Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/781/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206109
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613206109.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., K červenému
dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej S. H., J.. XX.X.XXXX, J. G. K. XXX/XX, N.
J. I., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom pre konanie Mestom Spišská Nová Ves, o
zaplatenie 807 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/266/2013-109 z 23.10.2015 Okresného
súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v tejto časti zrušuje

rozsudok a konanie zastavuje.
V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom návrh zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia o.i. uviedol, čoho sa žalobca doručeným návrhom domáhal, že návrh
na uplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 (ďalej len Nariadenie), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu, že je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaný ako
fyzická osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na
území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto, že určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
žalovanej v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia. Uviedol, že postúpil vec Okresnému súdu
Košice I podľa § 9 ods. 1 O.s.p., § 87 písm. d/ O.s.p., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky a v zmysle článku 19 Nariadenia č. 861/2007, že Okresný súd
Košice I vyslovil nesúhlas s postúpením veci a predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach,

ktorý uznesením vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Košice I s postúpením veci je dôvodný.
3. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveruje neplatná
a v rozpore s § 54 O. z. a tým, že povinný podpísal blankozmenku nemohol následne žiadnym spôsobom
ovplyvňovať alebo namietať sumu v nej uvedenú a citoval zo Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru v čl. 17. Citujúc čl. 2 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2, čl. 7 ods. 1, 2, čl. 16, čl. 19 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č. 861/2007), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3,

4 písm. k/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,
§ 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/, k/, § 4 ods. 3, 6 zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 39 O. z. a dospel k záveru,
že návrhu žalobcu nemožno vyhovieť. V súvislosti s vykonaním dokazovania oboznámením sa sobsahom exekučného spisu poukázal na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení
si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z čl. 8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou
hodnotou sporu je zachovaná možnosť súdu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak

to považuje za potrebné, že § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje pritom vykonať súdu aj dôkazy, ktoré neboli
navrhované účastníkmi konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, že v danej
veci, aj vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, bolo nevyhnutné posúdiť zmenku
predloženú žalobcom aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Za týmto účelom bolo nevyhnutné vykonanie
dôkazu oboznámením sa so Zmluvou o úvere č. 617400210 z 5.10.2009 a Všeobecnými podmienkami

poskytnutia úveru, ktorá bola zabezpečená predmetnou zmenkou, pretože exekučný spis tunajšieho
súdu sa mu napriek snahe nepodarilo zabezpečiť, keďže tento je súčasťou iného spisu predloženého
na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. Vykonaným dokazovaním dospel jednoznačne k záveru,
že Zmluva o úvere č. 617400210 z 5.10.2009 uzavretá medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001
Z.z., ako aj všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy.

V tomto prípade ide o priamy rozpor s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., lebo veriteľ poskytol
žalovanému úver 200,- eur, z ktorých 30 % predstavuje sumu 60,- eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od
žalovaného prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 260,- eur a nie na sumu 396 eur, ako sa stalo
v tomto prípade, ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39 O. z. s tým, že absolútna neplatnosť nastáva
priamo zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Podľa predloženej zmenky sa

zmenková suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, čo ročne predstavuje úrok vo výške
91,25 %. Zmenkový úrok v takejto výške považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o
sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Takéto
dojednanie zmenkového úroku súd považuje za neplatné podľa § 39 O. z. v spojitosti s ustanovením § 3
ods.1O.z..Zmenkanezohľadňujeaniskutočnosť,žeZmluvaoúvereč.617400210z5.10.2009nespĺňa

všetky náležitosti uvedené § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy. V zmluve o úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva
obsahuje len údaj splatenia úveru v 12 mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno
považovať za presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška

splátky a nie je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V
úverovej zmluve ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a
priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa § 4 ods. 3 cit. zák. ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/, l/ poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže

predmetná úverová zmluva zabezpečená zmenkou uvedené náležitosti neobsahuje, úver poskytnutý na
základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov. Na záver dodal, že Dohodu o vyplňacom práve
blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona.
O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením zmenky

sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona
o spotrebiteľských úveroch a dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto
postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd
návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, 151 ods. 1, 2 O.s.p. (ich
znenie citoval) a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný a úspešný

žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. Súd prvej inštancie už rozhodol a jeho rozhodnutie zrušil
odvolací súd uznesením zo 6.8.2015 sp. zn. 5Co/607/2014.
4. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods. 2 písm. b)
O.s.p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205
ods. 2 písm. f) O.s.p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa exekučným spisom a ďalšími listinnými
dôkazmi. On (žalobca) a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie exekučným

spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods. 1 a§ 101 ods. 1 O.s.p.. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne,
úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo
povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa, že uniesol bremeno tvrdenia. 3.

Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal
jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. 4. §120 ods. 1 O.

s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli
účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak - je vykonanie nenavrhnutých
dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a - nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho,
že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho
dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.

Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v
zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke
vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu
rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V danom

konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo
výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako
takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods.
6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky

odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný
nie je legitimizovaný nato, aby postupom podľa §120 ods. 1 veta práva in fine O. s. p. vznášal námietky
voči zmenke zažalovanú. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a
rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej iniciatívy,
bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne

preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa.
5. Imanentnou obsahovou zložkou práva je ochrana práv slabšieho. Tento princíp sa prejavuje nielen
v obsahovej stránke hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem, ale aj ako interpretačný princíp
v aplikačnej praxi súdov. Ide o trend tak v judikatúre európskych ako aj ústavných súdov, ktorý sa
musí premietnuť aj do aplikačnej praxi všeobecných súdov. Dlžník, ktorý je pri vymáhaní pohľadávok v

právnom postavení spotrebiteľa, je nesporne slabšou stranou nielen v oblasti hmotnoprávnych vzťahov
ale aj v oblasti procesnoprávnych vzťahov. Z týchto dôvodov súd prihliada na to aby mu výkon práva
veriteľa nebol neodôvodnene na ujmu. Odvolací súd poukazuje na to, že to vyplýva aj z § 1 a 2
0.s.p., podľa ktorých výkon práva musí byť spravodlivý a nesmie byť zneužívajúci, a vyplýva z právnej
kultúry, keď právo EÚ favorizuje ochranu spotrebiteľa. Tak ako bolo však už uvedené, v posudzovanom

prípade súd len skúmal zmenku, a to bez ohľadu na jej právnu povahu a teda bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom, aké lehoty sú uvedené na zmenke z hľadiska splatnosti zmenky (o.i. uznesením
Ncb/60/2013 KS v Košiciach rozhodol o kompetenčnom konflikte dvoch súdov). Napokon odvolací súd
dodáva, že nie je možné v tomto procesnom postavení v riešenej veci vychádzať z návrhu navrhovateľa,
ktorý sa odvoláva na rovnosť účastníkov konania, je treba konštatovať, že navrhovateľovi sa musí

umožniť realizácia jeho procesných práv, ale ide o silnejšieho účastníka ako slabší spotrebiteľ, zatiaľ
boli navrhovateľovi odňaté procesné práva nesprávnym procesným postupom súdu prvého stupňa, keď
nevedno kedy sa súd dozvedel, že Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pôvodne si uplatnila práva z úverovej
zmluvy (pôvodný veriteľ).
6. Odvolací súd z judikatúry NS SR z hľadiska ochrany spotrebiteľa poukazuje na uznesenie

3Cdo/446/2012 z 20. marca 2014, v ktorom jasne NS SR vyjadril svoje závery, že ak ide o zmluvné
dojednanie (napr. v prípade zmenky), ktoré umožňuje zabezpečiť veriteľa voči dlžníkovi, ide o
jednoznačné obchádzanie zákona a v zmysle § 39 OZ ako také neplatné, lebo sa vylučuje záväzné
pravidlo zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku
čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný (konanie in fraudem

legis). V riešenej veci predstavuje postup navrhovateľa také konanie, kedy sa on správa podľa práva ale
tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Ak ide o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorou je neplatnosť rozhodcovskej doložky, nebolo možné založiťprávomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok a ak exekučné konanie bolo zastavené
právoplatne z tohto dôvodu, išlo o postup súdov, ktorým bola zabezpečená ochrana spotrebiteľa.
7. S poukazom na §§ 470, 387 CSP odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny, aj vzhľadom na pokyny odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, ktoré splnil súd prvej
inštancie.
8. Spotrebiteľský vzťah od zmenkového vzťahu nemožno odčleniť (pozri poslednú právnu úpravu
v § 17 ods.3 zák. č. 129/2010 o spotrebných úveroch, kde sa zmenka zakazuje) a aj Spoločné
stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015; jednoznačne

potvrdzuje uvedený postup súdu pri zmenke.
9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP.
10. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.