárie prof. U., 1 ks holiaci strojček, zn. Gillette, mechanický
v súčasnej dobe v hodnote 16,99 €, 1 ks objektív značky Praktika typu hH5, IM 90088156 rok zakúpenia
1995,vsúčasnejhodnote65,-€,2ksdigitálnyfotoaparátzn.Olympuskmikroskopu,typovIM90087433,
IM 90088730, zakúpené v roku 1992 v súčasnej hodnote 48,80 €, sadu náradia v hodnote 10,- €,

rôzne druhy spisov a taktiež na kancelárii - prof. U. vypáčili v oblasti zámku tapacírované dvere, ktoré
tým poškodili, násilne vnikli do miestnosti č. 114- sekretariát pani V., kde zo stola odcudzili USB kľúč
nezistenej značky, v súčasnej hodnote 5,- €, z miestnosti č. 101 - knižnica, na ktorej si otvorili dvere
kľúčom, ktorý sa nachádzal v zámku, odcudzil zo stola notebook zn. Compaq bielej farby, typu nx 9020,
IM 90089292, zakúpený v roku 2004 v súčasnej hodnote 13,- €, miestnosť č. 108 - laboratórium DNA,
dvere si otvorili zhodným kľúčom, ktorý sa nachádzal v zámku, kde odcudzili 2 ks notebookov Dell,
model: Inspirion 2012, čiernej farby, v súčasnej hodnote 495,30 € a notebook zn. Dell, Latitude E5500,

čiernejfarby,zakúpenývroku2012vsúčasnejhodnote594,80€,adaptérUSBvsúčasnejhodnote19,60
€, na I. poschodí - ústavu biológie násilne vytrhli petlicu s visiacim zámkom na balkónových dverách
a medzitým rozbili okno na balkónových dverách, na III. poschodí - ústav histológie a embryológie,
násilím otvorili vstupné dvere do ústavu tak, že ich poškodili tým spôsobom, že ich v oblasti zámku
vypáčili, následkom čoho prasklo a vypadlo ľavé horné sklo, následne páčením poškodili tapacírované
bezpečnostné dvere na kancelárii č. 335 prednostu ústavu, taktiež v oblasti zámku, ale nedostali sa
dnu, čím svojim konaním spôsobili Univerzite Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta, Šafárikovo

nám. č. 12, Bratislava, U. V., nar. X.XX.XXXX, trvalé bytom F., L. ul. č. XX a prof. C.. R. U., Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom U., E. XX, škodu na odcudzených veciach v celkovej výške 1.268,49 € a škodu
poškodením vo výške 825,91 €,
2. obžalovaný R. L., po predchádzajúcej dohode s odsúdeným N. V. a s doposiaľ neustálenou

osobou vystupujúcou pod menom R., v čase od 09.00 hod. dňa 29.06.2013 do 07.00 hod. dňa
01.07.2013,vBratislavenaSasinkovejulicičíslo4,vpriestorochÚstavupatologickejanatómieLekárskej
fakulty Univerzity Komenského, na druhom poschodí, nezisteným spôsobom a nezisteným predmetom
spoločným konaním vylomili okno vedúce k zadnému schodišťu, presunuli sa k dreveným, hnedým
dverám so sklenenou výplňou, ktoré tiež vylomili nezisteným predmetom a spôsobom, následne vnikli

do Ústavu patologickej anatómie, kde vykopli drevené, tapacírované dvere tmavo - hnedej farby vedúce
do pracovne primára a v prepojenej miestnosti sekretariátu rozbili nezisteným predmetom drevenú bielu
skrinku so skleneným priečelím, v ktorej sa nachádzali všetky kľúče ústavu a týmito kľúčmi otvorili ďalšie
dvere kancelárie a po takomto prekonaní prekážky vnikli do Ústavu patologickej anatómie, kde odcudzili
z pracovne prednostu číslo dverí 234 digitálne zariadenie na obrazové snímanie značky Canon EOS
600D, čiernej farby, výrobné číslo 5170B076AA v hodnote 113,80 €, z pracovne Y.. F., z miestnosti

číslo 251 odcudzili monitor s vysokým rozlíšením typu HP ZR 24440 W neznámeho výrobného čísla v
hodnote 83,60 €, notebook značky Dell Inspiron 1501 Turion 6 X, šedej farby, neznámeho výrobného
čísla, v hodnote 223,60 €, dataprojektor Euro Dell 2400 MP, čierna farby, v čiernej taške, neznámeho
výrobného čísla v hodnote 195,70 €, notebook HP Insignia, bielej farby s príslušenstvom, špeciálna
kovová elektróda o rozmere 10 x 4 x 1 cm neznámeho výrobného čísla s čiernou taškou v súčasnej

hodnote 97,80 €, z pracovne lekárov, miestnosti číslo 252, odcudzili súkromný notebook Toshiba,
čiernej farby, neznámeho výrobného čísla v hodnote 111,80 €, z pracovne lekárov, miestnosti číslo 255,
odcudzili notebook Acer LXT 30 X, šedej farby, neznámeho výrobného čísla v hodnote 111,80 €, z
histochemického laboratória miestnosť číslo 245 odcudzili monitor LG LED 21,5 palcov, čiernej farby,
neznámeho výrobného čísla v hodnote 33,40 €, čím uvedeným konaním spôsobili poškodenému Ústavu

patologickej anatómie LF UK so sídlom v Bratislave na Špitálskej ulici číslo 24 škodu odcudzením vecí
vo výške 826,30 €, pričom poškodením presklenej uzamykateľnej skrinky na kľúče od miestností na
poschodí nespôsobili žiadnu škodu, na poškodených dverách Ústavu patologickej anatómie LF UK (3 ks
zámky, 1 ks bezpečnostné kovanie a 2 ks zámkových vložiek) spôsobili škodu v celkovej výške 141,08 €,
odcudzením notebooku neznámej značky a výrobného čísla spôsobili škodu Slovenskej akadémii vied,

Virologický ústav so sídlom v Bratislave na ulici Dúbravská cesta číslo 9, vo výške cca 111,80 € a Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave na Žellovej ulici číslo 2, vznikla škoda
na odcudzenom monitore neznámej značky a výrobného čísla vo výške 33,40 €,
t e d a
v bodoch 1/ a 2/

- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal
vlámaním,
- spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l
v bodoch 1/ a 2/

pokračujúci zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/
Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno e/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom
poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., § 245 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd v Bratislave ho za to

o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr.

zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. k súhrnnému trestu
odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušujú sa výroky:

· o samostatnom treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/181/2014 z
12.12.2014, právoplatného 15.05.2015,· o upustení od uloženia súhrnného trestu trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp.zn.
3T/203/2015 z 18.11.2015, právoplatného 22.03.2016 vzhľadom na odsúdenie trestného rozkazu
Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/181/2014 z 12.12.2014,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 14.10.2016 sp. zn. 8T/35/2016 bol obžalovaný R. L. uznaný
za vinného z pokračujúceho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.
zák., v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom

podľa § 20 k § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
1.v presne nezistenej dobe od 19.40 hod. dňa 26.03.2013 do 05.30 hod. dňa 27.03.2013 s doposiaľ
neustáleným páchateľom vykonali krádež vlámaním do ústavov v budove Lekárskej fakulty na I. a
III. poschodí, ktorá sídli na Sasinkovej ulici č. 4 v Bratislave a to tým spôsobom, že na I. poschodí -
ústav biológie vykopli dvere (vkopli dnu dvojkrídlové drevené dvere, presklené) a následne po vniknutí

odcudzili z priestoru ústavu biológie, z kancelárie prof. U., 1 ks holiaci strojček, zn. Gillette, mechanický
v súčasnej dobe v hodnote 16,99 €, 1 ks objektív značky Praktika typu hH5, IM 90088156 rok zakúpenia
1995,vsúčasnejhodnote65,-€,2ksdigitálnyfotoaparátzn.Olympuskmikroskopu,typovIM90087433,
IM 90088730, zakúpené v roku 1992 v súčasnej hodnote 48,80 €, sadu náradia v hodnote 10,- €,
rôzne druhy spisov a taktiež na kancelárii - prof. U. vypáčili v oblasti zámku tapacírované dvere, ktoré

tým poškodili, násilne vnikli do miestnosti č. 114- sekretariát pani V., kde zo stola odcudzili USB kľúč
nezistenej značky, v súčasnej hodnote 5,- €, z miestnosti č. 101 - knižnica, na ktorej si otvorili dvere
kľúčom,ktorýsanachádzalvzámkuodcudzilzostolanotebookzn.Compaqbielejfarby,typunx9020,IM
90089292, zakúpený v roku 2004 v súčasnej hodnote 13,- €, miestnosť č. 108 - laboratórium DNA, dvere
si otvorili zhodným kľúčom, ktorý sa nachádzal v zámku, kde odcudzili 2 ks notebookov Dell, model:

Inspirion 2012, čiernej farby, v súčasnej hodnote 495,30 € a notebook zn. Dell, Latitude E5500, čiernej
farby,zakúpenývroku2012vsúčasnejhodnote594,80€,adaptérUSBvsúčasnejhodnote19,60€,naI.
poschodí - ústavu biológie násilne vytrhli petlicu s visiacim zámkom na balkónových dverách a medzitým
rozbili okno na balkónových dverách, na III. poschodí - ústav histológie a embryológie, násilím otvorili
vstupné dvere do ústavu tak, že ich poškodili tým spôsobom, že ich v oblasti zámku vypáčili, následkom

čoho prasklo a vypadlo ľavé horné sklo, následne páčením poškodili tapacírované bezpečnostné dvere
na kancelárii č. 335 prednostu ústavu, taktiež v oblasti zámku, ale nedostali sa dnu, čím svojim konaním
spôsobili Univerzite Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta, Šafárikovo nám. č. 12, Bratislava, U.
V., nar. X.XX.XXXX, trvalé bytom F., L. ul. č. XX a prof. C.. R. U., Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., E. XX,
škodu na odcudzených veciach v celkovej výške 1.268,90 € a škodu poškodením vo výške 825,91 €,

2/ obvinený N. L. po predchádzajúcej dohode s odsúdeným N. V. a s doposiaľ neustálenou osobou
vystupujúcou pod menom R. v čase od 09.00 hod. dňa 29.06.2013 do 07.00 hod. dňa 01.07.2013
v Bratislave na Sasinkovej ulici číslo 4 v priestoroch Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty
Univerzity Komenského, na druhom poschodí, nezisteným spôsobom a nezisteným predmetom
spoločným konaním vylomili okno vedúce k zadnému schodišťu, presunuli sa k dreveným, hnedým

dverám so sklenenou výplňou, ktoré tiež vylomili nezisteným predmetom a spôsobom, následne vnikli
do Ústavu patologickej anatómie, kde vykopli drevené, tapacírované dvere tmavo - hnedej farby vedúce
do pracovne primára a v prepojenej miestnosti sekretariátu rozbili nezisteným predmetom drevenú bielu
skrinku so skleneným priečelím, v ktorej sa nachádzali všetky kľúče ústavu a týmito kľúčmi otvorili
ďalšie dvere kancelárie a po takomto prekonaní prekážky vnikli do Ústavu patologickej anatómie, kde

odcudzili z pracovne; prednostu číslo dverí 234 digitálne zariadenie na obrazové snímanie značky
Canon EOS 600D, čiernej farby, výrobné číslo 5170B076AA v hodnote 113,80 €, z pracovne MUDr. F., z
miestnostičíslo251odcudzilimonitorsvysokýmrozlíšenímtypuHPZR24440Wneznámehovýrobného
čísla v hodnote 83,60 €, notebook značky Dell Inspiron 1501 Turion 6 X, šedej farby, neznámeho
výrobného čísla, v hodnote 223,60 €, dataprojektor Euro Dell 2400 MP, čierna farby, v čiernej taške,

neznámeho výrobného čísla v hodnote 195,70 €, notebook HP Insignia, bielej farby s príslušenstvom,
špeciálna kovová elektróda o rozmere 10 x 4 x 1 cm neznámeho výrobného čísla s čiernou taškou
v súčasnej hodnote 97,80 €, z pracovne lekárov, miestnosti číslo 252, odcudzili súkromný notebook
Toshiba, čiernej farby, neznámeho výrobného čísla v hodnote 111,80 €, z pracovne lekárov, miestnosti
číslo 255, odcudzili notebook Acer LXT 30 X, šedej farby, neznámeho výrobného čísla v hodnote 111,80

€, z histochemického laboratória miestnosť číslo 245 odcudzili monitor LG LED 21,5 palcov, čiernej farby,neznámeho výrobného čísla v hodnote 33,40 €, čím uvedeným konaním spôsobili poškodenému Ústavu
patologickej anatómie LF UK so sídlom v Bratislave na Špitálskej ulici číslo 24 škodu odcudzením vecí
vo výške 826,30 €, pričom poškodením presklenej uzamykateľnej skrinky na kľúče od miestností na

poschodí nespôsobili žiadnu škodu, na poškodených dverách Ústavu patologickej anatómie LF UK (3 ks
zámky, 1 ks bezpečnostné kovanie a 2 ks zámkových vložiek) spôsobili škodu v celkovej výške 141,08 €,
odcudzením notebooku neznámej značky a výrobného čísla spôsobili škodu Slovenskej akadémii vied,
Virologický ústav so sídlom v Bratislave na ulici Dúbravská cesta číslo 9, vo výške cca 111,80 € a Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave na Žellovej ulici číslo 2, vznikla škoda

na odcudzenom monitore neznámej značky a výrobného čísla vo výške 33,40 €,

Za to bol prvostupňovým súdom obžalovaný R. L. odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2
Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určil skúšobnú dobu na 24 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, hneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor, a
to v neprospech obžalovaného, proti výroku o vine, ako aj treste. V písomne odôvodnenom odvolaní,

doručenom prvostupňovému súdu 31.10.2016, s poukazom na napadnutý prvostupňový rozsudok a
podanú obžalobu, nestotožnil sa s rozhodnutím súdu o zmene a upravenej právnej kvalifikácie. Zastáva
názor, že v priebehu prípravného konania a ani v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní
nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné zmeniť právnu kvalifikáciu
žalovaného trestného činu, zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm.

b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e/ Tr. zák. na prečin krádeže spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR č. TPj 78/2011, ktorým tento vyslovil právny názor, že právna kvalifikácia, ktorá pokrýva väčší
počet pojmových zákonov konania páchateľa a jeho následku, ako zákonných znakov trestného činu,
je v pomere špeciality oproti inak použiteľnej kvalifikácii, ktorá obsahuje nižší počet takých znakov, ktoré

zachytáva menej faktických okolností pre subsumpciu, t.j. pre „vztiahnutie“ právnej normy na skutkovú
podstatu. Ak teda obe konkurujúce si kvalifikácie obsahujú tie isté zákonné znaky a jedna z nich navyše
aj ďalší zákonný znak, prednosť má rozvinutejšia kvalifikácia, ktorá výstižnejšie charakterizuje konanie
páchateľa. Ide o vzťah špeciality determinujúci v takýchto prípadoch vylúčenie jednočinného súbehu
trestných činov. Pokiaľ ide o ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák., podľa názoru najvyššieho súdu, treba

ho vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti, ako zákonného znaku základnej
skutkovej podstaty trestného činu, a teda nie ako okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej
sadzby v rámci len jednej kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu. Konkrétna okolnosť, môže
ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby, vytvoriť kvalifikovanú skutkovú podstatu s
niektorou zo základných skutkových podstát napriek tomu, že je zákonným znakom uvedeným v inej

základnej skutkovej podstate trestného činu (ak sú splnené vyššie naznačené podmienky). To platí aj
vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve (viac) skutkových podstát
trestného činu. Preto, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu
a spácha taký trestný čin vlámaním, napĺňa zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 4 písm. b/ Tr. zák., pri použití § 138 písm. e/ Tr. zák. Takéto posúdenie činu je podradením pod

kvalifikovanú skutkovú podstatu, je v pomere špeciality ku kvalifikácii podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.
zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods.
1 Tr. zák.). Takéto aplikačné riešenie je v súlade ako s ustálenými kvalifikačnými pravidlami uvedenými
vyššie, tak aj s vecnou logikou zákonnej represie, v kontexte ktorej nie je pri trestnom čine krádeže
dôvod na liberalizáciu postihu kombinácie zákonných znakov malej škody vlámaním oproti kombinácii

znaku malej škody a inej použiteľnej formy závažnejšieho spôsobu konania, uvedenej v § 138 Tr. zák.
Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných skutkových
podstát možný, avšak tá istá okolnosť bude podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne
(alebo viacnásobne), je takéto použitie uvedenej okolnosti vylúčené, keďže odporuje zásade „ne bis
in idem“ podmieňujúcej ako vylúčenie, tak aj spôsob kvalifikácie jednočinného súbehu trestných činov.

Dotknutá okolnosť bude v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby len pri aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona,
ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate odpovedá vyššia (najvyššia) trestná sadzba oproti inému
konkurujúcemu ustanoveniu a v ňom ustanovenej trestnej sadzbe. Keďže ide o ten istý čin (skutok)a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude jediným a teda aj určujúcim kritérium vzťahu
špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie, resp. jej príslušnej časti.

V zmysle uvedeného, ak si teda napr. páchateľ prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak
malú škodu a spácha taký čin vlámaním, pri ktorom neoprávnene vnikne do obydlia iného, bude sa
jeho konanie kvalifikovať ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., pri použití
ustanovenia § 138 písm. e Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a nie podľa odseku 2 písm. a) a naposledy označeného ustanovenia, aj

súbežne uplatnenie ktorého by znamenalo porušenie zásady „ne bis in dem“ v dôsledku dvojnásobného
prečítania „vlámania“. Pravidlo prednosti prísnejšej trestnosti, pri rovnakej špecifikácii činu podľa jeho
zákonných znakov, sa použitie aj pre výber kvalifikácie činu (skutku) pri možnom použití kvalifikovanej
skutkovej podstaty podľa príslušného ustanovenia osobitnej časti Tr. zák. oproti posúdeniu tohto skutku
ako jednočinného súbehu trestných činov. Ide teda o situáciu, keď tá istá okolnosť bude okolnosťou,
ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty určitého

trestného činu a zároveň bude zákonným znakom základnej skutkovej podstaty iného, alternatívne v
jednočinnom súbehu kvalifikovaného trestného činu. Aj tu môže byť tá istá okolnosť kvalifikačne použitá
len raz, ako to interpretačne vyplýva z ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák., ktoré primárne pokrýva vylúčenie
duplexnej kvalifikácie tej istej okolnosti v rámci len jednej skutkovej podstaty trestného činu.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto navrhol Krajskému súdu Bratislava, aby v zmysle
ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil trestnú vec obžalovaného R. L. Okresnému súdu Bratislava I na jej
opätovné prejednanie v potrebnom rozsahu a na následné rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora, ktoré bolo prvostupňovým súdom v súlade s ustanovením § 314 Tr. por.
doručené obžalovanému a jeho obhajcovi s upozornením, že sa môžu k nemu vyjadriť, sa ani jeden
z nich nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo za splnenia zákonných podmienok, v

neprítomnosti splnomocnenca poškodenej organizácie prof. Y.. T. F., CSc., po jeho otvorení a podaní
správy o stave veci, zameranej na otázky, ktoré treba riešiť, odvolací súd sám podľa § 295 ods. 2 Tr. por.
doplil dokazovanie v predmetnej trestnej veci a podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom obžalovaného
a prokurátora prečítal znalecké posudky H.. K.. K. W., CSc. k hodnote odcudzených vecí (č.l. 234 -
274), PPZ KEU PZ EXP-2013/6229 z 02.05.2013 (č.l. 186-193), PPZ KEU PZ EXP-2013/6229 z

10.07.2013 (čl. 194-199), PPZ KEUBA EXP-2013/6229 zo 06.08.2013 (č.l. 200-202) s doplnkoom
zo 07.11.2013 (č.l.203-205), KEU PPZ BA EXP-2013/10314 z 25.07.2013 (č.l. 208-215), KEU PPZ
BA EXP-2013/10314 z 31.07.2013 (č.l.216-218) a KEU PPZ BA EXP-2013/10314 z 03.12.2013 (č.l.
222-229), oboznámil listinné dôkazy a to fotodokumentáciu (č.l.29-42), zápisnicu o previerke výpovede
obžalovaného s fotodokumentáciou (č.l. 120), odborné vyjadrenie (č.l.153-154) a faktúru č. 201306001

(č.l.155), zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 282 - 328), z 30.06.2013 (č.l.
329-358) a z 01.07.2013 s fotodokumentáciou (č.l. 359 - 370), aktualizovaný odpis registra trestov
obžalovaného z 28.02.2017 a lustrácie MS SR a ZVJS z 28.02.2017 a odvolacím súdom pripojené
spisy Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/181/2014 a sp. zn. 3T/203/2015. Po takto doplnenom
dokazovaní následne bolo toto dokazovanie vyhlásené za skončené a bolo udelené slovo ku konečným

návrhom.

Prokurátorka krajskej prokuratúry v ňom uviedla, že sa plne sa pridržiava písomne podaného odvolania
a vzhľadom k tomu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie, alternatívne po zrušení, Krajský súd v Bratislave aby sám uznal obžalovaného v zmysle

podanej obžaloby vinným z pokračujúceho zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, 212 ods. 1,
ods. 4 písm. b/ Tr. por. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. por., v jednočinnom súbehu s pokračovacím
prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20, § 245 ods. 1 Tr. zák. a uložiť
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby so zaradením do
ústavu so stredným stupňom stráženia.

Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu poukázal na priznanie a oľutovanie trestnej činnosti
obžalovaným nielen v prípravnom konaní, ale aj pred súdom. Pokiaľ urobil vyhlásenie na súde o nevine,
urobil tak len vzhľadom k právnej kvalifikácii a stotožňuje sa s právnym názorom súdu prvého stupňa,keď postupoval v súlade so zákonom a znak základnej skutkovej podstaty posúdil v rámci kvalifikovanej
podľa odseku 2 písm. a/ Tr. zák. Záverom uviedol, že si myslí, že tento problém bude musieť byť zákonne
upravený a preto sa stotožňuje s prvostupňovým rozsudkom a odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť

podľa § 319 Tr. por.

Obžalovaný R. L. na záver uviedol, že ľutuje svoje konanie a poukázal len na to, že jeho spolupáchateľ
bol menej odsúdený ako on. Podľa lekárky po absolvovaní liečenia v Leopoldove, má ešte šancu vyliečiť
sa zo závislosti od drog.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné,
ale aj z iných dôvodov, než ktoré namietal.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaný uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.
Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania a aj takéto chyby v danom prípade zistené boli.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na
hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., avšak tieto okresný súd nesprávne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá

ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
Pokiaľ ide o skutkové zistenie súdom prvého stupňa toto je v podstate správne a zodpovedá
dokazovaniu, ktoré bolo, avšak len sčasti vykonané na hlavnom pojednávaní, ktoré však doplnil sám
odvolací súd, aby tak bolo možné konštatovať, že pri zachovaní kontradiktórnosti konania boli napokon
vykonané všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre

zákonuzodpovedajúceaspravodlivérozhodnutieoobžalobe,ktoránaobžalovanéhoR.L. bolapodaná.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní totiž vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného R.
L., ktorý urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1písm. a/ Tr, por., teda, že je nevinný, avšak následne
sa doznal k obom skutkom s tým, že tieto spáchal spôsobom, ako sú uvedené v obžalobe, nesúhlasil

len s právnym posúdením skutkov, ako krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. písm. b/ Tr. zák., ale
vzhľadom na odstup času sa k priebehu skutku nevedel vyjadriť. Následne súd prečítal výpovede
obžalovaného z prípravného konania, kde sa podrobne vyjadril k okolnostiam jednotlivých skutkov,
priebehu ich páchania, spolupáchateľom pri nich, ako aj miesto a množstvo odcudzených veci, resp.
čo následne s nimi urobil, resp. urobili spolupáchatelia, ako aj jednotlivé poškodenia na mieste činov.

Súd vypočul aj splnomocnencov poškodených subjektov doc. Y.. H. F., PhD. a prof. Y.. T. F., CSc., podľa
§ 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpoveď svedka N. V. z prípravného konania a podľa § 268 ods. 2 Tr.
por. prečítal znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, Y.. H. Y. a Y.. M. K., PhDa oboznámil aj odpis registra trestov obžalovaného a podstatný obsah pripojeného spisu Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 6T/83/2012.

V tejto súvislosti je potrebné pritom podotknúť, že prvostupňový súd pravdepodobne vychádzal z
priznania sa obžalovaného k obom spáchaným skutkom, a to nielen v prípravnom konaní, ale aj
na súde prvého stupňa a nevykonal všetky dôkazy, ktoré boli zabezpečené ešte v prípravnom
konaní tak, ako to napokon vykonal, za splnenia zákonných podmienok, sám odvolací súd, najmä
znaleckým dokazovaním, ako aj oboznámením listinných a dokumentačných materiálov, čím bolo

samotné priznanie obžalovaného potvrdené, okrem svedeckých výpovedí poškodených T.. Y.. F. T. a
Y.. F., Z. a svedka V., vykonaných na súde prvého stupňa, sa tieto dôkazy len potvrdili a preukázali
skutkový stvav, ktorý ustálil sám odvolací súd v podstate zhodne ako súd prvého stupňa, s úpravou v
bode 1/ zmenenej výšky spôsobenej škody (v prospech obžalovaného) a zrejmej nesprávnosti v mene
obžalovaného uvedeného v bode 2/, teda chýb, ktoré sa odvíjali už od podanej obžaloby.

Konanie obžalovaného už prvostupňový súd správne posúdil ako jeden pokračujúci trestný čin, na
základe § 122 ods. 10 Tr. zák., nakoľko obidva čiastkové útoky obžalovaného spája objektívna súvislosť
v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer
obžalovaného spáchať uvedené trestné činy. Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody odcudzením vecí v
oboch skutkov, táto bola v celkovej výške 2.239,99 Eur a poškodením 966,99 eur.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy.

Trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. sa dospustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že
sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa

jej zmocní a
a) čin spácha vlámaním,
b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo

drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak

spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, alebo
c) z osobitného motívu.

Podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním značnú škodu
b) závažnejším spôsobom konania
c) na mieste požívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu alebo na mieste konania verejného zhromaždenia

alebo obradu
d) na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu, alebo
e) tým, že taký čin zorganizuje

Podľa § 138 písm. e/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

vlámaním.Prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto zničí, poškodí alebo
urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím
slobody až na jeden rok.

Aj senát odvolacieho súdu dospel potom k záveru, že skutky popísané v napadnutom rozsudku sa
stali a spáchal ich aj obžalovaný spôsobom v nich popísaných. Nemá preto pochybnosti, že skutkové
zistenia uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku sú v súlade so stavom veci a je nimi preukázané,
že obžalovaný v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným v skutkovej vete tohto rozsudku,

spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal
vlámaním a súčasne spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú
škodu, čím sa dopustil po objektívnej i subjektívnej stránke v bodoch 1/ a 2/ pokračujúceho zločinu
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písmeno e/ Tr. zák., v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej
veci spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., § 245 ods. 1 Tr. zák.

Pochybil preto prvostupňový súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil, pokiaľ ide o oba skutky,
len ako pokračujúci prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 20 k 245 ods. 1 Tr. zák. s
argumentáciou, že na verejnom zasadnutí 14. 09. 2016 zmenil právnu kvalifikáciu podľa § 244 ods. 2 Tr.
por., že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pokiaľ sa týka zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b/

Tr.zák.,trebaprisprávnompoužitízákonaposudzovaťpodľainéhoposúdeniazákona,akohoposudzuje
obžaloba, a to ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ( zrejme uvedené nesprávne a
omylom, nakoľko vo veci vôbec súd nevykonal verejné zasadnutie a konal len na hlavnom pojednávaní
14.10.2016 a s upozornením pred vyhlásením dokazovania za skončené-č.l. 560). K zmene právnej
kvalifikácie súd uviedol, že obžaloba kvalifikovala skutok ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm.

b/ Tr. zák. na základe pokynu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. IV/1 Spr 8/14/1000 z 30.
05. 2016, v nadväznosti na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 114 uverejnené v Zbierke 6/2012, ktorého závery si okresný súd neosvojil a nestotožňuje sa s ni-
mi s poukazom na § 38 ods. 1 Tr. zák., nakoľko na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného či-
nu nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňu-

je uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby a okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby a teda predstavuje výslovný zákonný zákaz dvojitého pričítania tej istej
okolnosti. Argumentoval, že ak teda určitá konkrétna okolnosť je zákonným znakom konkrétneho tres-
tného činu, nie je možné ju považovať, v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák. aj za okolnosť, ktorá podmieňu-
je použitie vyššej trestnej sadzby, t. j. aj za kvalifikovanú skutkovú podstatu, ako kogentná norma, kto-

rá stanovuje pravidlo od ktorého sa nemožno za žiadnych okolností odchýliť, t. j. ide o pravidlo, ktoré
patrí medzi tzv. „tvrdé jadro“ pravidiel trestného práva, ktoré nemožno dopĺňať výkladom, či analógie a
to dokonca v neprospech páchateľa a už vôbec ho nemožno meniť voľnou úvahou súdu pri rozhodo-
vaní, ktorá nemá výslovnú oporu v zákonnom ustanovení (tzv. diskrečná právomoc súdu). Pod pojmom
„väčší počet zákonných znakov trestného činu argumentoval, že tak základná skutková podstata preči-

nu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., ako aj základná skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a) Tr. zák. obsahuje rovnaký počet zákonných znakov , teda obidve tieto základné skutko-
vé podstaty obsahujú znaky „zmocnenie sa cudzej veci prisvojením“ s tým, že § 212 ods. 1 obsahuje
znak spôsobenia malej škody a § 212 ods. 2 písm. a) zase, namiesto znaku škody, obsahuje znak „vlá-
manie“. Nie je vôbec jasné podľa okresného súdu, prečo by o aplikácii konkrétnej základnej skutkovej

podstaty mala rozhodovať práve kvalifikovaná skutková podstata, teda to, že v § 212 ods. 1 Tr. zák. nie
je uvedené vlámanie, ktoré je uvedené až v ustanovení § 212 ods. 4 Tr. zák. a preto má mať táto skut-
ková podstata prednosť pred základnou skutkovou podstatou podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., kto-
rá má tú „smolu“, že v žiadnej kvalifikovanej skutkovej podstate nie je uvedený znak spôsobenia malej
škody (ten je len v § 212 ods. 1 Tr. zák.) a tak o jeden znak prehrala.

Odvolací sa nestotožňuje s uvedeným právnym názorom prvostupňového súdu, nielen pokiaľ ide o jeho
právne úvahy a závery, ale ani o jeho závery, pokiaľ ide o nerešpektovanie o zjednocovacie stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a plne sa stotožnil s odvolaním prokurátora a dôvodmi v ňom
uvedenými.
V tejto súvislosti odvolací súd opätovne dáva do pozornosti stanovisko trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 116 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR (zošit č. 6/2012), ktoré bolo prijaté práve pre rozdielny výklad v otázke právnej kvalifikácie
skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže spáchaného vlámaním podľa
§ 212 Tr. zák. a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Tr. zák. Z uvedeného stanoviskavyplýva, že v prípadoch, kde si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú
škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm.
b/ Tr. zák. pri použití § 138 písm. e/ Tr. zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú

skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorá
sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.).
Bez ohľadu na to, že okresný súd poukázal na protichodné právne závery vyslovené v analogických
prípadoch iných súdnych rozhodnutí a preto neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu
právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie, odvolací súd poukazuje na to, že napriek

vyššie citovanému stanovisku prax súdov pri rozhodovaní o jednočinnom súbehu trestných činov
krádeže spáchaných vlámaním a porušovania domovej slobody bola rozdielna, bola práve preto na
trestnoprávnom kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 9. decembra 2014 prijaté stanovisko
pod sp. zn. Tpj 53/2013, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení Trestného zákona (uverejnené
pod č. 11 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR zošit č. 2/2015).
U uvedeného stanoviska vyplýva, že ak je spáchaný trestný čin krádeže vlámaním (§ 122 ods. 4

Tr. zák.) a zmocnením sa cudzej veci je spôsobená malá škoda, ide o naplnenie zákonných znakov
trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. Jednočinný súbeh s trestným činom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. je možný, je však vylúčená možnosť posúdenia
predmetného skutku aj podľa odseku 2 písm. a/ tohto ustanovenia, lebo spáchanie činu vlámaním je
už obsiahnuté v posúdení skutku (trestného činu) podľa odseku 4 písm. b/ § 212 Tr. zák. (uplatní sa

pravidlo špeciality a zásady ne bis in idem).
Ak ide o prisvojenie si cudzej veci, čin je spáchaný vlámaním a páchateľ zmocnením sa cudzej veci
nespôsobí ani malú škodu, ide o naplnenie zákonných znakov trestného činu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Kvalifikácia skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. je vylúčená, lebo znak vlámania (bez ktorého ju nemožno použiť) je už obsiahnutý v ods. 2 písm.

a/ § 194 ods. 1 Tr. zák.
V konkrétnom prípade sa obžalovaný spolu s ďalšími osobami vlámal do rôznych objektov poškodených
a odcudzením vecí, spôsobil malú škodu, preto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. Preto aj súd I. stupňa mal

takto skutky v bodoch 1/ a 2/ takto právne kvalifikovať.

Krajský súd v Bratislave teda napravil pochybenie súdu I. stupňa a zrušil výrok o vine napadnutého
rozsudku súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d/ a e/ Tr. por. a sám obžalovaného uznal pre oba
skutky tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o
jednutretinu;súduložípáchateľovitrestnadjednupolovicutaktourčenejtrestnejsadzbyodňatiaslobody(viď nižšie nález ÚS SR). Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno
v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo

súdených trestných činov.

Podľa § 42 ods.1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest

prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu
nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Prvostupňový súd pochybil aj pri ukladaní trestu, bez ohľadu na použitú právnu kvalifikáciu, nakoľko
mal ukladať nie trest úhrnný, ale trest súhrnný podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr.
zák. Okresný súd sa síce správne zaoberal aj možnosťou prípadného ukladania súhrnného trestu, ale

posudzoval len odsúdenie obžalovaného Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 6T/83/2012 ( pre prečin
podľa § 348 ods. 1 písm. a/), pri ktorom správne zistil a to aj z pripojeného spisu, že v tomto prípade
sa jedná o recidívu, nakoľko trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/83/2012 zo dňa
14. 11. 2012 bol obžalovanému doručený dňa 23. 11. 2012, teda pred tým, ako sa dopustil žalovaných
skutkov v prejednávanej trestnej veci, čo vylučuje súbeh a preto ukladanie súhrnného trestu k tomuto

odsúdeniu neprichádzalo do úvahy.
Prvostupňový súd mal však posudzovať aj ďalšie odsúdenia obžalovaného vyplývajúcich z jeho odpisu
registra trestov, nakoľko ak by tak urobil, zistil by, že ešte pred jeho rozhodnutím boli ďalšie dve
odsúdenia obžalovaného, a to odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
5T/181/2014 z 12.12.2014, právoplatného 15.05.2015, ktorý bol doručený obžalovanému 15.05.2015 a

bol mu za úmyselný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za skutok spáchný do
15.05.2015 uložený samostatný nepodmienečný trest odňatia slobody 1 rok a za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za skutok spáchaný 04.08.2009, uložený súhrnný trest odňatia slobody
nepodmienečne na 1 rok, pri oboch trestoch so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, za
súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku (správne trestného rozkazu) Okresného súdu Bratislava

II z 23.01.2011, sp. zn. 3T/173/2010 (ide o odsúdenie trestným rozkazom za prečin nedovolenej výroby
omamných a psychotropních látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 171 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne, ktorý
trest aj vykonal 09.11.2011, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava II zo 14.10.2009, sp. zn. 0T/286/2009 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3

písm. b/ Tr. zák. v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne, ktorý vykonal 14.04.2010 ).

V poradí ďalším odsúdením bolo odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II, sp.zn. 3T/203/2015 z 18.11.2015, doručeným obžalovanému 11.03.2016, právoplatného
22.03.2016, pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropních látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., za skutok spáchaný 08.09.2014, ktorým
bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/181/2014 z 12.12.2014.

Primárne bolo potrebné skúmať, či za prečin krádeže, za skutok spáchaný 04.08.2009, v ktorom

vznesenie obvinenia bolo obžalovanému oznámené až 01.12.2013, teda pred spáchaním predmetných
dvoch skutkov, z odsúdenia trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/181/2014
z 12.12.2014, neprichádzalo do úvahy pokračovanie predmetnej trestnej činnosti krádeže, a tak
skúmať možnosť ukladania spoločného trestu, odvolací súd zistil, vzhľadom už na vyššie uvedené o
pokračovacej trestnej činnosti, že k tejto nedošlo pre prerušenie časovej súvislosti ( časový rozdiel viac,

ako tri a pol roka).

Vzhľadom na dátum spáchania jednotlivých skutkov z vyššie uvedených právoplatných odsúdení
(trestných rozkazov Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/181/2014 z 12.12.2014 a sp.zn.3T/203/2015 z 18.11.2015), v porovnaní so stíhanou trestnou činnosťou v bodoch 1./ a 2./ vyplýva, že ide
o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pri ktorej bolo treba ukladať obžalovanému jeden súhrnný trest podľa §
42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na zásady pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., ale

len vo vzťahu k samostatnému trestu uloženému za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Tr. zák., nakoľko len tento skutok bol spáchný do 15.05.2015, ale za skutok zo 04.08.2009, právne
posúdený ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropních látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., nie, nakoľko za tento bol správne ukladaný
súhrnný trest odňatia slobody a z pohľadu teraz súdených skutkov ide o recidívu k nemu.

Rovnako ide o súbeh predmetnej trestnej činnosti aj so skutkom z 08.09.2014, z odsúdenia trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 3T/203/2015 z 18.11.2015, doručeným obžalovanému
11.03.2016, právoplatného 22.03.2016, pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropních
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. K tomuto
je však potrebné dodať, že pri tomto odsúdení Okresný súd Bratislava II síce mohol upustiť od uloženia

súhrnného trestu, ale nie vzhľadom na celé odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
II, sp. zn. 5T/181/2014 z 12.12.2014, ale len vzhľadom k uloženiu samostatného trestu, teda nie aj k
súhrnnému trestu, ako je to vyššie uvedené. Toto pochybenie však odvolací súd už nemohol napraviť,
nakoľko predmetný trestný rozkaz je právoplatný od 22.03.2016, nakoľko ani jedna procesná strana
nepodala voči nemu odpor.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že podľa § 353 ods. 6 veta druhá Tr. por. účinky spojené s
vyhlásením trestného rozkazu nastávajú jeho doručením.

Aj z toho dôvodu musel Krajský súd v Bratislave zrušiť napadnutý rozsudok aj vo výroku o uloženom
treste za skutky v bodoch 1./ a 2./ a sám ukladať obžalovanému súhrnný trest a to za všetky spáchané

trestné činy, ktoré sa zbiehali.

Úvodom k tejto časti odvolací súd poukazuje na podstatnú skutočnosť, s ktorou sa súd I. stupňa
nevysporiadal a to, že žalovanú trestnú činnosť obžalovaný R. L. spáchal skôr, ako bol vyhlásený iný
odsudzujúci rozsudok pre jeho inú trestnú činnosť, čím boli splnené podmienky uvedené v § 42 ods.

1 Tr. zák. na uloženie súhrnného trestu. Keďže obžalovaný R. L. páchal v chronologickom poradí
skutky nasledovne 27.03.2013, 01.07.2013 08.09.2014 a 15.05.2015, bolo pre posúdenie zbiehajúcej
sa trestnej činnosti a následného uloženia súhrnného trestu považovať odsúdenia trestných rozkazov
Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/181/2014 z 12.12.2014 a sp.zn. 3T/203/2015 z 18.11.2015.

Vyššie podrobne rozobraté skutočnosti bolo potrebné zohľadniť a napraviť nezákonný stav a preto
odvolací súd po zrušení celého napadnutého rozsudku súdu I. stupňa ukladať znovu trest a to za dva
vo výroku tohto rozsudku podrobne vymedzené skutky, v danom prípade zločin a prečin, ako aj za ďaľšie
dva (zo zrušených odsúdení trestnými rozkazmi Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/181/2014 z
12.12.2014 a sp.zn. 3T/203/2015 z 18.11.2015, za dva prečiny), v danom prípade teda trest súhrnný.

Pri ukladaní súhrnného trestu odvolací súd preto opätovne dôsledne zvažoval všetky vyššie uvedené
hľadiská pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval všetky poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. a/-o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák., pričom zistil
u obžalovaného jednu poľahčujúcu podľa § 36 písm. l/, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a

trestný čin aj úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že už bol
za trestný čin odsúdený. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
h/ Tr. zák., že sa dopustil viacerých skutkov ( jako súd prvého stupňa), nebolo možné priznať, nakoľko
táto okolnosť už bola zohľadnená pri ukladaní súhrnného trestu a tak by bolo dva krát prihliadnuté na
tú istú okolnosť. Spáchanie druhého (a viac) trestného činu, ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.

h/ Tr. zák. sa totiž nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých
aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 od. 2 Tr. zák. Spáchanie druhého
trestného činu popri zločine, je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa
citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže
byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (v jeho

príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2, resp.
§ 42 ods. 1 Tr. zák.). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. h/ Tr. zák. bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Tr. zák.Obžalovanému preto bolo potrebné ukladať trest v pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1.
Vzhľadom k uvedenému, pri nerozhodnom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, teda podľa
§ 38 ods. 2 Tr. zák., následne bolo potrebné podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. upraviť trestnú sadzbu aplikáciou

tzv. asperačnej zásady a zákonným postupom zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.

V tejto súvislosti je však potrebné pritom uviesť, že Nálezom ÚS SR publikovaným v Zbierke zákonov
pod č. 428/2012 zo dňa 28.11.2012 bolo vyslovené, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad

jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 slová
v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody“ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia
tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej
republikyneuvedietotoustanoveniezákonadosúladusÚstavouSlovenskejrepubliky,strácapošiestich

mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

Z vyššie citovaného výroku nálezu Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že citovaná časť
ustanovenia § 41 ods. 2 veta za bodkočiarkou Tr. zák. je nielen v nesúlade s Ústavou Slovenskej
republiky, ale taktiež dňom publikácie nálezu v Zbierke zákonov stratila účinnosť.

Vzhľadom k tomu vyššie citované zákonné ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák. „súd uloží páchateľovi trest
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ už nie je platné ustanovenie. Preto
ukladanie trestu nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody neprichádzalo do
úvahy.

I keď má obžalovaný R. L. 11 záznamov v registri trestov, prvých päť má zahladených, resp. platí
zákonnáfikciaichzahladenia,naďalšieštyriodsúdenianebolomožnéprihliadnuť,nakoľkosanahrádzali
predmetným súhrnným trestom a jediné dve odsúdenia, na ktoré bolo možné a potrebné prihliadať,
sú odsúdenia Okresného súdu Bratislava 1 zo 06.03.2012 sp.zn. 6T/15/2012 pre prečin podľa § 248

ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v trvaní 4 mesiacov nepodmienečne, ktorý obžalovaný vykonal 17.01.2013 a
odsúdenie Okresným súdom Bratislava I z 28.05.2013 sp.zn. 6T/83/2012 na trest odňatia slobody 6
mesiacov, ktoré taktiež vykonal 20.02.2014. Dôvody, pre ktoré bolo potrebné obžalovanému ukladať
nepodmienečný trest odňatia slobody bolo jednak zákonné ustanovenie najprísnejšie trestného zločinu
podľa §212 ods. 4 Tr. zák., ako aj ustanovenie § 42 ods. 2, veta druhá, že súhrnný trest nesmie byť

miernejší, ako trest uložený skorším rozsudkom, ktorý bol v danom prípade trest odňatia slobody v trvaní
jedného roka nepodmienečne tak, ako je vyššie podrobnejšie rozvedené, ktorý trest obžalovaný už aj
vykonal, ako vyplýva z lustrácií.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody, v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby a
to v trvaní 3 rokov, ktorý bude trestom dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného, ale bude aj
trestom primeraným a spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti a aj z pohľadu proporcionality.

Senát krajského súdu dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym

následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti
trestu), že je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom -

potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie
obžalovaného (retribúcia) a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho
morálne odsúdenie spoločnosťou.

V súlade so zákonom bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zodpovedajúci § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,
pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.Rovnako tak bolo potrebné podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súčasne zrušiť aj výrok o samostatnom treste
trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/181/2014 z 12.12.2014, právoplatného

15.05.2015 a výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava II, sp.zn. 3T/203/2015 z 18.11.2015, právoplatného 22.03.2016 vzhľadom na odsúdenie
trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/181/2014 z 12.12.2014, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Pokiaľ ide o zavinenie a pohnútku zo strany obžalovaného, odvolací súd konštatuje, že v jeho prípade
ide priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., nakoľko chcel a aj porušil záujem chránený Trestným
zákonom.

Čo sa týka jeho osoby, pomerov a možnosti nápravy, treba podotknúť, že ide o páchateľa, ktorý bol

doposiaľ súdne 11 krát trestaný, z toho 6 krát pre totožnú trestnú činnosť, t.j. v jeho osobe ide o
špeciálneho recidivistu.

Ohľadne možnosti nápravy osoby obžalovaného, odvolací súd si uvedomuje, že ide o človeka, na
ktorého je potrebné v dôsledku miery je narušenia a minimálne možnosti jeho nápravy pôsobiť výlučne

uložením trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a chyby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/
Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa ktorého odvolací súd napadnutý rozsudok
zruší, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona a ak je uložený trest

neprimeraný. Keďže podľa § 322 ods. 3 Tr. por., veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom
vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom
rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom, na základe
vyššie uvedených úvah a na základe odvolania prokurátora, odvolací súd v trestnej veci obžalovaného
R. rozhodol spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr.

por. mal krajský súd dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.