Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 16, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/170/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115209806
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115209806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: V.. V. S., T.. X.X.XXXX, H.

C., Y. G. U. X, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov
163/66, p r o t i žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 26.4.2007 pod č.
8250993 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 13 o tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje n e p r i j a t e ľ n ú z m l u v n ú p o d m i e n k u.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 318,14 Eur na účet jeho právneho
zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažalobouzodňa20.4.2015domáhalurčenia,žezmluvnápodmienkavzmluveuzavretejmedzi
účastníkmi dňa 26.4.2007 pod č. 8250993 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach pod
bodom13otejčastipoplatku,ktorejzodpovedajú2/3,zahŕňajúcenákladynavypracovanieauzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Žalobu odôvodnil tým, že úverovou zmluvou zo dňa 26.4.2007 mu žalovaný poskytol

spotrebiteľský úver 663,88 Eur za poplatok 331,94 Eur na dobu 5 mesiacov. Poplatok tak predstavoval
120 % ročne, je preto neprimeraný, v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný za neho neposkytol reálne
plnenie, a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neprijateľný. Navyše je
neurčitý, pretože nie je zrejmé, o aké administratívne plnenie sa jedná.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil dôvodiac, že žalobca nie je spotrebiteľom, nakoľko zmluva bola uzavretá
podľa § 497 Obchodného zákonníka, a preto nie je možné na ňu aplikovať ani Občiansky zákonník a

ani zákon o spotrebiteľských úveroch. Nesúhlasil s názorom žalobcu o neprimerane vysokom poplatku,
ktorý súvisí s vyššou mierou rizika podnikania nebankového subjektu. Žalobcovi v čase uzavretia zmluvy
tento poplatok vyhovoval, nič proti nemu nenamietal a bolo na jeho dobrovoľnom rozhodnutí, či pristúpi
na podmienky úverovej zmluvy alebo nie. Poplatok bol uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda
v zmluve bol jasne a výrazne uvedený. Jeho výška, podľa žalovaného, nie je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku a jeho dojednanie neodporuje zákonu. V prípade posúdenia predmetnej
zmluvyakospotrebiteľskej,poplatokjesúčasťoucenyplnenia,ktoránemôžebyťneprijateľnouzmluvnou

podmienkou podľa OZ. V závere vzniesol námietku miestnej príslušnosti tohto súdu, keďže žalobcovi
nie je možné priznať status spotrebiteľa, a preto miestne príslušný má byť súd podľa sídla žalovaného.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, úverovou zmluvou zo
dňa 26.4.2007, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 26.4.2007 formou predtlače písomnú úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného
zákonníka. Žalobca ju uzatváral ako fyzická osoba. Žalovaný mu poskytol úver 20 000 Sk (663,88 Eur)
za poplatok 10 000 Sk (331,94 Eur). Úver mal žalovaný vrátiť v 5 mesačných splátkach po 6 000 Sk
od 17.5.2007.

Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru bodu 13 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok
a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou.

Žalovaný spochybňoval u žalobcu jeho status spotrebiteľa. Napriek tomu, že úverová zmluva bola
uzavretá v r. 2007 (pred novelou OZ účinnou od 1.1.2008, ktorá zaviedla širšiu definíciu spotrebiteľských

zmlúv), je potrebné vychádzať zo záveru, že uvedená zmluva spadá pod režim spotrebiteľských zmlúv,
ako to jednoznačne vyplýva z § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.7.2006 do 1.7.2007).
Podľa § 23a ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým

znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 citovaného zákona na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného
predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu (§ 52 až 60 OZ).

Definícia spotrebiteľa navyše je daná aj v § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Podľa neho spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Nepochybne teda úverová zmluva, ktorú účastníci uzavreli, je spotrebiteľskou zmluvou a žalobca je
spotrebiteľom. Preto aj námietka miestnej príslušnosti tohto súdu je nedôvodná, keďže žalobca si zvolil
tento súd podľa svojho bydliska s poukazom na § 87 O. s. p.

Predmetom sporu bolo posúdenie administratívneho poplatku dohodnutého v zmluve z hľadiska

prijateľnosti či neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Opäť súd vychádzal z definície neprijateľnej
zmluvnej podmienky v § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 OZ ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V § 53 ods. 3 OZ sú demonštratívne vymenované niektoré neprijateľné podmienky.

Žalovaný poukazoval na vylúčenie súdnej kontroly poplatku tvoriaceho súčasť ceny (odplaty za úver)
zrejme s poukazom na § 53 ods. 2 OZ. Uvedené ustanovenie je však potrebné vykladať v súlade so

smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, keďže
členské štáty EÚ môžu zaviesť v oblasti upravenej touto smernicou striktnejšie ustanovenia v súlade so
zmluvou na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa (čl. 8 smernice).

Podľa čl. 4 ods. 2 smernice hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného

predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané
výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.Podľa čl. 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,
aknapriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Vyššie uvedená úprava bola neskôr prijatá aj do nášho právneho poriadku zákonom č. 575/2009 Z. z., a
to od 1.3.2010. Od uvedenej doby preto § 53 ods. 1 OZ znie nasledovne: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú
základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok Caja de Ahorrosy Monte de
Piedad de Madrid, EÚ:C:2010:309, bod 34).

Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy, a
preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.

Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a

tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci
Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt, bod 54).

Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú
cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok

vylučujúcich súdnu kontrolu, s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá
v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 z 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei, Iona Ofelia
Matei proti SC Volksbank Romania SA bod 55, 56).

Súd v danom prípade neskúmal sporný administratívny poplatok z pohľadu primeranosti jeho výšky, ale

skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy
ani z VOP pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho
určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských
úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi

a v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie
pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok
za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich
neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky

úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru
Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom
záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere
očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom
dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi

účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva,
že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.

Napokon možno poukázať aj na aktuálnu právnu úpravu Občianskeho zákonníka v znení jeho novely
účinnej od 13.6.2014, a to novelou č. 102/2014 Z. z.

Vyššie citovanou novelou totiž bol § 53 ods. 4 doplnený o ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a
konkrétne pod písm. t/ bola uvedená zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

Podľa prechodného ustanovenia v tejto úprave § 879p ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods.
7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 13.6.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.6.2014,
ak nie je ustanovené inak.Úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia
za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní.

Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.