Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/32/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412202060
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1412202060.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľov: 1.

H.. U.. H. B., O. S. XXXX/XX, O., 2. Q.. H. B., O. J. Ú. XXX, O., obidvaja zastúpení SVITOK a spol.,
s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, proti odporcovi: Arios, s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I
13/A, Bratislava, IČO: 35 934 999, zastúpený AK H.I.F., spol. s r.o., so sídlom Radvanská 1, Bratislava,
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a.
Navrhovatelia s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 526,56 eur k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania zo dňa 28.2.2012 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým
by súd určil, že
- kúpna zmluva uzatvorená dňa 12.12.2011 medzi Q.. Q. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. Ú. XXX,
O. ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim o predaji nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie S. B., a to pozemku registra ,,C“, parc. č. XXXX/XX, druh zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 107 m2, pozemku registra ,,C“, parc. č. XXXX/XX, druh ostatné plochy a
nádvoria, o výmere 780 m2, druh stavby stavby XX, stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX,

stojaca na parcele č. XXXX/XX je neplatná,
- nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S. B., a to pozemok
registra ,,C“, parc. č. XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 107 m2, pozemok
registra ,,C“, parc. č. XXXX/XX, druh ostatné plochy a nádvoria, o výmere 780 m2, druh stavby stavby
XX,stavbarodinnéhodomusosúpisnýmčíslomXXX,stojacanaparceleč.XXXX/XXpatriadodedičstva
po zosnulom Q.. Q. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. Ú. XXX, O..
Návrh odôvodnili tým, že Q.. Q. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J.H. Ú. XXX, O. dňa X.X.XXXX zomrel.

Z prepúšťacej správy je zrejmé, že dňa 13.1.2012 bol hospitalizovaný v nemocnici a 3-4 týždne pred
týmto dátumom utrpel úraz tváre a horných končatín. Podľa údajov na www.katasterportal.sk o predmetných nehnuteľnostiach pod sp. zn. B.-XXXX/XXXX prebieha konanie
o povolenie vkladu, pričom tento návrh bol podaný dňa 10.2.2012, teda po smrti vlastníka nehnuteľností.
Navrhovatelia zistili, že Q.. B. mal s odporcom uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej
mu mal byť poskytnutý preddavok na kúpnu cenu vo výške 100.000 eur, ktorý mal byť zabezpečený
zmluvou o záložnom práve, ktorá bola neskôr zavkladovaná do katastra nehnuteľností. Následne,

dňa 12.12.1011 malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi Q.. B. ako predávajúcim a odporcom
ako kupujúcim, predmetom ktorej mal byť prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie S. B. vydanom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra
pre hlavné mesto SR Bratislavu. Túto zmluvu nepodpísal predávajúci priamo, ale prostredníctvomsplnomocnenca na základe plnej moci zo dňa 10.11.2011. Vzhľadom na nejasné okolnosti smrti pána
B. začalo OR PZ Bratislava I trestné stíhanie pre dôvodné podozrenie zo spáchania zločinu zabitia.
Navrhovatelia v návrhu ďalej uviedli, že plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky vyplývajúce zo

zákona, najmä musí spĺňať kritérium určitosti. V tomto prípade plnomocenstvo tieto požiadavky nespĺňa,
je neurčité a preto absolútne neplatné. Keďže kúpnu zmluvu na strane predávajúceho neuzatvoril
vlastník prevádzaných nehnuteľností, predmetná zmluva je absolútne neplatná. Dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa. Momentom smrti sa vlastníkmi predmetných nehnuteľností stali dedičia poručiteľa.
Momentálne existuje medzi účastníkmi konania stav právnej neistoty ohľadom práv a povinností k

predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
keď stav právnej neistoty môže byť odstránený jedine súdnym rozhodnutím a tým definitívne vyriešená
sporná situácia medzi účastníkmi konania.
Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že vyslovuje pochybnosť, či
navrhovatelia sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu, keďže existuje závet vyhotovený poručiteľom.
O existencii závetu má odporca vedomosť aj z listu H.. Y. S. zo dňa 13.2.2012. Odporca vo vyjadrení

ďalej uviedol, že od H.. S. sa dozvedel, že navrhovatelia sa o poručiteľa sa o poručiteľa nestarali a
neprejavovali oňho záujem viac ako 15 rokov. Tvrdenie navrhovateľov o tom, že plnomocenstvo, ktoré
poručiteľ udelil splnomocnencovi P. Š. je neurčité a z toho dôvodu absolútne neplatné považuje za
účelové tvrdenie, ktoré nemá žiadnu oporu v predložených listinách. Plná moc presne špecifikuje na
čo je splnomocnenec oprávnený s uvedením konkrétnych právnych úkonov a s presnou špecifikáciou

nehnuteľností. Udelená plná moc jednoznačne spĺňa kritéria určitosti tak, ako to vyžaduje zákon a z
toho dôvodu nie je možné považovať plnú moc za neplatnú. Nakoľko je plná moc zo dňa 10.11.2011
udelená poručiteľom P. Š. určitá, nemôže byť neplatná ani zmluva. Zmluva spĺňa všetky znaky potrebné
k tomu, aby bol právny úkon kvalifikovaný ako platný a právne perfektný. Zo zmluvy je zrejmé, kto
ho robí, ten, kto ho robí je oprávnený takýto úkon urobiť. Zmluva je vykonaná vo forme stanovenej

právnym predpisom, predmet zmluvy je dostatočne jasný, zrejmý a určitý. Zmluva obsahuje základné
náležitosti, ktoré právny poriadok pre platnosť kúpnej zmluvy vyžaduje, t.j. určitosť predmetu a kúpnu
cenu a zmluva bola uzatvorený slobodne a vážne. Vo vzťahu k nároku navrhovateľov, aby súd určil, že
predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi uviedli, že navrhovatelia nemajú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Poukazoval na to, že keďže bol predmetom zmluvy prevod

nehnuteľností, tak v súlade s ust. § 132 ods. 1 Obč. zákonníka a § 28 ods. 2 a 3 zákona č. 162/1995
Z.z. v platnom znení, odporca nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam až dňom právoplatnosti
rozhodnutia príslušnej Správy katastra. Poručiteľ zomrel podľa vyjadrenia navrhovateľov X.X.XXXX a
odporca podal návrh na vklad vlastníckeho práva 10.2.2012, pričom katastrálny úrad doposiaľ o návrhu
nerozhodol a teda neexistuje právoplatné rozhodnutie katastrálneho úradu, ktorým by povolil vklad

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech odporcu. Z uvedeného vyplýva, že tak
v čase podania návrhu na začatie tohto konania ako aj v súčasnosti predmetné nehnuteľnosti patria
do dedičstva a zostáva už len určiť, kto bude dedič. Navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem
na určení že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi alebo nepatria, keďže právny
predpis jasne stanovuje, že do dedičstva patria.

Právny zástupca navrhovateľov sa na pojednávanie opakovane nedostavil, doručenie predvolania mal
riadne vykázané, svoju neúčasť nežiadal ospravedlniť vážnymi dôvodmi. Súd preto podľa § 101 ods.
2 O.s.p. vec prejednal i v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, čiastočným výpisom z LV č. XXXX,
kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.2011, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa

16.11.2011, plnomocenstvom zo dňa 10.11.2011, prepúšťacou správou z nemocnice zo dňa 6.2.2012,
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I zo dňa 13.2.2012, ČVS: ORP-181/1-OVK-B1-2012,
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II zo dňa 6.3.2012, ČVS: ORP-282/OEK-B2-2012,
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.6.2012 č.k. 65D/206/2012-83, D not 24/2012M, ako aj ostatným
obsahom spisu, prednesom zástupkyne odporcu a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil tento

skutkový stav:
Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2011 súd zistil, že v uvedený deň Q.. B. na základe plnej moci udelenej P.
Š. ako predávajúci uzavrel so spoločnosťou Arios, s.r.o. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z vlastníctva Q.. B. do vlastníctva
spoločnosti Arios, s.r.o.

Dňa X.X.XXXX Q.. Q.Á. B. zomrel. Návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
do katastra nehnuteľností bol podaný dňa 10.2.2012, teda po smrti vlastníka nehnuteľností.
Z uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 28.6.2012 č.k. 65D/206/2012-83, Dnot 24/2012M súd zistil, že
dedičské konanie po neb. Q. B., zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom J.Š. Ú. XXX/XXX, O. bolo podľa §109ods.2písm.c)O.s.p.prerušené.Synoviaporučiteľa H..U..H.B.aQ..H.B.boliodkázanínapodanie
žalobyourčenie,žezávetporučiteľa,spísanýnapísacomstrojiadňa6.2.2012poručiteľomvlastnoručne
podpísaný za prítomnosti dvoch svedkov - X.. X. P. a X.. Q. U. je neplatný. V odôvodnení uznesenia

dedičský súd uviedol, že podľa údajov účastníkov a na základe lustrácie v Notárskom centrálnom
registri závetov bolo zistené, že poručiteľ zanechal závet spísaný dňa 6.2.2012 na písacom stroji,
ktorý poručiteľ vlastnoručne podpísal a v ktorom za prítomnosti dvoch svedkov - X.. X. P. a X.. Q.
U. výslovne prejavil svoju poslednú vôľu, pričom svedkovia tento závet vlastnoručne podpísali. Týmto
závetom poručiteľ za závetných dedičov všetkého hnuteľného ako i nehnuteľného majetku ustanovil

H.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. U.. F.. J.. W. XX, O. v podiele 1-ice k majetku poručiteľa, H.. U..
H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, O. v podiele 1-iny k majetku poručiteľa U. Q.. H. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. Ú. XXX, O. v podiele 1-iny k majetku poručiteľa. Súd v uznesení ďalej uviedol,
že ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine by do úvahy prichádzali synovia poručiteľa, každý
v zákonnom dedičskom podiele 1-ice k predmetu dedičstva a to H.. U.. H. B. a Q.. H. B.. Na základe
predvolania sa na Notársky úrad JUDr. Ivana Macáka, súdneho komisára povereného Okresným súdom

Bratislava IV v Bratislave dostavili deti poručiteľa H.. U.. H. B. a Q.. H. B., ktorí boli oboznámený s
obsahom a formou závetu poručiteľa zhodne vyhlásili, že nesúhlasia s dedením podľa závetu poručiteľa
a namietajú platnosť závetu poručiteľa, nakoľko poručiteľ by takúto listinu nespísal z vlastnej vôle.
Dňa 24.8.2012 synovia poručiteľa H.. U.. H. B. a Q.. H. B. podali na tunajší súd návrh o určenie
neplatnosti závetu, ktoré je na tunajšom súde vedené pod sp. zn. 5C 83/2012. Konanie bolo

uznesením zo dňa 27.3.2013 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Proti
tomuto uzneseniu podali navrhovatelia odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením z 28.6.2013 č.k.
5 Co 364/2013 ich odvolanie odmietol. Proti uzneseniu krajského súdu navrhovatelia podali dovolanie.
Žiadali, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením z 26.5.2015 č.k. 6Cdo 131/2015 uznesenie Krajského súdu v

Bratislave z 28.6.2013 sp. zn. 5 Co 364/2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ako prvý, bol predmetom posúdenia nárok navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že kúpna
zmluva uzatvorená dňa 12.12.2011 medzi Q.. Q. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. Ú. XXX, O. ako
predávajúcimaodporcomakokupujúcimopredajinehnuteľnostízapísanýchnalistevlastníctvač.XXXX
pre katastrálne územie S. B., a to pozemku registra ,,C“, parc. č. XXXX/XX, druh zastavané plochy a

nádvoria, o výmere 107 m2, pozemku registra ,,C“, parc. č. XXXX/XX, druh ostatné plochy a nádvoria, o
výmere 780 m2, druh stavby XX, stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, stojaca na parcele
č. XXXX/XX je neplatná.
Podľa názoru súdu, tomuto návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť, nakoľko navrhovatelia na
podaní tohto určovacieho návrhu nemajú naliehavý právny záujem podľa § 80 písm.c) O.s.p. Tento

procesný dôsledok je pritom potrebné odvíjať vo väzbe na hmotnoprávnu úpravu.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Dedičské právo je spojené s objektívnou právnou skutočnosťou, ktorou je smrť fyzickej osoby. Okamih
smrti poručiteľa alebo deň, ku ktorému bol vyhlásený za mŕtveho, je rozhodnou skutočnosťou, čo do
okruhu osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia, ako aj práv a povinností, do ktorých vstupujú

právni nástupcovia poručiteľa.
V období medzi nadobudnutím dedičstva (§ 460 Obč. zák.) a potvrdením nadobudnutia dedičstva
(§ 482 a § 483 Obč. zák.) sú z právnych úkonov týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z dedičstva
povinní i oprávnení voči iným osobám všetci dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo neodmietli, spoločne a
nerozdielne. Ich dedičský podiel pritom vyjadruje mieru, akou sa dedičia navzájom podieľajú na právach

a povinnostiach týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z dedičstva.
Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov
celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo
majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich
dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú

postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 91 ods. 1 O.s.p. ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.
Podľa § 91 ods. 2 O.s.p. ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre

ostatných.
Pasívna solidarita vzniká zo zákona aj v prípade dedenia, keďže dedičov treba v období od
smrti poručiteľa do rozhodnutia súdu (súdneho komisára) považovať za podielových spoluvlastníkovvecí patriacich do dedičstva so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov, pričom pomer
spoluvlastníckych podielov sa riadi pomerom dedičských podielov.
Pre sporové občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za

nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p. na oboch stranách, t.j. žalobcov aj žalovaných.
Postavenie žalobcu je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, kde ostatní
účastnícimusiavystupovaťvkonaníakožalovaní,ajkeďvkonaníodedičstvesaniektoríznich nestavali
odmietavo k spornej otázke, prípadne boli pasívni. Ak sa sporu nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci,
nemožno návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie.

Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným
nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po
poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého (buď ako žalobcovia
alebo žalovaní) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov
považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva.
Pritom pre takéto sporové občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve

považovať za nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľmi uplatnený nárok je určovacou žalobou, súd sa v zmysle § 80
c) O.s.p. ako otázkou predbežnou, zaoberal otázkou existencie procesnej podmienky žalovateľnosti
uplatneného nároku.
Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy navrhovatelia odôvodňovali tým, že

v súčasnosti existuje medzi účastníkmi konania stav právnej neistoty ohľadom práv a povinností k
predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
keď stav právnej neistoty môže byť odstránený jedine súdnym rozhodnutím a tým definitívne vyriešená
sporná situácia medzi účastníkmi konania.
Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby

je, že:

1/ účastníci majú vecnú legitimáciu
2/ na požadovanom určení je naliehavý právny záujem (NPZ)
Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých

zákon za účastníkov označuje.
Vecnú legitimáciu má ju zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní
ide.

Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav

vyplývajúci z hmotného a niekedy aj procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu
alebo neúspechu v konaní.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie
môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávneho práva alebo oprávnenia (ak je

žalobcom),máaktívnuvecnúlegitimáciu.Účastníkkonania,ktorýjenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti
(záväzku), má pasívnu legitimáciu.

Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo
ochrana oprávneného záujmu, súd žalobe vyhovie. Žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu. Súd žalobe

vyhovie iba vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v
konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného.

Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť zmluvy musia byť všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne
ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní (viď primerane rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2002 uverejnený v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 30/2004). Ak účastníkom konania nie je niektorý z účastníkov zmluvy (prípadne jeho
právny nástupca), súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie. V danom prípade
boli účastníkmi kúpnej zmluvy Mgr. Mikuláš Voronkov a odporca. Preto účastníkmi konania na strane
navrhovateľa mali byť navrhovatelia v 1. a 2. rade a Ing. Rudolf Kozáčik.

Podľa § 80 c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Ak takýto naliehavý právny záujem na určení existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo
práva nie je daný, potom chýba procesná podmienka žalovateľnosti. Nedostatok procesnej podmienky
žalovateľnosti má za následok, že určovací návrh musí súd zamietnuť bez prejednávania hmotnoprávnej

stránky veci. Procesnú podmienku žalovateľnosti musí v konaní preukázať ten, kto sa domáha určenia
existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva a táto podmienka musí byť daná počas
celého konania. Dôkazné bremeno je na navrhovateľoch, ktorí musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať svoj
naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy. Navrhovatelia musia preukázať, že
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je pre nich naliehavé, lebo im hrozí nebezpečenstvo porušenia práva

v takej právnej oblasti, pre ktorú takýto výrok bude mať zároveň význam prejudiciálnej otázky.

Podľa § 154 O.s.p. pre rozsudok je podstatný je stav v čase jeho vyhlásenia.

Inými slovami, vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, keď z hľadiska určenia okruhu
účastníkov (sporu) ide o to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (aktívna legitimácia) a kto

je nositeľom určitej povinnosti (pasívna legitimácia). V posudzovanej veci začalo konanie na základe
návrhu, ktorý podali navrhovatelia - synovia poručiteľa a jeho bývalá manželka P. B., voči ktorej bolo
konanie uznesením zo dňa 18.7.2014 zastavené. Predmetom konania je návrh navrhovateľov (teraz
už len v 1. a 2. rade), ktorým sa domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Súdna teória i prax
ustálili, že z právnych úkonov týkajúcich sa majetkových práv z dedičstva, sú oprávnení a povinní všetci

dedičia poručiteľa, a to spoločne a nerozdielne, či už na strane navrhovateľa alebo odporcu. V súdenej
veci poručiteľ zanechal troch dedičov a to jeho dvoch právnych nástupcov - navrhovateľov v 1. a
2. rade a závetného dediča - H.. Y. S.. Žiaden z nich doposiaľ dedičstvo neodmietol, preto sú až do
právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva.
Keďže dedičstvo po poručiteľovi doposiaľ nebolo právoplatne potvrdené žiadnemu z nich, ako dedičia

po poručiteľovi prichádzajú do úvahy tak navrhovateľ v 1. rade, navrhovateľ v 2. rade i H.. Y. S.,
podľa hmotného práva navrhovateľmi mali byť nielen navrhovatelia v 1. a 2. rade, ale tiež H.. Y. S.,
ktorý je závetným dedičom po Q.. Q. B. ( pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia).
Predpoklad procesnej prípustnosti uvedený v § 80 c/ O.s.p. (aktívna vecná legitimácia navrhovateľov)
by bola naplnená vtedy, keby účastníkmi konania na strane navrhovateľa boli všetci traja dedičia po

zomretom Q.. Q. B.. Navrhovatelia preto nemajú ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
keď o splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné uvažovať iba v prípade, ak výrok
súdneho rozhodnutia je spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo
logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty. Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy,
ak všetky tieto subjekty budú aj účastníkmi príslušného súdneho konania. Neúplný okruh účastníkov na

strane navrhovateľov mal za následok, že navrhovatelia podmienku naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení nesplnili.

Napriek uvedenému, keďže súd vykonal dokazovanie i do hmotnoprávnej stránky návrhu, dospel tiež k
záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný aj po stránke hmotnoprávnej.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah plnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka , ak je potrebné aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach

oprávneniach zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané
splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, iba žeby
boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa
toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon
urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Navrhovatelia absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy namietajú pre jej údajný rozpor so zákonom,
konkrétne § 39 OZ. Uvádzajú, že plnomocenstvo z 10.11.2011 , ktorým poručiteľ splnomocnil P. Š., nar.
XX.X.XXXX, bytom Š. XXX/XX, na predaj nehnuteľností (ďalej len plnomocenstvo), je neurčité, a teda
pre rozpor s § 37 OZ absolútne neplatné. Kúpnu zmluvu preto podľa predávajúcich neuzatvoril vlastník
nehnuteľností.

Podľa názoru súdu predmetná plná moc spĺňa kritérium určitosti, preto ju nie je možné považovať za
absolútne neplatný právny úkon. Plnomocenstvo je určité, zrozumiteľné a je udelené splnomocniteľom
splnomocnencovi slobodne a vážne. Z predloženej plnej moci vyplýva, na aké konkrétne úkony je
splnomocnenec oprávnený a v súvislosti s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami. Podľa plnej moci je
splnomocnenec oprávnený na uzavretie kúpnej zmluvy ohľadom predaja nehnuteľností robiť všetky s

tým súvisiace právne úkony, vrátane dojednania kúpnej ceny a jej prevzatia. Z plnomocenstva vyplýva
rozsah splnomocnencovho oprávnenia, pričom ide o všeobecné a neobmedzené plnomocenstvo.
Plnomocenstvo je urobené v písomnej forme, obsahuje označenie splnomocniteľa a splnomocnenca,
pričom obaja boli v čase uzavretia plnomocenstva spôsobilí na právne úkony. Určitosť plnomocenstva
nie je dotknutá ani skutočnosťou, že sa v ňom nešpecifikuje osoba kupujúceho, ani výšky kúpnej ceny.

Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce
vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom
interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3 Obč. zák. V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že požiadavke určitosti vyhovuje aj také plnomocenstvo, ktorým je splnomocnenec splnomocniteľom
oprávnený uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností bez toho, aby v zmluve uviedol, komu a

za akú cenu má nehnuteľnosť predať. Toto plnomocenstvo sa potom vykladá tak, že splnomocnenec
najlepšie podľa svojho vedomia a svedomia vyberie osobu kupujúceho a dohodne s ním kúpnu cenu.
v tomto prípade preto neprichádza do úvahy ani prekročenie oprávnenia splnomocnenca pri výbere
osoby kupujúceho a dojednania výšky kúpnej ceny. „Ak je v plnomocenstve použitá formulácia „...vo
všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony...“, je potrebné považovať také

plnomocenstvo za všeobecné, ak z jeho ďalšieho textu nevyplýva stanovené obmedzenie. Všeobecné
plnomocenstvo bude potom splnomocnenca oprávňovať na zastupovanie splnomocniteľa vo všetkých
právnych veciach a na vykonanie všetkých úkonov.“ Podľa názoru súdu rovnako ako plnomocenstvo, aj
kúpnazmluvaspĺňavšetkynáležitostiplatnéhoprávnehoúkonu.Vsúvislostisvyjadrenímnavrhovateľov
ohľadom nejasných okolností smrti poručiteľa s poukazom na začaté trestné stíhanie pre zločin zabitia

podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona, ide podľa názoru súdu o účelové tvrdenia navrhovateľov bez
skutkového základu. Poukazuje na správu o úmrtí poručiteľa zo X.X.XXXX, ktorá je dôkazom opaku
o nejasných okolnostiach jeho smrti. Sám poručiteľ v nej ošetrujúcemu lekárovi uvádza, že „údajne
spadol pred 3 - 4 týždňami. Keď išiel zo W. Ú., udáva, že si udrel tvár a horné končatiny. Svoj stav
pripisuje ochoreniu chrbtice...“ (s. 1 správy o úmrtí). V správe sa tiež uvádza, že poručiteľ „bol pri vedomí,

orientovaný, reč artikulovaná, odpovede adekvátne“. v súvislosti s jeho zdravotným stavom ošetrujúci
lekár v správe uvádza, že „ide o 75 ročného pacienta s anamnézou cirhózy pečene, abúzu etylalkoholu,
v predchorobí mal asi 3 mesiace problémy s chôdzou (kačacia chôdza), má bolesti v oblasti chrbtice, je
slabý, nevie udržať moč ani stolicu...napriek komplexnej liečbe sa stav nepodarilo priaznivo ovplyvniť,
6.2.2012 náhle asystólia, a reflexia, o 15.15 hod konštatujeme exitus letalis“ (s. 3 - 4 správy o úmrtí).

Podľa správy o úmrtí je teda cudzie zavinenie v prípade smrti poručiteľa evidentne vylúčené. Práve
naopak vyplýva z nej, že poručiteľ mal už dlhodobo zdravotné ťažkosti, na ktoré ošetrujúcemu lekárovi
sám poukazoval.

S poukazom na uvedené skutočnosti má súd za to, že, tak plnomocenstvo, ako aj kúpna zmluva, sú
platnými právnymi úkonmi. Navrhovatelia však ani nie sú aktívne legitimovaní na podanie tohto návrhu,
nemajú teda naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.Predmetom posúdenia bol ďalej nárok navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S. B., a to pozemok registra ,,C“, parc. č.
XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 107 m2, pozemok registra ,,C“, parc. č. XXXX/

XX, druh ostatné plochy a nádvoria, o výmere 780 m2, stavba rodinného domu so súpisným číslom
XXX, druh stavby XX, stojaca na parcele č. XXXX/XX, patria do dedičstva po zosnulom Q.. Q. B., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom J.H. Ú. XXX, O..
Podľa názoru súdu, ani tomuto návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť, nakoľko navrhovatelia
ani na podaní tohto určovacieho návrhu nemajú naliehavý právny záujem podľa § 80 písm.c) O.s.p.

Opätovne, tento procesný dôsledok je potrebné odvíjať vo väzbe na hmotnoprávnu úpravu.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra, vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v §
1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam
uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon

neustanovujeinak.Právneúčinkyvkladuvznikajúnazákladeprávoplatnéhorozhodnutiasprávykatastra
o jeho povolení.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvy z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená
vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra posudzuje zmluvu iba

z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie
vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí,
inak návrh zamietne.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Ak takýto naliehavý právny záujem na určení existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo

práva nie je daný, potom chýba procesná podmienka žalovateľnosti. Nedostatok procesnej podmienky
žalovateľnosti má za následok, že určovací návrh musí súd zamietnuť bez prejednávania hmotnoprávnej
stránky veci. Procesnú podmienku žalovateľnosti musí v konaní preukázať ten, kto sa domáha určenia
existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva a táto podmienka musí byť daná počas
celého konania. Dôkazné bremeno je na navrhovateľoch, ktorí musia nielen tvrdiť, ale aj preukázať

naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. Q..
Q. B.. Navrhovatelia musia preukázať, že požadované určenie je pre nich naliehavé, lebo im hrozí
nebezpečenstvo porušenia práva v takej právnej oblasti, pre ktorú takýto výrok bude mať zároveň
význam prejudiciálnej otázky.Súd zastáva názor, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, že predmetné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Q.. Q. B., ktorého sa dovolávajú a to z nasledovných

dôvodov:

Ako už bolo vyššie uvedené, právny záujem , ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj

ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie súdne konanie) alebo konania.
Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych
vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže
privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej
republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod

č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej
nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. V danom
prípade je v katastri nehnuteľností naďalej ako vlastník predmetných nehnuteľností vedený Q.. Q. B..
Je nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 12.12.2011 patria do dedičstva po poručiteľovi Q.. Q. B., zomr. X.X.XXXX a to s poukazom

na ust. § 460 Občianskeho zákonníka, nakoľko rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v
prospechodporcudokatastranehnuteľnostínenadobudlozajehoživotaprávoplatnosť.Uvedenáprávna
veta je obsiahnutá aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/196/2005.
Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecno-
právnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov účastník, ktorí vstupujú do práv s záväzkov

zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na základe zhodných prejavov vôle
účastníkov ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci.
S poukazom na uvedené, navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem ani na požadovanom
určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Q.. Q. B., keď predmetné
nehnuteľnosti do dedičstva po poručiteľovi patria ex lege a čo uznal i odporca.

S poukazom na uvedené, súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§11ods.1,písm.a/vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004Z.z.(ďalejlen„Vyhlášky“)

základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu,
ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami.
Podľa § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ Vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve

skončené hodiny.
Podľa § 13a ods. 4 veta druhá Vyhlášky za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez
prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.
Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavku na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol (tzv. režijný paušál).
Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú ju advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi priznal právo na náhradu
trov konania potrebných na účelné bránenie práva spočívajúcich v trovách jeho právneho zastúpenia
advokátom v sume 526,56 €, pričom pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby nevychádzal z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.( ďalej len„Vyhláška“), tak ako si jeden úkon právnej služby uplatnil a vyčíslil právny zástupca odporcu, ale
vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky.
Súd sa nestotožnil s vyčíslením trov právneho zastúpenia právnym zástupcom odporcu v zmysle § 9

ods. 1 písm. a/ Vyhlášky, nakoľko v zmysle § 9 ods. 1 Vyhlášky je potrebné rozlišovať prípady kedy
sa výpočet tarifnej odmeny vzhľadom na predmet súdneho konania stanovuje na základe hodnoty veci
alebo práva, a kedy na základe druhu veci. Pokiaľ ide o určenie platnosti právneho úkonu, právna úprava
takýto predmet konania nezaraďuje pod prípady kedy sa tarifná odmena určuje podľa druhu veci (11
ods. 2 Vyhlášky, § 10 ods. 8 Vyhlášky), v spore o určenie platnosti právneho úkonu tak právna úprava

ponecháva na posúdenie, či ide o hodnotu veci oceniteľnú peniazmi alebo neoceniteľnú, na úvahe
orgánov aplikujúcich právo.
Vzhľadom k uvedenému a s prihliadnutím na právnu úpravu vzťahujúcu sa na daný prípad je potrebné
vychádzať z toho, že pri určení tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie sa vychádza z hodnoty
práva; právna úprava v každom jednotlivom prípade umožňuje skúmať, či takýto predmet konania je
alebo nie je možné oceniť peniazmi a v závislosti od toho stanoviť výšku odmeny. V prípade určenia

neplatnosti zmluvy ide o právo (právnu možnosť hmotnoprávneho i procesného charakteru), t.j. taký
predmet, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch ( § 11 ods. 1 Vyhlášky). Účelom právnej služby
v konkrétnom prípade nebolo dosiahnutie určenia vlastníckeho práva k veci, ani ju vymôcť, ale len určiť,
že takýto právny úkon je neplatný. Zároveň je potrebné dodať, že o dosiahnutie určenia vlastníckeho
právakvecinešloanivprípadečastinávrhu,ktorýmnavrhovateliažiadali,abysúdurčil,ženehnuteľnosti

patria do dedičstva po zosnulom Q.. Q. B..
Súd zároveň nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za právnym zástupcom uplatnený
úkon právnej služby - písomné podanie na súd zo dňa 28.02.2012, keď takéto podanie sa v spise
nenachádza.
Právny zástupca odporcu si okrem iného uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia za úkon príprava

a prevzatie zastúpenia odporcu obidvoma právnymi zástupcami, advokátskou kanceláriou Ondrušek &
Partners s.r.o. (7.5.2012) a advokátskou kanceláriou AK H.I.F., spol. s r.o. (14.01.2014).
Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného čl. 47 ods. 12 Ústavy Slovenskej republiky je
možnosť každého na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, vyjmúc prípady
obligatórneho zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) právom účastníka rozhodnúť, koho ustanoví

za svojho zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto voľby (úvahy) neobmedzuje ani iným spôsobom
nevymedzuje. Jej kritériá sú autonómnou vecou účastníka konania. Súd rozhodujúci o priznaní trov
konaniajepovinnývždyskúmaťúčelnosťvynaloženýchtrovkonaniauplatnenýchúspešnýmúčastníkom
konania v spore. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných
dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania na

právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc.
Vzhľadom na uvedené je potrebné skúmať účelnosť vynaložených trov konania spočívajúci v odmene
advokátskej kancelárie AK H.I.F., spol. s r.o. pri prevzatí zastupovania za úkon právnej pomoci - príprava
a prevzatie veci ďalším advokátom. Nakoľko odporca počas konania neuviedol z akého dôvodu pristúpil
k zmene právneho zástupcu, uvedené ani nevyplýva zo spisu a odporcovi za tento úkon bola jedenkrát

priznaná náhrada trov, súd nevyhodnotil tento úkon za účelne vynaložený a odporcovi zaň nepriznal
opätovne náhradu trov právneho zastúpenia.
Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového
základu. V roku 2012 to bola suma 58,69 €, v roku 2014 suma 61,87 € a v roku 2015 suma 64,53 €.
Režijný paušál bol v roku 2012 vo výške 7,63 €, v roku 2014 vo výške 8,04 € a v roku 2015 vo výške

8,39 €.
Súd priznal odporcovi náhradu trov konania podľa § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13a ods. 1 písm.
a/, c/ , d/ (resp. § 14 ods. 1 písm. a/, b/ c/ Vyhlášky účinnej do 30.06.2013), § 13a ods. 4 veta druhá ;
§ 16 ods. 3; § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za nasledujúce úkony právnej služby:
prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 7.5.2012; písomné podanie na súd zo dňa 07.05.2012; písomné

podanie na súd zo dňa 14.01.2014; účasť na pojednávaní dňa 31.01.2014; účasť na pojednávaní dňa
25.04.2014 (pojednávanie bolo odročené na neurčito bez prejednania veci, odporcovi tak patrí náhrada
trov právneho zastúpenia za predmetný úkon právnej služby len vo výške 1); písomné podanie na súd zo
dňa14.04.2014;účasťnapojednávanídňa12.05.2015.Súdtakodporcovipriznalnáhradutrovprávneho
zastúpenia vo výške 382,99 € + režijný paušál vo výške 55,81 € + DPH 20% , spolu v sume 526,56 €.

Súd vzhľadom k tomu, že odporca mal v konaní vo veci samej plný úspech a patrí mu tak náhrada trov
konania, priznal odporcovi v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade
trov právneho zastúpenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne, trojmo.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.