Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23T/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716010616
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716010616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní

dňa 6.9.2016, v trestnej veci proti obž. D. Y., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. Y.T., L.. X.X.XXXX E. C., P. J. L. Č.. XX, M.. C., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody v Banskej Bystrici -Kráľová,

uznáva sa za vinného, ž e

potom, čo bol rozsudkom Okresného súdu v Martine pod sp. zn. 13T/167/2012 zo dňa 11.9.2012
právoplatného dňa 11.9.2012 uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov
nepodmienečne s tým, že mu súd zároveň uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou,
kde následne si D. Y. dňa 27.11.2013 prevzal výzvu z Okresného súdu Martin pod sp. zn. 13T/167/2012
na nastúpenie na ochranné protialkoholické liečenie ambulantné ( uložené v spojení s rozhodnutím
Okresného súdu v Trnave sp. zn. 30Nt/93/2013 zo dňa 6.8.2013 ) zo dňa 14.11.2013 do Psychiatrickej

ambulancie MUDr. Eriky Fedákovej, pričom liečbu aj dňa 28.11.2013 nastúpil, avšak na ďalšie kontroly
sa už vôbec nedostavoval, preto mu bolo zo strany Psychiatrickej ambulancie MUDr. Eriky Fedákovej
zaslané dňa 12.3.2015 predvolanie, na ktoré nereagoval, na žiadnu ďalšiu kontrolu a liečenie do
Psychiatrickej ambulancie MUDr. Eriky Fedákovej sa už nedostavil, odmietal farmakologickú liečbu, čím
zmaril účel ochranného protialkoholického liečenia, ktorý mu uložil súd,

t e d a

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že sa dopustil závažného konania, aby podstatne sťažil účel
ochranného liečenia, ktoré mu uložil súd,

č í m s p á c h a l

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. e/ Tr. zák..

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 8 ( osem ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 13.5.2016 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. 2 Pv
103/16 zo dňa 12.5.2016 na obvineného D. Y., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §

348 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.

Samosudca Okresného súdu v Martine vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného D. Y.Í. ako i prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, podľa §
269 Tr. poriadku.

Obžalovaný D. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanoveníTrestnéhoporiadkuvyhlásilpodľaust. §257ods.1písm.c/Tr.por.,ženepopieraspáchanie
skutku uvedeného v obžalobe. V zmysle § 257 ods. 4 Tr. por. súd takéto vyhlásenie pre potreby ďalšieho
konania a rozhodnutia považoval za priznanie spáchania skutku. Následne preto samosudca postupoval
podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a

h/ Tr. por., na ktoré obžalovaný odpovedal :

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku podľa obžaloby,

odpoveď obžalovaného : áno

g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno

h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o

pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora a obhajcu vyhlásenie obžalovaného o vine
podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny
nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré

boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú

represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obž. D. Y. má podľa aktuálneho odpisu z

registra trestov doposiaľ 6 záznamov o odsúdeniach. V minulom období bol odsúdený za trestnú činnosťmajetkového charakteru - prečiny krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. f/ Tr. zák., ale aj za
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.. V súčasnej dobe vykonáva zvyšok trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/167/2012 zo dňa
11.9.2012 právoplatným dňa 11.9.2012 vo výmere 30 mesiacov so zaradením do ÚVTOS s minimálnym
stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol dňa 7.11.2013 podmienečne prepustený, avšak sa v skúšobnej
dobe neosvedčil. Pri rozhodovaní o ukladaní trestu súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m/ Tr. zákona tzn. predchádzajúce odsúdenia za trestné činy. Na druhej strane nebola zistená

žiadna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Tr. zákona. Obžalovaný síce pred súdom urobil vyhlásenie, že
spáchanie skutku nepopiera, čo súd v zmysle Tr. poriadku považoval za priznanie spáchania skutku,
avšak svoje konanie úprimne neoľutoval. Na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák.
potom nebolo možné prihliadať. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica základnej trestnej
sadzby uvedená v osobitnej časti v § 348 ods. 1 Tr. zák. zvyšuje podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. o jednu
tretinu ( z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. ) t.j.

na osem mesiacov. Súd po vyhodnotení osoby páchateľa, jeho doterajšieho života, možností nápravy
ako aj okolností prípadu uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej ( zvýšenej )
trestnej sadzby, a to vo výmere 8 mesiacov, ktorý považoval za primeraný na naplnenie prevýchovného,
preventívneho i represívneho účelu trestu. Súd obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko

v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin ( vyššie uvedený rozsudok OS Martin sp. zn. 13T/167/2012 zo dňa
11.9.2012 či rozsudok OS Martin sp. zn. 3T/186/2014 zo dňa 5.2.2015 právoplatný dňa 4.7.2015 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15

dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.