Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Jozef Jaselský

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116223547
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116223547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258
713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, 811 01
Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: Q. O., K.. XX.X.XXXX, O. Y. XXX/XX, XXX XX V. K. B.,
o zaplatenie 700,86 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 665,96 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 665,96 € od 03.06.2015 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 21.11.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 700,86
€ spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,00 % ročne zo sumy 606,85 € od 3.6.2015

až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 665,96 € od 3.6.2015 do
zaplatenia. Zároveň požadoval, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania pozostávajúcich
zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.06.2014 Cetelem
ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok právneho predchodcu
žalobcuposkytnúťžalovanémuspotrebiteľskýúvervovýške734,70€nafinancovaniekúpyspotrebného

tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý
úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 24. mesačných splátok vo výške 38,11 €,
t.j. celkom 914,64 €, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.7.2014. Žalovaný svoj záväzok splácať dlh
riadne a včas nesplnil, pričom uhradil len časť dlžnej sumy a to vo výške 190,55 €. Na predžalobné
výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem
vyhlásil dňa 2.6.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.
Žalobca ďalej uviedol, že dlžná suma ku dňu podania žaloby vo výške 700,86 € pozostáva zo zvyšku

dlžnej úverovej istiny vo výške 606,85 €, z dlžných úrokov z úveru v sume 59,11 € a z nákladov
spojenýchsuplatnenímpohľadávkyvsume34,90€.Priuzatváraníúverovejzmluvyžalovanýbezvýhrad
súhlasil so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré tvorianeoddeliteľnú súčasť zmluvy (ďalej len „VÚP“). Žalobca v žalobe argumentoval s poukazom na svoje
všeobecné zmluvné podmienky.

2. Žalovaný sa k žalobe a prílohám, ktoré mu boli doručené daň 23.12.2016, napriek výzve súdu
nevyjadril.

3. Súd v zmysle ustanovenia § 297 písm. b/ CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže v
prejednávanej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie

sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 19.01.2017.

4. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, výpisom z Obchodného registra právneho predchodcu žalobcu,
fotokópiou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výpisom z úverového účtu, potvrdením o odfinancovaní
peňažných prostriedkov, potvrdením o prijatí spláok, Oznámením o vyhlásením mimoriadnej splatnosti

úveru, fotokópiou, ako aj ďalších s vecou súvisiacich listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

5. Súd z obsahu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zistil, že dňa 19.06.2014 strany konania
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere na zakúpenie tovaru v predajnej cene 764,70 €. Priama platba
u predaju bola 30,- €, výška úveru je 734,70 €. Dohodnutých bolo 24 mesačných splátok po 38,11

€, pričom 1. splátka bola splatná do 15.07.2014, konečná splatnosť úveru bola 15.06.2016. Úroková
sadzba bola stanovená ako fixná vo výške 22,00 % p.a.. RPMN bola stanovená vo výške 24,34 %,
priemerná RPMN 49,67 %. Celková čiastka k splateniu predstavovala sumu 914,64 €.

6. Právny predchodca žalobcu odfinancoval sumu úveru dňa 20.06.2014. Žalovaný uhradil prevodom

sumu vo výške 76,22 € dňa 11.08.2014. Prostredníctvom poštovej poukážky uhradil sumu vo výške
38,11 € dňa 18.2014, dňa 10.10.2014 a dňa 10.11.2014.

7. Podľa bodu 4.1. Časti 3. Úverovej zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a
včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku

klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči Cetelemu
alebo iným veriteľom, je Cetelem oprávnený: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať
splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v
oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou platnosťou,
c) vypovedať úverovú zmluvu; výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná, d) pozastaviť ďalšie
čerpanie úveru.

8. Oznámením zo dňa 10.06.2015 zaslaným žalovanému právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.06.2015 a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške

700,86 €, ktorá pozostáva z úverovej istiny vo výške 606,85 € a dlžných úrokov, poplatkov a poistného
vo výške 59,11 € a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 34,90 €, a to do 14 dní od
doručenia tohto oznámenia.

9. S účinnosťou ku dňu 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM

SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCNE SA, konajúcej
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom
spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s..

10. Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania;

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.Podľa § 1 ods. 2 cit. zák. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa

tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa§497zák.č.513/1991Z.z.(ďalejlen„ObZ“)zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 52 zák. č. 40/1964 Z.z. (ďalej len „OZ“) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže

dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 369 ods. 3 ObZ Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase podania návrhu žalobcom ak záväzkový

vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k
31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11.Nazákladevykonanéhodokazovaniavdanomprípadenietpochýb,žeprávnyvzťahmedzižalobcom
a žalovaným má jednoznačne spotrebiteľský charakter, a to vzhľadom na to, že žalobca ako veriteľ

je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil
obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - žalovaný nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Inštitút
tzv. spotrebiteľských zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou OZ s účinnosťou od
01.04.2004. Súd nespochybňuje aplikáciu ObZ (ustanovenia § 497 a nasl. upravujúce úverovú zmluvu)
na vznik zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia

právnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnejprávnejúpravyvoblastispotrebiteľskéhoprávavrátane
ustanovení § 52 až § 54 OZ. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval ustanovenia OZ na právne posúdenie
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania.12. Na základe uzatvorenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver, ktorý však
žalovaný riadne a včas nesplácal v dôsledku čoho došlo k jeho predčasnému zoplatneniu. Keďže
žalovaný neuhradil svoj dlh žalobca uplatnil svoje právo súdnou cestou. Súd mal za preukázané, že

žalovaný neuhradil dlžnú sumu, pričom jeho záväzky predstavujú sumu 665,96 € (606,85 € zvyšok dlžnej
úverovej istiny, 59,11 € dlžné úroky z úveru), preto ho súd zaviazal uhradiť žalobcovi sumu v uvedenej
výške.
13. Žalobca si okrem istiny a úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti uplatnil sumu vo výške
34,90 € predstavujúcu náklady, ktoré mali vzniknúť žalobcovi v súvislosti s vymáhaním pohľadávky.

V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené
s jej uplatnením. Tu súd poukazuje na to, že žalobca tieto náklady nepreukázal a za takýto dôkaz
nemožno považovať žalobcom predloženú tabuľku s uvedením čísiel avšak bez bližšieho odôvodnenia.
Z uvedenej tabuľky ani nevyplýva k akému úveru tieto náklady vznikli. V danom prípade sa jedná
o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k
návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho

konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to
znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú
normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné

bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na
základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o
oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na náklady spojené s uplatnením pohľadávky,
pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku
pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

14. Žalobca si taktiež uplatnil nárok na úrok vo výške 24,20 % ročne zo sumy 606,85 € od 03.06.2015,
teda odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru. V danom prípade ide o uplatnenie si úrokov z
úveru, ktoré právny predchodca žalobcu odôvodňoval z ustanovenia časti 3. Bodu 4.4 Zmluvy, podľa
ktorého ku dňu účinnosti mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo

výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh žalovaného a nesplatená istina úveru je až do dňa jeho
úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. žalovaný je povinný
zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. Čo sa
týka tohto nároku žalobcu na platenie zmluvných úrokov po ich zosplatnení, súd v tejto časti návrh
zamietol v súlade s § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 5, § 54 Občianskeho zákonníka. Splácanie úveru v

splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v
splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav

tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky

tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov

spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De
facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahuzáväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi
by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej

nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže
sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by
navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň
by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu

majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú
istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú
právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací
súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že
keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného
úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania

spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.
S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym

stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.
Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády

č. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády alternatívne (podľa
povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp.zn. 6Co/190/2014).

15. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne tak ako mu podľa nariadenia prislúcha,
a to odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti poslednej splátky (od 16.02.2015). Keďže záväzkový vzťah
medzi žalobcom a žalovaným vznikol po 01.02.2013, žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania z dlžnej sumy t.j. zo sumy 665,96 €.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 Civilného
sporového poriadku tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 46 %. V prípade plného úspechu žalobcu by ku dňu vyhlásenia rozsudku jeho nárok
predstavoval sumu vo výške 977,89 € (istina + úroky + úroky z omeškania). V zmysle výroku rozsudku

predstavuje priznaná suma ku dňu vyhlásenia rozsudku čiastku vo výške 716,75 €. Úspech žalobcu tak
v pomere k uplatnenej výške pohľadávky vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozsudku činí cca 74 % a úspech
žalovaného cca 26 %. Miera úspechu žalobcu tak predstavuje 48 % (74 % mínus 26 %). O výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.