Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/137/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223653
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1512223653.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, pr. zast.:
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 27.09.2012 domáhal zaplatenia sumy vo výške

125,-- Eur titulom náhrady majetkovej škody a 321,-- Eur titulom nemajetkovej ujmy a náhrady trov
konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č.: 1440707 s dlžníkom: M. Z., nar. XX.XX.XXXX a bolo
jej pridelené č. I Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V a požiadal ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť prijal a jeho povinnosťou bolo rozhodnúť o nej v rámci

priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej dobe.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejedávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 03.12.2008 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov!).
Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods.

2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučné
mu súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je
ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré
mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.

Uplatňuje si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu náhradu majetkovej škody
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v
období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím onej v celkovej výške 125,-- Eur, pozostávajúcej z 70,-- Eur (správa pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému) z 40,-- Eur (udržiavanie a správu
informačného systému) a 15,-- Eur (administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje,

na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním stavu konania). Hmotná škoda pozostáva
zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a
výdajoch spojených so stratou času zamestnanca.
Zároveňsiuplatňujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej

dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru
dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času boli reálne
ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky

a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, k insolvencii povinného, najmä mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súduvzákonnejlehotevčas,efektívneaúčinneuskutočniťradinýchkrokovsmerujúcichkzabezpečeniu
vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola
zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu.

Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Ako ďalšie dôvody o náhradu nemajetkovej ujmy: a. Neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu,
resp. vyvolaný zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou
nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u neho, resp. u členov

riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; b. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania
pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších jeho plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jeho strane, ale

aj na strane jeho majiteľov; c. nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza pre možnú analógiu z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-- Sk, t.j. cca 660,00 Eur. Uplatňuje

si sumu 770,-- Eur ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výpočet nároku
uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to

právenazákladeaplikácievyššieuvedenejdoktrínyústavnéhosúduteda660,--Eurzarok:12mesiacov
v roku = 55,32 Eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac
ako 174 dní!
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorý do podania návrhu na návrhu pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava V.

K návrhu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 01.03.2013 k sp. zn. 43C/137/2012. Poukázal na nejasný
titul nároku na náhradu škody, nakoľko si jednak uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu
z dôvodu prieťahov a na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Ďalej

uviedol, že nie je splnená podmienka uplatnenia nároku na súd, keďže návrh bol podaný predčasne.
Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené 23.04.2012 a už
dňa 27.09.2012 boli na súde podané návrhy teda pred uplynutím 6 mesačnej lehoty podľa § 15 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z.z.
K nesprávnemu úradnému postupu vo vzťahu k rozhodnutiu o poverení exekútora po 15 dňovej

lehote uviedol, že uvedená lehota neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného
titulu (§44 ods. 2 Exekučného poriadku). S odkazom na ustálenú judikatúru (Uznesenie Ústavného
súdu z 3.3.2011, č.k. IV. ÚS 60/2011-13, Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp.zn. 3
Cdo/146/2011, Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.09.2011, sp.zn. 3 MCdo/11/2010, UzneseniaNajvyššieho súdu SR z 29.03.2011, sp.zn. 5Cdo/291/2010) uviedol, že vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu, preskúmať či rozhodcovského konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej doložky. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd
po 1.6.2011, nárok je neopodstatnený. Tiež uviedol, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencií prieťahov, keďže rýchlosť súdneho konania je oprávnený preskúmať len Ústavný
súd na podklade ústavnej sťažnosti a navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy a
o ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný
súd konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy
v konaní. Taktiež mal za to, že v danom prípade sa nejedná o nesprávny úradný postup a zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže nezákonnosť nebola konštatovaná príslušným
orgánom.Ďalejvzhľadomnaskutočnosť,žesanavrhovateľoúdajnejškodedozvedelpredviacakotromi
rokmi, odporca vzniesol námietku premlčania. Vo vzťahu ku škode uviedol, že navrhovateľ nepreukázal

existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje považuje za hypotetické. Keďže navrhovateľ nepreukázal
splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. odporca
navrhuje zamietnuť návrh a nepriznať navrhovateľovi náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14NcC/124/2012-17 z 19.10.2012 rozhodol, že Mgr. Zita

Leimbergerová, nie je vylúčená z konania a rozhodovania vo veci.

Navrhovateľ podaním podaným elektronickými prostriedkami zo dňa 22.04.2014 žiadal zrušiť nariadené
pojednávanie (23.4.2014) až do konečného ústavne konformného rozhodnutia o nestrannosti súdu a
o otázke zákonného sudcu, keďže podal sťažnosť na Ústavný súd SR v nadväznosti na rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave o tom, že sudcovia Okresného súdu Bratislava V nie sú z prejednávania
veci vylúčení. Súčasne navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
o ústavnej sťažnosti. K návrhu pripojil fotokópiu sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu, avšak bez
podacej pečiatky.
Keďže podanie navrhovateľa neuvádzalo ani neobsahovalo žiadne iné dôkazy, resp. potvrdenia, že

takáto sťažnosť bola skutočne na Ústavný súd podaná, súd naň neprihliadal.

Súd postupoval na základe § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch (t.j. v sporoch, ktorých hodnota nepresahuje 1.000 eur - § 200ea O.s.p.) a
nenariadil pojednávanie.

Súd po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu pod sp.zn. 37Er/8040/2008, (žiadne iné
dôkazy účastníci konania nenavrhli) zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 01.12.2008 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na Okresný súd Bratislava V žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe uvedenej žiadosti Okresný súd Bratislava V
Poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu pod sp.zn. SR 07558/08 zo dňa 15.08.2008, oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: M. Z., L.: XXXXXXXX, N. XXXX/X, XXX XX N.,

na vymoženie uloženej povinnosti sumy 7.920,-- Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie.
V súvislosti v týmto postupom exekučného súdu mala navrhovateľovi vzniknúť škoda, náhrady ktorej
sa v tomto konaní domáha.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“),štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím;

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.
Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako
s účastníkom konania, konané malo byť.
Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu

riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu,
písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.5.2010súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu.
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011 súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.

c) a d).
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odporca namietol, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok na náhradu škody na súde predčasne. Preto

bolo potrebné, aby sa súd vyporiadal najskôr s uvedenou námietkou. Odporca uviedol, že žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené dňa 23.04.2012 a návrh na začatie konania bol
podaný na tunajšom súde 27.09.2012. Z uvedeného je zrejmé, že zákonná lehota 6 mesiacov dodržaná
nebola, avšak táto lehota už uplynula a to počas tohto konania, preto námietka predčasného uplatnenia
nároku nie je dôvodná. Zároveň je zrejmé, že návrh na náhradu škody alebo jeho časť odporcom

uspokojený nebol.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
je osobitnou zodpovednosťou upravenou zákonom č. 514/2003 Z.z. Základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti sú:

1/ nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie,
2/ vznik a existencia škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a škodou.
Všetky predpoklady vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne, teda absencia čo i
len jedného z nich má za následok, že zodpovednosť za škodu nevznikne. Uvedená zodpovednosť

je zodpovednosťou objektívnou - bez ohľadu na zavinenie a preto pri kumulatívnom splnení všetkých
predpokladov sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.
Súd v prvom rade skúmal, či v konaní tunajšieho súdu pod sp.zn. 37Er/8040/2008 došlo ku
kumulatívnemu splneniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje „nesprávny úradný postup“. Súdna prax (napríklad
Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 5 Cdo 126/ 2009) však ustálila, že z obsahu
tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k

porušeniuporiadku,ktorývyplývazpovahy,funkciealebocieľovtejtočinnosti.Knesprávnemuúradnému
postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež
v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho

činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie
veci „bez zbytočných prieťahov“.

Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného
postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s

rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 24/04).Súd pri posúdení nesprávnosti úradného postupu vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty vychádzal
zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinného do 31.5.2010. Povinnosťou súdu v
zmysle citovaného ustanovenia bolo poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie v lehote 15 dní od

doručenia jeho žiadosti v prípade nezistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom. Z exekučného spisu mal súd preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná dňa
01.12.2008 a exekučný súd (Okresný súd Bratislava V) poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
dňa 03.12.2008 Poverením č. 5105 066168, čo predstavuje 2 dní od doručenia žiadosti. Z čoho vyplýva,
že 15 dňová zákonná lehota bola dodržaná.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 03.12.2008
a to po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie súdu viac ako 6 mesiacov). Uvedené sa však
nepreukázalo, nakoľko, ako už je uvedené vyššie, exekučný súd poveril súdneho exekútora v zákonnej
15 dňovej lehote a to do 2 dní od doručenia žiadosti. Vzhľadom na to súd námietky navrhovateľa na
nedodržanie zákonnej lehoty nepovažoval za dôvodné.

Ďalej navrhovateľ namietal prieťahy v konaní. Avšak posúdenie prieťahov v konaní, teda či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať len Ústavný súd. Ten v súlade
so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie vo vzťahu k prieťahom v konaní nie je kompetentný preskúmavať
všeobecnýsúdvkonaníonáhradeškodypodľazákonač.514/2003Z.z.,alelenÚstavnýsúdSlovenskej
republiky na podklade ústavnej sťažnosti. Po tom, ako skonštatuje porušenie základných práv čl. 48 ods.
2 Ústavy môže byť podaná žaloba o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o ktorej sú

oprávnené a aj povinné rozhodnúť vecne a miestne príslušné všeobecné súdy. (IV. ÚS 471/2012).

Z exekučného spisu mal súd jednoznačne preukázané, že zákonná lehota na udelenie poverenia
bola zachovaná, neposudzujúc pritom, či došlo k porušeniu základných práv účastníka garantovaných
Ústavou a navrhovateľ rozhodnutie Ústavného súdu o porušení práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky nepreukázal.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu za žiadnych okolností namietaných navrhovateľom nedošlo.

Navrhovateľ tiež namietal porušenie práva na súdnu ochranu z dôvodu, že súdna ochrana nebola
poskytnutá v zákonom predpokladane kvalite. Na tomto mieste súd uvádza, že navrhovateľ explicitne
nenamieta nezákonnosť rozhodnutia, avšak súd k jeho námietke uvádza nasledovné:

Nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s

právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu z nezákonného rozhodnutia je vyčerpanie možnosti podať
proti nezákonnému rozhodnutiu riadne opravné prostriedky, ak nejde o prípady hodné osobitného
zreteľa.

Aj keď však poškodený nevyužije možnosť dosiahnuť zrušenie rozhodnutia podaním riadneho
opravného prostriedku, môže sa v prípade hodného osobitného zreteľa domáhať náhrady škody, ale len
za podmienky, že rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené.

Súd žiadosti o udelenie poverenia vyhovel tým, že poverenie vydal. Vzhľadom k tomu, že voči povereniu

nie je možné podať žiadny opravný prostriedok, teda nie je možné, aby vôbec bolo zrušené (a o.i. aj pre
nezákonnosť) súd má za to, že k nezákonnému rozhodnutiu nedošlo.

Zuvedenéhovyplýva,ženavrhovateľnepreukázalnesprávnyúradnýpostupaninezákonnérozhodnutie,
čo je jedným z kumulatívnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci. Vzhľadom na to, súd už neposudzoval ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
-existenciu škody a ich príčinnú súvislosť vychádzajúc aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam(III.ÚS209/04).Nakoľkonebolikumulatívne
splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci súd návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému odporcovi priznal právo na
náhradu trov proti neúspešnému navrhovateľovi. Keďže odporcovi žiadne trovy konania nevznikli súdu

mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O. s. p.)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 3 O. s. p.)