Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 19, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316207507
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4316207507.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v konaní o určenie otcovstva k maloletému

dieťaťu na návrh domnelého otca: Y. Z., J.. XX. XX. XXXX, G. I. H. XX, Y. Č.: V., Y. XXX/XX, zast. Mgr.
Renátou Murínovou, advokátkou, so sídlom Levice, Nám. Hrdinov 7-8, proti matke: KM. K., J.. XX. XX.
XXXX, G. X., E. X, Y. Č. X., L.. J. XX, a maloletému dieťaťu: Y. K., J.. XX. XX. XXXX, G. W. S., zast.
Úradompráce,sociálnychvecíarodinyLeviceakokolíznymopatrovníkom,ourčenieotcovstvaaúpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Y. Z., J.. XX. XX. XXXX j e o t c o m mal. Y. K., J.. XX. XX. XXXX z matky
H. K., J.. XX. XX. XXXX.

II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu:

Súd z v e r u j e mal. Y. K., J.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky H. K., J.. XX. XX. XXXX,
ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec Y. Z., J.. XX. XX. XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y. K., J.. XX. XX. XXXX

sumou 170 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktoré sa výživné
poskytuje k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Na žiadosť rodičov súd styk otca s mal. Y. K. n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomdoručenýmsúdudňa28.04.2016sadomnelýotecdomáhalurčeniaotcovstvakmaloletému
dieťaťu. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou dieťaťa sa zoznámil pred 5 rokmi a po krátkej dobe

začali spolu žiť ako pár. Zo začiatku v H.X. a v roku 2012 kúpil v obci V. rodinný dom, ktorý prerobil a
v roku 2013 sa tam aj presťahovali, spoločne s jeho rodičmi. V spoločnej domácnosti s matkou dieťaťa
spolu žili až do novembra 2015, kedy sa odsťahovala. Keď sa matka dieťaťa dozvedela, že je tehotná,
oznámila mu, že nechce, aby bol uznaný za otca dieťaťa. Napriek tomu sa na dieťa tešil a tiež viezol
matku dieťaťa do nemocnice na pôrod. Po pôrode sa matka dieťaťa vrátila do spoločnej domácnosti,
a preto vyjadril presvedčenie, že jedine on je otcom dieťaťa a to z dôvodu, že v čase rozhodnom pre
počatie dieťaťa udržiaval s matkou dieťaťa intímny kontakt. K svojím majetkovým pomerov uviedol, že

pracuje ako projektant v S., K. U., a jeho mesačný príjem predstavuje v hrubom 1.000 eur, v dôsledku
čoho na dieťa prispieva sumou 170 eur mesačne. Okrem toho navrhol úpravu styku a tiež zverenie
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že on bude prispievať na výživu a výchovu
sumou 100 eur mesačne.2. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že súhlasí s uznaním otcovstva, avšak nesúhlasila s navrhnutým
rozsahom styku otca s maloletým dieťaťom. Mala námietky voči nočnému prespávaniu, inak súhlasila

so stykom počas víkendov na 4 až 5 hodín. Čo sa týkalo výživného, požadovala sumu vo výške 255
eur a to z dôvodu výdavkov na bývanie.

3. Následne súd uznesením zo dňa 05. 10. 2016 č.k. 14C/78/2016-24 ustanovil Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice za opatrovníka pre maloleté dieťa: Y. K., J.. XX. XX. XXXX, bytom M. S. na

zastupovanie maloletého dieťaťa v konaní o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu, úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

4. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že matka býva s maloletým dieťaťom v byte, ktorý je plne
zariadený, sú v ňom vytvorené vhodné podmienky pre maloleté dieťa. Počas šetrenia spozorovali, že
maloleté dieťa je veľmi naviazané na matku, sústavne chcelo mať telesný, verbálny alebo aspoň očný

kontakt s matkou. Matka uviedla, že otcovstvo potvrdzuje, ako aj súhlasila s navrhovaným stykom otca
s dieťaťom, výhrady mala len čo sa týkalo prespatia dieťaťa v domácnosti otca, nakoľko dieťa je stále
kojené a vyžaduje si prítomnosť matky aj v noci. Záverom dodal, že matka má príjem 226 eur a otec
prispieva sumou 100 eur a stravnými lístkami v hodnote 70 eur. Výdavky na bývanie sú vo výške 126
eur a za elektrinu 19 eur. Toho času má matka odložené splátky za úver.

5. Súd vo veci nariadil pojednávania, ktorého sa nezúčastnil kolízny opatrovník a to bez ospravedlnenia,
preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.

6. Domnelý otec a matka následne na pojednávaní uzatvorili rodičovskú dohodu a žiadali, aby súd vo

veci meritórne rozhodol len v časti určenia otcovstva, ktorého otcovstvo súhlasne potvrdili.

7. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

8. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

9. Ak nebolo otcovstvo určené domnienkou svedčiacou manželovi matky, ani súhlasným vyhlásením

rodičov, uplatní sa tretia zákonná vyvrátiteľná domnienka, a teda otcovstvo k dieťaťu určí súd na základe
podaného návrhu. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu je muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom
dieťaťa, matka dieťaťa, dieťa (v prípade maloletého dieťaťa musí byť toto zastúpené opatrovníkom),
potomkovia dieťaťa, ak majú na takomto určení právny záujem v zmysle § 95 ods. 2 Zákona o rodine.

10. Rovnako ako v prípade určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, i v tomto prípade nie
je podanie návrhu obmedzené žiadnou zákonnou lehotou. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou
dieťaťa súložil v rozhodnej dobe, teda v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako
stoosemdesiat a viac ako tristo dní, samozrejme ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Súd
v tomto prípade postupuje v zmysle zásady oficiality.

11. Na základe súhlasných vyhlásení účastníkov konania súd považoval za nesporné, že otcom
maloletého Y. K., J.. XX. XX. XXXX z matky H. K., J.. XX. XX. XXXX je Y. Z.Š., J.. XX. XX. XXXX. Y. Z.
bol jediný muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní a otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti, a preto súd nemal

žiadne pochybnosti o určení otcovstva.

12. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomeryv rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Na pojednávaní dňa 19. 12. 2016 po súhlasnom vyhlásení, že domnelý otec je otcom maloletého
dieťaťa, rodičia maloletého dieťaťa uzatvorili medzi sebou rodičovskú dohodu, v rámci ktorej žiadali

zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bude povinný priepievať na výživu
maloletého Y. sumou 170 eur titulom výživného. Styk upraviť nežiadali, nakoľko uviedli, že sa vedia
dohodnúť.

21. Súd pri schválení dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu mal za preukázané, že matka poskytuje maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť bez
akýchkoľvek zistených nedostatkov, a preto je v najlepšom záujme dieťaťa, aby aj naďalej bolo zverené
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. V časti výšky
výživného na maloleté dieťa súd vychádzal z potrieb dieťaťa vzhľadom na jeho vek, ako aj príjmu
rodičov a mal za to, že výživné hradené zo strany otca aj doposiaľ vo výške 170 eur je postačujúce na

zabezpečenie potrieb dieťaťa a to s poukazom na to, že matka je na rodičovskej dovolenke a príjem
otca je cca 1.000 eur mesačne, teda je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať matke na výživu
maloletého dieťaťa vo výške 170 eur a tým vyvážiť osobnú starostlivosť, ktorá je poskytovaná zo strany
matky.

22. Na žiadosť rodičov súd styk otca s mal. Y. K. neupravil.

23. Ak sa zmenia pomery, predmetný rozsudok je možné zmeniť aj bez návrhu.

24. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a to z dôvodu, že pri určení otcovstva a určení
rodičovských práv a povinností Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak a tiež súd nevzhliadol
výnimku na priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku kolízny opatrovník môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresnom súde Levice písomne v troch vyhotoveniach.Matka a otec odvolanie podať nemôžu, pretože sa ho výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku, ako aj
uzatvorili rodičovskú dohodu (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.