Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/454/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413224696
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4413224696.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Bc. E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., M. XX, zast.
JUDr. Gabriela Majer, advokátka, so sídlom Komárno, Nám. Kossútha 5, proti odporkyniam: 1/ K. F.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K., ul. L. M. X a 2/ T. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K., ul. L. M.
8, odporkyne v 1. a 2. rade zastúpené JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom so sídlom Nové
Zámky, Hlavné námestie 7, o zrušenie a zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 04. 02. 2014 č. k. 6C/266/2013-104, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 15. 10. 2013, sa navrhovateľ domáhal zníženia jeho
vyživovacej povinnosti z dôvodu zmeny pomerov na každú z odporkýň zo sumy 100 eur mesačne na
sumu 40 eur mesačne, počnúc dňom 01. 10. 2013 a v prípade, že súd zváži, že odporkyne ako plnoleté

deti sa správajú v rozpore s dobrými mravmi, navrhol jeho vyživovaciu povinnosť voči ním zrušiť.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosť
voči odporkyniam, ako i jeho návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyniam zamietol.
Odporkyniam v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, 2 a § 78 ods. 1 zák. č. č. 36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Pri svojom rozhodovaní
vychádzal zo skutočností, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyniam v 1. a 2. rade bola
určená uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16P/113/2011-34 v sume 100 eur mesačne, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 02. 2012, t.j. po uzavretí manželstva navrhovateľa s M. F., kedy už
obaja boli rodičmi mal. Y. F., nar. XX. XX. XXXX a ďalšia ich dcéra C. F. F. sa narodila XX. XX. XXXX.

Konštatoval preto, že pomery na strane navrhovateľa boli v čase podania návrhu na zrušenie, resp.
zníženie vyživovacej povinnosti rovnaké ako v čase vydania ostatného rozhodnutia o jeho vyživovacej
povinnosti voči odporkyniam, keď pomery na strane navrhovateľa ohľadne vyživovaných osôb zostali
nezmenené. Rovnakú situáciu konštatoval i vo vzťahu k Osvedčeniu o dedičstve zo dňa 25. 05. 2010
sp.zn. 4D 655/2009, D not 255/2009, v ktorom sa navrhovateľ vzdal svojho dedičského podielu po otcovi
T. v prospech svojej sestry F., a preto naň neprihliadol. Vychádzal tiež z príjmu navrhovateľa, ktorý

predstavoval mesačne v priemere sumu 1.093,42 eura netto a z príjmu jeho manželky, ktorá poberá
dávky a príspevky v hmotnej núdzi v sume 119 eur mesačne a peňažný príspevok na zaopatrovanie
fyzickej osoby v sume 175,26 eura mesačne. Na strane odporkýň zistil, že tieto sú študentkami denného
štúdia odbor vlasová kozmetika na Strednej odbornej škole na L. ulici v O. K., s ktorým štúdiom sú
spojené náklady na nástroje potrebné pre vykonávanie praxe v tomto odbore, že odporkyne nie sú
schopné samé sa živiť, pretože sa pripravujú na svoje povolanie a že žijú v spoločnej domácnosti so

svojou matkou, ktorá im uhrádza ich ďalšie výdavky, pretože tieto nie je možné uhrádzať z výživného
poskytovaného navrhovateľom. Nestotožnil sa s právnym názorom právnej zástupkyne navrhovateľa,že výdavky na mal. deti sú vyššie ako na plnoleté deti, v dôsledku čoho by sa znížili ich potreby. Uzavrel,
že potreby odporkýň sa zvýšili a že príjmy na strane navrhovateľa a jeho rodiny sú také, že v dostatočnej
miere pokrývajú potreby jeho rodiny. Návrhy navrhovateľa na zníženie, ako i zrušenie jeho vyživovacej

povinnosti voči odporkyniam preto ako nedôvodné zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
142 ods. 2 OSP tak, že v konaní úspešným odporkyniam nepriznal náhradu trov konania, pretože túto
nežiadali a ani ju nevyčíslili.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zmeny, zrušenia

jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyniam v 1. a 2. rade, alternatívne zníženia jeho vyživovacej
povinnosti voči odporkyniam na každú na sumu 40 eur mesačne. Prezentoval názor, že súd prvého
stupňa na základe nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu
záveru. Vytkol prvostupňovému súdu, že hoci v predmetnej veci vypočul účastníkov konania, nezaoberal
sa skutočnými potrebami a nákladmi jeho, ako i jeho rodiny, rovnako tak ani skutočnými potrebami
odporkýň a tieto si osvojil len na základe ich vyjadrení. Mal za to, že odporkyne sú na budúce povolanie

už pripravené, ďalšie ich štúdium nie je k výkonu ich povolania potrebné, pričom ani jedna z odporkýň
s ním ani s jeho novou rodinou neudržiava žiaden kontakt, nemajú k nemu vyvinutý žiaden citový
vzťah, nestýkajú sa s ním, netelefonujú mu, ani mu na telefonáty neodpovedajú. Je tak pre nich len
zdrojom príjmu, pričom ich nezáujem nie je možné v dospelosti ospravedlniť len akýmsi jeho správaním
v ich rannom detstve. Takýto prístup odporkýň k nemu označil za porušujúci dobré mravy a úctu k

rodičovi, a preto požiadavku odporkýň na ďalšie plnenie vyživovacej povinnosti voči ním považoval
za rozpornú s dobrými mravmi. Poukázal tiež na to, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní sa
plne nevenoval materiálnym podmienkam a majetkovým pomerom odporkýň, ktoré sú spoluvlastníčkami
nehnuteľností v kat. úz. O., vedených na LV č. XXXXX a na LV č. XXXXX. Tiež na to, že nesprávne
vyhodnotil jeho majetkové pomery, keď vychádzal zo mzdového listu, v ktorom jeho zamestnávateľ

neuviedol vykonávané mu zrážky, pozostávajúce zo stravného počas výkonu pracovnej činnosti, z
dopravy do miesta zamestnania, exekúcie bežného výživného, zrážok na doplnkové dôchodkové
poistenie a iných zrážok. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy sa
pomery na jeho strane nezmenili, pretože tento záver nekorešponduje so skutočnosťou. V tomto smere
poukázal na to, že jeho príjem v čase posledného rozhodovania bol vyšší než v čase podania návrhu,

že mal. C. sa narodila až po právoplatnosti rozhodnutia a teda okruh jeho vyživovacích povinností sa
rozšíril, náklady na mal. Y. stúpli, pretože navštevuje predškolské zariadenie a tiež poklesol príjem jeho
manželky. Aj pokiaľ ide o odporkyne, došlo na ich strane k zmene pomerov, keďže ich matka súkromne
podniká v oblasti realít, v dôsledku čoho jej príjem podstatne prevyšuje jeho príjmy, čo dokladuje i
skutočnosť, že za posledné obdobie nadobudla viacero nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva

a v októbri 2013 sa vzdala majetku darovacou zmluvou v prospech odporkýň. Argumentoval tiež, že
súd prvého stupňa sa nevyporiadal ani s ďalšími jeho nevyhnutnými životnými nákladmi, ktoré predložil
na pojednávaní a to výdavkami spojenými s bývaním, stravou, ošatením, hygienou, nepočítajúc kultúru,
šport a záľuby. Nevyváženým posúdením majetkových pomerov na stranách oboch účastníkov preto
dospel k nesprávnemu záveru.

Odporkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie navrhovateľa označili za neopodstatnené, keď súd prvého
stupňa veľmi podrobne a právne úplne zdôvodnil svoj výrok v merite veci a to na základe náležitého a
úplného zistenia skutkového stavu, pričom navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno v smere

preukázania opodstatnenosti jeho žalobného návrhu.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
jeho odvolanie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči
odporkyniam v 1. a 2. rade určenej uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 02. 02. 2012
č.k. 16P/113/2011-34 vo výške 100 eur mesačne na každú z odporkýň, alternatívne na zníženie jeho
vyživovacejpovinnostizosumy100eurmesačnenasumu40eurmesačnenakaždúzodporkýň,počnúc

dňom 01. 10. 2013.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením
(§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom,

ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich
rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samé sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté, plnoleté a z
hľadiska veku tieto nároky nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú
teda rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samy
sa živiť, resp. s ohľadom na konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický

stav, závisí od okolnosti daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritériá na strane dieťaťa patrí jeho
vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a podobne. Súhrnne tak možno
konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje
potreby. V zásade túto schopnosť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či
už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti
na strane dieťaťa ako napr. zdravotný stav.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí

o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností
dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov

dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.
V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu,
alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného
majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov,
ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného
rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako
tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní

o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomerypovinného.Odôvodnenépotrebydieťaťazávisiapredovšetkýmodjehoveku,zdravotnéhostavu,
fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho
majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné

potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život
kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby
úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné
pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre

výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné
potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1
veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na
seba berie. V takomto prípade súd pri hodnotení zmeny pomerov takéhoto rodiča vychádza z príjmu
dosahovaného pred vzdaním sa výhodnejšieho zamestnania, prípadne v čase pôvodného určenia
výživného. Jedinou výnimkou, pre ktorú by bolo možné nepriznať oprávnenému (okrem mal. detí) právo

na výživné, by bol rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods. 1 OSP, odvolací súdskúmal,čikonanievpredmetnejvecitakoutovadounetrpí.Osobitnesazameralnaskúmanie,čivkonaní
(ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP), pod ktorou
treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia,
pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP. Výkladom
tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen
úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon už len všeobecné súhrnné
zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (účastníka) a
povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti
služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).

Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery,
ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. V opačnom
prípade sa účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, a teda i porušuje právo na spravodlivé súdne
konanie.

Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia musí byť

v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP);
konvalidácia tohto nedostatku rozhodnutia odvolacím súdom neprichádza z logických a systematických
dôvodov do úvahy, čomu zodpovedá i znenie ust. § 220 OSP. Pokiaľ totiž existujú dôvody pre zrušenie
(kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby bolo rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

O takýto prípad ide i v prejednávanej veci, keď rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa vyššie uvedené
kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 OSP, a preto ho nemožno považovať
za preskúmateľný. Je tomu tak z dôvodu, že prvostupňový súd svoje zamietajúce rozhodnutie založil
na zistení, že odporkyne sa pripravujú na svoje povolanie, v dôsledku čoho nie sú schopné samé
sa živiť, pričom pomery účastníkov sa od času určenia posledného výživného podstatným spôsobom

nezmenili. Tieto svoje závery, okrem opísania vyjadrení účastníkov konania a ich zástupcov a tiež citácie
zákonných ustanovení (str. 2-4 rozsudku), vyvodil z úvahy, že pomery na strane navrhovateľa boli v čase
podania tohto návrhu rovnaké ako v čase ostatného rozhodnutia o výživnom, keď okruh navrhovateľom
vyživovaných osôb zostal nezmenený a tiež nedošlo k zmene majetkových pomerov navrhovateľa v
súvislosti s vyššie označeným osvedčením o dedičstve, pričom prihliadol na navrhovateľom dosahovaný

príjem 1.093,42 eura mesačne netto, na dávky, ktoré poberá jeho manželka, ktoré príjmy v dostatočnej
miere pokrývajú potreby rodiny navrhovateľa a rovnako tiež na zvýšené potreby odporkýň, ktoré
sa pripravujú na ďalšie povolanie. Takéto odôvodnenie rozsudku je však potrebné považovať za
nedostatočné, pretože neposkytuje odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace so zamietnutím
nárokov navrhovateľa uplatňovaných v tomto konaní. Niet totiž sporu o tom, ako dokladá obsah spisu,

že posledná úprava výživného na odporkyne bola realizovaná uznesením Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 02. 02. 2012 č.k. 16P/113/2011-34, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 02. 2012 a ktorým súd
schválil zmier, podľa ktorého odporca bol povinný prispievať na výživu každej z odporkýň sumou 100 eur
mesačne od 01. 02. 2012 a že odporkyne v školskom roku 2013/2014 boli žiačkami 1. CN triedy denného
nadstavbového štúdia na Strednej odbornej škole v O. K., L. 1. Za situácie, že odporkyne pokračujú

vo svojej príprave na budúce povolanie, by potom platilo, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči
ním naďalej trvá, keďže platná judikatúru už ustálila, že za pokračovanie prípravy dieťaťa na budúce
povolanie možno s prihliadnutím na nedostatok vhodných pracovných príležitostí pre absolventov škôl
považovať aj pomaturitné štúdium, ktorého ukončenie umožní absolventovi nájsť si zamestnanie v inomodbore, než na ktoré bola príprava dieťaťa zameraná. Súd prvého stupňa nielenže otázku prípravy
odporkýň na budúce povolanie nehodnotil a v tomto smere nevykonal ani žiadne dokazovanie (okrem
oboznámenia sa s potvrdením školy), ale najmä sa vôbec nezaoberal argumentáciou navrhovateľa, že

ďalšie trvanie jeho vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi, na ktorej založil svoj návrh na
zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyniam. Neposkytol tak žiadnu odpoveď na podstatné
argumentačné tvrdenie navrhovateľa, majúce pre vec zásadný význam.

Rovnako nepreskúmateľné je odôvodnenie napadnutého rozsudku i v prípade zamietnutia návrhu

navrhovateľa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyniam. Záver prvostupňového súdu,
že pomery účastníkov sa od času určenia posledného výživného podstatným spôsobom nezmenili,
je totiž len všeobecnou konštatáciou bez opory v konkrétnych zisteniach zo spisu vyplývajúcich,
ktorý nemôže obstáť bez komplexného posúdenia všetkých zmien v pomeroch účastníkov, ku ktorým
došlo od predchádzajúcej úpravy. Takéto porovnanie pomerov účastníkov konania v čase posledného
rozhodovania so súčasnými pomermi však v odôvodnení absentuje. Nie je tak z neho zrejmé, či došlo

k nárastu, prípadne poklesu príjmu na strane oboch rodičov odporkýň a tiež k zmene ich majetkových
pomerov, rovnako tak pomerov na strane manželky navrhovateľa, k zvýšeniu potrieb odporkýň a najmä
nákladovnaichštúdiumapod.Naviacjenesprávneizistenieprvostupňovéhosúdu,žepomerynastrane
navrhovateľa ohľadne vyživovaných osôb zostali nezmenené, keď preukázateľne dcéra navrhovateľa
C. F. F. sa narodila dňa XX. XX. XXXX, pričom uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12.

02. 2012 č.k. 16P/113/2011-34, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť navrhovateľa
voči odporkyniam, nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 02. 2012. Nepochybne tak navrhovateľovi od doby
posledného rozhodnutia pribudla vyživovacia povinnosť k tomuto mal. dieťaťu, ktorá okolnosť sama o
sebe predstavuje zmenu v pomeroch navrhovateľa od doby posledného rozhodovania o výživnom.

V danej veci sa tak prístup súdu prvého stupňa javí ako neprípustne zjednodušujúci, ale najmä
ako nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka
na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku ako výklad myšlienkového
postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku rozsudku, má spĺňať požiadavku, aby
bol účastníkom konania objektívnym, zrozumiteľným a presvedčivým, t.j. aby bolo z neho možné

preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na všetky podstatné argumentačné
tvrdenia uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný
a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v
občianskom súdnom konaní a postupom súdu tak účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred

súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/
OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa
po doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie

i náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i s námietkami účastníkov konania. Zároveň
rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.