Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203293
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814203293.5

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., IČO:
35886013, Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, zast.:Advokátska kancelária KUHAJDA,s.r.o., Karadžičova
47, 811 07 Bratislava proti žalovanému: N. Ž.J., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, C., Č. M., Š. B. Č. M.,
o zaplatenie 396,79 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 22.04.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 396,79 eur a náhrady trov konania.

V konaní v rámci šetrenia pobytu žalovaného z dôvodu, že žalovanému nebolo možné doručiť žalobu
do vlastných rúk súd zistil podľa správy Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Prešov zo dňa
19.08.2016, že žalovaný je cudzinec, má štátnu príslušnosť Českej republiky, na území Slovenskej
republiky s pobytom Soľ, bez ulice.

2.Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci

súdu Slovenskej republiky, súd konanie bez odkladne zastaví.

3.Keďže v konaní vystupuje účastník - žalovaný, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky,
ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť
ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže
byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi

Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie
môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.

4.Súd preto skúmal, či je v danej veci daná právomoc súdu na konanie.

5.Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom

práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o MPS), ktorý v § 37
a nasl. upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. V § 37 zákona o MPS je stanovené, že
ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje
návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak
tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovaným je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej
republiky. Preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o MPS nemožno založiť právomoc slovenského

súdu na konanie.6.Ustanovenia § 37a až 37c zákona o MPS upravujú právomoc slovenských súdov vo veciach
pracovných, poistných, spotrebiteľských resp. iných zmlúv, ako aj vo veciach náhrady škody a právomoc
pri vzájomne súvisiacich právach a vzájomných nárokoch, pričom z ustanovenia § 37 a písm. c) zákona

o MPS vyplýva, že vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je daná právomoc slovenského súdu,
ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Nasledujúce
ustanovenia § 37d až 47 upravujú výlučnú právomoc, voľbu právomoci a právomoc v rodinných veciach,
vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva, právomoc vo veciach vyhlásenia
za mŕtveho a v dedičských veciach a pri umorení listín a napokon vyňatie z právomoci slovenských

súdov. Súd konštatuje, že žiaden z uvedených prípadov sa v tomto konaní nejedná, preto na uvedených
ustanoveniach zákona o MPS upravujúcich právomoc, nemožno právomoc slovenského súdu založiť.

7.Ďalej bolo potrebné skúmať, či právomoc možno založiť na ustanoveniach nariadenia Rady ( ES) č.
44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( ďalej len
nariadenie), ktoré stanovuje podmienky právomoci súdu členského štátu na konanie o určitej veci.

8.Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského
štátu. Ide o základnú zásadu právomoci súdu členského štátu na konanie, podľa ktorej sa žaloba proti
žalovanému podáva zásadne na súde toho štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko bez ohľadu na jeho

štátne občianstvo. Nariadenie teda vychádza zo zásady, že pre určenie právomoci súdu je rozhodujúce
kritérium bydliska žalovaného, pričom podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území
členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených
v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Oddiely 2 až 7 tejto kapitoly II nariadenia určujú právomoc súdu napr.
vo veciach určenia výživného, náhrady škody, poistných, spotrebiteľských a pracovných zmlúv, výlučnú

právomoc a iné situácie, pričom z čl. 16 ods. 2 predmetného nariadenia vyplýva, že spotrebiteľa možno
žalovaťlennasúdetohoštátu,vktorommáspotrebiteľbydlisko,pretoanipodľapredmetnéhonariadenia
nie je na konanie daná právomoc slovenského súdu, pretože je zrejmé, že žalovaný má bydlisko na
území Českej republiky, teda v zmysle nariadenia je daná právomoc súdu Českej republiky.

9.Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má
tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy
môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko ( článok 16
ods. 1 a 2 nariadenia).

10.Keďže žalovaný, ktorý vystupuje v pozícii spotrebiteľa má pobyt v Českej republike, ide o občana
Českej republiky, súd podľa § 9 ods. Civilného sporového poriadku s poukazom na čl. 16 ods. 2
nariadenia Rady( ES) č. 44/2001 konanie pre nedostatok právomoci slovenského súdu zastavil.

11.Podľa § 256 ods. 1) CSP - ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

12.Podľa§262ods.1)CSP-onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13.Podľa § 257 CSP - výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14.O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1) CSP. K zastaveniu konania došlo z dôvodu
zastavenia konania pre nedostatok právomoci pred doručením žaloby žalovanému, a žalovanému preto

patrí náhrada trov konania. Preto žalovanému z tohto dôvodu a v tomto štádiu konania ani žiadne trovy
konania nemohli vzniknúť, preto v rámci hospodárnosti konania súd rozhodol o náhrade trov konania
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

15.Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na tomto súde.
(§ 357 písm. a, m / CSP)

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti, teda musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)